Old dreams ♥

Grh, už druhý krát mi spadol net, tesne pred pridaním, takže sa moj dokonale dlhý úvodný monológ zmazal... -_-" Nervy z toho mám...
No, takže viete, čo pre vás mám? Ak hádate jednodielovku, ste šikovní :D.. Ale nie, mám moc dobrú náladu... Zo snehu, z Little things a nepokazí mi ju ani škola, ani nejaká blbá spolužiačka, ktorá jednak nadávala na 1D, teraz si myslí, že bude Zaynova nastávajúca (čo by nechcela) a nadáva na Perrie (a nemám jej rozbiť hubu?)... Ja osobne Perrie obdivujem, takže nech si na ňu láskavo neotvára hubu... :D Em a Sarah, vy viete koho myslím... :* No dobre, to by stačilo, určite vás to nebaví, so here it is! Nechajte komentík prosím... ;) With love, your Lav :*
http://www.youtube.com/watch?v=6wBzR7zhA0g

,,Ďalšia pesnička je od svetoznámej kapely, One Direction!" ozvalo sa z rádia a ja som to s nervami vypla. Nedokážem počúvať rádio. Nedokážem na neho zabudnúť, čo sa jemu zjanevne podarilo. Začal si žiť svoj život slávnej hviezdy a vykašl'al sa na svojich starých kamošov. Na svoju bývalú najlepšiu kamarátku. Veď načo by som mu bola, keď má kamarátov na každý prst desať? Načo by som ho trápila. Bývali sme najlepší priatelia. Vo všetkom som ho podporovala, tak isto ako on mňa. Mojím snom bolo stať sa profesionálnou maliarkou, jeho celoznámym spevákom. Sl'úbili sme si, že ich dosiahneme spolu a že nás nič nerozdelí. Pomohla som mu stať sa spevákom. Natáčala som mu videá z vystúpení, donútila som ho ísť prvý, aj druhý krát do X-factoru. A on na mňa zabudol.
Vytiahla som z poličky notebook a zapla som ho. Počkala som, kým sa mi načíta twitter. Rýchlo som prebehla novinky.
'Liam dnes vo Wolverhamptone'
Stálo pri popise fotky. Až mi poskočilo srdce. Je tu. No hneď mi nálada sklesla, keď som si uvedomila, že aj tak na mňa zvysoka kašle. Zaklapla som neotebook a zobrala som papiere. Potrebovala som si odýchnuť. Zamierila som do parku. Nemusela som dlho rozmýšl'ať kam pojdem. Nohy ma sami odviedli na naše miesto. Nikto tam nechodil. Iba mi dvaja. Sadla som si na zem a začala som kresliť. Nepotrebovala som k tomu nič. Len kl'ud a spomienky.
Po hodinke to začínalo vyzerať celkom dobre. Dievča a chlapec. Najlepší kamaráti. Spolu. Chlapec bol trochu zohnutý do predu (predklonený). Dievča sa chrbtom opieralo o jeho chrbát, takže bolo trochu vo vzduchu. Obaja mali na tváriach široký úsmev. Ešte raz si si prezrela obrázok. Prečo na mňa on zabudol? Prečo to ja nedokážem? Hodila som papiere do trávy a snažila sa potlačiť slzy. Nebudem kvoli nemu dnes plakať. Dnes nie. Dokončím ten obraz. Chytila som ho a pustila sa do konečných úprav.
Po ďalšej hodine som so sebou bola konečne spokojná. Usmiala som sa prezrela si obraz. Moj mobil sa rozvonil. Rýchlo som to zdvyhla.
,,Poď rýchlo domov! Je to naliehavé!" ozval sa hlas v mobile.
,,Bežím," povedala som, vstala a rozbehla domov.
,,Čo sa deje?" rýchlo som povedala, keď som vtrhla dnu.
,,Dnes mám rande a potrebujem aby si postrážila Emily," zasmiala sa, ,,si zlato, že to spravíš za mňa. Ja utekám. Pa!" Povedala a rýchlo odišla. Ani som jej nestihla niečo povedať. Zabijem ju! A toto mi robí stále. Furt behá za chalanmi a všetko doma musím robiť ja. Pretočila som očami a zamierila som do obývačky. Emily sedela pri telke a sledovala rozprávku. Usmiala som sa a klesla som do kresla. V tom som si uvedomila, že som moj obrázok nechala v parku.
,,Emily, poď skočíme do parku," usmiala som sa na ňu.
,,Teraz nie!" zavrčala.
,,Emily, prosím!"
,,Nie!" zamračila sa. S ňou sa nemá význam hádať. Skončí to tak, že ona sa rozplače, nikam nepojdeme a ešte ju budem musieť ukl'udňovať. Rýchlo som vyslala prosbu, aby sa nerozpršalo, pretože obloha sa nebezpečne zaťahovala.
Moje prosby neboli vypočuté. Po desiatich minútach sa spustil obrovský lejak. Celá moja práca je v keli. Niekto zazvonil. Zamračila som sa. Kto by teraz zvonil? Neochotne som sa postavila a prešla k dverám. Odomkla som ich a osoba, ktorá tam stála mi vyrazila dych.
,,Ah-hoj," vykoktala som zo seba šokovane.
,,Ahoj," usmial sa a silno ma objal. Po dvoch rokoch, znova cítim jeho telo, jeho voňu.
,,Č-čo tu rob-bíš?" dostala som zo seba.
,,Nie si rada, že tu som?" pozrel na mňa.
,,Jasné, že som," vystrelilo zo mňa, ,,len som ťa tu nečakala. Poď dnu," otvorila som dvere aby vedel prejsť do domu. Vyzliekol si mokrú bundu a prešiel za mnou do kuchyne.
,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho.
,,Len čaj," usmial sa a ja som sa rýchlo otočila, aby nevidel, ako rozdýchavam jeho úsmev. Vždy som k nemu cítila niečo viac, len som si to nechcela pripustiť, hlavne po tom, čo odišiel. Pripravila som nám čaje a sadla som si oproti nemu.
,,Čo máš nové?" spýtala som sa ho.
,,Nevieš to?"
,,Viem, len som nevedela čo povedať." Liam sa rozosmial. Strašne mi chýbal. Mala som chuť hodiť sa mu okolo krku a celého ho vybozkávať. No nemohla som.
,,A čo ty?" spýtal sa po chvíli.
,,Nič zaujímavé," usmiala som sa. Z vrecka sa mu ozvaly tóny nejakej pesničky. Vytiahol mobil a priložil si ho k uchu.
,,No?" odsekol do mobilu. Chvíl'u počúval.
,,Dobre, dobre, už idem. Maj sa."
,,Musím ísť domov. Rád som ťa videl," usmial sa a postavil na odchod.
,,Aj ja teba. Zastav sa ešte niekedy," rýchlo som ho objala a odprevadila von. Potom som sa vrátila do kuchyne a išla som odložiť šalky, od nášho čaju. Poupratovala som kuchyňu a zohla sa sa po nejaký papier, ktorý ležal pod Liamovou stoličkou. Opatrne som ho roztvorila. Musela som zaklipkať očami, aby som sa uistila, či sa mi to nesníva. Bola tam moja kresba, ktorú som kreslila teraz v parku. Dole bolo malým písmom napísané: ' O 19:00 na našom mieste. x ' Až sa mi rozbúchalo srdce ako šialené.
O pol siedmej dorazila domov mama, takže som nemusela dávať pozor na Emily. Konečne. Vonku už bolo pekne, tak som sa rýchlo obliekla a vyrazila smerom k parku. Netrvalo dlho a už som bola na našom mieste. Zaklipkala som očami, aby som sa uistila, že som tu správne. Na zemi boli červené lupene a vyzeralo to strašne romanticky. No Liama som nevidela. Niekto mi zrazu zakril oči zo zadu.
,,Liam?" spýtala som sa. Tú voňu by som spoznala aj na druhej strane sveta.
,,Ako si vedela?" spýtal sa mračiac.
,,Poznám ťa," zasmiala som sa a pozrela mu do tých jeho čokoládkových očí.
,,A poznáš ma natol'ko, aby si vedela, čo teraz spravím?" spýtal sa a pomaly ma posúval smerom k stromu.
,,Možno to tuším," začala som a on ma oprel o strom.
,,Tak ja ti to ukážem," zašepkal a priložil si svoje pery na tie moje. V mojom vnútri vybuchol ohňostroj pocitov. Konečne! Celá som jasala.
,,Konečne som to urobil," šepol, keď sa odo mňa otiahol,  ,,l'úbim ťa."
,,Aj ja teba," usmiala som sa a pevne som ho objala.
/O ŠTYRI ROKY/
,,Nie, Louis nehýb sa!" prikázala som mu.
,,Ale keď ja to chcem vidieť!" zakňučal.
,,Tak sa nehýb!" zavrčala som. Vďaka Liamovi sa mi začal plniť sen. Stáva sa zo mňa profesionálna maliarka.
Konečne som domal'ovala Louisa.
,,Hotovo," povedala som mu.
,,Ukáž mi to prosím!" povedal.
,,Nie, musíš vydržať do večera," zasmiala som sa a zbalila som všetky obrazy.
,,Liam! Tvoja baba je na mňa zlá!" zazjapal Louis.
,,Ona je na všetkých," žmurkol na mňa Liam.
,,A aj tak ma miluješ," zasmiala som sa.
,,Hej, hej, hej! Toto si nechajte na neskor!" zavrčal Harry.
,,Jasné, ide sa na oslavu!" zasmial sa Niall. Nastúpili sme do auta a zamierili do hotela. Chalani robili nejakú oslavu, či čo. Usadili sme sa a mohli sme začať.
,,Takže, dneska vám chceme ukázať diela, jednej výnimočnej maliarky, ktorá je tu dnes s nami. Nech sa páči, kochajte sa krásou," zasmial sa Louis od mikrofónu a kývol nejakým ujkom, aby z nich zložili plachtu. Všetci chalani, okrem Liama na to pozerali s otvorenými ústami.
,,Wau," dostal zo seba Louis.
,,Je to krásne. Tak isto ako ty," zašepkal mi Liam do ucha a postavil sa aby prešiel k Louisovi.
,,To sa často nestáva, aby stále ukecanému Louisovi došli slová," zasmial sa Liam. Ja som sa na neho usmiala. Konečne som bola dokonale šťastná. Moj sen sa plní. Spolu s Liamom. Tak, ako sme si to sl'úbili.
THE END ;) :*

TEN OBRÁZOK SÍCE NEJAKO NESÚVISÍ, ALE JA SOM SI HO NEODPUSTILA... TÁ PESNIČKA MA DOSTALA <3 ;)