btw. dnes Louiho zápas... prsty stláčam tak že som ledva písala ... :) :D
*3. kapitola*
„Takže,...“ začala som. „Včera ma Andy pozval na hriešne
drahú večeru. Rozprávali sme sa, smiali sa. No ku koncu, keď bol na WC, mu
zazvonil mobil, ktorý si pri večeri vyložil na stôl. Pozrela som sa kto volá.
Bolo tam ´SUZY :*´. Vyvalila som oči, no zdvihla som. Z mobilu sa ozval
zvodný hlas: „Ahoj zlatíčko, kedy ku mne prídeš? Ešte stále si s tou
umelou blondínou či ako si to hovoril?“ zvonivo sa zasmiala a vo mne
kypela zlosť. „Už sa s ňou rozíď, tak ako si mi povedal, že to dnes chceš
urobiť a príď ku mne.“ Citovala som babám ako to včera bolo a oni na
mňa len nemo zízali. Ešte aj Amy sa prestala usmievať. To už je čo povedať.
Vedeli, že toto bol z tých všetkých zatiaľ jediný chalan, ktorého som
naozaj ľúbila. No on mňa asi nie. No, pokračujem ďalej.
Videla som, že Andy sa už vracia tak som sa do telefónu po
chvíľke ticha ozvala: „ Ahoj Suzy, či ako sa to voláš. Tu je tá umelá blondína,
či ako si to hovorila,“ zacitovala som a zrušila som jej. Usmiala som sa
na Andyho, akoby sa nič nestalo. Keď si konečne celý vyhappený sadol, začal
som: „Môj milý, volala ti Suzy,“ medzi rozprávaním a vyčítaním som urobila
dramatické napätie a pozorovala som ako celý zbledol. „Zdvihla som
a ako som sa po pár hnusných hláškach na moju osobu dozvedela, sa so mnou
chceš rozísť.“ Do očí sa mi už pomaly ale isto tlačili slzy. Chcela som zostať
silná, neplakať a poriadne mu to vyčítať. To sa mi však bohužiaľ
nepodarilo. „Prečo? Prečo si mi to urobil? Čo má ona čo ja nie?“ už som
plakala. Otvoril ústa a chcel niečo povedať, no prerušila som ho.
Absolútne som nemala chuť počúvať 3 hodinové ospravedlnenia. „Takže na toto tá
drahá a luxusná večera? Vieš čo? Strč si ju niekam! Aj s tou tvojou
Suzy!“ postupne som zvyšovala hlas a posledné slová som po ňom zvreskla. „Smútné
na tom je, že ja som ťa naozaj ľúbila. Ale ty mňa nie. Očividne nie.“ skončila
som svoj monológ. S plačom som si z vešiaka zobrala kabát a išla
som domov. Začalo pršať. „Super, budem ešte aj chorá. Toto je fakt na hovno
život!“ zanadávala som asi trochu viac nahlas ako som chcela, lebo všetci ľudia
sa za mnou obzreli. No mne to bolo úplne jedno.
Kočeny ešte stále sedeli s otvorenými ústami. Keď som
ich zbadala, začala som sa smiať.
„No a tá dobrá správa?“ opýtala sa po chvíli ticha Amy,
ktorá už opäť ožila. Zjavne to všetko museli predýchať. „Tá dobrá správa je, no
vlastne je to aj vysvetlenie prečo meškám,“ ošívala som sa. Nevedela som ako
začať. Dievčatá na mňa netrezlivo pozerali a čakali čo zo mňa vypadne. „Po
ceste sem, ako som o tomto všetkom rozmýšľala, že ako vám to poviem atď.
som zašla do nejakej uličky, ani neviem do akej. Tam som sa zrazila
s jedným krásnym chalanom, keďže som si ho nevšimla, lebo som bola
zamyslená. Volá sa Liam a má úplne krásny úsmev. Ale to je jedno. Aj tak
ho už nikdy neuvidím.“
Pohľad Tim:
Ešte sme sa tam o niečom bavili, ale ja som nejako
extra neregistrovala. Stále som rozmýšľala ako je to možné, že Nicol, NAŠU
NICOL, niekto podvádzal. Väčšinou ona bola vo vzťahu za tú zlú, ak by som to
tak mala povedať. Napadlo mi, aj keď je
to trochu škodoradostné, že sa jej to možno konečne aspoň z časti vrátilo.
Mám ju rada, ale toto už vážne niekedy preháňala.
Potom Nicol povedala, že už musí ísť, tak my sme sa
s Amy vybrali na tie nákupy. Nerada chodím nakupovať s Nicol. Vždy
frfle, že mi nič nesedí a prevracia očami, ak náhodou nezájdeme do
najdrahšieho obchodu aký v celom Londýne je.
Nakupovali sme asi 4 hodiny. Ledva sme sa s Amy domov
odniesli.
Viem, že nič so story..ale nedalo mi to.. :D
Možno takto nejako by mal vyzerať Andy... naozaj neviem.. nikdy som sa nezamýšľala nad tým ako vyzeral/by mal vyzerať... :)
váááv náádhera
OdpovedaťOdstrániť