Je to úžasný pocit.
Hlavne, keď s ním stojíte na "vašej" križovatke, moknete, no smejete sa z každej hlúposti.Riešite totálne hlúposti, od farby vašej školy, až po to, prečo pes nechce zjesť rohlík so šunkou, čo sme mu hodili.
A potom, začne nedávať, že leje jak o život, tak sa bežíme skryť pod strom (aj keď skoro vôbec nepršalo), kde bol pes, ktorý nechcel zjesť rožok, takže chytíme znova záchvat smiechu a nedokážeme prestať... :)
Proste milujem, keď sa raz za niekoľko mesiacov stretneme v autobuse, potom zastaneme na "našej" križovatke a tam sme schopný prekecať aj hodiny. No stále to stojí za to.
Aj napriek tomu, že býva len o ulicu ďalej, sa normálne nestretávame, preto majú naše stretnutia také čaro, toľko úsmevov a vždy na nich mám toľko spomienok.
- Lav xx
P.S.: Večer máte prológ k spomínanému príbehu ;3 ... také menšia "ochutnávka" v podobe obrázka... :) Pochopíte - PICTURE
O kom hovoris? Najprv som si myslela, ze o komisarovi.. Chaoes nie? Ale ked si spomenula tu ulicu? O.o
OdpovedaťOdstrániť