Tento
Aristotelov výrok z pred viac ako 1000 rokov je viac než pravdivý.
Každý, kto sa začína vzdelávať má ťažké začiatky, no odmena za tú namáhavú
prácu je najsladšia, ako môže byť. Dobré zamestnanie, alebo aspoň dobrý pocit,
z toho, že to vieme.
Vzdelávať sa nikdy nebolo jednoduché. Nikto múdry z neba
nespadol. Ani ľudia ako Albert Einstein, Pytagoras, či Aristoteles. Všetci sa
museli učiť aby dosiahli to, čo dosiahli. Možno ich za ich životov neuznávali
ako veľkých vedcov a mudrcov, no teraz im patrí veľká úcta a uznanie.
Mnoho ľudí si myslí, že to, čo dokázali oni sa teraz človek nikdy nedokáže
naučiť. Omyl, dokáže. Oni to zvládli. Tak prečo by sme my nemali?
Pravidlom mnohých ľudí a aj mojim je: ,,Najprv škola, potom zábava.“ Niekedy to nie je jednoduché, hlavne cez leto, keď sú všetci vonku a užívajú si slnka a tepla a ja sedím nad učebnicami. Aj keď, nedá sa povedať, že by som sa učila bohvieako veľa. Učím sa toľko, ako každý normálny človek – len to, čo je potrebné.
Niekedy sa mi však naozaj nechce otvoriť knižky a začať sa učiť. Napríklad pri biológii. Nikdy sa ju neviem učiť s radosťou, pretože je ten predmet pre mňa nesympatický, nezaujímavý a nebaví ma. Nezaujíma ma, čo máme vo vnútri svojho tela, čo tam majú zvieratá, alebo ako vznikajú usadené horniny. To sú veci, ktoré ma nezaujímajú, ale viem, že sa ich musím naučiť. Potom je tu napríklad geografia. Ten predmet úplne zbožňujem. Baví ma učiť sa o štátoch sveta, o zvykoch domorodých obyvateľov. Je to pre mňa zaujímavé i pútavé. Alebo matematika. Mám ju rada a rozumiem jej (ako jedna z mála študentov v mojom veku). Ak by som v nej nebola dobrá a nechápala prečo musím vtedy násobiť a vtedy nie, mala by som k nej rovnaký odpor ako ku biológii.
Pravidlom mnohých ľudí a aj mojim je: ,,Najprv škola, potom zábava.“ Niekedy to nie je jednoduché, hlavne cez leto, keď sú všetci vonku a užívajú si slnka a tepla a ja sedím nad učebnicami. Aj keď, nedá sa povedať, že by som sa učila bohvieako veľa. Učím sa toľko, ako každý normálny človek – len to, čo je potrebné.
Niekedy sa mi však naozaj nechce otvoriť knižky a začať sa učiť. Napríklad pri biológii. Nikdy sa ju neviem učiť s radosťou, pretože je ten predmet pre mňa nesympatický, nezaujímavý a nebaví ma. Nezaujíma ma, čo máme vo vnútri svojho tela, čo tam majú zvieratá, alebo ako vznikajú usadené horniny. To sú veci, ktoré ma nezaujímajú, ale viem, že sa ich musím naučiť. Potom je tu napríklad geografia. Ten predmet úplne zbožňujem. Baví ma učiť sa o štátoch sveta, o zvykoch domorodých obyvateľov. Je to pre mňa zaujímavé i pútavé. Alebo matematika. Mám ju rada a rozumiem jej (ako jedna z mála študentov v mojom veku). Ak by som v nej nebola dobrá a nechápala prečo musím vtedy násobiť a vtedy nie, mala by som k nej rovnaký odpor ako ku biológii.
Môj záver z toho celého je, že
aj keď sú v škole veci, ktoré ma nebavia, ktoré sa mi nechce učiť, viem,
že sa im musím postaviť a zabojovať s nimi. Lebo základná škola
stavia základy vzdelania, na ktorých potom neskôr začnem budovať obrovské domy,
ba až mrakodrapy. No ak tieto základy nemám, moje budovy zo vzdelania sa môžu
zrútiť ako domček z karát.
Like it? x
dobrá úvaha :)
OdpovedaťOdstrániť