nedeľa 30. decembra 2012

Dance Changed My Life - 9. kapitola

Hey! Pridávam vám novú časť.. Idem teraz preč takže nebude nič, ale keď sa vrátim, mám pre vás dvojdielovku... ^·^ A čítajte, komentujte! :) -Lav xx

DCML 9. kapitola
Fanúšička
Ráno, teda vlastne poobede som sa zobudila na nejaký buchot. Musela som porozmýšľať čo to asi je a kde som to vlastne. A tiež aj čo sa stalo včera. Keď som spätne spomínala myslela som si, že to s Liamom sa mi len snívalo, ale keď som na sebe našla tretiu ruku presvedčila som sa, že to sen nebol.
Opatrne som vstala z postele tak aby som Liama nezobudila. Mala som na sebe len jeho rozťahané tričko a pod tým spodnú bielizeň, ale nejak mi to nevadilo a tak som takto zišla dole do kuchyne.
V kuchyni som našla zdroj toho neznámeho buchotu. Niall.
,,Jeeej dobré ránko." usmial sa. ,,Nevieš kde máme niečo na jedenie??" rýchlo sa opýtal a venoval sa späť skrinke.
,,Ja??? Veď ja tu predsa nebývam..." povedala som prosto lebo mi nenapadlo nič lepšie. Na to ako sa tu včera všetci rozbili vyzeral veľmi dobre. To isté som mu povedala a on: ,,No vieš ja to zvládam zo všetkých asi najlepšie. Neviem prečo, a som už asi polhoďku hore. Tak som sa dal mierne do poriadku." a zase sa usmial. ,,Ale som už veľmi hladný."
,,Hmm... Tak ti pomôžem hľadať, lebo aj ja by som si niečo dala... Ináč neusmievaš sa ty nejako priveľa??? Hmmm??? Čo sa včera večer stalo????" spýtala som sa ho popri hľadaní hocičoho zjediteľného.
Zase sa usmial keď som sa to spýtala a tak mi bolo jasné na ktorú bije. ,,No tak koho si stretol, hmm??"
,,Ja...ale zatiaľ to nehovor nikomu okej??" opýtal sa ako prichytený pri niečom nekalom. Rýchlo som prikývla a on pokračoval: ,,Noo ... Prišla tu moja najlepšia kamarátka asi spred 3 rokov... A bavili sme sa a....."
,,A asi si sa do nej buchol." dokončila som vetu za neho lebo na ňom bolo vidieť, že nevie ako ďalej pokračovať. ,,No tak nejak..." previnilo sa usmial. Vtedy vošiel do kuchyne aj Liam. ,,Dobré ránko!" usmial sa na nás a ja som mu úsmev opätovala. Pomaly ku mne podišiel, chytil ma okolo pásu a zľahka mi dal bozk na líce. Usmiala som sa a čakal Niallovu reakciu. Ten na nás chvíľu pozeral a potom mu docvaklo. ,,Jasnééé!!! Ja som vás videl, jasné pamätám si." usmial sa a pozrel sa na Liama. ,,Konečne chlape." a usmial sa na mňa. Hodila som spýtavý pohľad na Liama a on len hodil očkom nech to nechám tak.
,,Počuj Niall nechaj nás to povedať ostatným hej?? Chceme ich trošku prekvapiť." usmial sa na mňa Liam. ,,Fajn v poho." aj on sa usmial, tak potmehúdsky.
,,Nuž ale máme jeden menší problém." ozvala som sa, ,,nemáme čo jesť."
,,Ou tak to by sme asi mali ísť do obchodu nie?" opýtal sa ako keby našiel Ameriku.
,,Noooo.... Stálo by to za zváženie, lebo potom už zostáva len umieranie hladom. Takže..." pokračovala som takým istým vážnym tónom ako on. Niall na nás len pozeral ako na debilov. ,,Ľudia ste si istý, že ste v poho?!? Lebo tak nevyzeráte.... Ja viem, že keď ste sa dali dokopy tak Vám z toho mierne preplo, ale noo... Trošku sa skúste dať do poriadku...." kýval nad nami hlavou.
,,No dobre ale vážne poďme do toho obchodu lebo ešte keď sa zobudia ostatní tak nás zjedia zaživa."
Po chvíli sme konečne vychádzali z domu. Avšak iba ja a Liam lebo Niall aj keď sa cítil fajn nebol v stave stretnúť čo i len jednu fanúšičku. Liam si hodil na oči slnečné okuliare a na hlavu kapucňu takže nebol veľmi vidno, že to bol on, ale zase koľko ľudí stretnete v obchode s kapucňou a slnečnými okuliarmi na hlave... Vyšli sme z domu držiac sa za ruky a dohodli sme si takú taktiku, že keby niečo tak sa začneme bozkávať, aby ho bolo menej vidno. Neviem či to bude na niečo dobré, ale ja sa s ním bozkávam veľmi rada, takže mne to nevadilo .
Zvolili sme tie najbližšie potraviny, ktoré boli vzdialené asi 5 minút pešou chôdzou. Keďˇ som tak nad tým premýšľala asi bolo rozumnejšie ísť autom, ale neriešila som. Pár minút sme išli mlčky a po chvíli sa oproti nám vynorilo dievča. Tak zvláštne na nás pozeralo. Keď už sme išli dosť blízko okolo seba sa ma opýtalo: ,,Prepáč, ale ty si Angela Simons???"
Zaskočila ma jej otázka. Ona ma pozná??? Ale odpovedala som jej: ,,No... Áno. Prečo???"
,,No vieš ja len...." bola mierne zahanbená a ani som netušila čo sa ma chce spýtať. Prvé čo ma napadlo bolo, že či sme s Liamom spolu. Otázka, či videla ten náš včerajší battle.... Pomalinky pokračovala: ,,No... Lebo ja som videla video na ktorom ste spolu tancovali" ukázala mňa a Liama, čiže jeho "maskovanie" asi veľmi nemaskovalo. ,,A... Proste napadlo mi či... By sme sa niekedy nemohli stretnúť... A neukázala by si mi zopár krokov, lebo videla som mnoho tvojich videí a podľa mňa tancuješ úplne najlepšie na svete." nakoniec sa usmiala. Pozerala som na ňu ako na zjavenie, no rýchlo som sa spamätala a usmiala sa. ,,Ja... Jasnééé! Budem len rada a kedy???" ešte stále v šoku som sa opýtala. ,,Vieš možno by sme mohli ísť do ich sály," ukázala som na Liama, ktorý tiež tak isto na to dievča pozeral ako ja, ale aj on sa usmieval. ,,No dúfam, že to nie je proti pravidlám.... Tak kedy???"
,,Nooo... Niekdy cez víkend???"
,,Jasné... Tak v sobotu o 10:00. Vieš kde máme sálu??"
,,Myslím, že áno... Budem tam." šťastne sa usmiala....
,,Fajn tak sa maj. V sobotu." aj ja som sa usmiala ešte stále neveriac čo sa práve stalo. Dievča šťastne odišlo a v tom som si uvedomila, že ani neviem ako sa volá. No nevadí v sobotu sa opýtam... S úsmevom som sa pozrela na Liama. ,,To čo bolo???" nechápavo som sa spýtala.
,,Nuž to bola tvoja fanúšička..." usmial sa.

1 komentár:

  1. A kedy sa vratis??? Ináč teraz som si všimla že tam (v DCML v tejto kapitole) vôbec neni jasné kto hovorí.... Taka trochu nepodarena.... :(

    OdpovedaťOdstrániť