btw. neviem prečo..LOUIHO som dlho nemusela..ale táto časť pesničky je hne´d po Hazzovom hlase moja najobľúbenejšia.. <3
streda 31. októbra 2012
Len tak medzi rečou ... :D
btw. neviem prečo..LOUIHO som dlho nemusela..ale táto časť pesničky je hne´d po Hazzovom hlase moja najobľúbenejšia.. <3
utorok 30. októbra 2012
Same Mistakes - *6. kapitola*
konečne prázdninky..aby ste sa nenudili..tak vám tu pridávam 6.... skôr ako som mala v pláne ale niektoré čitateľky zaapelovali a tram-ta-da-dá... je to tu.. nemám veľa predpísané..ale sľubujem, že trz za týmch pár sdní niečo vykúzlim... with love *Mrs. Styles*
btw.... pozerali ste dnes chalanov?? awww...
*6.kapitola*
Pohľad Nicole:
Ráno som sa zobudila na zvuky, ktoré išli z dolného poschodia. So zavretými očami som šmátrala po bielom nočnom stolíku a snažila sa nájsť môj iPhone. Konečne som ho držala v ruke. S veľkou námahou som otvorila oči, aby som zistila koľko je hodín. 11:00. Hneď som vyskočila z mojej manželskej postele. Že prečo manželskej? Po prvé mám rada luxus a komfort, po druhé rada sa rozťahujem a po tretie pre každý prípad.
Vošla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla. Môj zvyk. Pri každej príležitosti sa pozerám do zrkadla. ,,Áááá!" zvreskla som. Zľakla som sa. Nie krvavej Meri. Nemala som krvou na zrkadle napísané: Dnes o tretej zomrieš. Zľakla som sa sama seba. Pod očami úplne rozmazaná špirála a rúž po celej tvári. Včera som sa neodmaľovala. Prišla som domov a len som sa vyzliekla, ľahla si do postele a zaspala. A takto to dopadlo.
,,Čo sa stalo slečna?" ozývalo sa spoza dverí spolu s naliehavým klopaním našej chyžnej Rosalie. ,,Kľudne poď ďalej." zakričala som jej ešte stále z kúpeľne, kde som sa rýchlo snažila dať dokopy, aby sa na nezľakla aj ona. Rosalie pomaly otvorila dvere na kúpeľni a vošla dnu. ,,Prečo ste tak kričali slečna?" znovu sa spýtala. ,,Rosalie, prosím, neoslovuj na slečna. Som od teba len o pár rokov mladšia." vysvetlila som jej už asi po 180. krát. Stále ma oslovuje slečna a mne to začína vadiť. Samozrejme v dobrom. Je mi to nepríjemné, keď mi 20-25 ročné dievča hovorí slečna. ,,No a ešte, aby som to uviedla na pravú mieru. Toto po chcela urobiť už dávno," hovorila som a na Rose som videla, aká je napätá a nervózna. V očiach mala neistotu a strach. Asi si myslela, že ju chcem vyhodiť. To by som neurobila. Viem v akej je situácii. Popri škole potrebuje pracovať, aby sa nejako uživila. A mám ju aj strašne rada. Je mi ako sestra, ktorú som nikdy nemala. Môžem jej povedať všetko a viem, že to nikomu nepovie. Trávim s ňou všetok čas, ktorý ostatný ľudia trávia so svojimi rodičmi. Otec sa mi vôbec nevenuje. Párkrát za mesiac mi pošle na účet takú sumu peňazí, že sa mi pri pohľade na to číslo zastavuje dych a myslí si, že tak vynahradí všetky chvíle, ktoré by som s ním chcela stráviť. Vždy sa vyhovorí, že má veľa práce.
,,Neboj sa. Nechcem ťa vyhodiť. Na to by som nemala srdce." povedala som, keď som si všimla čoraz väčší strach v jej očiach. Vzdychla si. Opäť sa uvoľnila a usmievala sa. Takáto Rosalie sa mi páčila. Usmievavá, priateľská, milá a otvorená. A nie bojazlivá a ustráchaná. V živote si toho preskákala veľa. Mala sa prečo báť, ale nie mňa. Ja by som jej neublížila tak ako on.
Asi by som sa už mala ozvať. V poslednej dobe veľa premýšľam a nerobí mi to dobre.
,,Chcem len, aby si mi tykala. Pripadám si potom strašne staro." vyšlo zo mňa napokon. ,,Ale," chcela namietať, no zdvihla som ruku, aby som ju zastavila. ,,Nie. Žiadne námietky." vysvetlila som jej pravidlá tejto konverzácie. ,,Rosalie, si ako moja najlepšia kamoška a sestra v jednom. Zdôverujem sa ti po všetkým. Nechcem aby si mi vykala. Chápeš?" vysvetľovala som už mierne zúfalá. Na tvári sa jej objavil úsmev, rozbehla sa ju mne a tuho na objala. Najprv som zostala zaskočená, ale potom som jej objatie vrátila. ,,Ach! Prepáčte. Teda prepáč. " mierne sa začervenala. ,,To je poriadku Rose." zasmiala som sa. ,,Ja som ti chcela tykať už dávnejšie, ale bála som sa ako by si na to reagovala. Vieš predsa, že táto polopráca v vás je viac-menej mojim najväčším a stálym prijímom. Keby ste ma vyhodili, tak by som nemala ani kde bývať a ani z čoho žiť." hovorila a do očí sa jej pomaly ale isto tlačili slzy. ,,Rose, ja to viem. Prosím, len neplač," prišla som k nej a objala ju. ,,Ďakujem," povedala a objala ma ešte silnejšie. ,,Naozaj nemáš začo," mierne som sa odtiahla. ,,Takže už žiadne 'slečna' jasné?" usmiala som sa. ,,Ako povieš, Nicol," zasmiala sa Rose. Bola som šťastná, že sa znova takto úprimne smeje.
,,Ináč, dnes si prečo tak vystrelila? Nemáš sa kde ponáhľať. Nemáš žiadnu prehliadku a ani fotenie." spýtala sa zamyslene Rose. ,,Aha! Ja som zabudla. Pozrela som sa na hodinky a hneď som sa zľakla, že meškám. Vieš, že je to u mňa bežné. Tak teda ďakujem za pripomenutie. Keďže mám dnes ako málokedy voľno, urobíme si babské dopoludnie?" navrhla som s úprimným veselým úsmevom na tvári. ,,Ja neviem," náhle zosmutnela. ,,Ale Rose. Prosím. Prečo nie?" spýtala som sa s výčitkami. Pozerala som sa na mu a prebodávala som ju pohľadom. ,,Ja neviem," zopakovala, ,,neviem, či by som mala. Stále som tu zamestnaná. Čo by na to povedal tvoj otec? Sama dobre vieš, akú má výbušnú povahu. Bojím sa." Všimla som si ako sa jej znovu lesknú oči. Prišla som bližšie k nej a prstom som jej zotrela spopod oka slzu, ktorá si medzi časom našla cestu von z jedného z jej hnedých očí. Povzbudzujúco som sa na ňu usmiala a tuho ju objala. ,,Neboj sa. Vôbec ho netrápim ako si si mohla všimnúť za celú tú dobu čo tu robíš. Ak by mal námietky, tak to vybavím. Nedovolím, aby ti zas niekto ublížil. Dobre?" odtiahla som sa od nej a znovu som sa usmiala. Tento raz sa usmiala už aj Rose. ,,Dobre. Verím ti. Ďakujem. Dám sa dokopy a pozrieme si nejaký film? Alebo aký máš plán?" spýtala sa a popri tom si utierala ostatné slzy.
Vošla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla. Môj zvyk. Pri každej príležitosti sa pozerám do zrkadla. ,,Áááá!" zvreskla som. Zľakla som sa. Nie krvavej Meri. Nemala som krvou na zrkadle napísané: Dnes o tretej zomrieš. Zľakla som sa sama seba. Pod očami úplne rozmazaná špirála a rúž po celej tvári. Včera som sa neodmaľovala. Prišla som domov a len som sa vyzliekla, ľahla si do postele a zaspala. A takto to dopadlo.
,,Čo sa stalo slečna?" ozývalo sa spoza dverí spolu s naliehavým klopaním našej chyžnej Rosalie. ,,Kľudne poď ďalej." zakričala som jej ešte stále z kúpeľne, kde som sa rýchlo snažila dať dokopy, aby sa na nezľakla aj ona. Rosalie pomaly otvorila dvere na kúpeľni a vošla dnu. ,,Prečo ste tak kričali slečna?" znovu sa spýtala. ,,Rosalie, prosím, neoslovuj na slečna. Som od teba len o pár rokov mladšia." vysvetlila som jej už asi po 180. krát. Stále ma oslovuje slečna a mne to začína vadiť. Samozrejme v dobrom. Je mi to nepríjemné, keď mi 20-25 ročné dievča hovorí slečna. ,,No a ešte, aby som to uviedla na pravú mieru. Toto po chcela urobiť už dávno," hovorila som a na Rose som videla, aká je napätá a nervózna. V očiach mala neistotu a strach. Asi si myslela, že ju chcem vyhodiť. To by som neurobila. Viem v akej je situácii. Popri škole potrebuje pracovať, aby sa nejako uživila. A mám ju aj strašne rada. Je mi ako sestra, ktorú som nikdy nemala. Môžem jej povedať všetko a viem, že to nikomu nepovie. Trávim s ňou všetok čas, ktorý ostatný ľudia trávia so svojimi rodičmi. Otec sa mi vôbec nevenuje. Párkrát za mesiac mi pošle na účet takú sumu peňazí, že sa mi pri pohľade na to číslo zastavuje dych a myslí si, že tak vynahradí všetky chvíle, ktoré by som s ním chcela stráviť. Vždy sa vyhovorí, že má veľa práce.
,,Neboj sa. Nechcem ťa vyhodiť. Na to by som nemala srdce." povedala som, keď som si všimla čoraz väčší strach v jej očiach. Vzdychla si. Opäť sa uvoľnila a usmievala sa. Takáto Rosalie sa mi páčila. Usmievavá, priateľská, milá a otvorená. A nie bojazlivá a ustráchaná. V živote si toho preskákala veľa. Mala sa prečo báť, ale nie mňa. Ja by som jej neublížila tak ako on.
Asi by som sa už mala ozvať. V poslednej dobe veľa premýšľam a nerobí mi to dobre.
,,Chcem len, aby si mi tykala. Pripadám si potom strašne staro." vyšlo zo mňa napokon. ,,Ale," chcela namietať, no zdvihla som ruku, aby som ju zastavila. ,,Nie. Žiadne námietky." vysvetlila som jej pravidlá tejto konverzácie. ,,Rosalie, si ako moja najlepšia kamoška a sestra v jednom. Zdôverujem sa ti po všetkým. Nechcem aby si mi vykala. Chápeš?" vysvetľovala som už mierne zúfalá. Na tvári sa jej objavil úsmev, rozbehla sa ju mne a tuho na objala. Najprv som zostala zaskočená, ale potom som jej objatie vrátila. ,,Ach! Prepáčte. Teda prepáč. " mierne sa začervenala. ,,To je poriadku Rose." zasmiala som sa. ,,Ja som ti chcela tykať už dávnejšie, ale bála som sa ako by si na to reagovala. Vieš predsa, že táto polopráca v vás je viac-menej mojim najväčším a stálym prijímom. Keby ste ma vyhodili, tak by som nemala ani kde bývať a ani z čoho žiť." hovorila a do očí sa jej pomaly ale isto tlačili slzy. ,,Rose, ja to viem. Prosím, len neplač," prišla som k nej a objala ju. ,,Ďakujem," povedala a objala ma ešte silnejšie. ,,Naozaj nemáš začo," mierne som sa odtiahla. ,,Takže už žiadne 'slečna' jasné?" usmiala som sa. ,,Ako povieš, Nicol," zasmiala sa Rose. Bola som šťastná, že sa znova takto úprimne smeje.
,,Ináč, dnes si prečo tak vystrelila? Nemáš sa kde ponáhľať. Nemáš žiadnu prehliadku a ani fotenie." spýtala sa zamyslene Rose. ,,Aha! Ja som zabudla. Pozrela som sa na hodinky a hneď som sa zľakla, že meškám. Vieš, že je to u mňa bežné. Tak teda ďakujem za pripomenutie. Keďže mám dnes ako málokedy voľno, urobíme si babské dopoludnie?" navrhla som s úprimným veselým úsmevom na tvári. ,,Ja neviem," náhle zosmutnela. ,,Ale Rose. Prosím. Prečo nie?" spýtala som sa s výčitkami. Pozerala som sa na mu a prebodávala som ju pohľadom. ,,Ja neviem," zopakovala, ,,neviem, či by som mala. Stále som tu zamestnaná. Čo by na to povedal tvoj otec? Sama dobre vieš, akú má výbušnú povahu. Bojím sa." Všimla som si ako sa jej znovu lesknú oči. Prišla som bližšie k nej a prstom som jej zotrela spopod oka slzu, ktorá si medzi časom našla cestu von z jedného z jej hnedých očí. Povzbudzujúco som sa na ňu usmiala a tuho ju objala. ,,Neboj sa. Vôbec ho netrápim ako si si mohla všimnúť za celú tú dobu čo tu robíš. Ak by mal námietky, tak to vybavím. Nedovolím, aby ti zas niekto ublížil. Dobre?" odtiahla som sa od nej a znovu som sa usmiala. Tento raz sa usmiala už aj Rose. ,,Dobre. Verím ti. Ďakujem. Dám sa dokopy a pozrieme si nejaký film? Alebo aký máš plán?" spýtala sa a popri tom si utierala ostatné slzy.
:')
pondelok 29. októbra 2012
Old dreams ♥
Grh, už druhý krát mi spadol net, tesne pred pridaním, takže sa moj dokonale dlhý úvodný monológ zmazal... -_-" Nervy z toho mám...
No, takže viete, čo pre vás mám? Ak hádate jednodielovku, ste šikovní :D.. Ale nie, mám moc dobrú náladu... Zo snehu, z Little things a nepokazí mi ju ani škola, ani nejaká blbá spolužiačka, ktorá jednak nadávala na 1D, teraz si myslí, že bude Zaynova nastávajúca (čo by nechcela) a nadáva na Perrie (a nemám jej rozbiť hubu?)... Ja osobne Perrie obdivujem, takže nech si na ňu láskavo neotvára hubu... :D Em a Sarah, vy viete koho myslím... :* No dobre, to by stačilo, určite vás to nebaví, so here it is! Nechajte komentík prosím... ;) With love, your Lav :*
http://www.youtube.com/watch?v=6wBzR7zhA0g
,,Ďalšia pesnička je od svetoznámej kapely, One Direction!" ozvalo sa z rádia a ja som to s nervami vypla. Nedokážem počúvať rádio. Nedokážem na neho zabudnúť, čo sa jemu zjanevne podarilo. Začal si žiť svoj život slávnej hviezdy a vykašl'al sa na svojich starých kamošov. Na svoju bývalú najlepšiu kamarátku. Veď načo by som mu bola, keď má kamarátov na každý prst desať? Načo by som ho trápila. Bývali sme najlepší priatelia. Vo všetkom som ho podporovala, tak isto ako on mňa. Mojím snom bolo stať sa profesionálnou maliarkou, jeho celoznámym spevákom. Sl'úbili sme si, že ich dosiahneme spolu a že nás nič nerozdelí. Pomohla som mu stať sa spevákom. Natáčala som mu videá z vystúpení, donútila som ho ísť prvý, aj druhý krát do X-factoru. A on na mňa zabudol.
Vytiahla som z poličky notebook a zapla som ho. Počkala som, kým sa mi načíta twitter. Rýchlo som prebehla novinky.
'Liam dnes vo Wolverhamptone'
Stálo pri popise fotky. Až mi poskočilo srdce. Je tu. No hneď mi nálada sklesla, keď som si uvedomila, že aj tak na mňa zvysoka kašle. Zaklapla som neotebook a zobrala som papiere. Potrebovala som si odýchnuť. Zamierila som do parku. Nemusela som dlho rozmýšl'ať kam pojdem. Nohy ma sami odviedli na naše miesto. Nikto tam nechodil. Iba mi dvaja. Sadla som si na zem a začala som kresliť. Nepotrebovala som k tomu nič. Len kl'ud a spomienky.
Po hodinke to začínalo vyzerať celkom dobre. Dievča a chlapec. Najlepší kamaráti. Spolu. Chlapec bol trochu zohnutý do predu (predklonený). Dievča sa chrbtom opieralo o jeho chrbát, takže bolo trochu vo vzduchu. Obaja mali na tváriach široký úsmev. Ešte raz si si prezrela obrázok. Prečo na mňa on zabudol? Prečo to ja nedokážem? Hodila som papiere do trávy a snažila sa potlačiť slzy. Nebudem kvoli nemu dnes plakať. Dnes nie. Dokončím ten obraz. Chytila som ho a pustila sa do konečných úprav.
Po ďalšej hodine som so sebou bola konečne spokojná. Usmiala som sa prezrela si obraz. Moj mobil sa rozvonil. Rýchlo som to zdvyhla.
,,Poď rýchlo domov! Je to naliehavé!" ozval sa hlas v mobile.
,,Bežím," povedala som, vstala a rozbehla domov.
,,Čo sa deje?" rýchlo som povedala, keď som vtrhla dnu.
,,Dnes mám rande a potrebujem aby si postrážila Emily," zasmiala sa, ,,si zlato, že to spravíš za mňa. Ja utekám. Pa!" Povedala a rýchlo odišla. Ani som jej nestihla niečo povedať. Zabijem ju! A toto mi robí stále. Furt behá za chalanmi a všetko doma musím robiť ja. Pretočila som očami a zamierila som do obývačky. Emily sedela pri telke a sledovala rozprávku. Usmiala som sa a klesla som do kresla. V tom som si uvedomila, že som moj obrázok nechala v parku.
,,Emily, poď skočíme do parku," usmiala som sa na ňu.
,,Teraz nie!" zavrčala.
,,Emily, prosím!"
,,Nie!" zamračila sa. S ňou sa nemá význam hádať. Skončí to tak, že ona sa rozplače, nikam nepojdeme a ešte ju budem musieť ukl'udňovať. Rýchlo som vyslala prosbu, aby sa nerozpršalo, pretože obloha sa nebezpečne zaťahovala.
Moje prosby neboli vypočuté. Po desiatich minútach sa spustil obrovský lejak. Celá moja práca je v keli. Niekto zazvonil. Zamračila som sa. Kto by teraz zvonil? Neochotne som sa postavila a prešla k dverám. Odomkla som ich a osoba, ktorá tam stála mi vyrazila dych.
,,Ah-hoj," vykoktala som zo seba šokovane.
,,Ahoj," usmial sa a silno ma objal. Po dvoch rokoch, znova cítim jeho telo, jeho voňu.
,,Č-čo tu rob-bíš?" dostala som zo seba.
,,Nie si rada, že tu som?" pozrel na mňa.
,,Jasné, že som," vystrelilo zo mňa, ,,len som ťa tu nečakala. Poď dnu," otvorila som dvere aby vedel prejsť do domu. Vyzliekol si mokrú bundu a prešiel za mnou do kuchyne.
,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho.
,,Len čaj," usmial sa a ja som sa rýchlo otočila, aby nevidel, ako rozdýchavam jeho úsmev. Vždy som k nemu cítila niečo viac, len som si to nechcela pripustiť, hlavne po tom, čo odišiel. Pripravila som nám čaje a sadla som si oproti nemu.
,,Čo máš nové?" spýtala som sa ho.
,,Nevieš to?"
,,Viem, len som nevedela čo povedať." Liam sa rozosmial. Strašne mi chýbal. Mala som chuť hodiť sa mu okolo krku a celého ho vybozkávať. No nemohla som.
,,A čo ty?" spýtal sa po chvíli.
,,Nič zaujímavé," usmiala som sa. Z vrecka sa mu ozvaly tóny nejakej pesničky. Vytiahol mobil a priložil si ho k uchu.
,,No?" odsekol do mobilu. Chvíl'u počúval.
,,Dobre, dobre, už idem. Maj sa."
,,Musím ísť domov. Rád som ťa videl," usmial sa a postavil na odchod.
,,Aj ja teba. Zastav sa ešte niekedy," rýchlo som ho objala a odprevadila von. Potom som sa vrátila do kuchyne a išla som odložiť šalky, od nášho čaju. Poupratovala som kuchyňu a zohla sa sa po nejaký papier, ktorý ležal pod Liamovou stoličkou. Opatrne som ho roztvorila. Musela som zaklipkať očami, aby som sa uistila, či sa mi to nesníva. Bola tam moja kresba, ktorú som kreslila teraz v parku. Dole bolo malým písmom napísané: ' O 19:00 na našom mieste. x ' Až sa mi rozbúchalo srdce ako šialené.
O pol siedmej dorazila domov mama, takže som nemusela dávať pozor na Emily. Konečne. Vonku už bolo pekne, tak som sa rýchlo obliekla a vyrazila smerom k parku. Netrvalo dlho a už som bola na našom mieste. Zaklipkala som očami, aby som sa uistila, že som tu správne. Na zemi boli červené lupene a vyzeralo to strašne romanticky. No Liama som nevidela. Niekto mi zrazu zakril oči zo zadu.
,,Liam?" spýtala som sa. Tú voňu by som spoznala aj na druhej strane sveta.
,,Ako si vedela?" spýtal sa mračiac.
,,Poznám ťa," zasmiala som sa a pozrela mu do tých jeho čokoládkových očí.
,,A poznáš ma natol'ko, aby si vedela, čo teraz spravím?" spýtal sa a pomaly ma posúval smerom k stromu.
,,Možno to tuším," začala som a on ma oprel o strom.
,,Tak ja ti to ukážem," zašepkal a priložil si svoje pery na tie moje. V mojom vnútri vybuchol ohňostroj pocitov. Konečne! Celá som jasala.
,,Konečne som to urobil," šepol, keď sa odo mňa otiahol, ,,l'úbim ťa."
,,Aj ja teba," usmiala som sa a pevne som ho objala.
/O ŠTYRI ROKY/
,,Nie, Louis nehýb sa!" prikázala som mu.
,,Ale keď ja to chcem vidieť!" zakňučal.
,,Tak sa nehýb!" zavrčala som. Vďaka Liamovi sa mi začal plniť sen. Stáva sa zo mňa profesionálna maliarka.
Konečne som domal'ovala Louisa.
,,Hotovo," povedala som mu.
,,Ukáž mi to prosím!" povedal.
,,Nie, musíš vydržať do večera," zasmiala som sa a zbalila som všetky obrazy.
,,Liam! Tvoja baba je na mňa zlá!" zazjapal Louis.
,,Ona je na všetkých," žmurkol na mňa Liam.
,,A aj tak ma miluješ," zasmiala som sa.
,,Hej, hej, hej! Toto si nechajte na neskor!" zavrčal Harry.
,,Jasné, ide sa na oslavu!" zasmial sa Niall. Nastúpili sme do auta a zamierili do hotela. Chalani robili nejakú oslavu, či čo. Usadili sme sa a mohli sme začať.
,,Takže, dneska vám chceme ukázať diela, jednej výnimočnej maliarky, ktorá je tu dnes s nami. Nech sa páči, kochajte sa krásou," zasmial sa Louis od mikrofónu a kývol nejakým ujkom, aby z nich zložili plachtu. Všetci chalani, okrem Liama na to pozerali s otvorenými ústami.
,,Wau," dostal zo seba Louis.
,,Je to krásne. Tak isto ako ty," zašepkal mi Liam do ucha a postavil sa aby prešiel k Louisovi.
,,To sa často nestáva, aby stále ukecanému Louisovi došli slová," zasmial sa Liam. Ja som sa na neho usmiala. Konečne som bola dokonale šťastná. Moj sen sa plní. Spolu s Liamom. Tak, ako sme si to sl'úbili.
THE END ;) :*
TEN OBRÁZOK SÍCE NEJAKO NESÚVISÍ, ALE JA SOM SI HO NEODPUSTILA... TÁ PESNIČKA MA DOSTALA <3 ;)
No, takže viete, čo pre vás mám? Ak hádate jednodielovku, ste šikovní :D.. Ale nie, mám moc dobrú náladu... Zo snehu, z Little things a nepokazí mi ju ani škola, ani nejaká blbá spolužiačka, ktorá jednak nadávala na 1D, teraz si myslí, že bude Zaynova nastávajúca (čo by nechcela) a nadáva na Perrie (a nemám jej rozbiť hubu?)... Ja osobne Perrie obdivujem, takže nech si na ňu láskavo neotvára hubu... :D Em a Sarah, vy viete koho myslím... :* No dobre, to by stačilo, určite vás to nebaví, so here it is! Nechajte komentík prosím... ;) With love, your Lav :*
http://www.youtube.com/watch?v=6wBzR7zhA0g
,,Ďalšia pesnička je od svetoznámej kapely, One Direction!" ozvalo sa z rádia a ja som to s nervami vypla. Nedokážem počúvať rádio. Nedokážem na neho zabudnúť, čo sa jemu zjanevne podarilo. Začal si žiť svoj život slávnej hviezdy a vykašl'al sa na svojich starých kamošov. Na svoju bývalú najlepšiu kamarátku. Veď načo by som mu bola, keď má kamarátov na každý prst desať? Načo by som ho trápila. Bývali sme najlepší priatelia. Vo všetkom som ho podporovala, tak isto ako on mňa. Mojím snom bolo stať sa profesionálnou maliarkou, jeho celoznámym spevákom. Sl'úbili sme si, že ich dosiahneme spolu a že nás nič nerozdelí. Pomohla som mu stať sa spevákom. Natáčala som mu videá z vystúpení, donútila som ho ísť prvý, aj druhý krát do X-factoru. A on na mňa zabudol.
Vytiahla som z poličky notebook a zapla som ho. Počkala som, kým sa mi načíta twitter. Rýchlo som prebehla novinky.
'Liam dnes vo Wolverhamptone'
Stálo pri popise fotky. Až mi poskočilo srdce. Je tu. No hneď mi nálada sklesla, keď som si uvedomila, že aj tak na mňa zvysoka kašle. Zaklapla som neotebook a zobrala som papiere. Potrebovala som si odýchnuť. Zamierila som do parku. Nemusela som dlho rozmýšl'ať kam pojdem. Nohy ma sami odviedli na naše miesto. Nikto tam nechodil. Iba mi dvaja. Sadla som si na zem a začala som kresliť. Nepotrebovala som k tomu nič. Len kl'ud a spomienky.
Po hodinke to začínalo vyzerať celkom dobre. Dievča a chlapec. Najlepší kamaráti. Spolu. Chlapec bol trochu zohnutý do predu (predklonený). Dievča sa chrbtom opieralo o jeho chrbát, takže bolo trochu vo vzduchu. Obaja mali na tváriach široký úsmev. Ešte raz si si prezrela obrázok. Prečo na mňa on zabudol? Prečo to ja nedokážem? Hodila som papiere do trávy a snažila sa potlačiť slzy. Nebudem kvoli nemu dnes plakať. Dnes nie. Dokončím ten obraz. Chytila som ho a pustila sa do konečných úprav.
Po ďalšej hodine som so sebou bola konečne spokojná. Usmiala som sa prezrela si obraz. Moj mobil sa rozvonil. Rýchlo som to zdvyhla.
,,Poď rýchlo domov! Je to naliehavé!" ozval sa hlas v mobile.
,,Bežím," povedala som, vstala a rozbehla domov.
,,Čo sa deje?" rýchlo som povedala, keď som vtrhla dnu.
,,Dnes mám rande a potrebujem aby si postrážila Emily," zasmiala sa, ,,si zlato, že to spravíš za mňa. Ja utekám. Pa!" Povedala a rýchlo odišla. Ani som jej nestihla niečo povedať. Zabijem ju! A toto mi robí stále. Furt behá za chalanmi a všetko doma musím robiť ja. Pretočila som očami a zamierila som do obývačky. Emily sedela pri telke a sledovala rozprávku. Usmiala som sa a klesla som do kresla. V tom som si uvedomila, že som moj obrázok nechala v parku.
,,Emily, poď skočíme do parku," usmiala som sa na ňu.
,,Teraz nie!" zavrčala.
,,Emily, prosím!"
,,Nie!" zamračila sa. S ňou sa nemá význam hádať. Skončí to tak, že ona sa rozplače, nikam nepojdeme a ešte ju budem musieť ukl'udňovať. Rýchlo som vyslala prosbu, aby sa nerozpršalo, pretože obloha sa nebezpečne zaťahovala.
Moje prosby neboli vypočuté. Po desiatich minútach sa spustil obrovský lejak. Celá moja práca je v keli. Niekto zazvonil. Zamračila som sa. Kto by teraz zvonil? Neochotne som sa postavila a prešla k dverám. Odomkla som ich a osoba, ktorá tam stála mi vyrazila dych.
,,Ah-hoj," vykoktala som zo seba šokovane.
,,Ahoj," usmial sa a silno ma objal. Po dvoch rokoch, znova cítim jeho telo, jeho voňu.
,,Č-čo tu rob-bíš?" dostala som zo seba.
,,Nie si rada, že tu som?" pozrel na mňa.
,,Jasné, že som," vystrelilo zo mňa, ,,len som ťa tu nečakala. Poď dnu," otvorila som dvere aby vedel prejsť do domu. Vyzliekol si mokrú bundu a prešiel za mnou do kuchyne.
,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho.
,,Len čaj," usmial sa a ja som sa rýchlo otočila, aby nevidel, ako rozdýchavam jeho úsmev. Vždy som k nemu cítila niečo viac, len som si to nechcela pripustiť, hlavne po tom, čo odišiel. Pripravila som nám čaje a sadla som si oproti nemu.
,,Čo máš nové?" spýtala som sa ho.
,,Nevieš to?"
,,Viem, len som nevedela čo povedať." Liam sa rozosmial. Strašne mi chýbal. Mala som chuť hodiť sa mu okolo krku a celého ho vybozkávať. No nemohla som.
,,A čo ty?" spýtal sa po chvíli.
,,Nič zaujímavé," usmiala som sa. Z vrecka sa mu ozvaly tóny nejakej pesničky. Vytiahol mobil a priložil si ho k uchu.
,,No?" odsekol do mobilu. Chvíl'u počúval.
,,Dobre, dobre, už idem. Maj sa."
,,Musím ísť domov. Rád som ťa videl," usmial sa a postavil na odchod.
,,Aj ja teba. Zastav sa ešte niekedy," rýchlo som ho objala a odprevadila von. Potom som sa vrátila do kuchyne a išla som odložiť šalky, od nášho čaju. Poupratovala som kuchyňu a zohla sa sa po nejaký papier, ktorý ležal pod Liamovou stoličkou. Opatrne som ho roztvorila. Musela som zaklipkať očami, aby som sa uistila, či sa mi to nesníva. Bola tam moja kresba, ktorú som kreslila teraz v parku. Dole bolo malým písmom napísané: ' O 19:00 na našom mieste. x ' Až sa mi rozbúchalo srdce ako šialené.
O pol siedmej dorazila domov mama, takže som nemusela dávať pozor na Emily. Konečne. Vonku už bolo pekne, tak som sa rýchlo obliekla a vyrazila smerom k parku. Netrvalo dlho a už som bola na našom mieste. Zaklipkala som očami, aby som sa uistila, že som tu správne. Na zemi boli červené lupene a vyzeralo to strašne romanticky. No Liama som nevidela. Niekto mi zrazu zakril oči zo zadu.
,,Liam?" spýtala som sa. Tú voňu by som spoznala aj na druhej strane sveta.
,,Ako si vedela?" spýtal sa mračiac.
,,Poznám ťa," zasmiala som sa a pozrela mu do tých jeho čokoládkových očí.
,,A poznáš ma natol'ko, aby si vedela, čo teraz spravím?" spýtal sa a pomaly ma posúval smerom k stromu.
,,Možno to tuším," začala som a on ma oprel o strom.
,,Tak ja ti to ukážem," zašepkal a priložil si svoje pery na tie moje. V mojom vnútri vybuchol ohňostroj pocitov. Konečne! Celá som jasala.
,,Konečne som to urobil," šepol, keď sa odo mňa otiahol, ,,l'úbim ťa."
,,Aj ja teba," usmiala som sa a pevne som ho objala.
/O ŠTYRI ROKY/
,,Nie, Louis nehýb sa!" prikázala som mu.
,,Ale keď ja to chcem vidieť!" zakňučal.
,,Tak sa nehýb!" zavrčala som. Vďaka Liamovi sa mi začal plniť sen. Stáva sa zo mňa profesionálna maliarka.
Konečne som domal'ovala Louisa.
,,Hotovo," povedala som mu.
,,Ukáž mi to prosím!" povedal.
,,Nie, musíš vydržať do večera," zasmiala som sa a zbalila som všetky obrazy.
,,Liam! Tvoja baba je na mňa zlá!" zazjapal Louis.
,,Ona je na všetkých," žmurkol na mňa Liam.
,,A aj tak ma miluješ," zasmiala som sa.
,,Hej, hej, hej! Toto si nechajte na neskor!" zavrčal Harry.
,,Jasné, ide sa na oslavu!" zasmial sa Niall. Nastúpili sme do auta a zamierili do hotela. Chalani robili nejakú oslavu, či čo. Usadili sme sa a mohli sme začať.
,,Takže, dneska vám chceme ukázať diela, jednej výnimočnej maliarky, ktorá je tu dnes s nami. Nech sa páči, kochajte sa krásou," zasmial sa Louis od mikrofónu a kývol nejakým ujkom, aby z nich zložili plachtu. Všetci chalani, okrem Liama na to pozerali s otvorenými ústami.
,,Wau," dostal zo seba Louis.
,,Je to krásne. Tak isto ako ty," zašepkal mi Liam do ucha a postavil sa aby prešiel k Louisovi.
,,To sa často nestáva, aby stále ukecanému Louisovi došli slová," zasmial sa Liam. Ja som sa na neho usmiala. Konečne som bola dokonale šťastná. Moj sen sa plní. Spolu s Liamom. Tak, ako sme si to sl'úbili.
THE END ;) :*
TEN OBRÁZOK SÍCE NEJAKO NESÚVISÍ, ALE JA SOM SI HO NEODPUSTILA... TÁ PESNIČKA MA DOSTALA <3 ;)
sobota 27. októbra 2012
Same Mistakes - *5.kapitola*
Babenky, čitateľky.. :D taká kratšia...ale neviem..tak
vyšlo.. :D :D čo by ste čakali po 6 hodinovej práci NONSTOP!!! na projektoch??
iba dvoch?? :/ trošku sme sa nadreli aj s *Lav Horan* .. takže prečítajte...a
okomentujte.. :* poteší to.. :) ďakujem.. :)
btw. http://www.youtube.com/watch?v=WA4iX5D9Z64 toto....celých
6 hodín... :D :* ďakujem že si to so mnou vydržala :*
We Are Never Ever Ever Ever
Getting Back
Together
*Mrs. Styles*
*5.kapitola*
Pohľad Tim:
Zobudila som sa na
nepríjemné pípanie budíka. Rukou som ho zhodila z nočného stolíka vedľa postele
a celá sa skryla pod perinu. Nechce sa mi ísť do práce. Vôbec. Je také pekné
počasie a ja budem zavretá medzi štyrmi stenami skoro celý deň a potom aj skoro
celú noc.
Vstala som z postele a
pomalým krokom som sa vybrala do kúpeľne. Kráčala som s ešte stále zavretými
očami, lebo sa mi ich nechcelo otvárať. Zrazu som o niečo zakopla. ,,Au!"
skríkla som na celý byt, ale určite na počuli ešte aj ľudia, ktorí bývali to
vedľajšom paneláku. Otvorila som oči a chcela som preskúmať votrelca, ktorý mi
skrížil cestu. Jasné. Zárubňa. Na tú som zabudla. Pozrela som sa na môj
malíček, ktorý na hrozne bolel. Naberal rôzne farby a nebezpečne sa zväčšoval.
Chcela som prejsť do kuchyne,
aby som vybrala z chladničky ľad, ale akonáhle som sa navážila na pravú nohu,
myslela som, že zomriem. Takže mi nezostávalo nič iné ako odskackať na ľavej
nohe k mrázáku, z ktorého som vytiahla vrecko s chladiacim gélom a zase som
odskackala do obývačky. ,,Ešte že mám taký malý byt." pomyslela som si a
musela som sa nad touto myšlienkou zasmiať. Studené vrecúško som si obtočila
okolo nohy. Striaslo ma. Bolo studenšie ako som predpokladala.
Po 10 minútach
som si vrecúško z nohy zložila. Prst bol síce ešte stale farebný, ale už aspoň
trochu odpuchol. Pomaly som dokrívala do kúpeľne. Vliezla som do sprchy.
Rozpustené vlasy som nechala padnuté na pleciach. Neriešila som či sa ich budem
mať mokré alebo nie. Pustila som na seba teplú vodu a prestala som sa sústrediť
na okolitý svet.
Cez tečúcu vodu som
počula spievať Kelly Clarkson. Žeby sa mi vlámala do bytu? Potom mi to došlo.
Mobil. Som vazne pribrzdená. Zastavila som vodu, otvorila som dvierka na sprche
a z vešiaka som zverila osušku nadmerných veľkostí. Zabalila som sa do nej a
chcela som sa čo najrýchlejšie dostať do spálne, kde ešte stale zvonil môj
mobil. Keďže som taká múdra, nedomyslela som to. Hneď ako som urobila krok, som
sa pošmykla. Našťastie som sa stihla zachytiť umývadla, ktoré z tejto mojej
reakcie zas až tak šťastné nebolo. Škaredo zaškrípalo. Zľakla som sa, že sa
odlomí, tak som sa rýchlo pozbierala zo zeme a už opatrnejšie som sa presunula
do spálne. Mobil ešte stale zvonil. Hodila som sa na posteľ, z nočného stolíka
zobrala do rúk mobil a pozrela som sa kto na zháňa. Keď som uviedla na displeji
meno volajúceho, zamrazilo ma. Šéf. Zodvihla som.
,,A-a-áno?"
vykoktala som zo seba veľmi nervózne.
,,Kde do pekla ste? Ste
si vedomá toho, že pracovná doba vám začala už pred pol hodinou? Čo si o sebe
myslíte? Okamžite sem naklušte. Dávam vám 15 minút. Ak do vtedy neprídete, máte
padáka. Takže si radšej pohnite. Dovidenia!" navrieskal na mňa svoj
monológ a zložil. Nestihla som nič povedať. Toto bude zlé. Pozrela som na
hodinky. Do riti! Vážne meškám. V tej chvíli som zabudla na to, že na bolí
noha.
,,Tento deň už
nemôže byť horší!" povzdychla som si. Zo skrine som vybrala prvé tričko a
rifle, ktoré som našla. Obula som si botasky a so športovou taškou prevesenou
cez plece som rýchlo zamkla byt a bežala dolu schodmi. Nemala som čas čakať na
výťah. Kým po sa zo 6. poschodia dostala až dole, ledva som dýchala, no bolo mi
to jedno. Tú prácu nemôžem stratiť.
piatok 26. októbra 2012
Trojdielovka *STAND UP* 3/3
Posledná časť... ;)) Ďakujem, všetkým, čo si prečítali výplod mojej fantázie... :D Názory, názory a ešte raz názory... :D With love, your Lav ;*
*HARRY*
Zdvihol som hlavu, no pri barovom pulte už barmanka nestála. Divné. Pred chvíl'ou, som tu ešte cítil jej voňu. Postavil som sa a ešte raz som sa rozhliadol po bare. Akoby som niekoho hl'adal, no sám som netušil koho. Pravdepodobne ju. Rozhodol som sa, že by nadnes stačilo. Vytiahol som peňaženku a hodil som na stol dvakrát vačšiu sumu, ako som mal. Za to, že ma vypočula. A nechcelo sa mi počítať. Už som otváral dvere, keď som ju zbadal. Neveril som vlastným očiam dvere som hneď pustil a utekal som smerom k nej. Postavil som sa jej do cesty a prebodol som ju pohl'adom. Nezmenila sa. Čo by som čakal, za tie tri týždne.
,,Ahoj," dostal som zo seba.
,,Ahoj. Dáš si niečo?" očarujúco sa na mňa usmiala a mne sa skoro podlomili kolená.
,,Možno tak teba," zasmial som sa ale ona sa zamračila, ,,možem s tebou vravieť? V súkromí?" Ona ma chytila za ruku a odtiahla do nejakého salóniku. Otočila kl'úč v zámke a sadla si na gauč. Ja som sa nervózne prechádzal popred ňu.
,,Harry, kl'ud," zasmiala sa.
,,Kl'ud?! Ku*va, toto boli moje najhoršie tri týždne v živote! Nič som nerobil, nedokázal som jesť, spať, smiať sa na kamery. Celé týždne som ťa hl'ad ako blázon. A vieš prečo?" zjapal som.
,,Áno viem. Úplne som ti opantala mysel', telo a hlavne srdce. Nedokázal si na mňa prestať myslieť. Ukradla som ti srdce. Každú myšlienku si venoval mne. Zal'úbil si sa ako blázon," odvetila mi, citujúc moje slová, čo som vtedy povedal barmanke.
,,Prečo si to spravila?" šepol som a hlas sa mi triasol. Nedokázala mi odpovedať.
,,Ku*va, prečo si sa so mnou vyspala a potom odišla!? Odpovedaj!" zajapal som po nej. Moja ruka vyletela od hnevu do výšky a ona sa stiahla do klbka.
*ZOEY*
Jeho ruka vyletela a ja som sa inštiktívne stiahla do klbka. Bála som sa. No nedotkol sa ma. Namiesto toho zaznel tupý náraz. Nesmelo som sa pozrel hore. Opieral si ruku o stenu, na ktorej bola zničená omietka.
,,Vtedy to bolo iné," dostala som zo seba lámavým hlasom.
,,V čom?! V čom to bolo iné!" kričal ako o život. Mal nervy na krajíčku. Musela som dávať pozor na to, čo poviem.
,,Neuvedomovala som si, čo cítim," dostala som nakoniec zo seba.
,,Čo cítiš?" povedal už kl'udnejšie. Na sucho som preglga. Chcem vzťah? Chcem. Chcem vzťah s celosvetovou hviezdou? Zahl'adela som sa do jeho zelených očí, ktoré sa do mňa doslova vpíjali.
,,Niečo k tebe cítim. Niečo viac ako," nestihla som dopovedať, pretože jeho pery sa pritisli na moje.
,,A už si moja. Po troch hrozných týždňoch, ťa konečne držím v náručí. Pre túto chvíl'u sme boli obaja stvorení," šepkal a ja som si uvedomovala, kol'ko bolo v tých slovách pravdy.
/O OSEM ROKOV/
,,Ticho!" zakričal Niall a celá hala stíchla.
,,Malá neplánovaná vsuvka. Vlasne, plánovaná mnou a chalanmi ale neplánovaná manažérmi. Nezabite ma" zasmial sa Harry, keď dospievali pesničku na koncerte. Prebehla som pohl'ad po chalanoch. Boli tam všerci okrem Louisa. Čo zas chcú spraviť?
,,Dneska, je na tomto konecerte, jedna osoba, na ktorej mi vel'mi záleží, ktorá pre mňa znamená všetko. Je pre mňa doležitá, ako pre človeka kyslík, ako pre rybu voda, ako pre vtáka krídla, ako pre kvety slnko. Je moja hviezda, dáva mi istotu, dáva mi pocit šťastia, dáva mi všetko, čo mi vidí na očiach. Trápi sa kvoli mne, tak isto, ako som sa trápil ja kvoli nej. Ale najdoležitejšia vec je, že ma miluje z celého srdca, tak isto, ako ja ju. A tak sa ťa pýtam," zapozeral sa ku mne a široko sa usmial. Utrela som si slzy a zapozerala som sa na neho. Vytiahol z vrecka krabičku a kl'akol si na koleno. Vedela som, čo bude nasledovať a myslím, že to vedeli aj všetky fanynky, ktoré rovnako ako ja, zatajili dych.
,,Zoey, vezmeš si ma?" spýtal sa a ja som videla v jeho očiach, tie nádherné iskričky. Také isté, ako mal v deň, keď sme sa spoznali. Pred mojou tvárou sa z ničoho nič objavil mikrofón. Hodila som očkom vedl'a seba a všimla si Louisa.
,,Áno," usmiala som sa a z očí mi vyhrkli slzy. Louis ma chytil za ruku a ťahal ma po schodoch, až sme sa dostali na pódium. Vytiahol ma hore a ja som sa s dojatím pozrela na Harryho. On ma chytil do náručia a poriadne so mnou zatočil.
,,Milujem ťa," zašepkala som mu spokojne do ucha.
,,Milujem ťa princeznička," zašepkal a poriadne ma pobozkal.
/O NECELÝ ROK/
Dnes je naše deviate výročie. Kráčam, celá v bielom, po svetloružovom koberci k Harrymu. Stojí pri oltári a usmieva sa. Možno už nie je najmladší, ale jamky v lícach má rovnaké. Okolo mňa, vidím samé usmiate tváre. Harryho rodinu, priatel'ov a kapelu. Moju rodinu, moje priatel'ky. Staviam sa vedl'a neho a sledujem jeho zelené oči.
,,Harry Edward Styles, beriete si Zoey Julie Stampovú za svoju právoplatnú manželku? Budete ju chrániť a milovať v dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe, v šťastí i nešťastí?" spýtal sa kňaz.
,,Áno," odpovedal jednoducho a rýchlo Harry.
,,Zoey Julie Stamp, beriete si Harryho Edwarda Stylesa za svojho právoplatného manžela? Budete ho chrániť a milovať v dobrom i v zlom, v zdraí i v chorobe, v šťastí i nešťastí?" otočil sa kňaz na mňa.
,,Áno," odpovedala som bez rozmýšl'ania.
,,Možete si nasadiť obrúčky," povedal a Harry mi nastrčil na ruku prsteň.
,,Vyhlasujem vás za manžela a manželku. A teraz, pobozkajte nevestu." Harry sa ku mne s úsmevom naklonil a dal mi bozk. Trval pár sekúnd ale hneď po ňom sa všetci rozkričali a oslava sa mohla začať.
Z obyčajného úletu po rozchode a zlomenom srdci, sa stala láska. Láska, ktorá prekoná všetko. Láska, ktorá je pravá. Láska, za ktorú sa oplatí bojovať.
DOKONALE SA SEM HODÍ TEN OBRÁZOK ;)
*HARRY*
Zdvihol som hlavu, no pri barovom pulte už barmanka nestála. Divné. Pred chvíl'ou, som tu ešte cítil jej voňu. Postavil som sa a ešte raz som sa rozhliadol po bare. Akoby som niekoho hl'adal, no sám som netušil koho. Pravdepodobne ju. Rozhodol som sa, že by nadnes stačilo. Vytiahol som peňaženku a hodil som na stol dvakrát vačšiu sumu, ako som mal. Za to, že ma vypočula. A nechcelo sa mi počítať. Už som otváral dvere, keď som ju zbadal. Neveril som vlastným očiam dvere som hneď pustil a utekal som smerom k nej. Postavil som sa jej do cesty a prebodol som ju pohl'adom. Nezmenila sa. Čo by som čakal, za tie tri týždne.
,,Ahoj," dostal som zo seba.
,,Ahoj. Dáš si niečo?" očarujúco sa na mňa usmiala a mne sa skoro podlomili kolená.
,,Možno tak teba," zasmial som sa ale ona sa zamračila, ,,možem s tebou vravieť? V súkromí?" Ona ma chytila za ruku a odtiahla do nejakého salóniku. Otočila kl'úč v zámke a sadla si na gauč. Ja som sa nervózne prechádzal popred ňu.
,,Harry, kl'ud," zasmiala sa.
,,Kl'ud?! Ku*va, toto boli moje najhoršie tri týždne v živote! Nič som nerobil, nedokázal som jesť, spať, smiať sa na kamery. Celé týždne som ťa hl'ad ako blázon. A vieš prečo?" zjapal som.
,,Áno viem. Úplne som ti opantala mysel', telo a hlavne srdce. Nedokázal si na mňa prestať myslieť. Ukradla som ti srdce. Každú myšlienku si venoval mne. Zal'úbil si sa ako blázon," odvetila mi, citujúc moje slová, čo som vtedy povedal barmanke.
,,Prečo si to spravila?" šepol som a hlas sa mi triasol. Nedokázala mi odpovedať.
,,Ku*va, prečo si sa so mnou vyspala a potom odišla!? Odpovedaj!" zajapal som po nej. Moja ruka vyletela od hnevu do výšky a ona sa stiahla do klbka.
*ZOEY*
Jeho ruka vyletela a ja som sa inštiktívne stiahla do klbka. Bála som sa. No nedotkol sa ma. Namiesto toho zaznel tupý náraz. Nesmelo som sa pozrel hore. Opieral si ruku o stenu, na ktorej bola zničená omietka.
,,Vtedy to bolo iné," dostala som zo seba lámavým hlasom.
,,V čom?! V čom to bolo iné!" kričal ako o život. Mal nervy na krajíčku. Musela som dávať pozor na to, čo poviem.
,,Neuvedomovala som si, čo cítim," dostala som nakoniec zo seba.
,,Čo cítiš?" povedal už kl'udnejšie. Na sucho som preglga. Chcem vzťah? Chcem. Chcem vzťah s celosvetovou hviezdou? Zahl'adela som sa do jeho zelených očí, ktoré sa do mňa doslova vpíjali.
,,Niečo k tebe cítim. Niečo viac ako," nestihla som dopovedať, pretože jeho pery sa pritisli na moje.
,,A už si moja. Po troch hrozných týždňoch, ťa konečne držím v náručí. Pre túto chvíl'u sme boli obaja stvorení," šepkal a ja som si uvedomovala, kol'ko bolo v tých slovách pravdy.
/O OSEM ROKOV/
,,Ticho!" zakričal Niall a celá hala stíchla.
,,Malá neplánovaná vsuvka. Vlasne, plánovaná mnou a chalanmi ale neplánovaná manažérmi. Nezabite ma" zasmial sa Harry, keď dospievali pesničku na koncerte. Prebehla som pohl'ad po chalanoch. Boli tam všerci okrem Louisa. Čo zas chcú spraviť?
,,Dneska, je na tomto konecerte, jedna osoba, na ktorej mi vel'mi záleží, ktorá pre mňa znamená všetko. Je pre mňa doležitá, ako pre človeka kyslík, ako pre rybu voda, ako pre vtáka krídla, ako pre kvety slnko. Je moja hviezda, dáva mi istotu, dáva mi pocit šťastia, dáva mi všetko, čo mi vidí na očiach. Trápi sa kvoli mne, tak isto, ako som sa trápil ja kvoli nej. Ale najdoležitejšia vec je, že ma miluje z celého srdca, tak isto, ako ja ju. A tak sa ťa pýtam," zapozeral sa ku mne a široko sa usmial. Utrela som si slzy a zapozerala som sa na neho. Vytiahol z vrecka krabičku a kl'akol si na koleno. Vedela som, čo bude nasledovať a myslím, že to vedeli aj všetky fanynky, ktoré rovnako ako ja, zatajili dych.
,,Zoey, vezmeš si ma?" spýtal sa a ja som videla v jeho očiach, tie nádherné iskričky. Také isté, ako mal v deň, keď sme sa spoznali. Pred mojou tvárou sa z ničoho nič objavil mikrofón. Hodila som očkom vedl'a seba a všimla si Louisa.
,,Áno," usmiala som sa a z očí mi vyhrkli slzy. Louis ma chytil za ruku a ťahal ma po schodoch, až sme sa dostali na pódium. Vytiahol ma hore a ja som sa s dojatím pozrela na Harryho. On ma chytil do náručia a poriadne so mnou zatočil.
,,Milujem ťa," zašepkala som mu spokojne do ucha.
,,Milujem ťa princeznička," zašepkal a poriadne ma pobozkal.
/O NECELÝ ROK/
Dnes je naše deviate výročie. Kráčam, celá v bielom, po svetloružovom koberci k Harrymu. Stojí pri oltári a usmieva sa. Možno už nie je najmladší, ale jamky v lícach má rovnaké. Okolo mňa, vidím samé usmiate tváre. Harryho rodinu, priatel'ov a kapelu. Moju rodinu, moje priatel'ky. Staviam sa vedl'a neho a sledujem jeho zelené oči.
,,Harry Edward Styles, beriete si Zoey Julie Stampovú za svoju právoplatnú manželku? Budete ju chrániť a milovať v dobrom i v zlom, v zdraví i v chorobe, v šťastí i nešťastí?" spýtal sa kňaz.
,,Áno," odpovedal jednoducho a rýchlo Harry.
,,Zoey Julie Stamp, beriete si Harryho Edwarda Stylesa za svojho právoplatného manžela? Budete ho chrániť a milovať v dobrom i v zlom, v zdraí i v chorobe, v šťastí i nešťastí?" otočil sa kňaz na mňa.
,,Áno," odpovedala som bez rozmýšl'ania.
,,Možete si nasadiť obrúčky," povedal a Harry mi nastrčil na ruku prsteň.
,,Vyhlasujem vás za manžela a manželku. A teraz, pobozkajte nevestu." Harry sa ku mne s úsmevom naklonil a dal mi bozk. Trval pár sekúnd ale hneď po ňom sa všetci rozkričali a oslava sa mohla začať.
Z obyčajného úletu po rozchode a zlomenom srdci, sa stala láska. Láska, ktorá prekoná všetko. Láska, ktorá je pravá. Láska, za ktorú sa oplatí bojovať.
DOKONALE SA SEM HODÍ TEN OBRÁZOK ;)
štvrtok 25. októbra 2012
Same Mistakes - *4.kapitola*
Babenky, máte tu ďalšiu..Dúfam, že sa bude páčiť :) koment poteší.. :* ďakujem za číťanie
btw. projekt z AJ konečne po 1,5 hod dokončený.. :D UFF :D * Mrs. Styles*
*4.kapitola*
Pohľad Liam:
S Danielle som sa dohodol, že ku nej prídem. Smeroval
som k zadnému vchodu. Pôvodne som chcel vojsť predným, lenže fanúšičky
a novinári tam stáli a hulákali, čím zatarasili vchod. Našťastie pri
zadnom nikto nestál. Teda myslel som si to. Bol som zamyslený a nepozeral
som sa okolo seba. Zrazu do mňa vrazilo nejaké dievča. Mala blond vlasy, ktoré
jej siahali takmer po pás. Na očiach mala slnečné okuliare. Oblečené mala
červené minišaty, ktoré jej končili tesne pod zadkom. Usmiala sa a zložila
si okuliare. Je nehorázne sexi. Pomyslel som si, keď som videl jej úžasný
úsmev. Po tom ako som sa jej niekoľkokrát ospravedlnil som sa konečne spamätal
a normálne som sa ozval: „ Ináč ja som Liam.“ A usmial som sa. Horšie
som sa predstaviť už ani nemohol. No nič. Trapas jak svet.
Zasnene sa na mňa pozerala. Po chvíli sa trochu začervenala
s povedala: „ Prepáč,“ zahanbene sa usmiala. Bola strašne roztomilá. „Ja
som Nicol,“ dodala po chvíli. WOW! To meno jej dokonale sedí. Je rovnako sexi
ako ona. V mysli som sa okríkol: Prestaň Liam! Máš predsa Dan a za
nič na svete by si ju nevymenil. Ľúbiš ju! Nie. To je slabé slovo. Miluješ ju!
Na čo to myslíš?
Milo som sa usmial, ospravedlnil som sa, že už musím ísť a
pozdravil som sa. Nicol sa mi odzdravila, usmiala sa na mňa a ja som
pokračoval v ceste k Dan. Už som stál pri vchode. Okej. Trikrát
krátko stlačiť zvonček... Dvere bzučali, tak som ich rýchlo otvoril
a vošiel som dnu. Nastúpil som do výťahu. Celou cestou som však rozmýšľal
na Nicol. Napadlo mi, že sa vôbec nesprávala ako nejaká šibnutá directionerka.
Áno ja viem, mal by som byť šťastný, že máme toľko fanúšikov. Aj som. Zo
začiatku to bolo O.K., lenže po čase nám to už trošku lezie na nervy. Nemôžem
už ani vyvetrať bez toho, aby som ohluchol, lebo mi pri dome stojí milión
fanyniek jačiacich 24 hodín denne. Skoro. Ale Nicol sa tvárila akoby ma
nepoznala. Je to možné?
Všetko sa mi prehnalo hlavou, kým som prišiel k bytu,
v ktorom býva Dan. Ako náhle som ju uvidel, z hlavy mi vyletela Nicol
a s ňou aj všetky problémy, o ktorých som rozmýšľal. Chytil som
ju okolo pása a chcel som ju vášnivo pobozkať. Priblížil som sa k nej
ešte viac ako sme boli, ale hneď ako som svoje pery spojil s tými jej,
odtiahla sa. Nechápavo so strachom som sa spýtal: ,, Dan, deje sa niečo? Čo sa
stalo?“ zaujímalo ma to. Bál som sa.
*NA ĎALŠÍ DEŇ*
Pohľad Amy:
Ráno som sa zobudila na príjemné šteklenie slnka na mojej
tvári. Pomaly som otvorila oči a rukou som nahmatala mobil. Hodinky na ňom
ukazovali 10:43. to ma hneď prebralo. „Do kelu! Nestíham!“ zanadávala som.
Vyletela som z postele
a rozbehla som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár vodou, rýchlo som si
vypláchla ústa, vrátila som sa do izby a zo skrine som si vybrala tričko
s nohavicami. Natiahla som na seba nohavice, následne tričko
a zamierila som do kuchyne. Zobrala som si jedno jablko, aby som neumrela
od hladu. Z haly som zobrala kľúče od domu a auta a rozbehla som
sa ku garáži, v ktorej som parkovala. Keď som naštartovala, hodiny na
prístrojovej doske ukazovali 10:48. mám 12 minút na 15 minútovú cestu. To by
som mala stihnúť.
***
Vbehla som do budovy a trielila som cez dlhú chodbu, na
ktorej sa ozývala chytľavá melódia pesničky od Simple Plan – Summer Paradise.
V rýchlosti som roztvorila dvere, čím so na seba upútala pozornosť
všetkých rozcvičujúcich sa tanečníkov. „Hurááá!“ ironicky zatiahla Danielle.
Tašku som si hodila na zem a bežala som k Danielle vysvetliť jej môj
neskorý príchod na tréning. „Fakt prepáč Dan, ale včera som prišla domov taká unavená,
že som si zabudla nastaviť budík a vieš aké sú ráno v Londýne strašné
zápchy,“ hodila som na ňu ospravedlňujúci pohľad dúfajúc, že to pochopí.
„Dobre, ale nabudúce si ho skús nastaviť!“ tuho som ju objala a pridala
som sa k ostatným tanečníkom.
***
„Amy, môžeš na sekundu?“ zakričala Dan a jej hlas sa
ozýval celou tanečnou sálou. Tréning sa práve skončil a všetci sa zberali
domov. Pomalým krokom som prešla cez sálu smerom k Danielle, ktorá čosi
písala do nekajých papierov. „Áno? Čo si chcela?“ spýtala som sa jej, čím som
ju zjavne opäť zaujala viac ja ako tie papiere. „v tejto skupine si najlepšia
a preto mám pre teba také menšie prekvapenie.“ Nedočkavo som čakala čo
povie. Danielle sa zasmiala. Zjavne na mojom výraze. „Mám pre teba lístok na
koncert,“ začala sa hrabať v zakladači s papiermi. Po chvíli tam
našla nejakú obálku, ktorú mi hneď podala. Otvorila som ju a v nej
som uvidela lístok. „ďakujem Dany,“ s úsmevom som ju zas objala. Potom si
si podrobne prečítala lístok. Zaujal ma hlavne jeho dátum. Timine narodeniny.
„Danielle?“ oslovila som ju. „Áno?“ zdvihla hlavu so svojimi krásnymi
kučeravými vlasmi. „Ja len, že či by si nevedela zohnať ešte dva lístky. Vieš
jedna kamoška má v ten deň narodeniny a myslela som, že by sme tam
šli ako darček na jej narodky a druhý pre ďalšiu kamošku, aby sa ne
urazila, že sme ju z toho celého vynechali,“ usmiala som sa na ňu.
„Pokúsim sa a zajtra ti dám vedieť.“ Postavila som sa, rozlúčila sa
s ňou a vybrala som sa domov.
♥
Trojdielovka *STAND UP* 2/3
Takže, druhá časť a taktiež predposledná... :D Prečítajte, okomentujte a možte aj zdielať blog (ale nemusíte)... ;) -Lav.
Potichu som vyliezla z postele a rýchlo sa obliekla. Zhabala som všetky svoje veci, ktoré boli rozhádzané v kúpel'ke a po špičkách som vyšla z jeho domu. Moja rana na srdci, ktorú mi včera sposobil tem idiot sa už aspoň trochu uzatvorila. Stále bolela, ale tento chalan mi ju aspoň trochu zahojil. Stopla som si taxík a odviezla som sa domov.
,,Ahoj," usmiala som sa na kolegyňu, keď som ráno prišla do maléjo supermarketu v meste.
,,Ahoj," odzravila sa mi a ďalej sa venovala vykladaniu tovaru. Zohla som sa ku krabici s časopisami a začala som ju vykladať do regálov.
Už mi zostáva len posledná škatul'a. Zohla som sa po ňu a vitiahla som z nej časopisi. Na titulnej stránke boli nejaký piati chalani. Prezrela som si ich. A sakra. To nemože byť pravda.
,,Čo tak čumíš na ten časopis? Hádam sa ti zapáčili," zasmiala sa, no v jej očiach som videla iskričky nádeje.
,,Nie, len sa mi niečo zdalo," potriasla som hlavou a pokračovala v ich vykladaní.
Keď sme konečne zavreli utekala som do baru. Neplánovala som sa opiť, len plat z toho supermarketu, by neuživil ani jednu biednu muchu. Pribehla som do baru a zabočila do šatne. Nasúkala som sa od tesných červeno čiernych minišiat, poriadne sa primal'ovala a vybrala sa k baru. Postavila som sa zaň a začala som obsluhovať hostí.
Takto to šlo pár týždňov.
*HARRY*
Keď som sa ráno zobudil, bol som v izbe sám. Posadil som sa rozhliadol po izbe. Nikde nikoho, no spomienky na minulú noc boli vel'mi silné na to, aby som uveril, že to bol sen. Postavil som sa a prezrel som všetky stoly, skrine, poličky, no nikde žiaden odkaz ani číslo. Až sa mi nechcelo veriť. To dievča nájdem, aj keby ma to malo stáť všetky moje kučery. Aj keď l'ahšie by sa mi hl'adalo, keby som aspoň tušil jej meno, alebo niečo o nej. Bola záhadná a to zvačšovalo moju túžbu ju nájsť. Hodil som na seba sako a vydal sa von. Po pár minútach som to ol'utoval. Netušil som, kde ju hl'adať. Mohla byť hocikde. Vybral som sa smerom do našej vily. Prišiel som tam a celou silou som tresol dverami. Styles ty si taký idiot. Idoit, počuješ?! Netušíš o nej nič! Ako ju chceš nájsť? Tresol som rukou do steny. Na schodoch sa ozvali kroky.
,,Harry? Čo sa deje?" spýtal sa Louis.
,,Ja som hrozný pako Loui. Zabi ma."
,,Harry," zatváril sa vážne, ,,čo sa stalo?"
,,Vyspal som sa s jednou úžasnou babou."
,,A čo je na tom zlé?"
,,Netuším, ako sa volá."
,,Tak jej zavolaj, alebo napíš."
,,Louis, ja na ňu nemám nič! Nič o nej netuším! Včera som ju videl pravdepodobne prvý a posledný krát v živote."
,,Ako vieš, že je úžasná keď si ju videl raz?"
,,Niečo ma k nej ťahalo. Mal som pocit, že moje miesto je po jej boku. Moje srdce poskočilo a naladilo sa na ten istý rytmus ako to jej. Proste som v nej videl kúsok bohyne. Dokonalej bohyne. Vedel som, že ona musí byť moja pravá a že pokial' ju nebudem mať pri sebe, nebudem pokojne spávať."
,,Láska na prvý pohl'ad," zasmial sa Louis. Len som prikývol a rozmýšl'al, čo urobím, aby som ju našiel.
/O NIEKOL'KO TÝŽDŇOV (KONKRÉTNE TRI)/
Toto už naozaj nemá zmysel. Idem sa zrúbať do baru. Potrebujem na ňu prestať myslieť, potrebujem vypnúť aspoň na jeden večer. Zamieril som do baru kde som ju stretol, no na pol ceste som sa zarazil. Nie. Dnes nie. Nebudem na ňu myslieť, ani na nič, čo sa s ňou spája. Pojdem sa opiť do nejakého baru, kde som ešte nebol. Potrebujem niečo nové. Zabočil som do ulice, ktorá divne zapáchala, no na jej konci som videl bar. Mohol by tam byť kl'ud. Pomaly som otvoril dvere a rozhliadol sa po bare. Bol poloplný. Prešiel som k barovému pultu a objednal si drink.
*ZOEY*
Dokelu, nestíham! Vbehla som do šatne a rýchlo som sa obliekla do minišiat. Teda, ak to boli vobec šaty. Končili sa mi tesne pod zadkom a odhal'ovali viac, ako by mali. Namal'ovala som sa, vsunula nohy do lodičiek a pobrala som sa k baru.
,,Prepáč, že meškám, ale niečo mi do toho vošlo," hodila som ospravedlňujúci pohl'ad na kolegyňu, ktorá obsluhovala za mňa v bare, ,,ďakujem, že si to za mňa vzala."
,,V pohode. A tamten chalan na konci, bude asi potrebovať utešiť. Vyzerá dosť zle," kývla smerom k baru a stratila sa v dave. Zablúdila som očami k chalanovi, ktorého spomenula. Moje srdce preskočilo a dych sa mi zrýchlil. Nie. Toto nemože byť pravda. Už nikdy v živote sme sa nemali stretnúť. Nenechala som mu na mňa nič. Ani číslo, ani meno nepovedala som mu o sebe ani bodku. Srdce sa mi rozbúchavalo silnejšie a rýchlejšie.
,,Hej ty," chytila som za predlaktie jednu babu, čo roznášala pitia, ,,nemožeš za mňa zaskočiť v bare? Budem roznášať miesto teba. Prosím."
,,Nie. V bare ja robiť nebudem," vytrhla sa mi a odkráčala. To snáď nie je možné. Budem mu musieť čeliť.
,,Hej! Dolej mi!" zakričal a mne prebehla husia koža po chrbte. Nie, nebudem sa trápiť. Budem sa tváriť, že ho nepoznám. Podišla som k nemu a zobrala mu pohár, kde som mu doliala drink.
,,Trápi ťa niečo chlapče?" spýtala som sa ho sebavedomo.
,,Áno," zamrmlal už dobre pripito.
,,Porozprávaj mi o tom."
,,Dobre," začal a ani na mňa nepozrel. Tým lepšie pre mňa: ,,Stretol som jedno dievča. Presne pred tromi týždňami. Úplne mi opantala mysel', telo a hlavne srdce. Nedokážem na ňu prestať myslieť. My sme sa spolu vyspali a ráno tam nebola. Nenechala mi ani jej číslo a netuším ako sa volá. Ale jedno viem. Ukradla mi srdce. Každú myšlienku venujem jej. Celý čas ju hl'adám ale nedarí sa mi to. Mám chuť už len na plač a smútok." Pozerala som na neho s otvorenými ústami. On sa do mňa zal'úbil? Nie, nie, nie. Ja som chcela len úlet, chcela som si len vyliečiť zlomené srdce a on mi prišiel ako vhodná obeť. Nemožem tu zostať. Nenápadne som sa vyparila von. Sadla som si na schodík k zadnému východu a zložila som si tvár do dlaní. Všetko mi bolo jedno. V hlave mi dookola zneli jeho slová. Zal'úbil sa do mňa. Nič o mne nevie, no predsa ku mne niečo cíti. Skryla som si tvár do dlaní a bolo mi jedno, že sa mi rozmaže všetok make-up a že všetko mal'ovanie sa bolo k ničomu. Bolo mi to jedno. Myšlienka, ktorá prúdila z mojho srdca sa konečne dostala do mozgu a usídlila sa tam ako kliesť, ktorý sa nedá odstrániť.
HARRY ;)
streda 24. októbra 2012
Trojdielovka *STAND UP* 1/3
Takže, mám tu pre vás trojdielovku... ;) Dúfam, že sa vám bude páčiť... :) -by me (Lav)
,,Si debil! Totálny debil!" zjapala som po ňom a slzy sa mi drali do očí, ,,ako si mohol? Ako?!"
,,Zlatko, nechaj ma to vysvetliť ti!" prosil ma.
,,Už ťa nechcem nikdy vidieť. Nenávidím ťa!" vypl'ula som mu do ksichtu a zvrtla som sa na pate. Ako mohol. Ako ten idiot mohol?! A ešte k tomu na naše výročie. Zabočila som za roh ulice a už som to nevydržala. Rozplakala som sa. Debil jeden. Dala som mu svoje srdce a on ho rozbil na milión kúskov. Mala som chuť zomrieť, spraviť hocičo, len aby trpel aj on. Pozviechala som sa zo zeme a vybrala sa do baru. Rozhodla som sa utopiť smútok v alkohole. Otvorila som dvere a ladne som prešla k barovému pultu. Sadla som si a rýchlo si objednala.
,,Nejdeš na to nejak rýchlo?" spýtal sa nejaký chalan. Len som mykla pleacami a naliala do seba už druhý pohárik. Prisadol si a kývol na barmana, aby mu nalial. Poriadne som si ho prehliadla. Kučeravé vlasy, zelené oči, roztomilé jamky v lícach, obtiahnuté tričko, ktoré presne obkresl'ovalo jeho dokonale vypracovaný hrudník. Dokonalá obeť na dostanie sa zo žial'u. Zvodne som prehodila vlasami a naklonila som sa trochu dopredu, tak, aby mal výhl'ad hlboko do mojho výstrihu.
,,Ešte dva krát drink poprosím," povedal. Barman mu ich podal a on mi jeden strčil do ruky.
,,Na zdravie," zasmial sa a štrngol si so mnou.
O pár desiatok minút, sme už mali kvalitne vypité.
,,Poď si zatancovať," povedala som a vytiahla ho na parket. Pritiahla som ho k sebe a rukou mu začala obkresl'ovať svaly na bruchu. On prechádzal rukou po mojom zadku a tým zvyšoval ešte viac moje chúťky.
,,Mám tu blízko byt, čo tam tak zájsť?" šepkal s perami na mojom krku.
,,Ja ti neviem. Mne je tu dobre," začala som sa hrať na nedostupnú, ,,aj tak, by som už mala ísť domov." Vykrútila som sa mu z objatia a vybrala som sa von z baru. Počula som za sebou kroky, no neotočila som sa. Na mojom páse sa ocitli teplé ruky a hneď na to, sa moj chrbát dotýkal l'adovej steny. O mňa sa opieralo jeho horúce telo a jeho teplý dych mi sposoboval husiu kožu.
,,Ale, ale. Niekto by chcel ísť domov," zavrčal mi do ucha. Rukou mi prešiel po stehne a zastavil sa pri leme mojich minišiat.
,,Čo tak ísť ku mne?" vydýchol mi na krk.
,,Ja ti neviem," navonok som pokračovala v hre, ale vo vnútri som horela nedočkavosťou.
,,Prídeme ku mne a dáme si sprchu. Čo povieš?" šepkal.
,,Sprchu."
,,Tak poď," výťazoslávne sa usmial a ťahal ma k sebe do bytu. Všetko ide podl'a plánu.
,,Idem prvá," povedala som a vošla do kúpel'ne. Nezamkla som dvere, pretože som vedela, že za mnou príde. A nemýlila som sa. Začula som otváranie dverí, no neotočila som sa.
,,Namydlíš mi chrbát?" oslovila som ho bez toho aby som na neho pozrela. Bez slova ku mne prišiel a začal mi behať rukami po chrbte.
,,Čo keby, som ťa umyl aj z predu?" zašepkal mi do ucha a ja som omámene prikývla. Otočil ma a začal ma mydliť z predu. Klamala by som, kebyže poviem, že ma všade umýval rovnako.
,,Čo keby sme sa presunuli?" spýtala som sa ho a nahodila zvodný výraz. Vyšli sme zo sprchy a zabalený do uterákov sme prešli do jeho spálne. Zhodil ma na postel' a nenásytne na mňa pozrel. A hra sa dostáva do finále.
ZOEY (tá baba)
,,Si debil! Totálny debil!" zjapala som po ňom a slzy sa mi drali do očí, ,,ako si mohol? Ako?!"
,,Zlatko, nechaj ma to vysvetliť ti!" prosil ma.
,,Už ťa nechcem nikdy vidieť. Nenávidím ťa!" vypl'ula som mu do ksichtu a zvrtla som sa na pate. Ako mohol. Ako ten idiot mohol?! A ešte k tomu na naše výročie. Zabočila som za roh ulice a už som to nevydržala. Rozplakala som sa. Debil jeden. Dala som mu svoje srdce a on ho rozbil na milión kúskov. Mala som chuť zomrieť, spraviť hocičo, len aby trpel aj on. Pozviechala som sa zo zeme a vybrala sa do baru. Rozhodla som sa utopiť smútok v alkohole. Otvorila som dvere a ladne som prešla k barovému pultu. Sadla som si a rýchlo si objednala.
,,Nejdeš na to nejak rýchlo?" spýtal sa nejaký chalan. Len som mykla pleacami a naliala do seba už druhý pohárik. Prisadol si a kývol na barmana, aby mu nalial. Poriadne som si ho prehliadla. Kučeravé vlasy, zelené oči, roztomilé jamky v lícach, obtiahnuté tričko, ktoré presne obkresl'ovalo jeho dokonale vypracovaný hrudník. Dokonalá obeť na dostanie sa zo žial'u. Zvodne som prehodila vlasami a naklonila som sa trochu dopredu, tak, aby mal výhl'ad hlboko do mojho výstrihu.
,,Ešte dva krát drink poprosím," povedal. Barman mu ich podal a on mi jeden strčil do ruky.
,,Na zdravie," zasmial sa a štrngol si so mnou.
O pár desiatok minút, sme už mali kvalitne vypité.
,,Poď si zatancovať," povedala som a vytiahla ho na parket. Pritiahla som ho k sebe a rukou mu začala obkresl'ovať svaly na bruchu. On prechádzal rukou po mojom zadku a tým zvyšoval ešte viac moje chúťky.
,,Mám tu blízko byt, čo tam tak zájsť?" šepkal s perami na mojom krku.
,,Ja ti neviem. Mne je tu dobre," začala som sa hrať na nedostupnú, ,,aj tak, by som už mala ísť domov." Vykrútila som sa mu z objatia a vybrala som sa von z baru. Počula som za sebou kroky, no neotočila som sa. Na mojom páse sa ocitli teplé ruky a hneď na to, sa moj chrbát dotýkal l'adovej steny. O mňa sa opieralo jeho horúce telo a jeho teplý dych mi sposoboval husiu kožu.
,,Ale, ale. Niekto by chcel ísť domov," zavrčal mi do ucha. Rukou mi prešiel po stehne a zastavil sa pri leme mojich minišiat.
,,Čo tak ísť ku mne?" vydýchol mi na krk.
,,Ja ti neviem," navonok som pokračovala v hre, ale vo vnútri som horela nedočkavosťou.
,,Prídeme ku mne a dáme si sprchu. Čo povieš?" šepkal.
,,Sprchu."
,,Tak poď," výťazoslávne sa usmial a ťahal ma k sebe do bytu. Všetko ide podl'a plánu.
,,Idem prvá," povedala som a vošla do kúpel'ne. Nezamkla som dvere, pretože som vedela, že za mnou príde. A nemýlila som sa. Začula som otváranie dverí, no neotočila som sa.
,,Namydlíš mi chrbát?" oslovila som ho bez toho aby som na neho pozrela. Bez slova ku mne prišiel a začal mi behať rukami po chrbte.
,,Čo keby, som ťa umyl aj z predu?" zašepkal mi do ucha a ja som omámene prikývla. Otočil ma a začal ma mydliť z predu. Klamala by som, kebyže poviem, že ma všade umýval rovnako.
,,Čo keby sme sa presunuli?" spýtala som sa ho a nahodila zvodný výraz. Vyšli sme zo sprchy a zabalený do uterákov sme prešli do jeho spálne. Zhodil ma na postel' a nenásytne na mňa pozrel. A hra sa dostáva do finále.
ZOEY (tá baba)
pondelok 22. októbra 2012
Same Mistakes - *3.kapitola*
Ahojte baby.... :) naše dve čitateľky... :* veľmi si vážim že vás to (snáď) ešte neomrzelo.. pridávam skôr ako som mala v pláne...ale tak..čo by som pre vás neurobila.. :) taká o ničom časť...ael tak... tento týždeň ešte pred víkendom by som mala pridať ďalšiu.. :) asi vo štvrtok.. :) ďakujem..a komentíky potešia.. či už jladné alebo záporné :* taká kratšia..ale fakt nič nestíham..dávajte názory, návrhy :) pardon za chyby..ale písané v rýchlosti, len aby som to tu pridala... lebo sa mi strašne treba učiť.. :) *Mrs. Styles*
btw. dnes Louiho zápas... prsty stláčam tak že som ledva písala ... :) :D
Viem, že nič so story..ale nedalo mi to.. :D
Možno takto nejako by mal vyzerať Andy... naozaj neviem.. nikdy som sa nezamýšľala nad tým ako vyzeral/by mal vyzerať... :)
btw. dnes Louiho zápas... prsty stláčam tak že som ledva písala ... :) :D
*3. kapitola*
„Takže,...“ začala som. „Včera ma Andy pozval na hriešne
drahú večeru. Rozprávali sme sa, smiali sa. No ku koncu, keď bol na WC, mu
zazvonil mobil, ktorý si pri večeri vyložil na stôl. Pozrela som sa kto volá.
Bolo tam ´SUZY :*´. Vyvalila som oči, no zdvihla som. Z mobilu sa ozval
zvodný hlas: „Ahoj zlatíčko, kedy ku mne prídeš? Ešte stále si s tou
umelou blondínou či ako si to hovoril?“ zvonivo sa zasmiala a vo mne
kypela zlosť. „Už sa s ňou rozíď, tak ako si mi povedal, že to dnes chceš
urobiť a príď ku mne.“ Citovala som babám ako to včera bolo a oni na
mňa len nemo zízali. Ešte aj Amy sa prestala usmievať. To už je čo povedať.
Vedeli, že toto bol z tých všetkých zatiaľ jediný chalan, ktorého som
naozaj ľúbila. No on mňa asi nie. No, pokračujem ďalej.
Videla som, že Andy sa už vracia tak som sa do telefónu po
chvíľke ticha ozvala: „ Ahoj Suzy, či ako sa to voláš. Tu je tá umelá blondína,
či ako si to hovorila,“ zacitovala som a zrušila som jej. Usmiala som sa
na Andyho, akoby sa nič nestalo. Keď si konečne celý vyhappený sadol, začal
som: „Môj milý, volala ti Suzy,“ medzi rozprávaním a vyčítaním som urobila
dramatické napätie a pozorovala som ako celý zbledol. „Zdvihla som
a ako som sa po pár hnusných hláškach na moju osobu dozvedela, sa so mnou
chceš rozísť.“ Do očí sa mi už pomaly ale isto tlačili slzy. Chcela som zostať
silná, neplakať a poriadne mu to vyčítať. To sa mi však bohužiaľ
nepodarilo. „Prečo? Prečo si mi to urobil? Čo má ona čo ja nie?“ už som
plakala. Otvoril ústa a chcel niečo povedať, no prerušila som ho.
Absolútne som nemala chuť počúvať 3 hodinové ospravedlnenia. „Takže na toto tá
drahá a luxusná večera? Vieš čo? Strč si ju niekam! Aj s tou tvojou
Suzy!“ postupne som zvyšovala hlas a posledné slová som po ňom zvreskla. „Smútné
na tom je, že ja som ťa naozaj ľúbila. Ale ty mňa nie. Očividne nie.“ skončila
som svoj monológ. S plačom som si z vešiaka zobrala kabát a išla
som domov. Začalo pršať. „Super, budem ešte aj chorá. Toto je fakt na hovno
život!“ zanadávala som asi trochu viac nahlas ako som chcela, lebo všetci ľudia
sa za mnou obzreli. No mne to bolo úplne jedno.
Kočeny ešte stále sedeli s otvorenými ústami. Keď som
ich zbadala, začala som sa smiať.
„No a tá dobrá správa?“ opýtala sa po chvíli ticha Amy,
ktorá už opäť ožila. Zjavne to všetko museli predýchať. „Tá dobrá správa je, no
vlastne je to aj vysvetlenie prečo meškám,“ ošívala som sa. Nevedela som ako
začať. Dievčatá na mňa netrezlivo pozerali a čakali čo zo mňa vypadne. „Po
ceste sem, ako som o tomto všetkom rozmýšľala, že ako vám to poviem atď.
som zašla do nejakej uličky, ani neviem do akej. Tam som sa zrazila
s jedným krásnym chalanom, keďže som si ho nevšimla, lebo som bola
zamyslená. Volá sa Liam a má úplne krásny úsmev. Ale to je jedno. Aj tak
ho už nikdy neuvidím.“
Pohľad Tim:
Ešte sme sa tam o niečom bavili, ale ja som nejako
extra neregistrovala. Stále som rozmýšľala ako je to možné, že Nicol, NAŠU
NICOL, niekto podvádzal. Väčšinou ona bola vo vzťahu za tú zlú, ak by som to
tak mala povedať. Napadlo mi, aj keď je
to trochu škodoradostné, že sa jej to možno konečne aspoň z časti vrátilo.
Mám ju rada, ale toto už vážne niekedy preháňala.
Potom Nicol povedala, že už musí ísť, tak my sme sa
s Amy vybrali na tie nákupy. Nerada chodím nakupovať s Nicol. Vždy
frfle, že mi nič nesedí a prevracia očami, ak náhodou nezájdeme do
najdrahšieho obchodu aký v celom Londýne je.
Nakupovali sme asi 4 hodiny. Ledva sme sa s Amy domov
odniesli.
Viem, že nič so story..ale nedalo mi to.. :D
Možno takto nejako by mal vyzerať Andy... naozaj neviem.. nikdy som sa nezamýšľala nad tým ako vyzeral/by mal vyzerať... :)
sobota 20. októbra 2012
Same Mistakes - *2.kapitola*
1. chcela by som poprosiť každého kto si prečíta, nech okomentuje... chcem vedieť váš názor.. minimálne smajla.. :) lebo potom to nemá zmysel písať keď to nikto nebude čítať
2. kto to prečítal.. odporučte to prosím vašim kamoškam directionerkám.. :) vopred ďakujeme
btw. big sorry za gramatické chyby a preklepy
*Mrs. Styles*
btw. big sorry za gramatické chyby a preklepy
*Mrs. Styles*
*2.kapitola*
Pohľad Tim:
Hodila som na seba prvé čo mi prišlo pod ruku, zamkla byt a namierila
si to priamo do Starbucks. Zaujímalo by ma čo zas Nicol chce. Zase raz nám bude
tlačiť do hlavy kaleráby o tom ako je dôležité sa značkovo obliekať a ako
to zanedbávame. Nicol je ukážkový príklad dievčaťa rozvedených rodičov, pričom
jej otec je brutálny pracháč. Jej rodičia sa rozviedli pretože sa jej mama
kvôli práci zdravotnej sestry odsťahovať do Afriky, ale stále spolu dobre
vychádzajú, píšu a volajú si ako sa majú. Nicol je typická, niekedy až
príliš afektovaná, vždy perfektne nastylovaná blondína, ktorá môže mať každého
na ktorého prstom ukáže a mierne to využíva. Takýto je stručný opis Nicol,
kvôli ktorej teraz stojím pred Starbucks a čakám, kedy príde ona aj Amy.
Ako som tam netrpezlivo stála, všimla som si prichádzať Amy.
Amy je vždy šťastné a optimistické dievča, ktoré vždy vie čo povedať a zo
všetkého sa vykecá. To mi pripomenulo situáciu, keď sme si od mojich rodičov
požičali auto. Na jednej križovatke som prešla na červenú a akurát vtedy
išli okolo policajti. Jasné, že nás zastavili a chceli nám dať pokutu, ale
Amy náš zachránila a ešte z toho nakoniec mala prospech. Skončilo to
tak, že si s tým policajtom dohodla rande. Ona tvrdí, že to bola len
kamarátska večera, ale veľmi jej neverím.
Ako som ju videla
prichádzať, nedalo mi to a musela som sa pousmiať aj keď som jej tajne
závidela jej vlasy, postavu,....ja taká nikdy nebudem, ale som šťastná, že moje
kamarátky sa nemusia trápiť s tým, čo obťažuje mňa. Amy mi vždy hovorí, že
nie som tučná, že som tak akurát, ale ja viem, že pravda je iná. Toto všetko mi
preblesklo hlavou, kým Amy prišla ku mne.
„Čauko kakauko!“ so
smiechom som pozdravila Amy a tuho ju objala. „Ahoj,“ odzdravila mi. „Počkáme
Nicol tu, alebo si ideme sadnúť?“ nahlas som premýšľala. „Poďme dnu.“ Kútiky úst
sa jej roztiahli do úsmevu, ktorý je pre ňu typický. Tiež som sa usmiala a už
sme prechádzali dverami a očami blúdili po celej kaviarni v nádeji,
že nájdeme nejaký voľný stôl.
Pohľad Nicol:
„Do kelu!“ potichu som zanadávala. Zamyslela som sa a zabočila
som na inú ulicu ako som mala pôvodne v úmysle. Zo zamyslenia ma vytrhol
až človek, ktorý do mňa vrazil. Bol to hnedovlasý, vyšší chalan s kapucňou
na hlave a slnečnými okuliarmi na očiach. „Ach...prepáč..“ začal sa
ospravedlňovať, „veľmi ma to mrzí. Nozaj sa veľmi ospravedlňujem.“ Ospravedlňoval
sa ako divý, hoci za to ani nemohol. „To je v poriadku. To bola moja
chyba. Bola som zamyslená a nevšimla som si ťa.“ Povedala som pravdu, dala
som si dolu z očí slnečné okuliare a oslnivo som sa usmiala. Chalan si dal
tiež dolu okuliare a znovu začal hovoriť: „Ja som Liam.“ Pritom ako
rozprával sa usmieval. Skoro som sa roztopila od blaha. To sa mi ešte nikdy
nestalo. Väčšinou som to bola ja, ktorá chalanov zvádzala na sladké úsmevy a podobne.
Po chvíli trápneho ticha som si uvedomila, že som mu ešte ani nepovedala ako sa
volám, len som na neho pozerala ako teľa na nové vráta. „Prepáč,“ zahanbene som
sa usmiala a v duchu som si nadávala- Do kelu! Čo sa so mnou deje? Správaj
sa normálne! Len hlavne už niečo povedz!!!
Znovu som sa ozvala: „ Ja som Nicol.“ Zas mi daroval ten
jeho neodolateľne sladký úsmev a povedal: „ Tešilo ma. Prepáč, ale ja už
musím ísť.“ „Tak ahoj. Aj mňa tešilo“ pozdravili sme sa a každý šiel
svojou vlastnou cestou. Vrátila som sa tam, kde som naposledy isšla správne a ponáhľala
sa do Starbucks, lebo ako som práve zistila, meškala som 15 minút. Baby ma
zabijú!
Prišla som pred kaviareň, no nikto tam nestál. Napadlo mi,
že si asi šli sadnúť dnu, lebo o takomto čase je Starbucks plný ľudí. Mala
som pravdu.
Sedeli pri najvzdialenejšom stole a veselo mi kývali. „
No konečne!“ ozvala sa ako prvá Tim. Typická ona, pomyslela som si a v mysli
som sa nad tým pousmiala. „Aj ja vás rada vidím,“ povedala som a vyobjímala
som ich. „Neuveríte, čo sa mi stalo!“ povedala som s miernym napätím v hlase.
„Chete najprv počuť dobrú alebo zlú správu?“ spýtala som sa preventívne. „Zlú.
Dobrá nám potom zlepší náladu.“ Vyhŕkla večná optimistka – Amy. „Takže,...“
NICOL
I wish ♥
Jednodielovka pre Mirku Irchovú . Dúfam, že sa bude páčiť... ;)
S úl'avou som si skopla z svojich noh vysoké štekle a precupitala som do kuchyne. Tašky som položila na stol a vytiahla som z nich cestoviny, ktoré som hneď dala variť. Vybehla som do izby a otvorila som skriňu. Prebehla som pohl'adom všetky veci až som sa zastavil pri rozťahanom tričku a teplákoch. S úsmevom na tvári som si ich obliekla a zbehla som skontrolovať cestoviny. Bytom sa rozoznel zvuk zvončeka. Hodila som pohl'ad na hodiny. Je tu skor. Príjemne ma to potešilo a rozbehla som sa k dverám.
,,Ahoj," pozdravil ma, hneď čo som mu otvorila.
,,Čavko," zasmiala som a pustila som ho dnu, ,,prišiel si nejako skoro."
,,Skončili smr skor, ako bolo v pláne. Nie si rada?"
,,Som. Strašne si mi chýbal," usmeješ sa a objímeš ho.
,,Aj ty si mne chýbala. Varíš niečo?"
,,Večeru. Ako za starých čias," široko som sa naňho usmiala. Niall bol moj najlepší kamarát v podstate od narodenia. Rozumeli sme si, chápali sme sa, boli sme si blízky ako brat a sestra.
,,Podáva sa večera!" zasmiala som sa a podala som mu tanier s cestovinami.
,,Ďakujem, si zlato," usmial sa na mňa.
,,Ja viem," povedala som.
,,Nebuď narcis, hej?"
,,A čo keď budem?" spýtala som sa provokačne.
,,Chceš vedieť, čo sa stane, keď budeš narcis? Fakto to chceš vedieť?" povedal vážne no kútiky úst mu cukali do úsmevu.
,,Chcem to vedieť," povedala som mu. On položil tanier na stol a prisadol si ku mne bliššie na gauč.
,,Fakt to chceš vedieť?" zachrapčal mi do ucha a ja som len nemo prikývla. Cítila som ako otvára ústa, že niečo povie, no v tom, izbu prerušil zvuk vybrujúceho mobilu.
,,No Louis?" odsekol Niall po pár sekundách do mobilu.
,,Dneska? Ale veď som vám vravel..." začal no Louis ho asi prerušil.
,,Ja teraz nemožem. Som u kamošky."
,,Tak počkaj," povedal a prikryl mobil dlaňou, ,,chalani chcú robiť párty, tak ťa mám priviesť. Ideš?"
,,Jasné. Idem sa pripraviť," usmiala som sa a rozbehla som sa do izby. Hodila som na seba legíny s tričkom, zobrala som kabelku s vecami a vybrala som sa do kúpel'ne. Rýchlo som sa namal'ovala a upravila som si vlasy aby som vyzerala aspoň trochu ako človek. Keď som prišla dole Niall ma už čakal na chodbe.
,,Možme vyraziť," usmiala som sa na neho, keď som si obúvala topánky. Vyšli sme von a nasadli do jeho auta. Za pár minút sme už stáli pre vilou chalanov.
,,Niall?" trošku nervózne som šepla.
,,No?" usmial sa na mňa.
,,Čo ked ma chalani nebudú mať radi? A nebudú chcieť, aby si sa so mnou kamarátil?" povedala som roztraseným hlasom.
,,Neblbni. Oni takí nie sú. Uvidíš, budú ťa mať tak radi, ako ja." Síce som tomu neverila ale aj tak ma to povzbudilo. Vošli sme dnu. Zo všadial' sa ozývala hlasná hudba.
,,Poď," povedal, teda skor zakričal Niall. Chytil ma za ruku a ťahal ma smerom do obývačky. Teda, aspoň myslím, že to bola obývačka. Tancovalo tam strašne vel'a l'udí.
,,Čavko," pozdravil Niall Harryho, Liama a Louisa, ktorí nám išli oproti.
,,Ahojte," pozdravili sa všetci traja naraz.
,,Chalani, toto je Mirka. Mirka, toto je Louis, Liam a Harry," rýchlo nás predstavil.
,,Rád ťa spoznávam," očarujúco sa na mňa usmial Harry.
,,Aj ja teba," žmurkla som.
,,Nedáš si niečo na pitie?" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa vyl'akane otočila.
,,Naleješ mi vodu?"
,,Jasné," usmial sa.
,,Zábava sa začína, DJ Malik prichádza!" zakričal Zayn od mixážneho pultu.
,,Nech sa páči," podal mi Harry vodu. S úsmevom so si z ndj odpila a očami som sledovala Nialla, ktorý niečo vravel Zaynovi.
,,Tak a teraz trochu spomalíme," povedal Zayn. Z reprákov sa ozvala moja obl'úbená pesnička.
,,Túto pesničku milujem," usmiala som sa.
,,Tak si so mnou zatancuješ?" spýtal sa Harry a ja som omámene prikývla. Odtiahol ma na parket, kde sme sa pomaly kolísali do rytmu hudby. Haryho ruky mi pomaly prechádzali po chrbte a kreslili mi naň rozne obrazce. Jedným okom som sledovala ostatných, ako tancujú na parkete. Moj zrak zablúdil k Niallovi, ktorý stál pri dverách a neveriacky na nás s Harrym hl'adel. V tvári mal zlosť, hnev a bolesť.
,,Harry, počkaj," povedala som a odtiahla som sa od neho, ,,musím ísť za Niallom. Prepáč." Pustila som jeho ruku a odišla som smerom za Niallom. Vyšla som po schodoch a rozhliadla sa po chodbe. Je tu vel'a izieb na to aby som našla jeho. Smutne som sa oprela o dvere. Spoza nich sa ozýval tichý plač.
,,Niall?" šepla som a pomaly otvorila dvere. Sedel na posteli a plakal.
,,Niall, čo sa stalo?" objala som ho okolo ramien.
,,Čo už ťa Harry omrzel?" zavrčal a odtiahol sa odo mňa.
,,Čo?" šokovane som sa ho spýtala.
,,Či ťa omrzel Harry," zavrčal hlasnejšie.
,,Veď som s ním len tancovala na jednu pesničku. Vieš nie je slušné odmietnuť, keď ťa niekto poprosí aby si si s ním zatancoval," odsekla som mu.
,,Ale ty to nechápeš!" zakričal na mňa a znova si položil tvár do dlaní.
,,Tak mi to vyvetli!" odsekla som mu.
,,Pozri," povedal a vytiahol mobil. Chvíl'u sa tam prehraboval až nakoniec pustil pesničku. Izbou sa rozozneli prvé tóny pesničky I wish. Niall ku mne podišiel, objal ma a pomaly sme začali tancovať. Začiatok pesničky si len hm-kal, no keď prišiel refrén zaspieval mi do ucha:
,,But I see you with him slow dancing
Tearing me apart," zaspieval a pokračoval v hm-kaní.
Keď sa pesnička skončila vypol mobil a pozrel mi do očí.
,,Už chápeš?" spýtal sa. Jemne som mu prikývla.
,,A vieš čomu ešte chápem?" spýtala som sa ho. Spýtavo na mňa pozrel a ja som sa široko usmiala.
,,Že toto, som mala spraviť už dávno," chytila som ho za tričko a pritiahla k sebe. Pozrela som na jeho pery a spojila ich so svojimi.
,,Konečne," zasmial sa Niall pomedzi pusy.
THE END! ;*
S úl'avou som si skopla z svojich noh vysoké štekle a precupitala som do kuchyne. Tašky som položila na stol a vytiahla som z nich cestoviny, ktoré som hneď dala variť. Vybehla som do izby a otvorila som skriňu. Prebehla som pohl'adom všetky veci až som sa zastavil pri rozťahanom tričku a teplákoch. S úsmevom na tvári som si ich obliekla a zbehla som skontrolovať cestoviny. Bytom sa rozoznel zvuk zvončeka. Hodila som pohl'ad na hodiny. Je tu skor. Príjemne ma to potešilo a rozbehla som sa k dverám.
,,Ahoj," pozdravil ma, hneď čo som mu otvorila.
,,Čavko," zasmiala som a pustila som ho dnu, ,,prišiel si nejako skoro."
,,Skončili smr skor, ako bolo v pláne. Nie si rada?"
,,Som. Strašne si mi chýbal," usmeješ sa a objímeš ho.
,,Aj ty si mne chýbala. Varíš niečo?"
,,Večeru. Ako za starých čias," široko som sa naňho usmiala. Niall bol moj najlepší kamarát v podstate od narodenia. Rozumeli sme si, chápali sme sa, boli sme si blízky ako brat a sestra.
,,Podáva sa večera!" zasmiala som sa a podala som mu tanier s cestovinami.
,,Ďakujem, si zlato," usmial sa na mňa.
,,Ja viem," povedala som.
,,Nebuď narcis, hej?"
,,A čo keď budem?" spýtala som sa provokačne.
,,Chceš vedieť, čo sa stane, keď budeš narcis? Fakto to chceš vedieť?" povedal vážne no kútiky úst mu cukali do úsmevu.
,,Chcem to vedieť," povedala som mu. On položil tanier na stol a prisadol si ku mne bliššie na gauč.
,,Fakt to chceš vedieť?" zachrapčal mi do ucha a ja som len nemo prikývla. Cítila som ako otvára ústa, že niečo povie, no v tom, izbu prerušil zvuk vybrujúceho mobilu.
,,No Louis?" odsekol Niall po pár sekundách do mobilu.
,,Dneska? Ale veď som vám vravel..." začal no Louis ho asi prerušil.
,,Ja teraz nemožem. Som u kamošky."
,,Tak počkaj," povedal a prikryl mobil dlaňou, ,,chalani chcú robiť párty, tak ťa mám priviesť. Ideš?"
,,Jasné. Idem sa pripraviť," usmiala som sa a rozbehla som sa do izby. Hodila som na seba legíny s tričkom, zobrala som kabelku s vecami a vybrala som sa do kúpel'ne. Rýchlo som sa namal'ovala a upravila som si vlasy aby som vyzerala aspoň trochu ako človek. Keď som prišla dole Niall ma už čakal na chodbe.
,,Možme vyraziť," usmiala som sa na neho, keď som si obúvala topánky. Vyšli sme von a nasadli do jeho auta. Za pár minút sme už stáli pre vilou chalanov.
,,Niall?" trošku nervózne som šepla.
,,No?" usmial sa na mňa.
,,Čo ked ma chalani nebudú mať radi? A nebudú chcieť, aby si sa so mnou kamarátil?" povedala som roztraseným hlasom.
,,Neblbni. Oni takí nie sú. Uvidíš, budú ťa mať tak radi, ako ja." Síce som tomu neverila ale aj tak ma to povzbudilo. Vošli sme dnu. Zo všadial' sa ozývala hlasná hudba.
,,Poď," povedal, teda skor zakričal Niall. Chytil ma za ruku a ťahal ma smerom do obývačky. Teda, aspoň myslím, že to bola obývačka. Tancovalo tam strašne vel'a l'udí.
,,Čavko," pozdravil Niall Harryho, Liama a Louisa, ktorí nám išli oproti.
,,Ahojte," pozdravili sa všetci traja naraz.
,,Chalani, toto je Mirka. Mirka, toto je Louis, Liam a Harry," rýchlo nás predstavil.
,,Rád ťa spoznávam," očarujúco sa na mňa usmial Harry.
,,Aj ja teba," žmurkla som.
,,Nedáš si niečo na pitie?" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa vyl'akane otočila.
,,Naleješ mi vodu?"
,,Jasné," usmial sa.
,,Zábava sa začína, DJ Malik prichádza!" zakričal Zayn od mixážneho pultu.
,,Nech sa páči," podal mi Harry vodu. S úsmevom so si z ndj odpila a očami som sledovala Nialla, ktorý niečo vravel Zaynovi.
,,Tak a teraz trochu spomalíme," povedal Zayn. Z reprákov sa ozvala moja obl'úbená pesnička.
,,Túto pesničku milujem," usmiala som sa.
,,Tak si so mnou zatancuješ?" spýtal sa Harry a ja som omámene prikývla. Odtiahol ma na parket, kde sme sa pomaly kolísali do rytmu hudby. Haryho ruky mi pomaly prechádzali po chrbte a kreslili mi naň rozne obrazce. Jedným okom som sledovala ostatných, ako tancujú na parkete. Moj zrak zablúdil k Niallovi, ktorý stál pri dverách a neveriacky na nás s Harrym hl'adel. V tvári mal zlosť, hnev a bolesť.
,,Harry, počkaj," povedala som a odtiahla som sa od neho, ,,musím ísť za Niallom. Prepáč." Pustila som jeho ruku a odišla som smerom za Niallom. Vyšla som po schodoch a rozhliadla sa po chodbe. Je tu vel'a izieb na to aby som našla jeho. Smutne som sa oprela o dvere. Spoza nich sa ozýval tichý plač.
,,Niall?" šepla som a pomaly otvorila dvere. Sedel na posteli a plakal.
,,Niall, čo sa stalo?" objala som ho okolo ramien.
,,Čo už ťa Harry omrzel?" zavrčal a odtiahol sa odo mňa.
,,Čo?" šokovane som sa ho spýtala.
,,Či ťa omrzel Harry," zavrčal hlasnejšie.
,,Veď som s ním len tancovala na jednu pesničku. Vieš nie je slušné odmietnuť, keď ťa niekto poprosí aby si si s ním zatancoval," odsekla som mu.
,,Ale ty to nechápeš!" zakričal na mňa a znova si položil tvár do dlaní.
,,Tak mi to vyvetli!" odsekla som mu.
,,Pozri," povedal a vytiahol mobil. Chvíl'u sa tam prehraboval až nakoniec pustil pesničku. Izbou sa rozozneli prvé tóny pesničky I wish. Niall ku mne podišiel, objal ma a pomaly sme začali tancovať. Začiatok pesničky si len hm-kal, no keď prišiel refrén zaspieval mi do ucha:
,,But I see you with him slow dancing
Tearing me apart," zaspieval a pokračoval v hm-kaní.
Keď sa pesnička skončila vypol mobil a pozrel mi do očí.
,,Už chápeš?" spýtal sa. Jemne som mu prikývla.
,,A vieš čomu ešte chápem?" spýtala som sa ho. Spýtavo na mňa pozrel a ja som sa široko usmiala.
,,Že toto, som mala spraviť už dávno," chytila som ho za tričko a pritiahla k sebe. Pozrela som na jeho pery a spojila ich so svojimi.
,,Konečne," zasmial sa Niall pomedzi pusy.
THE END! ;*
Same Mistakes - *1. kapitola*
teraz to tu skoro nikto nečíta.. :) no aj tým pár ktoré to budete čítať sa chceme poďakovať... :) vždy sa pred kapitolou trochu rozpíšem... nevadí?? :D pardon za chyby ..ale po celom týždni už nevládzem..ale túto časť som sľúbila.. :) Meg :) krásne čítanie.. :) si asi jediná.. :D :D *Mrs. Styles*
*1. kapitola*
ROK 2012 -> Súčasnosť
Pohľad Amy:
Zdvihla som vibrujúci mobil a s nechuťou som sa
ozvala: „Čau. Čo by si rada?“ Tim si povzdychla, ale s radosťou
v hlase dodala: „Ach ty spachtoš!“ , na chvíľu sa odmlčala no potom zas
pokračovala. „Kedy ideme na nákupy?“ Zívla som si. „Neviem. A dobrú noc.“
Dodala som a zrušila ju. Počula ako sa veselo zasmiala jej zvonivým
smiechom. Mobil som hodila čo najďalej od seba a znovu som zavrela oči.
No čo čert nechcel, presne vtedy som začula tiché
vibrovanie. Vedela som čo bude nasledovať. Chvíľu potom sa ozvala melódia pesničky
od Demi – Skysraper. Zbožňujem tú pesničku, ale nie teraz. „Do kelu!“ zakliala
som, neochotne vstala z postele a išla zistiť kto ďalší ma nenechá
vyspať sa. Nicol.
„No?“ zahundrala som, „vy ste sa dohodli alebo čo?“ Nicol to
ako správnej blondínke nedoplo, tak sa spýtala najviac nechápavo ako som ju
kedy počula: „ Čoo??“ Vedela som si ju úplne živo predstaviť ako vypliešťa oči,
takže som chytila nekontrolovateľný záchvat smiechu. Nicol sa znovu ozvala: „Čo
sa deje? Ja ničomu nerozumiem.“
Pousmiala som sa a začala som vysvetľovať: „ Ani nie
pred minútou mi volala Tim, čím ma zobudila len tak medzi rečou, a pýtala
sa ma, či nepôjdeme nakupovať. Ako ináč súhlasila som, ale hneď ako som jej zrušila
a následne odhodila mobil, si zavolala ty. Takže som bola nútená vyliezť
z mojich vyhriatych perín a odtrepať sa k mobilu. Už chápeš?“
spýtala som sa s miernou iróniou v hlase. „Hm...asi hej, “ povedala
a mne to nedalo a musela som sa zasmiať. „Ozaj, čo si chcela?“
spýtala som sa, lebo ešte stále som sa nedozvedel prečo ma po druhý krát niekto
zobudil. Nicol po chvíľke zakoktávania a hm-kania začala už trochu
veselšie a chápavejšie ako predtým: „Ja len, že či neskočíme na kávu,
pokecať a tak. Lebo ak ťa to vôbec zaujíma tak je 10:30,“ dokončila so
smiechom.
„Hm, môžeme, ale spojíme to s tými nákupmi. Oki?“
„Jasan babe.“ cmukla Nicol do telefónu a krátko sa
zasmiala. „Takže. Kedy a kde?“ spýtala som sa aby som si to ujasnila
a zavolala Tim. „Mno... Tak môže byť o pol hoďku v Starbucks?“
„Dobre. Tak končím, lebo sa musím ísť ešte osprchovať,
obliezť sa -> v skratke scivilizovať sa, aby som sa aspoň trochu
podobala na človeka a ešte musím aj zavolať Tim. Takže pá.“ Vysvetlila
som, Nicol sa mi odzdravila a zložila som jej. Cez rýchlu voľbu som
vytočila Timino číslo. Zdvihla to hneď po prvom zazvonení. „Hi!“
„Ahoj, Nicol mi volala či neskočíme na caffé, tak sme sa
dohodli, že o 30 minúť pred Starbucks. Móže byť?“ zatiahla som. Cítila som
ako sa usmieva. „Jasné, tak pá. Vidíme sa,“ povedala Tim a rýchlo zložila.
Zo skrine som vytiahla osušku a bežala dom do kúpeľne.
Zhodila som zo seba oblečenie, vlasy som vypla gumičkou do drdola hore na
hlavu, aby som sa potom nemusela zdržiavať ešte aj sušením a rýchlo som
vošla do sprchy. Pustila som studenú vodu, lebo ako sa poznám pod teplou by som
dokázala stáť hodiny a na to teraz čas nebol. Osušila som sa
a prichádzal najväčší problém – oblečenie. Keďže bolo vonku dosť teplo, čo
je na anglické pomery nezvyčajné, vytiahla som zo skrine biele tielko
s nadpisom I <3 YOU, sýto modré rifľové šortky, okolo krku som si
zavesila strieborný náhrdelník, na ktorom sa škeril jasnožltý smajlo a do
kabelky som v rýchlosti nahádzala všetky životu potrebné veci.
Bosá som zbehla po schodoch, obula som si lodičky rovnakej
farby akej sú šortky, na nos som si dala slnečné okuliare, schmatla som kľúče
od domu a mohlo sa ísť.
Pohľad Nicole:
Amy zložila a ja som sa hneď začala dávať do poriadku.
„Mám 30 minút. To stíham.“ Poslednú vetu som si stále opakovala pričom som sa
snažila vybrať niečo z môjho šatníka, ktorý bol preplnený značkovými vecami. Nakoniec som sa
rozhodla pre tesné červené minišaty a k tomu čierne lodičky na 10 cm opätku a 3 cm
platforme. Do vlasov som si vložila svoje slnečné okuliare, zo skrinky
v hale som zobrala čiernu koženú kabelku a vyšla som z vily
v ktorej bývam spolu s mojim otcom.
V mysli som rozmýšľala ako začnem. Myslela som si, že
tam budem len s Amy. No keď tam bude aj Tim.... To je jedno, hlavne nech
to konečne niekomu poviem, lebo sa asi zbláznim.
AMY
piatok 19. októbra 2012
Same Mistakes - *Prológ*
*Prológ*
ROK 2005 -> posledný školský deň
Pohľad Tim:
Práve som si obúvala čierne baleríny, keď niekto zazvonil
pri dverách. Rýchlo som schmatla kabelku so všetkými vecami, rozlúčila som sa
s mamou a utekala som k dverám. Otvorila som ich a za nimi
stál on.
Ozval sa prvý: „Čús Barbie!“ pozdravil ma. Kvôli “menšiemu“
výškovému rozdielu som sa musela postaviť na špičky. Pobozkala som ho na líce
a silno ho objala. Vysmiata som po dlhej chvíli pozdravila: „Ahojky Ken!“
zasmiala som sa a buchla som ho do ramena. Chytil ma pod pazuchu
a takto sme odkráčali do školy.
ROK 2010:
Keď tak na to spätne spomínam, bolo to najkrajšie obdobie
môjho života. Končila som základku a mala som toho najlepšieho kamaráta
pod Slnkom...Čo viac si človek môže priať?
No naučila som sa zabúdať, inak by som sa len trápila.
TIM
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)