Forever Young - *12. kapitola*

;) Takže... :D Komentíky poprosím... :) Ako stále, od dvoch rozdielnych l'udí... ;) - Lav xx

*12. kapitola*

- Budeš s ňou chodiť. Nechceš predsa, aby tvoje správanie zapríčinilo rozpad kapely, nie?

Zabijem ho. Prisahám, že ho zabijem. Musel som sa poriadne ovládať, aby som teraz nestrhol volant, nevrátil sa tam a neroztrhal mu hrdlo, pretože som to mal fakt chuť urobiť. No ovládol som sa. Vystúpil som z auta a zamieril k jej bytu. Zazvonil som a počkal, kým otvorí.
,,Ahoj," pozdravila ma s úsmevom, ,,čo sa deje?"
,,Potrebujem si na niečom vybiť nervy," zavrčal som a zaťal paste, aby som do niečoho netrepol.
,,Vydrž sekundu," zamrmlala si a odbehla dnu. Po pár sekundách bola prichystaná a mohli sme vyraziť. Vzali sme si auto, aby sme neboli až tak nápadní.
Snažil som sa sústrediť na riadenie, no moja pozornosť odbiehala stále inde. Zabočil som k lesu. Keď sme už boli dostatočne ďaleko, zastavil som. Vyšli sme von a zamierili do lesa. Po ceste som kopal do všetkého, čo bolo na zemi aby som sa aspoň trochu uvol'nil, no nepomáhalo to.
,,Zlatko, kl'ud," zasmiala sa.
,,Nedokážem sa ukl'udniť!" zavrčal som a rozbehol sa do lesa. Počul som ju za sebou, no nejak to, že ma nasledovala ignoroval.
***
,,Tak, už mi to vysvetlíš?" opýtala sa ma, keď sme si sadli na zem. Konečne som bol aspoň trochu kl'udný, no ak by som teraz uvidel Paula alebo Debby, stále by som ich mal chuť zabiť.
,,Mám na hovno život," zamrmlal som si smutne.
,,Čo sa deje?" objala ma okolo pliec.
,,Paul si myslí, že potrebujem babu," zašomral som si.
,,No, veď tu som," zasmiala sa, ,,kde je problém?"
,,Ide o to, že on mi vybavil nejakú babu."
,,Čo?"
,,Zavolal jednu babu aby predstierala, že so mnou chodí."
,,Povedz mu, že máš mňa."
,,Skúšal som, ale on povedal, že sa s tebou nemám ukazovať na verejnosti. Že mám smolu."
,,To nemyslí vážne."
,,Bojím sa, že myslí."
,,A kto je tá baba?" opýtala sa ma po chvíli premýšl'ania.
,,To je ďalší problém," povedal som a ona na mňa nechápavo pozrela, ,,tá baba je Debby. Chodili sme spolu na základku a na strednú a ako to povedať. Mierne ma šikanovala."
,,Ako mierne?"
,,Dobre, tak viac," opravil som sa.
,,A teraz s ňou máš chodiť?" opýtala sa a ja som smutne prikývol.
,,Ale nemože ťa predsa nútiť. Či?"
,,Ide práve o to, že može. A aj ma núti," skryl som si tvár do dlaní. Prečo nemožem byť šťastný s dievčaťom svojich snov? Prečo?
,,Bude to dobré," usmiala sa, aj keď tomu asi sama neverila. Pokúsil som sa usmiať, no hneď som zosmutnel. Všetko je na nič. Zatlačila ma hlbšie do trávy a usmiala sa na mňa. Objal som ju okolo pásu a privinul si ju na svoju hruď. Cítil som, ako sa usmiala.
Len tak sme tam v tichosti ležali a pozerali na nebo, ktoré bolo nádherné. Tak ako ona.