Anything ♥

Hi babes! ;) Niečo pre vás mám! A nie je to časť... (zajtra bude, aj keby padali z neba milióny :D)...

Toto tuna, venujem mojej najdokonalejšej, najúžasnejšej, najnajnajspisovateľke (check her blog here) a skvelej kamarátke, ktorú tak neskutočne milujem... ♥ Adrianka, uži si to... Vlastne, všetci si to užite... :) Ty moja SD (nemalo by to byť len tak náhodou SM??? :D) No, to je jedno... ;* Nech sa páči a nechajte mi nejaké komentáre (veľmi ma potešia :)) - Horanová xxx

baj d vej- Ďakujeme za 10 000+ zobrazení! :) Strašne ste ma potešili ;)

*Anything*

,,Privítajte hosťa dnešného večera; ženu, ktorá zmenila svet písania. Adriana!" z publika sa rozoznel potlesk a ja som s hlbokým nádychom vyšla na pódium. Bola som úplne vystresovaná, ale veď kto by nebol? Hlavne po tom, čo som uvidela zoznam otázok, ktoré sa ma bude pýtať. Po tom, čo som uvidela, že sa bude pýtať na NEHO. Zakývala som do publika a usadila sa do pohodlného červeného kresla, hneď vedl'a stolu, pri ktorom sedela Ellie (moderátorka).
,,Tak ja ťa tu vítam," usmiala sa a ja som len prikývla. Pomaly sa ma začala vypytovať na rozne otázky ohl'adom mojich kníh, záujmov... Len som tŕpla a čakala, kedy položí tú otázku, ktorej som sa najviac bála. A nemusela som čakať dlho.
,,Ale teraz z trochu iného súdka," zasmiala sa, ,,každý vel'mi dobre vie, že si mala románik s členom One Direction, Liamom Paynom. Teda, neviem či je preto vhodné označenie románik. Boli ste spolu niečo cez šesť rokov a keď ste sa rozišli, nikto nechápal prečo. Povieš nám dovod vášho rozchodu?" opýtala sa milo. Len som nenápadne pozrela do zákulisia, kde stála moja najlepšia kamarátka a povzbudzujúco sa na mňa usmievala. Pomaly som otvárala ústa, aby som jej mohla opísať ako sa to stalo.

(Flashback)
,,Zlatko?" zakričala som, keď som odomkla dvere nášho spoločného bytu, ,,si doma?" Zhodila som si tašku na zem, vyzula ihličkové topánky a vyzliekla zo seba svoj tenký kabát. Pomaly som prešla z haly do obývačky, ktorá bola prepojená s kuchyňou.
,,Ideš skoro," ozvalo sa z kuchyne a vzápatí sa z tamadial' vystrčila jeho hlava so smutným výrazom.
,,Je to hádam zlé?" spýtala som sa a založila si ruky v bok.
,,Nie, len si mi zkazila prekvapenie," odul spodnú peru.
,,Tak ja zatial' skočím do pracovne a ty to dokonči,dobre? Budem sa tváriť, že o ničom neviem," rýchlo som mu vtisla bozk na líce a precupkala do pracovne. Po ceste tam som si ešte zobrala tašku, z ktorej som vytiahla moj notebook. Zapojila som ho do elektriky a počkala, kým sa mi všetko načíta. Otvorila som text, ktorý som napísala v práci a zamyslela sa. Niečo mi na ňom stále nesedelo.
Ani neviem ako, ubehla pol hodina.
,,Zlatko, už možeš!" zakričal na mňa Liam. Úplne som na neho zabudla! Len som si rozpustila vlasy a opatrne otvorila dvere od pracovne. To, čo som vtedy uvidela, mi vyrazilo dych.

(End of flashback)

,,V ten večer Liam všade rozsypal lupene ruží, na rádiu zapol moje obl'úbené pesničky, no nechal ich hrať len úplne potichu. Všade po zemi a nábytku boli rozostavené sviečky. Z jedálne bolo cítiť voňu teplého jedla. Liam ma len bez slova chytil za ruku a posadil oproti sebe. Celú večeru sme popíjali víno, usmievali sa na seba. Keď sme dojedli, zobral na ešte na prechádzku. Bolo to neuveritel'ne romantické. No, bolo to až vel'mi krásne na to, aby to bola pravda. Preto, sa to muselo pokaziť."

(Flashback)
,,Čím som si toto zaslúžila?" usmiala som sa a pevnejšie si s ním preplietla prsty.
,,Tým, že si a že ma robíš šťastným," zasmial sa a vtisol mi bozk na nos. Neodpovedala som mu. Len som sa k nemu pritúlila a sledovala jeho božské oči, v ktorých sa odrážala moja usmievavá tvár.
,,Aha, padá hviezda," pošepol mi, ,,praj si niečo."
,,Prajem si, aby sme spolu boli navždy," povedala som, nemysliac na to, že keď človek vysloví svoje prianie, už sa nesplní.
(End of flashback)

,,Vtedy, sa stala vec, ktorá obrátila moj život hore nohami. Ktorá zmenila všetko."

(Flashback)
,,Ad," oslovil ma mojou prezývkou, ,,je tu jedna vec, čo sa ťa chcem už dlho opýtať." Len som na neho hl'adela a čakala, čo urobí. Kl'akol si na zem a z vrecka vytiahol krabičku. Otvoril ju a vyslovil tie tri zákerné slová: ,,Vezmeš si ma?"
(End of flashback)

,,Vtedy ma požiadal o ruku," povedala som.
,,Vážne? Nikto o tom nevedel! Čo si mu odpovedala?" opýtala sa natešene Ellie.
,,Ja som ho odmietla," pošepla som a slkonila hlavu, no aj tak som vedela, že je v šoku, ,,odmietla som to najdokonalejšie stvorenie na svete a teraz by som dala hocičo za to, aby som sa mohla vrátiť v čase a odpovedať mu inak. Lebo v tú noc, keď som mu povedala, že by sme to mali ukončiť, som spravila najvačšiu chybu na svete. Povedala som to, čo som nikdy nemala. Nerozumiem sama sebe, prečo som to urobila. Dala by som hocičo za to, aby som mu mohla vysvteliť, že som to tak nemyslela."
,,Tak to je dnešok tvoj šťastný deň," povedala s úsmevom, ,,dámy a páni, privítajte prosím Liama Payna!" zakričala Ellie a mne stuhla krv v žilách. Telo sa mi rozklepalo od nervozity a strachu. Myslela som, že ak na mieste neodpadnem, tak ma pravdepodobne prevalcuje vlak emócií, ktoré prebiehali v mojom vnútri.
,,Liam," šepla som nečujne, keď vystúpil na pódium a zamieril ku sedačke, na ktorej som sedela. Sadol si na jej druhý koniec a široko sa usmial na Elie, hoci zo mňa nespustil svoj skúmavý pohl'ad ani na sekundu. Len dýchaj Adriana, to bude dobré.
,,Som rada, že si prišiel Liam," usmiala sa na na neho.
,,Bolo mi potešením," odpovedal jej. Myslela som, že umriem. Ten jeho krásny hlas... Tak mi chýbal.
,,Liam, Adriana mi tu hovorila o vás dvoch. Rada by som počula niečo aj od teba," povedala Ellie, ,,nejakú príhodu."
,,Pamatám si, ako sme raz boli s chalanmi v Amerike na nákupoch. Každý sme chceli doniesť niečo svojej priatel'ke, no ja som nevedel, čo mám pre Ad kúpiť. Vtedy sme spolu boli ešte len pár týždňov, takže som ju nepoznal úplne skvele. Nič som nevedel vybrať, tak som jej nakoniec kúpil obrovského plyšového maca. Ona bola vtedy nízka, čo ešte ako vidím stále je," zasmial sa a okomentoval moju výšku, ktorá ledva presahovala 160 centimetrov.
,,Liam," sykla som. Odignoroval to a pokračoval v rozprávaní príhody, ktorú som nenávidela a on to vel'ni dobre vedel. Alebo hádam zabudol?
,,Podstatou je, že ja som jej ho doviezol domov, ale najprv som ho skryl pod postel', aby som jej ho mohol dať v tej vhodnej chvíli. No a ja som na neho tak trochu zabudol. Prišli sme do spálne a uložili sa spať, keď začala kýchať a pomaly napúchať. Spanikáril som, lebo som nevedel čo sa deje. Začínala byť červená ako paradajka," smial sa.
,,Liam," zavrčala som a on sa smial ďalej.
,,Nakoniec som zistil, že je alergická na nejakú látku, čo bola na tom plyšákovi. Prial by som vám tam byť vtedy. Jej pohl'ad bol na nezaplatenie," dopovedal so smiechom. Celé publikum sa smialo a ja so sa cítila úplne trápne.
,,Čo keby som teraz porozprávala niečo ja?" opýtala som sa a začala rozprávať príhodu, ako mu chalani povedali, že zmizli všetky veci s Toy Story tematikou. On sa vtedy zavrel v izbe a asi dva dni tam preplakal, až kým sme mu nekúpili trenky s Buzzom Lightyearom.
Liam na mňa vražedne zazeral, kým sa všetci smiali.
,,Ad, pametáš si, ako sme sa stavili s Harrym?" povedal po chvíli s podlým úškrnom.
,,To nepovieš," sykla som. Bolo to naše tajomstvo, o ktorom som vedela len ja a chalani.
,,Chceš sa staviť?" zasmial sa.
,,Liam, prosím ťa nevrav to!" povedala som mu prosebne. On sa len otočil k publiku a začal im to rozprávať. Hanba na celý život! - pomyslela som si. Skryla som si tvár do dlaní. Len nesmiem plakať, len nesmiem plakať... Vravela som si dookola, no nepomáhalo to.
,,Si magor, vieš o tom?!" zvreskla som po ňom a s plačom sa rozbehla do zákulisia, kde som sa hodila do náručia svojej najlepšej kamarátke. Začala som jej plakať na plece.
,,Psst, neplač," zašepkala.
,,Sakra, on práve povedal v živom vysielaní vec, za ktorú son sa hanbila najviac na svete! Nedokážem neplakať," fňukala som.
,,Ale no ták..." zamrmlala si. Silnejšie ma objala. Za mnou sa ozvali kroky, ktoré som odignorovala. Pravdepodobne nejaký kameraman, alebo niekto.
,,Ad?" oslovil ma a ja som sa strhla.
,,Nechaj ma," sykla som bez toho, aby som sa k nemu otočila.
,,Ad prosím," zašomral si a opatrne mi chytil rameno. Striasla som jeho ruku, no on ju tam položil znova. Obrátil ma k sebe, čím ma vytrhol z jej objatia.
,,Necháš nás chvíl'u osamote?" opýtal sa jej a ona len zmizla.
,,Ale ja s tebou nechcem rozprávať," odvrkla som mu a snažila sa vytrhnúť. Pevne ma držal za ramená a odmietal ma pustiť.
,,Liam, nechaj ma na pokoji!" zvreskla som na neho a on mi len priložil prst na ústa. Odtiahol ma na vedl'ajšiu chodbu, kde nikto nebol.
,,Ad, je mi to l'úto. Nechcel som to povedať. Neviem čo sa so mnou stalo, no ja som nedokázal držať jazyk za zubami. Ako som ťa tam uvidel sedieť, ovládla ma zlosť a všetko sa mi vrátilo. Všetky spomienky, dotyky, slová... V tej chvíli som mal chuť plakať, kričať. No nezvládol som urobiť nič iné, len o tebe povedať niečo, čo by ťa naštvalo. Čo by ťa vytočilo tak, ako mňa ten večer, ktorý mal byť náš najkrajší," povedal a prebodával ma svojím čokoládovým pohl'adom.
,,Nechaj ma..." zamrmlala som si a sklonila pohl'ad. Chcela som odísť preč, no jemu sa ten nápad zjavne nepáčil. Pritlačil ma o stenu a zdvihol mi hlavu tak, aby som mu nemohla uhnúť pohl'adom. Roztápala som sa v jeho očiach. Ach, sakra.
,,Liam, prosím ťa," zakňučala som, keď mi rukou prešiel po leme šiat.
,,Psst," zamrmlal si a opatrne priložil svoje pery k mojím.
,,Prepáč mi moju reakciu. Odvtedy neprešiel deň, cez ktorý by som kvoli tebe neplakala. Strašne ma to mrzí," dopovedala som smutne.
,,Ad... Aj ty mne prepáč. Všetko," povedal. Opatrne chytil moju tvár do svojich dlaní a znova sa mi zapozeral do očí. Pomaly sa približoval k mojím perám. Keď bol už len pár milimetrov od mojích pier, zavrela som oči a čakala na ten moment.
A nemusela som čakať dlho. Ten pocit, keď sa jeho makké pery dotkli tých mojich. Jeho ruka zamierila k mojím vlasom a od nich po chrbte až k zadku, ktorý mi hneď stisol.
,,Nezmenil si sa," zasmiala som sa mu do pier.
,,Stále som do teba rovnaký blázon," odpovedal mi pobavene, ,,milujem ťa, Ad."
,,Aj ja teba Liam," pošepla som mu a chcela si ho opať pritiahnuť na pery.
,,Liam! Adriana! Na scénu!" zakričal niekto a ja som započula tichú nadávku, ktorá unikla z Liamových úst. Len som sa zasmiala a vtisla mu jeden bozk na líce. Preplietala som si s ním prsty a on mi ich pobozkal. Spolu sme vyšli na pódium, stále držiac sa za ruky. Rozmýšl'ala som, či ho pustiť, no keď ma objal okolo pásu, zahnal všetky moje myšlienky.
,,Si žena mojho života, nech sa deje čokol'vek," zašepkal mi do ucha a posadil ma k sebe do tesného objatia.