No ja vám neviem ... Podl'a mňa je divná, ale... Nech sa páči, ako som sl'úbila... Bol tam jeden koment a ja som dosť rada, keď som tam zbadala Niallove meno a nie Liamove (nič proti :D)
Nech sa páči... Názory do komentov... ;) - Lav
*9. kapitola*
Pozrela som na neho a hodila sa mu do náruče.
,,Zavolám na vás políciu!" pohrozil im a oni rýchlo zdúchli.
,,Ďakujem ti, Superman," usmiala som sa na neho úsmevom plným vďaky.
,,Vždy pomožem slečne v núdzi. A hlavne krásnej slečne," usmial sa.
,,Ďakujem," zasmiala som sa, ,,inak, ja som Em."
,,Ja som Zayn," usmial sa na mňa.
,,Pre mňa budeš vždy Superman," usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce.
,,Predsa by som im nedovolil, aby ti ublížili," usmial sa.
,,Si strašne milý," usmiala som sa.
,,A ty si zlatá," zasmial sa a položil si ruky na moj pás.
,,Niežeby mi to bolo nepríjemné, ale," začala som.
,,Prepáč, nechal som sa trochu uniesť," ospravednil sa a zložil si ruky z mojho pásu.
,,Vobec sa nepoznáme a tak."
,,Možme sa porozprávať a spoznať. Ale teraz by sme sa už možno mali vrátiť," povedal a ja som prikývla, ,,budeš v pohode?"
,,Určite," zasmiala som sa. Nastalo medzi nami také to trápne ticho.
,,Možem ťa chytiť za ruku?" opýtal sa po chvíli. Namiesto odpovede som mu ju tam vsunula. Pozrela som na neho a na jeho tvári sa roztiahol široký úsmev.
*HARRY*
Nalial som do seba ďalší pohár. Už som netušil ktorí a bolo mi to pravdupovediac fuk. Potreboval som zapiť to, čo zožieralo moje vnútro. Rozhliadol som sa po bare. Nikde nikto. Chalani niekam zaliezli a ja som tu umieral od nudy.
Po chvíli som začul známy smiech. Zodvihol som hlavu a pozrel sa na miesto, z kade vychádzal. To, čo som tam uvidel mi lámalo srdce.
Ako mohol? Ako? Dokelu! Prečo to robí? Nevie, ako mi to ubližuje? Bolestne som na nich pozrel. Smiali sa a držali za ruky. Aj ja ju chcem držať za ruku. Postavil som sa a zamieril som k nim.
,,Ahoj," nesmelo som sa na ňu usmial a potom sa otočil na Zayna, ,,možeš na slovíčko?" potiahol som ho za rukáv trička ďalej od nej.
,,Čo od nej chceš?" vybehol som na neho.
,,Čo?"
,,Zayn, prečo mi toto robíš?" zakňučal som.
,,Harry, čo sa deje?"
,,O nej som ti vravel," povedal som mu šeptom.
,,Neboj, sme len kamaráti," zasmial sa, no vel'mi ma to neupokojilo. Nepoznám dievča, ktoré by nebolo nakoniec so Zaynom. Ale možno je iná.
,,Neublíž jej," povedal som nakoniec.
,,Neboj," zasmial sa a zamieril k nej. Niečo jej pošepol a obaja sa zasmiali. Potom ju chytil za ruku a niekam sa vyparili.
Teraz som sa chcel utopiť v alkohole ešte viac.
*EM*
,,Em, no ták. Čo ťa trápi?" opýtal sa a chytil ma za ruku.
,,Ale nič," zamračila som sa a pozrela smerom k Harrymu.
,,Trápi ťa on?" spýtal sa a kývol k nemu.
,,Popravde, áno. Bojím sa o neho," pošepla som smutne, ,,už si ho videl takéhoto zničeného?"
,,Áno," zamračil sa, ,,no nerád ho takto vidím."
,,Čo sa mu stalo?" opýtala som sa.
,,Neviem," povedal smutne.
,,Idem sa s ním porozprávať." Vstala som od stola a zamierila k Harrymu.
,,Si v pohode?" spustila som sa na stoličku vedl'a neho.
,,Hej," zamrmlal si.
,,Harold, neklam mi," zamračila som sa.
,,Nič mi nie je," odsekol a poriade sa napil.
,,Vezmem ťa domov, poď," chytila som ho za ruku a vytiahla zo stoličky. Silno sa zapotácal, tak som mu položila ruku na pás. Zamierila som ku mojmu Supermanovi.
,,Zoberiem ho domov," oznámila som mu, on prikývol a ďalej sa venoval obskakovaniu nejakej blondínky.
Tackavým krokom sme zamierili k východu. Pomaly som otvorila dvere, no hneď som to ol'utovala. Vybehlo na nás snáď milión novinárov. No teda na Harryho, nie na mňa. Rýchlo som sa začala predierať pomedzi nich.
,,Kto ste?" ,,Čo je s pánom Stylesom?" ,,Čo sa deje?" znelo z každej strany. Chudák Harry a Zayn. Zažívať toto každý deň. S vel'kou námahou som ho z tamadial' dostala von a rýchlo stopla prvý taxík, čo som zbadala. Nastúpili sme dnu a zamierili ku mne.
,,No poď," vytiahla som ho von z taxíku a zamierili sme po schodoch hore. Odomkla som dvere a vtiahla ho dovnútra. Opatrne som ho položia na gauč a doniesla mu vodu. Posadila som sa mu oproti a pozrela na neho s otázkou v očiach.
,,Prečo si sa takto opil?" opýtala som sa ho. Len sa pozrel do zeme a nič nevravel.
,,Harry, odpovedaj mi," zavrčala som, ,,prosím," dodala som už jemne.
,,Ja... Ja," začal koktavo.
,,Čo ty Harry?" chytila som ho za ruky a čakala na odpoveď, ktorá pomaly prichádzala.
Jeeeej tak toto nie je divna časť ale krásna!!!! Veľmi sa mi páči ;) aj ked trošku kratšia či sa mi len zda??? :)
OdpovedaťOdstrániťVôbec som nechcela komentovať každú časť, keďže už je rozpísané, ale asi budem musieť :)
OdpovedaťOdstrániťje to super. No to je slabé slovo ale treba nechať slová do konca ešte :)