Memories 2/3

Je tu ďalšia, druhá, predposledná časť. Pomenujte si ju ako chcete, hlavne ju prosím prečítajte a okomentujte. Dúgam, že sa Vám to bude aspoň trochu páčiť. Bez 5 komentov nič ďalšie nepridávam. Viem, že nepíšem tak super ako Horanová, ale mohli by ste sa nadomnou zľutovať a aaspoň napísať - "ok", alebo "dobré", alebo aspoň kritiku, lebo mám pocit, že ma nemáte rady :/

Toť asi vsjo, takže komentujte, hviezdičkujte a odpusťte mi chybi, prosím. *Mrs. Styles*

 

 

 

 

"Harry, ja viem, že je to tvoja mama so sestrou, ale to ich neospravedlňuje. Ak sa ich tu chceš zastávať, tak kľudne choď domov. Nech nemajú dôvod 'žiarliť'. Aj tak si nemyslím, že by na to mali nejaký extra veľký dôvod." pri posledných slovách som už sedela chrbtom otočená k Harrymu.

"Sussie, ja..." chytil ma za rameno. Rýchlo som si zotrela tých pár slz, ktoré sa mi kotúľali po lícach. Nemôže ma znova vidieť plakať.

"Nie Harry. Ak sa ich chceš zastávať, tak choď domov. Pochopím to. Ak chceš zostať, tak to už nerieš prosím. Nechcem si skaziť tento deň." otočila som sa k nemu tvárou, ale stále som sa pozerala na na svoje ruky, s ktorými som sa hrala.

"Sussie, prepáč. Už to nebudem rozoberaþ. I promise sweetie." hovoril a pri tom mi rukou dvíhal bradu. Bola to scéna ako vystrihnutá z nejakého prehnane romantického filmu.

"Dobre. Tak poďke dopozerať ten film." otočila som sa od neho a tak sa mu podarilo dať mi pusu len na líce. To by ešte bolo, keby ma pobozkal. Nie! Nikdy sa to nestane.

"Prepáč, ja.. Nechal som sa uniesť. Sussie, už dávno som ti chcel povedať..." No nehovorím? Presne ako z nejakej americkej presladenej kraviny.

 

'Chlapec sa zaľúbil do svojej najlepšej kamarátky, ktorá ho tiež už roky ľúbi. V hádke sa jej to chlapec rozhodne povedať.'

 

Teraz to bolo rovnako, teda aspoň myslím, že mi chcel povedať toto. Tak začal, ale prerušil ho zvonček. To nemôžu myslieť vážne! Kto to zase otravuje? Ak to bude Anne alebo Gemma tak ich rovno vyhodím. Nepotrebujem sa znova pozerať na to ako rozhadzujem tak krásnu rodinu. Aj keď nie úmyselne, ale to kvôli mne sa hádajú. Asi by som mala vypadnúť z ich životov. Áno, tak to bude najlepšie.     

Budú mať konečne pokoj. Nebudú 'tá rodina, ktorá sa rozpadla kvôli nejakému hlúpemu dievčaťu'.

"Halóóó! Počúvaš ma?" kýval mi znova pred očami Harry.

"Ehm, prepáč. Čo si hovoril?" spýtala som sa v rozpakoch.

"Či ideš otvoriť ty, alebo mám ísť ja?" zadržiaval smiech.

"Prosím, choď ty." zahanbene som sa usmiala.

 

•Harry•

 

Prečo som ju chcel pobozkať? Pokazil som to. Nemal som sa k nej nakloniť. Čo keď sa teraz všetko pokazí? Naše dlhoročné priateľstvo. Nepoviem jej, že k nej niečo cítim, že k nej citím niečo viac, lebo ona by mi city určite neopätovala.

S týmito myšlienkami som došiel až ku dverám. Stlačil som kľučku, ale stále som mal sklonenú hlavu.

"Gemma, myslím, že už ste ju trápili dosť." začal som, lebo som si myslel, že Gemma prišla zase otravovať a volať ma domov. Mám ju aj s mamou strašne rád, ale bolí ma ako ubližujú Sussie. Aj keď len psychicky, no to je tiež niečo.

'Len psychicky?' spýtal sa ma môj vnútorný hlas. Oh, to snáď nie. Gemma s mamou by to nikdy nespravili. No pre istotu sa jej na to nejako nenápadne spýtam.

"Ehm, ehm..." zakašľala osoba a ja som  z hlbky toho hlasu vytušil, že Gemma to nebude.

"Prepáčte, myslel som si, že je tu moja sestra." ospravedlňoval som sa mužovi zákona v tmavomodrej uniforme. Na hlave mal tú typickú policajnú čiapku, a ja som z celej tejto situácie začínal mať nepríjemný pocit, aj keď ešte neprehovoril ani slovo o dôvode jeho príchodu. Cítil som, že to nebude nič príjemné, alebo nejaká banalita. Do Holmes Chapel policajti chodia len vo veľmi výnimočných prípadoch.

"To je v poriadku," mierne sa usmial policajt.

"Ak sa smiem spýtať, prečo ste prišli?"

"Je to dosť osobné, je doma slečna Thompson?" spýtal sa policajt mierne rozhodene.

"Mne to môžete povedať."

"Ste rodina?" zdvihol ku mne pohľad a premeriaval si ma.

'O čo tomuto chlapovi dočerta ide?' zase ten vnútorný hlas.

"Nie, som dlhoročný rodinný známy a najlepší priteľ Sussie." povedal som možno až príliš hrdo, ale v tej chvíli mi bolo viac-menej ukradnuté, čo si o mne myslí nejaký policajt.

"Zavolajte ju, prosím. A to čo najskôr." pozrel na mňa, ale to čo povedal, sa podobalo na príkaz a nie na prosbu. Začínal som mať strach, tak som sa rozhodol ďalej už nepapuľovať.

"Jasné, už idem. Poďte zatiaľ ďalej, nech nemusíte mrznúť von." nahodil som svoj milý úsmev a dvere otvoril dokorán, aby mohol vojsť.

"Počkajte tu." nakázal som mu v predsieni a on okamžite zastal, ďalej ma nenasledoval. Zaškeril som sa nad absurdnosťou tejto situácie.

 

"Hej." šepol som jej do ucha, pričom sa moje ruky začali jemne pohybovať po jej ramenách.

"Ježiš Haz, toto mi nerob. Vieš ako som sa zľakla? Chceš ma zabiť?" spýtala sa ma.

"To by som si nikdy nedovolil. Komu by som potom masíroval krk? Kto by mi robil to najlepšie kakauko na svete?" smial som sa.

"No dobre, ešteže tak. To by som ti dala. Kto to bol?"

"Čo? Kto?" bol som zmätený.

"No predsa kto zvonil." smiala sa na mne. Aj ja som sa zasmial.

"Aha. No, tak tam je jeden chlap a chce s tebou hovoriť." s poslednými slovami sa mi roztriasol hlas.

"Čo? Načo?" vykríkla a začala so mnou triasť. "Harry, čo chcel?"

"Neviem, nechcel mi to povedať, lebo niesom tvoja rodina." povedal som skleslo a pozeral som sa na svoje ruky, s ktorými som sa hral.

"Dobre. Idem tam, ale poď so mnou." chytila ma za ruku a postavila sa.

 

•Sussie•

 

"Dobrý deň," pozdravila som sa policajtovi.

"Dobrý ako pre koho. Teší ma slečna Thompsonn, som poručník Davidson, " odzdravil sa, predstavil sa a jemne mi stisol ruku.

"Harry, prečo si mi nepovedal, že je to policajt?" potichu, tak aby to počul len on, som to pošepla Harrymu.

"Prepáč," smutne sa na mňa usmial.

"Teraz to je jedno," usmiala som sa, aby vedel, že sa tým nemá trápiť, alebo byť z toho sklamaný a stisla som mu trochu ruku.

"Slečna, ehm, nemám pre vás dobré správy." hovoril policajt a bolo počuť, ako mu v hrdle navrela hrča. Rozprával veľmi skľúčene.

"Počúvam," šepla som. Začala som byť riadne nervózna.

"Ako iste viete, vaši rodičia išli na lyžovačku. A, no, na jednom úseku, keď šli cez jeden taký útes..."

"K veci prosím," nervózne som prešľapovala z nohy na nohu, a stále silnejšie som zvierala Harryho ruku. Chudák, asi to bude mať celé modré. On mi len ukľudňujúco hladkal palcom ruku, no ja som kľudná nebola.

"To vy ste volali?" spýtala som sa ho, keď mi to celé začalo dokopy dávať zmysel.

"Nie, to bol môj kolega. Jemu sa už skončila služba, musel ísť domov za svojou rodinou," pri slove rodina sa na chvíľu zarazil, no potom pokračoval, " no a mňa pozná veľmi dobre, tak som prebral prípad vašich rodičov."

"Aha, prosím dokončite to," prosila som, aj keď som už vopred tušila, ako bude pokračovať.

"Ehm, áno prepáčte. Išli okolo toho útesu a kamión, ktorý ich z neznámych príčin obiehal, do nich vrazil a oni sa zrútili dolu. Všetci boli..... Boli na mieste mrtvi."

Toto nemôže byť pravda. Takže ten telefonát nebol len zábavka nejakého pubertiaka, ktorý nemal čo robiť?

Och nie. Moji rodičia a braček.

"Nie!" skríkla som, rozbehla sa k policajtovi a z celej sily som do neho začala udierať päsťami.

"Nie! Klamete. Aj ten telefonát bol len klamstvo." hystricky som vrieskala. Bola som z toho v tak veľkom šoku.

"Sussie, stačilo." dohováral mi Harry a uväznil ma vo svojom medveďom objatí. Jeho som už nebila. Niečo sa vo mne zlomilo a ja som nedokázala robiť nič iné ako plakať. Slzami veľkými ako hrach, som Harrymu zmáčala biele tričko, ktoré mu obopínalo jeho dokonale vypracovanú postavu. Začali sa mi podlamovať nohy. Harry si to všimol a tak som nespadla na zem. Zdvihol ma na ruky, policajtovi poprial 'zbohom', povedal mu, že sa ozveme a odniesol ma do obývačky. Celý ten čas ma niesol na rukách. Jednou rukou ma držal pod ramenami a druhá ku sklzla na môj zadok. Vôbec mi to nevadilo, ale aj tak som ho na to upozornila.

"Harry, ruka," hlesla som.

"Och, prepáč," ruku si posunul na koniec mojej chrbtice, o čosi vyššie. Aj cez slzy som videla ako sa začervenal.

'Žeby to znamenalo, že aj on ku mne cíti niečo viac?' spýtala som sa sama seba.  Teraz to nebudem riešiť. Hlavu som si oprela o jeho hruď a ďalej som plakala. Veľa.

 

"Harry," zamrnčala som už asi stý krát za posledných päť minút.

"Áno?"  odpovedal z kuchyne, kde teraz robil kakao pre zmenu on mne. Prebehla pol hodina odvtedy, čo policajt odišiel. Stále plačem. Harry ma objíma, hladká a utešuje, že všetko bude dobré. Inak to nebolo ani teraz.

"Áno drobček? Počúvam ťa." prišiel ku mne. Čudujem sa, že mu ešte neleziem na nervy. Určite ho už otravuje, že ho stále volám, objímam.

"Harry, ja som tu úplne sama. Mne tu už nikto nezostal." znova ma zaliala vlna plaču, ktorá len tak neodíde.

"Pšššt drobček. Máš tu ešte mňa. Som tu stále pre teba. Vždy keď budeš potrebovať." srdečne sa usmial a roztvoril svoju náruč. Len som mu do nej vklzla a znova plakala.

"Harry, ale ja nemám kde bývať. Nemôžem zostať bývať tu, sama. Nemám 18. Nemám ani žiadnych starých rodičov. Pošlú ma do decáku. Chápeš to? Ani ty ešte nemáš 18, takže ďakujem, ale teraz mi veľmi nepomôžeš." odsunula som sa od neho, zložila si hlavu do dlaní a znova som začala plakať. Vlastne som plakala ešte stále.

"Mohla by si bývať u nás." pošepkal s nádejou v hlase.

"A ako prosím ťa? Tvoja rodina ma nenávidí. Moji rodičia s bratom boli jediní, komu naše priateľstvo neprekážalo."  posmešne som sa zasmiala, aj keď do smiechu mi rozhodne nebolo.

"Sussie, to sa nejako vyrieši. Všetko bude dobré." znova si ma privynul.

"Nie Harry. Nič nebude dobré. Už s tým prosím prestaň. Vieš, že to nieje pravda. Už nikdy nič nebude dobré." kričala som. Znova som na neho kričala, a vôbec som na seba nebola hrdá. Ale on vedel, že už nikdy nič nebude dobré.

Learn To Love Again 9

Ten pocit, keď posledné dva mesiace opisujem dva dni. Fuck my life. Ale nevadí, napísala som novú časť, tak sa tešíme, nie? :3
Bože, možno budem exot, ale ja sa tak teším do školy! :D Ako mám dve spolužiačky direcrionerky (a ja naozaj naozaj dúfam v to, že ani jedna nepozná tento blog), mám jednu, ktorá ma rovnakú posadlosť youtubom ako ja, jedného spolužiaka, ktorý vyzerá trochu ako Macklemore, babu, ktorá sa volá Maliková (a je haterka-.-) a potom kopec zlatých ľudí, ktorých milujem už po tých pár riadkoch, čo sme si napísali. A hlavne sa teším na sobotu, lebo o tretej máme stretnutie a o šiestej idem na TIU :3 excited :D pokúsim sa dovtedy ešte jednu časť napísať, o nič nesľubujem.
toť asi vsio, ako stále, koment, hviezdička a enjoyy ;3
ľúbim vás :)Xx
p.s.: chcem sa veľmi veľmi veľmi ospravedlniť Elise, za to že jej neodpisujem na správu... prepáč! ale mne sa pokazil Page Manager, cez ktorý som ti odpisovala a nejde mi otvoriť :( keď sa najbliššie dostanem na pc, tak sa pokúsim ti odpísať, dobre? :) :D - M's L

*9. časť*

Edov koncert bolo niečo úžasné. Stáli sme hneď pod pódiom a Niall po celý čas stál za mnou a objímal ma okolo pásu. Cítila som sa úplne úžasne.
,,Bavíte sa?" zakričal Ed do mikrofónu a my sme mu všetci odpovedali hlasným pišťaním.
,,Myslel som si. Dnes je na tomto koncerte jeden môj dobrý kamarát a ja by som ho chcel poprosiť, aby teraz so mnou zaspieval. Niall, spravíš to pre mňa?" povedal Ed s úsmevom a pozrel naším smerom.
,,Počkáš tu na mňa?" opýtal sa ma a ja som len prikývla. Dal mi jednu rýchlu pusu a potom kývol SBSkárovi, ktorý ho bez problémov pustil za plot, ktorý bol natiahnutý okolo pódia. Vyliezol hore a silno objal Eda.
,,Chcel by som zaspievať Little things, ak ti to nebude vadiť," povedal mu Ed.
,,Nemám s tým najmenší problém," povedal do mikrofónu, ktorý mu podal jeden z SBSkárov pod pódiom. Nenápadne pozrel na mňa a žmurkol. Keď spieval naposledy tú pesničku, mala som pocit, že ju spieval len a len pre mňa. Ak to teraz spraví znova, asi naozaj skolabujem.
Ed začal spievať a v refréne sa k nemu pridal aj Niall. Bolo fascinujúce, ako vedel dobre spievať aj bez toho, aby sa dopredu rozospieval. Spieval úplne čisto tým svojím anjelským hlasom s írskym prízvukom. Bol proste úžasný.
Keď prišlo na rad jeho sólo, Ed prestal spievať a nechal len Nialla. On sa pomaly prechádzal po pódiu a ja som videla, že stále pozerá len na mňa. Spieval mi to ako večer predtým, no teraz nie až v takej blízkosti. Keď sa skončila jeho časť, Ed sa k nemu pripojil. Zneli spolu super, no s chalanmi mu to ladilo viac.
,,A toto bol Niall Horan z One Direction!" povedal nakonci Ed. On sa len zasmial.
,,Čo ťa priviedlo na môj koncert?" spýtal sa Ed a položil si ruku na jeho rameno.
,,Jedno blonďaté dievčatko," povedal s úsmevom a pozrel mojím smerom. Jemne som sa začervenala a sklonila hlavu.
,,No pochváľ sa, ktorá to je?" zasmial sa Ed a ja som videla, že aj Niall sa trochu začervenal.
,,Tá?" opýtal sa Ed a ukázal mojím smerom. Niall len prikývol. Ed si zložil ruku z jeho ramena, podišiel ku mne a čupol si na kraji pódia
,,Ako sa voláš, kráska?" natiahol ruku s mikrofónom ku mojím ústam, aby som mu mohla odpovedať a bolo to aj počuť.
,,Mitchie," povedala som neisto. Ed sa na mňa usmial a postavil sa. Vrátil sa naspäť do stredu pódia, kde naňho čakal Niall.
,,Ďakujem za spoluprácu Niall. Veľmi si to cením," poďakoval mu Ed. Potriasli si rukami a potom sa aj objali. Och, aj ja ho chcem objať! Nialler zbehol naspäť ku mne.
,,Viete aká pesnička teraz bude nasledovať?" opýtal sa Ed. Všetci kričali rôzne názvy pesničiek.
,,Už som to tu niekde počul. No, ale nebudem vás ďalej trápiť. Dámy a páni... Kiss me!" zakričal. Odbehol si dozadu zobrať gitaru. Postavil sa k mikrofónu, ktorý mal v stojane.
,,Ešte pred tým, ako začnem spievať... Chcel by som to venovať Niallovi a jeho Mitchie," povedal s úsmevom a žmurkol na nás. N znova stál za mnou a držal ma za pás.
Ed začal spievať Kiss me, čo bola jedna z jeho bezkonkurenčne najlepších pesničiek. Milovala som ju.
,,Kiss me, like you wanna be loved, you wanna be loved, you wanna be loved. This feels like falling in love, falling in love, falling in love," spievala som spolu s ním a Niall spieval tiež. Keď sa skončil refrén, N ma chytil za pás a jemne otočil k sebe.
,,Kiss her, like you wanna be loved, you wanna be loved, you wanna be loved," spieval Ed za mojím chrbtom. Trochu tam pozmenil slová, nie?
,,Presne to aj urobím," pošepkal Niall a pobozkal ma. A ja môžem s istotou povedať, že toto bolo ten najkrajší a najromantickejší bozk aký som kedy dostala.

Zvyšok koncertu sme si užili ako praví Edovi fanúšici. Kričali sme, spievali, tancovali a proste sa bavili.
,,Zostaňme ešte tu, mám pre teba prekvapenie," povedal mi Niall potichu, keď sa koncert skončil a hala sa začala vyprázdňovať.
,,Aké prekvapenie?" opýtala som sa ho.
,,Uvidíš," usmial sa a preplietol si so mnou prsty, ,,môžme pomaly ísť." Prešli sme za to oplotenie, ktoré bolo okolo pódia a vyšli naňho. Potom sme zamierili do zákulisia.
,,Môžme tam ísť?" opýtala som sa ho pochybovačne.
,,Jasné," usmial sa a potiahol ma za sebou. Zišli sme dole po schodíkoch a ocitli sa v nejakej dlhej chodbe.
,,Zavri oči," povedal mi.
,,Potom narazím," namierla som.
,,Budem ťa viesť, neboj," povedal a s úsmevom mi ponúkol jeho ruku. Na chvíľu som mu pozrela do očí a potom ich s istotou zavrela a chytila ho za ruku.
,,Dobré dievčatko," povedal a ja som vycítila, že sa usmieval. Pomaly ma ťahal rôznymi chodbami, až sme zastali.
,,Už sme tam?" opýtala som sa ho, odolávajuc pokušeniu otvoriť oči.
,,Narátaj do desať," pošepol mi. Potichu som si začala rátať.
,,Jeden... Dva.. Tri... Štyri... Päť... Šesť... Sedem... Osem... Deväť... Desať," povedala som a opatrne otvorila jedno oko. Uvidela som pred sebou vyškereného Nialla a... Eda! Rýchlo som otvorila aj druhé oko a pozerala na neho ako na svätý obrázok. Veď to on aj bol. Zhlboka som sa nadýchla, aby som nezačala kričať a skákať všade okolo ako nejaká šialená faninka. To by bol poriadny trapas.
,,Mitch?" oslovil ma Niall.
,,Nemohol si ma na toto pripraviť? Stojím práve meter od toho najdokonalejšieho speváka na svete, tak to musím rozdýchať," pozrela som na neho.
,,Zlatko, ku mne si bola už aj bliššie ako meter," pripomenul mi Niall.
,,Nialler, ja som si skoro na stopercent istý, že nemyslí teba," vložil sa do toho Ed.
,,N, Ed má pravdu," pokrčila som plecami a pozrela naspäť na Eda, ,,môžem ťa objať?"
,,Poď sem," usmial sa a roztiahol náruč. Objala som ho najsilnejšie ako som vládala - veď takáto príležitosť sa nevyskytuje každý deň.
,,Neverím, že ťa práve objímam. Neverím, neverím, neverím," mrmlala som mu do hrude.
,,Poďakuj sa Niallovi. To on toto vybavil," povedal Ed a ja som sa od neho odtiahla a pozrela na Nialla, ktorý sa len nesmelo usmieval do zeme.
,,Ďakujem ti lásko," povedala som mu a vtisla jeden bozk na pery, ,,ďakujem, ďakujem."
,,Nemáš začo. A teraz si choď užiť Eda," povedal mi a postrčil ma smerom k nemu.
Niekoľkokrát som sa s ním odfotila, dal mi svoje CDčko, ktoré mi aj podpísal (keďže som si svoje nezobrala) a potom sme si len tak sadli a rozprávali sa.
,,Nechcem vás rušiť, ale mali by sme pomaly ísť," povedal Niall, ,,o chvíľku bude jedna hodina."
,,No..." povedala som smutne. Nechcelo sa mi ísť preč. Bolo mi tu príjemne - mala som tu Nialla, ktorý ma celý čas objímal okolo pásu a hral sa mi s vlasami a mala som tu Ed, ktorý mi rozprával o koncertoch a ja jemu o hokeji. Cítila som sa príjemne - tak ako už dlho nie. Tak uvoľnene, akoby sme sa poznali roky.
,,Rada som ťa spoznala Ed," povedala som, no môj úsmev bol už trochu smutnejší.
,,Mitch, neboj, keď budem najbliššie v Kodani, dám ti vedieť a môžme sa stretnúť," povedal s úsmevom, na čo som sa musela usmiať aj ja.
,,To by bolo super," pošpela som, predstavujúc si, ako sa s Edom prechádzame po Kodani s kávou v ruke, zabalení v bundách a čiapkach, smejúc sa na hlúpych vtipoch a chytajúc na jazyk snehové vločky, ,,to by naozaj bolo."
,,Tak ja ti dám vedieť, dobre?" usmial sa a objal ma.
,,Dobre," prikývla som.
,,No poď," povedal Niall a natiahol ku mne ruku. S úsmevom som si s ním preplietla prsty a zakývala Edovi. On mi odkýval a potom som ho už nevidela, pretože sme vyšli z jeho šatne a zašli za roh.
,,Potrafíme von?" opýtala som sa Nialla.
,,Asi nie," pokrútil hlavou a zasmial sa.
,,Fajn," porkčila som plecami a zamierila jednou chodbou, ktorú som tipovala na východ.
Do pol hodiny sme boli vonku živí a zdraví. Síce lialo ako z krhly, no to nám nevadilo.
,,Neviem, či nájdeme teraz nejaký taxík," povedal Niall rozhliadajúc sa okolo seba.
,,Ak sa nemýlim, o desať minút by nám malo ísť metro z tamadiaľ priamo domov," ukázala som na vchod do metra.
,,Tak poďme," prikývol. Prešli sme cez cestu a zišli po schodoch dole. Na svetelnej tabuli sme si skontrolovali, či som sa nemýlila. A samozrejme, že som sa mýlila.
,,Čo teraz? Najbliššie idem o piatej. Ideme si zavolať taxík?" opýtala som sa ho.
,,Asi nemáme na výber," pokrčil plecami a z vrecka vytiahol mobil. Zobrala som mu ho z ruky a zavolala taxík.
,,Prečo som nemohol ja?" zamračil sa na mňa.
,,Zlatko, je málo pravdepodobné, že by sme o jednej v noci narazili na taxikára, ktorý hovorí anglicky. A pokiaľ viem, moja dánština je lepšia ako tvoja," pokrčila som plecami.
,,Fajn." Hral sa na urazeného, no nevydržalo mu to ani kým prišiel taxík. Nastúpili sme dnu a mne sa začali zatvárať oči, tak som sa len oprela o Niallove rameno a prestala vnímať všetko okolie.

Learn To Love Again 8

Hahah, aha čo pre vás mám.. :3 :D ste nečakali, čo? :3 koment, hviezdička a enjoyy :3 :)Xx
ešte čítajte TU PRVÝ DIEL MEMORIES... taktiež, tie čo ste ešte nedali koment a hviezdičky, tak si poprosíme :) verte mi, mňa aj Em to poteší. :)
aaaa, kto ste si ešte nevšimli.. :) spravili sme nový vzhľad. :) takže chválu naňho si poprosíme do komentov :3 :D (ale vážne, úprimne, páči sa vám? lebo mne strašne :3) dúfam, že sa v ňom viete orientovať .. odkazy na príbehy sú naľavo, otvoríte ich po kliknutí na obrázok k príbehu.. :) napravo pribudla kolónka s našimi obľúben6mi blogmi, tak si prečítajte. fakt za to stoja. :)
toť vsio,  ľúbim vás... :)Xx -M's L

*8. časť*

,,Bré ránko princeznička," bola prvá vec, ktorú som ráno začula. Opatrne som rozlepila jedno oko a pozrela na strapatého Nialla, ktorý sa nadomnou nakláňal.
,,Koľko je hodín?" zamrmlala som si a skryla tvár do vankúša.
,,Pol druhej. Bola si taká zlatá, tak som ťa nechcel budiť," zasmial sa Niall.
,,Pol druhej?" opýtala som sa ho. Naozaj som spala tak dlho?
,,Pol aj tri minúty," prikývol a odkusol si z pizze. Z kade vytiahol tú?
,,Z kade máš pizzu?" zamrmlala som si.
,,Ostatní išli do mesta na obed a ja som nechcel hladovať, tak som objednal pizzu. Chceš?" opýtal sa s tým svojím roztomilým úsmevom a ukázal na krabicu od pizzy, ktorá bola hodená pri mojich nohách.
,,Chcem," prikývla som a pomaly sa posadila. Rukou som si trochu prečesala vlasy a natiahla sa po trojholník pizze, ktorý mi podával.
,,Ako si vedel, že táto je moja najobľúbenejšia?" opýtala som sa, prežúvajúc syrovú pizzu.
,,Nevedel som. Objednal som svoju najobľúbenejšiu," zasmial sa.
,,Tak už vieš," odpovedala som mu s úsmevom.
,,Už viem," prikývol a sadol si vedľa mňa. Objal ma okolo pliec, tak som sa oprela o jeho hruď.
,,N? Ten dnešný koncert platí?" opýtala som sa ho. Nečudovala by som sa, keby si to rozmyslel - rovnako ako Karol.
,,Jasné, že platí! Som tu posledný deň, tak si ho musíme poriadne užiť," povedal so širokým úsmevom. Je tu posledný deň. Moja šťastná nálada rýchlo klesla pod bod mrazu.
,,Deje sa niečo?" opýtal sa, keď si všimol, že sa už neusmievam.
,,Si tu posledný deň," zamrmlala som si smutne.
,,Ale Mitch... Nebuď smutná. Nevidíne sa poslednýkrát," povedal. Snažil sa ma rozveseliť. Pekné od neho.
,,Ale mne je s tebou tak dobre," zamrmlala som si smutne.
,,Nemysli si, že mne nie," povedal smutne, ,,nemysli na to zlatko. Užívaj si to, že sme zatiaľ spolu, dobre?"
,,Dobre," prikývla som a on mi dal pusu do vlasov. Nenormálne zlatý je a je mi s ním naozaj príjemne.
,,Blonďáčikovia?" ozvalo sa z chodby.
,,Jasné, musia nám pokaziť romantickú chvíľku, veď to by neboli oni," zamrmlal si Niall. Pretočila som očami a odkusla si z jeho kúsku pizze, pretože svoj som zjedla a krabica bola veľmi ďaleko.
,,Hej to bola moja pizza!" povedal a urazene odul peru.
,,Prepáč zlatko," pokrčila som plecami.
,,Teraz ti prepáč nepomôže," pokrútil hlavou. Položil pizzu na posteľ a jemne do mňa strčil, aby som si ľahla. Nahol sa nadomňa, chytil mi obe ruky do jednej.
,,Vieš, že mne sa jedlo neberie?" opýtal sa ma vážne. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.
,,Tak už to vieš. Ale taká krádež sa ti nebude len tak tolerovať," povedal zákerne. Nemala som ani najmenšie tušenie čo chce spraviť. On o tom mal zjavne jasnú predstavu. Začal ma štekliť, no so mnou ani nehlo.
,,Prečo nie si šteklivá?" zamračil sa na mňa.
,,Prečo by som mala byť?" opýtala som sa ho a vyplazila mu jazyk.
,,Si hrozná," zamrmlal si, ,,ale aj tak ťa mám neuveriteľne rád." Pritisol si pery na moje a rukou, ktorou mi predtým držal zápästia, mi teraz zašiel do vlasov.
,,Nerušíme vás," ozvalo sa od dverí mojej izby. Niall sa odomňa s povzdychnutím odtiahol.
,,Áno rušíte," povedal. Úprimnosť nadovšetko.
,,To je blbé, lebo my sme prišli, takže očakávame, že sa nám budete venovať," povedal Louis, ,,a tým nám myslím nám nie len sebe navzájom."
,,Nemôže sa vám venovať Karol? Ona by to určite zvládla," opýtal sa Niall s nádejou v hlase.
,,Keby nezdrhla so Zaynom, tak by mohla. Ale keďže zdrhla, nemôže. Myslím, že je to dosť logické," zasmial sa Harry.
,,Ste hrozní," zašomrala som Niallovi do pleca.
,,To nie my, to vy. Radšej sa tu budete spolu pusinkovať, akoby ste boli s nami," povedal Liam.
,,Čuduješ sa nám?" zasmial sa Niall.
,,Vlastne, ani nie," pokrútil hlavou Liam po chvíli.
,,Vidíš," usmial sa Niall a preplietol si so mnou prsty.
,,Môžme si teoreticky niečo zahrať," navrhla som, ,,alebo si pozrieť film."
,,Aké hry máte?" opýtal sa hneď Louis. Ukázala som na jednu skrinku, kde sme mali odložené všetky hry.
,,Zahrajme si Človeče, nehnevaj sa!" zakričali naraz Louis a Harry. Pozrela som na Nialla, ktorý pretočil očami a ústami mi naznačil slovo "deti". Potichu som sa zasmiala a vyliezla z postele.
,,Plne súhlasím," povedal Liam s úsmevom.
,,Zlatko, prehlasovali nás," ospravedlnila som sa Niallovi a vytiahla ho z postele. Zobrala som si z krabice ešte posledný kúsok pizze a spolu s Niallom som prešla do obývačky, kde bolo predsa viac miesta. Chalani rozložili na malý stolí hraciu podložku.
,,Len aby sa vedelo, ja hrám s Mitch," povedal Niall. Človeče sme mali len pre štyroch a keďže sme boli piati, bolo jasné, že musí byť jedna dvojica.
,,Dobre, dobre Horan. My vieme, že sa máte radi, nemusíte nám to furt ukazovať," zamrmlal si Louis, sadajúc si po našej ľavici.
,,Drž hubu, Tomlinson," zasmial sa Niall a dal mi pusu do vlasov.
,,Drž hubu, Tomlinson," zopakoval piskľavo a ironicky Louis, na čo sa Harry s Liamom rozosmiali.
,,N, kľud," pošepla som mu a stisla jeho ruku, ,,daj si pizzu." Postrčila som mu ju k ústam, aby si mohol odkusnúť.
,,No, poďme hrať," povedal Liam. Bola som rada, pretože som nechcela, aby sa Niall a Louis hádali. Aj keď len zo srandy.

,,Raz, dva, tri, štyri, päť a vyhrali sme!" zasmial sa Niall, keď som položila našu poslednú figúrku do domčeka.
,,To nie je fér. Aj ja by som vyhral, ak by ste ma trikrát za sebou nevybili tesne pred domčekom," odul peru Louis.
,,To máš za to, že si si z nás robil srandu," pokrčil plecami Niall a dal mi pusu na hlavu.
,,Inak, mali by sme sa už ísť pomaly pripraviť," povedala som Niallovi. Na hodinkách svietilo štyri hodiny aj päť minút a koncert bol o šiestej.
,,No choď. Ja si ešte musím vybaviť jednu vec," usmial sa a počkal, kým sa postavím, pretože som ležala na jeho kolenách.
,,Chalani, zvládnete to tu sami?" opýtala som sa ich.
,,Snáď. Telku si zapnúť vieme, takže to bude pohoda," povedal mi Liam. Len som sa na neho usmiala a zavrela sa v svojej izbe. Otvorila som skriňu a prezrela si jej obsah. Čo si len obliecť? Po asi desiatich minútach čumenia do blba som si vytiahla nejaké náhodné oblečenie a obliekla si ho. Potom som vyšla z izby a zamierila rovno do kúpeľky, kde som sa namaľovala. Keď som vyšla von, Niall ma už čakal prezlečený v rifliach a tričku s Ninja korytnačkami.
,,Môžme ísť?" opýtala som sa ho. Prehliadol si ma od hlavy po päty a s úsmevom prikývol.
,,Čaute!" zakričali sme na chalanov, ,,a nepodpáľte to tu!" dodala som ešte. Niall ma chytil za ruku a vytiahol von z bytu. Zišli sme dole po schodoch a nastúpili do taxíku, ktorý nás už čakal vonku.

Memories 1/3

Ták čitateľky (možno aj nejakí čitatelia), je to tu. po dlhšej dobe som niečo pozliepala dokopy. Bude to mať tri časti, ale ak ešte budete chcieť, pridám niečo. Všetko závisí od Vás. Dúfam, že sa Vám to aspoň trochu bude páčiť, takže koment, hviezdička ;) *Em Styles*
P.S.: Project England dopíšem. Časom :D Ale naozaj to dopíšem :))

 

 

 

Kráčala som po ulici. Rozmýšľala som nad svojím životom. Všetci mi len ubližovali. Teda nie všetci. On bol výnimka. Môj kamarát v dobrom i v zlom. Kedykoľvek som potrebovala, on stál pri mne a pomohol mi. Ešte viac sme sa zblížili po tej nehode. Po nehode, ktorá radikálne zmenila môj život.

Čo sa odvtedy zmenilo?

***

V jeden krásny zimný deň sa rodičia s bratom rozhodli ísť lyžovať. Brat mal vtedy len 12. S Harrym sme bývali na rovnakej ulici, takže  sme sa dohodli, že celý deň strávime spolu. Zobral si ku mne veci, ktoré potreboval. Ten deň si pamätám dodnes. Zabávali sme sa, rozprávali a robili všetky možné, ale i nemožné somariny. Vtedy si rozhodli sme sa pozrieť si nejaký film. Vybrali sme "LOL". Film s americkou réžiou. Už dlhšie som si ho chcela pozrieť, ale vôbec som nestíhala. Škola, tréningy a rodina. Ale aj tak som najviac času trávila s Harrym. Bola som s ním skoro stále.

Už sme si sadli na našu pohodlnú sedačku, keď zrazu Harry vyskočil. Zmätene som sa na neho pozerala a vôbec som nerozumela tejto situácii.

"Pop-corn. Musíme mať k tomu pop-corn." opakoval stále dookola pričom sa presúval do haly a obúval si topánky.

"Počkaj!" skríkla som ešte stále z obývačky, "idem s tebou"

"Tých pár domov? Myslíš, že sa stratím?" spýtal sa zo smiechom, "Tak ty sa o mňa bojíš?"

Vtedy ani netušil ako mi na ňom záležalo. Chcela som byť pre neho viac ako super kamarátka. Viac ako jeho 'malá sestrička' alebo 'jeho malá princeznička', ako zvykol hovorievať.nikdy som mu nepovedala, že k nemu cítim niečo viac. Neuveríte, ale bála som sa presne toho, čo hovoria všetky tie kecy. Bála som sa mu to povedať, pretože som mala obavy o nás. Čo by sa stalo? Bála som sa, lebo som nechcela pokaziť to krásne priateľstvo, ktoré medzi nami vzniklo za tie roky.Chystal sa ísť do X-Factoru. Vedela som, že to dokáže. Vedela som ako úžasne spieva. Vždy, keď som mala zlú náladu,  bola smutná alebo sklamaná, potichu mi spieval do ucha moje najobľúbenejšie pesničky. Vždy som ho v speve podporovala. No teraz som sa bála, aby na mňa nezabudol. Predsa len,  bude slávny. Už ho nebude zaujímať nejaká jeho stará kamarátka z detsva.

Z premýšľania 'Čo by bolo keby..." ma vyrušilo Harryho mávanie rukami pred mojou tvárou a jeho smiech. Smiech, ktorý mi bude tak strašne chýbať.

"Som v pohode. Prestaň už!" vyhrkla som na neho trochu podráždene. Prekvapilo ho to. Pozeral sa na mňa zrazu tak inak. Ešte stále sme stáli v hale nášho moderne zariadeného domu. Harry na mňa stále zmätene hľadel a ja som len zahanbene sklonila pohľad k zemi. Nikdy sme sa nehádali. Nikdy sme po sebe nekričali. Ja som nemala rada, keď po mne niekto kričí rovnako ako on.

"Prepáč," vzlykla som, "prepáč, len som sa nechala uniesť. V poslednej dobe som strašne nervózna. Prepáč, ja som na teba nechcela kričať. Prepáč, fakt ma to strašne mrzí. Prosím, prepáčiš mi to niekedy?" posledné slová som mu už šepkala do hrude. Teraz som už plakala v jeho  objatí, ktoré som milovala. Myslíte si, že som preháňala, ale pre nás to veľa znamenalo.

"Pšššt!" šepkal mi do vlasov.

"Ale ja..." začala som hovoriť.

"Nie, už nič nehovor. Prosím, viem ako ťa to mrzí. Nemal som ťa tak štvať. Poď, ideme po ten pop-corn." odtiahol sa odomňa. Znova som videla ten úsmev, ktorý ma vždy dostane do kolien, ale on si to neuvedomuje. Veľkými rukami mi zotrel z očí slzy.

"Ďakujem." aj ja som sa na neho usmiala a ruka v ruke sme spokojne, usmievajúc sa vykročili do zimného dňa.

 

Do domu sme vošli vysmiati a vo veľmi dobrej nálade. Vyzuli sme sa, zavesili si vetrovky na vešiak. Harry odkráčal aj s pop-cornom do kuchyne. Vyznal sa tu akovy tu býval. Vlastne tu trávil viac času ako doma. Ja som sa rozhodla ísť prezliezť. Vyšla som po točitom schodisku a mala som to namierené rovno do mojej izby. Moje plány však narušil blikajúci telefón v otcovej kancelárii. Vošla som do nej a mierila som priamo k telefónu. Na displeji blikal jeden neprijatý hovor. Neznáme číslo. Zvyčajne cudzie čísla nevolám späť, ale teraz som mala pocit, že musím. Proste som mala tušenie, že sa niečo stalo. Vyzváňalo. Čím dlhšie som čakala, tým viac som bola nervózna. Niekto to zdvihol.

"Prosím?" ozval sa hrubý mužský hlas.

"Dobrý. Volali ste nám domov, tak by som rada vedela, kto ste." Možno son ma neho až veľmi vybehla, ale bola som až príliš nervózna na to, aby som k nemu bola milá.

"Som z polície." zahlásil a mne nabehli na tele zimomriavky.

"Prečo potom voláte z osobného čísla?" spýtala som sa posmešne. Ak by bol z polície, nevolal by z normálneho čísla. Volal by z toho 'policajého'.

"Takto volám, pretože mi už skončila služba a mám na starosti prípad vašich rodičov."

Nie! Ako to myslí? Aký 'Prípad mojich rodičov'? Žiadny predsa nieje.

"A-ako to myslíte?" vykoktala som po chvíli.

"Prepáčte, ale musím vám oznámiť, že vaši rodičia a aj brat havarovali. Je mi to ľúto, ale..."

"Nie! Prestaňte! Vymýšľate si! Nie ste žiadny policajt a všetko si vymýšľate! Dajte mi pokoj!" zvreskla som do telefónu a zložila som. Roztrasená som sa vrátila dolu. Harry sedel na gauči a pchal do seba pop-corn. Keď začul moje kroky, obrátil hlavu na mňa.

"Zlatko, čo sa stalo?" vyhrkol hneď vyplašene.

"Ono, ja neviem." vzlykla som a znovu sa mi z očí pustil vodopád slz.

"Všetko mi povedz." zahlásil rozhodne.

Tak sme si sadli a všetko som mu vyrozprávala. Od toho ako som sa išla prezliezť až po moje posledné venované tomu chlapovi.

"A najhoršie na tom je, že neviem či si zo mňa robil len 'dobrý deň', alebo to myslel vážne.

"O takých veciach by sa nemalo žartovať," hlesol Harry, "už na to nemysli. Poď, ideme si pozrieť ten film." znova sa na mňa usmial. Znova mi rukami zotrel slzy z tváre. Vtedy som si znova uvedomila ako veľmi ho ľúbim. Nemôžem o neho prísť. Nikdy mu to nepoviem.

Pozerali sme film. Na ten čudný telefonát som už aj zabudla. Zrazu niekto zazvonil. Na rodičov to bolo veľmi skoro. Mali sa vrátiť až o dva dni. S nánahou som sa proti mojej vôli postavila z gauča, vyklzla som z Harryho objatia a išla som k dverám. Cestou som si z kuchyne zobla kúsok koláča, ktorý sme popri filme upiekli. Nohy som šúchala po zemi.

So zatvorenýnimi očami som nahmatala kľučku. Otvorila som dvere a spolu s nimi aj oči. To čo som uvidela ma tam veľmi prekvapilo. Dnes mi už druhýkrát nabehli na celom tele zimomriavky.

Stála tam ona. Koláč, ktorý som ešte držala v ruke mi vypadol na zem. Ten, ktorý som práve prežúvala, mi v hrdle zavadzal, takže som sa ním začala dusiť. Toto je ešte nepríjemnejšie ako ten telefonát. Vo dverách stála Gemma. 'Čo tá tu chce?' pýtala som sa sama seba v hlave.

"Čau." prehodila nepríjemne.

"Ahoj, čo by si rada?" snažila som sa byť milá. Ja som sa snažila vždy, to ona to stále kazí. Neviem čo proti mne má, ale stále sa ku mne správa odporne.

"Zavolaj sem Harryho," zavrčala ako nejaký pes.

"Pozerá film. Kebyže ťa chce vidieť, tak príde domov. Nemyslíš?" už mi dochádzala trpezlivosť.

"Okamžite ho zavolaj!" skríkla. Ja som cúvla. Začínala som sa jej báť. Neraz mi jednu strelila, no ja som to nikomu nepovedala. Zakázala mi to. Tvrdila, že ak o tom niekomu čo i len ceknem, zakáže mi stretnávať sa s Harrym. To by bolelo stokrát viac ako tých 'pár' faciek.

"Čo sa tu de.." začal, no nedokončil Harry. Zostál stáť z otvorenými ústami.

"Ahoj Gemma," slušne sa pozdravil svojej sestre.

"Harry, prosím, poď domov. Už sa to nedá vydržať. Mama je stále nervózna. Nepáči sa jej, takisto ako mne, že tráviš tak veľa času tu, s touto..." škaredo na mňa zazerala.

"Gemma! Prestaň. Nie je to žiadna 'táto' ale spolu s tebou a s mamou je to základ a zmysel môjho života," milo sa na mňa usmial a znovu sa mu na lícach ukázali jamky.

"Ale.."snažila sa stále presadiť si svoje Gemma.

"Nie. Gemma, nič ti neurobila. Prosím prestaň ju nenávidieť. A to isté okáž aj mame. Vieš, že vás mám rád, ale takisto mám rád aj ju. Tak to prosím prestaňte riešiť. Mám dosť rokov na to, aby som veci riešil sám za seba.

Domov sa vrátim o pár dní. Nechcem aby tu teraz bola sama." hovoril Harry popri tom začal zatvárať dvere. Prekvapene som na neho pozerala. Zarazená zostala aj Gemma.

"To ma akože teraz vyhadzuješ? Zmenil si sa Harry. Už niesi ten chlapec, ktorý robil vždy to čo mu ľudia nakázali." dodala kľudnejšie.

"Gemma, ja sa s tebou nechcem hádať. Nezmenil som sa. Len som začal o veciach, ktoré sa týkajú môjho života, rozhodovať sám. Mám ťa stále rovnako rád ako predtým. Rovnako ako aj mamu. Snaž sa to aspoň trochu pochopiť. Prosím, kvôli mne. Tebe nikdy nikto nezakazoval stretávať sa s tvojimi priteľmi. Nech už sa správali, alebo vyzerali akokoľvek. Sussie sa nespráva ani zďaleka tak ako poniektorí tvoji známi, tak nechápem, prečo ju tak nenávidite." zakončil to so zúfalstvom v hlase. Neviem či to len hral, aby Gemme zabrnkal na city, alebo to myslel vážne. V tejto debate som začal byť trochu zmätená. Otočila som sa  tvárou k Harrymu, aby dom na neho videla. Oči mal smutné. Dobre, takže to nehral. Zmôjho premýľania ma vytrhol Gemmyn hlas.

"Nemá na teba dobrý vplyv!" vyštekla. Vedela som, že tým myslela mňa. Nikoho nenávidí tak veľmi ako mňa.

"Gemma! Choď domov. Ja sa tam vrátim, keď prídu domov Sussieni rodičia. Zatiaľ ahoj a pozdrav mamu. Nech sa o mňa nebojí." nezabudol pozdraviť Anne a rýchlo zatvoril dvere. Ja som ich zamkla. Už to robím automaticky vždy.

"Prepáč za tú nečakanú návštevu. Mrzí ma to. Aj to ako sa k tebe správajú. Ony to tak nemyslia, určite. Len je im ľúto, že netrávim toľko času s nimi. Vlastne by sa dalo povedať, že žiarlia." úškrn na jeho tvári sa pri posledných slovách nedal prehliadnuť. Ja som však zostala stále vážna.

 

 

Zlaťúšik (môj <3)

Learn To Love Again 7

Sooooo... :3 Nová častica je na svete.. Zaujímajú ma vaše reakcie na túto, takže si ich poprosím.. ;) ako vždy, koment, hviezdička a enjoyy :3 :D ľúbim vás :)Xx - M's L

*7. časť*

Mitchie
Stáli sme spolu v kabínke na dievčenských záchodoch, opierajúc sa o seba a vyzeralo to tak, že sa každú chvíľu pobozkáme. Prabdupovediac, v tej chvíli som na to mala fakt chuť. Ale čo kto nechcel, niekto vošiel dnu. To by ani samo o sebe nevadilo, keby nezačali rozprávať.
,,Naozaj si ho tu videla ísť?" povedala jedna.
,,Čo by robil Niall Horan na dievčenských záchodoch?" opýtala sa druhá.
,,Naozaj som ho tu videla ísť!" ozvala sa tretia, ,,pomôžte mi ho nájsť."
Pozrela somna Nialla, ktorý si nervózne hrýzol do pery. Čo teraz? naznačila som mu ústami a on potichu pokrčil plecami. Nesmú nás tu spolu nájsť.
,,Baby, tam je niekto!" zapišťala jedna z nich a oni zamierili ku nám.
,,Bože, veď to sú Niallerove nohy! Ale nie je tam sám! Babyyyy," zakňučala. Opatrne som sledovala Nialla, ktorý zjavne rovnako ako ja netušil, čo robiť.
,,Niall?" oslovila ho jedna. Sledovala som jeho pery a čakala na nejaký zvuk.
,,My vieme, že si tam," prilojila sa k nej druhá.
,,Takže odpovedaj," dokončila tretia. Niall mi naznačil, že mám byť ticho a odomkol dvere, dávajúc si pozor na to, aby ma nebolo vidno. Vyšiel von a tie tri baby spustili neuveriteľný piskot.
,,Odfotíš sa s nami?" povedala jedna a ja som začula Niallov súhlasný smiech. Chvíľu sa fotili, potom sa im asi podpisoval, takže tam bolo ticho. Už som myslela, že zabudli na to, že videli aj moje nohy, no asi som si veľa namýšľala.
,,Niall, kto je v tej kabínke?" opýtala sa ho jedna a ja som mala chuť začať nadávať.
,,Ni-nikto," vykoktal. Ten fakt nevie klamať.
,,Neklam nám. Veď vidíme, že tam niekto stojí a vidíme aj to, že je to dievča," povedala jedna trochu s povzdychom.
,,Je to tvoja priateľka?" opýtala sa ho ďalšia. Som jeho priateľka? Nemyslím si.
,,Ona? Nie, len kamarátka," odvetil.
,,A predstavíš nám ju?" spýtala sa znova.
,,Môžem," povedal Niall a otvoril dvere na mojej kabínke. Kývol mi, aby som vyšla von.
,,Toto je moja kamarátka, Mitchie," usmial sa a dal dôraz na slovo kamarátka.
,,Odfotíš sa s nami aj ty?" opýtala sa ma jedna.
,,No, môžem," neisto som prikývla a dovolila im odfotiť sa so mnou. Párkrát som sa už takto fotila, lenže to bolo na autogramiádach, kde sme boli s Karol a celým naším tímom, takže to bolo trochu iné. Teraz som sa fotila Niallovými fanynkami.
,,Inak, hodili by ste sa k sebe," povedala jedna. Pozrela som na Nialla, ktorý sa tváril dosť divne.
,,Ale my sme len kamaráti," pokrútila som hlavou.
,,Ja viem. Len vravím, že by ste boli spolu zlatí," povedala znovu tá jedna. Potom kývla ostatným dvom a s úsmevom odišli.
,,To bolo divné," povedala som potichu.
,,Náhodou, boli zlaté," odvetil mi Niall.
,,Akurát som rád, že sa nepýtali, prečo sme boli spolu zamknutý v kabínke, lebo som fakt netušil, čo by som im povedal. A pravdu by mi neuverili," zasmial sa Niall a ja som prikývla. A asi by sa im nepáčila tá časť, čo sme sa skoro pobozkali. Skoro. Jedno malé slovíčko, ktoré má veľký význam a momentálne mi neuveriteľne vadí.
,,Inak, čo sa týka toho zajtrajšieho koncertu... Ak by ti to nevadilo, ja by som s tebou rád išiel," povedal Niall a usmial sa do zeme.
,,Vážne?"
,,Vážne," prikývol. On vie ako potešiť.
,,Ďakujem!" rozosmiala som sa a silno ho objala. Najprv ho to trochu zaskočilo, no potom mi to objatie opätoval.
,,Nemáš začo," zašepkal potichu. Po chvíli som sa od neho trochu odtiahla, no stále mala položené ruky na jeho páse a on na tom mojom.
,,Môžem dokončiť to, čo som začal v kabínke?" opýtal sa ma šeptom. Ani sa nepýtaj! Len som prikývla a ďalej sledovala jeho modré oči, ktoré sa do mňa vpíjali. Naklonil sa ku mne ešte viac a ja som len čakala. Čakala som na momemt, kedy sa naše pery stretnú. Na ten moment, na ktorý som sa tešila už od vtedy, čo mi v reštaurácii navrhol, aby sme z tamadiaľ vypadli. Tešila som sa na neho, aj keď som si to odmietala priznať. Nechcelo sa mi už dlhšie čakať, tak som sa postavila na špičky, aby som prekonala tú medzeru medzi našimi perami rýchlejšie.
,,Mitchie?" ozvalo sa od vchodu na záchody. S Niallom sme od seba odskočili, akoby nás kopla elektrina.
,,Vidím, že už si v pohode," povedala s úsmevom Karol. Boha, zabijem ju!
,,Noooo..." nesmelo som zatiahla a usmiala sa na Nialla, ktorý ma stále silno držal za pás.
,,Už je v úplnej pohode, však?" povedal za mňa Niall a ja som na sebe cítila jeho úsmev.
,,Áno som," prikývla som. Karol sa pozrela na Nialla, potom naspäť na mňa a pohľadom mi naznačila, že ma bude doma vypočúvať. Zabiť ju je málo, ale aj tak ju mám rada.
,,Tak ja vás nechám blonďáčikovia moji," s úsmevom na nás žmurkla a zmizla za rohom.
,,Že blonďáčikovia," zasmial sa Niall a natočil si na prst niekoľko mojich vlasov.
,,Nepáči sa ti to?" zamračila som sa na neho.
,,Ale páčilo," usmial sa a chytil ma za ruku, ,,poď vrátime sa. Nedojedol som si svoju večeru a som dosť hladný." To je blbec. Myslí len na jedlo. Ale nepopieram, že aj ja som hladná.
,,No poď," pousmiala som sa a spolu sme zamierili naspäť do ich šatne. Po ceste som si uvedomila, že ešte stále drží moju ruku. To gesto, pre mňa v tej chvíli veľa znamenalo, no netušila som, či to znamená to isté aj pre neho.
,,Niall?" oslovila som ho.
,,Áno?" opýtal sa a pozrel na mňa.
,,To, čo sa stalo na záchodoch... Čo sa tam vlastne stalo?" opýtala som sa ho. Netušila som, ako to mám brať.
,,Pobozkali sme sa," povedal potichu, ,,nevieš, čo s tým, však?" Len som prikývla.
,,Pozri. Videla nás Karol a tá už pravdepodobne všetko vykecala chalanom. Nepoznám ju dlho, ale som si istý, že toto by si nenechala pre seba."
,,Stále si mi neodpovedal na moju otázku," povedala som s úsmevom. Snažil sa tomu vyhnúť, ale to sa mu nepodarí.
,,No... Nemal by som nič proti tomu, ak by som ťa mohol takto bozkávať častejšie," povedal úplne potichu.
,,Mne by sa to tiež páčilo," usmiala som sa na neho. On mi úsmev opätoval spolu s iskričkami v očiach.
,,Ďakujem," pošepol mi.
,,Prečo mi ďakuješ?" zasmiala som sa.
,,Lebo som šťastný?" odpovedal mi otázkou.
,,Za to sa neďakuje, to je samozrejmosť, N," žmurkla som na neho.
,,Takže N?" zasmial sa a silno ma objal okolo pásu.
,,N," prikývla som. On mi vtisol pusu do vlasov a potiahol smerom do šatne. Stále ma držal okolo pásu, keď sme vošli dnu.
,,Aha, blonďáčikovia sa vrátili," usmial sa Zayn, ,,a ako sa obaja usmievajú!"
,,Ja som to vravel, vravel som to," rozosmial sa Louis, na čo mu Harry podal nejakú pokrčenú bankovku.
,,Ste obaja trápni," zamrmlal si Niall a usadil sa na gauč. Ja som si sadla vedla neho a natiahla sa po moju nedojedenú čínu.
,,Počuješ Harry? Že my sme trápni. Díki pekne Horan," zašomral si Louis.
,,Nemáš začo," žmurkol na neho Niall a vložil si do úst kúsok mäsa.
,,Idiot," zasyčal potichu Louis, na čo sme sa s Niallom rozosmiali. Dojedala som svoju neskorú večeru, opierajúc sa o Nialla, ktorý sa hádal s Liamom o nejakej blbosti. Karol hrala so Zaynom playstation a Harry s Louisom sa o niečo rozprávali. Pomaly sa mi začali zatvárať oči. Niall to postrehol tak  položil moju hlavu na svoje kolená a pomaly ma hladkal po ruke. Jeho dotyk bol príjemne uspávajúci, tak som po pár minútach aj zaspala.
Zaspala som s myšlienkou, že by som s ním mohla byť šťastná.

Learn To Love Again 6

Prepáčte unicorns, ja som fakt nejako namala čas... najprv som mala doma cousins, tak som im robila babysitterku, potom som bola na chate a teraz som u sesternice.. pokúsim sa dať ďalšiu skôr, ako do 11 dní.. :D takže, koment, hviezdička a enjoyy :3 :D
p.s.: ideme do kina, takže sayonaraaa :3 :D :)Xx - M's L

*6. časť*

,,Si v pohode?" objal ma Louis okolo pliec a ja som na chvíľu zaváhal. Som v pohode? Možno, ale silno o tom pochybujem.
,,Asi áno," nasilu som sa na neho usmial. Sakra Horan neklam!
,,Porozprávame sa po koncerte," žmurkol, pobúchal ma po pleci a postavil sa, pretože Liam už ukončil svôj monológ, čo znamenalo, že nasleduje Teenage Dirtbag (:3). Snažil som sa držať na pravej strane pódia, čo najďalej od Mitchie a od Louisovho skúmavého pohľadu. Začím sa báť konca koncertu. Snáď prežijem Louisove vypočúvanie, aj keď to sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.

,,Ďakujeme Kodaň!" zakričali sme naraz s chalanmi a poklonili sa. Potom sme ešte mávali a behali po pódiu a do šatne zamierili až po piatich minútach, keď sme už boli fakt mŕtvy. Zvalili sme sa na gauč a potichu sa rozprávali o dnešnom koncerte. Teda, len sme šepkali, pretože na nič hlasnejšie sme sa nezmohli. Boli sme celí spotení a vyšťavení ako po zabehnutí maratónu v rekordne krátkom čase. Človek by to ani nepovedal, ale tie hlúposti, čo vystrájame na pódiu vedia poriadne unaviť. Keď tri hodinky beháme z jednej strany na druhú, poskakujeme, tancujeme a do toho ešte aj spievame, nie je to najľahšie. Ale baví nás to a to je hlavné.
Z mojich zdĺhavých myšlienkových pochodov ma vyrušilo otvorenie dverí. Najprv som zbadal Mitchine blonďaté vlasy a hneď na to som začul Karolin smiech. S úsmevami na perách vošli do našej šatne a posadili sa na gauč ku nám.
,,No, páčilo sa?" opýtal sa ich s úsmevom Zayn. Objal Karol okolo pliec. Obe prikývli, no zdalo sa mi, že si tým Mitchie nebola až tak istá? Pokazil som niečo, keď som spieval, alebo prečo sa jej to nepáčilo? Možno sme spievali falošne... Možno som nemal dobré pohyby... Možno som povedal niečo zle...
'Možno si JEJ niečo zaspieval zle...' nenápadne sa pripojil môj vnútorný hlas. Ako ho ja len nenávidím! Pripadám si akoby som bol blázon, ktorý sa rozpráva sám so sebou. A to ja nie som!
Fajn, Horan ukľudni svoje myšlienky. Bol to super koncert, nič si nepokazil, všetko je super, asi má len blbú náladu, alebo opicu, alebo niečo. Všetko je v pohode, stále je to tvoja kamoška.
,,Niall!" zakričal niekto moje meno a ja som potriasol hlavou. Fakt by som mal takéto 'rozhovory' odmedziť na minimum. Pripadám si ako blázon.
,,Áno?" opýtal som sa a konečne pozrel na Louisa. Ten len prekrútil očami.
,,Na niečom sme sa dohodli, nepamätáš?" usmial sa na mňa.
,,Nepamätám," pokrútil som hlavou. Trochu klamstva ešte nikoho nezabilo.
,,Pamätáš. Hneď sme naspäť," povedal smerom k ostatným a zamieril k dverám. Neochotne som sa postavil a išiel za ním. Hala sa už skoro vyprázdnila, bolo tu už len pár faniniek. Rýchlo sme s Louisom skonili hlavy a prebehli na chodbu, kde už nemali prístup.
,,Takže, čo sa deje?" opýtal sa Louis. Čo mu len povedať? Zapierať všetko je asi najlepší nápad.
,,Naozaj sa nič nedeje. Som len trochu unavený," pokrčil som plecami. Neviem, či mi to uverí ale za pokus to stojí.
,,Niall, poznám ťa dosť dobre na to, aby som ti toto uveril. Takže, čakám," povedal s úsmevom nezaoberajúc sa tým, čo som mu povedal ako prvé.
,,No vieš..." začal som a nevedel ako pokračovať. Určite som mu nechcel hovoriť nič o Mitchie a mojích pocitoch, vďaka ktorým sa cítim ako blázon, lebo mi obidve veci prišli nesmierne trápne.
,,Vykokci sa Horan," povedal Louis a ja som si smutne povzdychol. Nechcel som mu nič hovoriť, ale ako sa z toho vykecať?
,,Naozaj sa nič nedeje Louis. Som úplne v pohode," čo najpresvedčivejšie som sa na neho usmial. Ver mi Tomlinson, ver mi Tomlinson, ver mi prosím...
,,Chalani?" ozvalo sa z konca chodby a ja som si vydýchol.
,,Jo?" odpovedal som jej natešene. Zachránila ma.
,,Asi o dve minúty príde čína, tak si pohnite, lebo vám inak nič nezostane," zasmiala sa Mitchie.
,,Jedlo!" vykríkol som natešene, ,,presne toto mi treba po koncerte," podišiel som k nej a silno ju objal, ,,ďakujem." Najprv tam len tak stála a potom mi objatie opätovala.
,,Tak poď, hladoš," zasmiala sa a ťahala ma smerom k šatni. Po pár metroch nás dobehol Louis.
,,Už tomu úplne rozumiem Niall. Mňa neoblbneš," povedal mi potichu do ucha. Iba som preglgol a sústredil sa na to, aby som sa čo najskôr dostal do šatne za jedlom.

,,Milujem človeka, ktorý objednal všetko toto jedlo," zamrmlal som si s plnými ústami jedla.
,,Nemáš začo," povedala Mitchie a usmiala som do svojho jedla. Neviem prečo, potešilo ma, že to všetko objednala práve ona. Myslela na mňa a na to, že budem hladný...
'Alebo myslela na VŠETKÝCH. Nie si jediný na svete,' podotkol môj vnútorný hlas. Len som nad ním pokrútil hlavou a pokračoval v konzumovaní jedla.
,,Inak Karol, zajtra to platí?" opýtala sa jej Mitchie s úsmevom.
,,Nó..." povedala Karol a pozrela na Zayna. Bolo mi jasné, čo to znamená. Nie.
,,Chcela som byť so Zaynom, takže asi nie," posledné slová vyslovila ledva počuteľne. Pozrel som na Mitch, ktorá hneď zosmutnela.
,,Dobre," smutne prikývla a postavila sa, ,,hneď som späť." Vyšla vonku zo šatne a tresla dverami. Chvíľu sme tam potom sedeli v tichu.
,,Idem za ňou," povedal som nakoniec a postavil sa. Potichu som vyšiel zo šatne a rozhliadol sa po chodbe. Nikde som ju nevidel, tak som zamieril na dievčenské záchody. Pred ich dverami so zaváhal, ale povedal som si, že by tu už nikto nemal byť, tak som vošiel dnu. Najprv som ju nevidel, no potom som začul tiché vzlyky z jednej kabínky. Potichu som k nej prešiel a zaklopal na dvere.
,,Mitchie?" oslovil som ju.
,,Nechoď sem," potiahla nosom a ja som sa musel usmiať.
,,Mitch, čo sa deje?" Postavil som sa na špičky a pozrel ponad dvere do jej kabínky. Opierala som o dvere a plakala.
,,Zlatko neplač," pošepol som jej. Pozrela hore a usmiala sa.
,,Pusti ma dnu," poprosil som ju a ona mi s povzdychom odomkla dvere. Vkĺzol som k nej do kabínky a zavrel som za ňou dvere.
,,Čo sa deje?" opýtal som sa jej a utrel jej slzy. Mala rozmazanú linku aj špirálu po tvári, ale aj tak vyzerala zlato.
,,Bude to znieť hlúpo," povedala smutne a uprela zrak do zeme. Chytil som ju za bradu a zdvihol jej tvár. Pokrútil som hlavou, na znak, že s ňou nesúhlasím. Jemne sa na ma usmiala a zapozerala sa mi do očí.
,,Zajtra tu má Ed koncert a my sme naňho mali ísť. A proste to trochu bolí, keď mi teraz Karol povedala, že nepôjde. Nechcem tam ísť sama," povedala smutne, ,, je to hlúposť, však?"
,,Nie je," pokrútil som hlavou a pohladkal po líci, ,,je to pre teba len dôležité," usmial som sa. Pozerali sme si do očí a ja som mal znova ten pocit, ako keď som na koncerte spieval Little Things. Akoby som prestal ovládať svoje telo a ono robilo, čo samo chce. Možno to vysvetľuje, prečo som sa začal nakláňať k Mitch. Nevyzerala, žeby jej to nejako vadilo, práve naopak. Naše pery sa už skoro stretli, keď...

Muhahah, hnusný koniec, čo? :3 :D

Project England - 1st week

Hi,

Možno som sa dlhšie neozvala, ale mám naozaj čo robiť, aby som odpisovala aspoň rodičom, takže na toto si hľadám viac času, niekedy inokedy.

Prvý deň, sme došli do školy, urobili sme testy, podľa toho nás rozdelili do tried. Škola v pohode, máme tak mladú zlatú učiteľku. Na hodinách sme chodili na pláž alebo do mesta, robili sme rôzne „aktivity“ a „hry“, založené na tom, že sme mali komunikovať s ľuďmi ako precvičenie angličtiny.

Druhý deň, sme šli na Brighton Pier. Je to tam niečo ako zábavný park. Mali sme tam voľno, chodili na rôzne tie atrakcie. Bola to strašná sranda. Dostali sme 4 tokeny (akože mena, peniaze, čím sa platili tie atrakcie) a mohli sme si vybrať, na čo chceme ísť. Celý ten deň bol úžasný, ako každý. Poobede sme mali školu.

Vstup :)

 

Brighton Wheel (výhľad z Brighton Pier)

 

Tretí deň sme šli na poldenný výlet do Eastbourne-u, fotky budú zase dolu. Malé zlaté estečko, s úplne krásnou plážou. Ale Eastbourne je takmer identický s Brighton-om. Došli sme tam, všetci sme šli ku pláži, tam nám dali rozchod na 45 minút a potom sme sa mali znovu stretnúť a ísť naspäť, aby sme stihli školu. Takže veľa sme tam toho nevideli, ale boli sme sa prejsť po pláži a tam to bolo úplne super. Veď uvidíte.

 

 

Štvrtý deň sme mali ako program kayaking. Bola úplná kosa a ja som nejaká prechladnutá, alebo čo, takže som len sedela na brehu a pozerala sa na nich, ale stálo to za to.  Hlavne keď sme sa pozerali a tých Teamerov, akože animátorov, ako sa učili surfovať (stavali sa na tie dosky len). Vyšlo strašne škaredé počasie, takže ja som sedela na takom vaku, čo mi dala teta z tej surfovacej školy, zabalená v svetri a bunde, ktorú nosím v zime :D

 Je tu strašne veľa čajek/čajok (teraz neviem ako sa to správne skloňuje -.-)

Piaty deň sme mali mať doobedu aktivitú buď “Sports  Activity“ alebo  “Fish&CIps on the beach“. My sme sa s kamoškou dotrepali na pláž, ale nejako sme tam nikoho nevideli, tak sme sa tam zložili a spali sme na pláži. To bolo asi jedno z najlepších dopoludní :D

Yes, that's me :D

Ták a je tu sobota. Londýn. Tešila som sa ako malé decko, lebo veď to je predsa LONDÝN <3 Musím vám povedať, že to mesto je fakt úžasné. Preľudnené, ako keď pozerám na nejaké fotky z NYC, ale strašne sa mi tam páčilo.  Prišli sme vlakom na Victoria Station, okolo Big Ben-u, okolo Buckingham Palace do Parku, potom sme došli na miesto, kde sme mali mať zraz a dali nám rozchod. Na 4 hodiny. 4 hodiny, chápete to? Ja som šla vyskočiť z kože. Londýn, moje vysnené mesto <3 Išli sme na Oxford Sreet a chodili po rôznych obchodoch, potom sme sadli do Mekáča, zase obchody, M&M's World, kde sme sa so všetkým fotili ako malé deti,a potom naspať “domov“. Chcela som ísť to Madame Thusauds, na Tower Bridge, pozrieť Temžu, Londýnske oko, ale to všetko bolo ďaleko a 4 hodiny na to nestačily L

Big Bén :3

 

Buckingham Palace :))

 

Také námestíčko okolo Buckingham Palace

 

:3

 

Downing Street :3 tam boli chalani :3 (OWOA)

 

Mňa si nevšímajte, ale tak každý kto je v LDN musí mať takú fotku :D už mám aj ja :3

 

A takto, prosím pekne, sa ŽERIE :D

 

Nádielka bezdomovcom :)) no nie sme my dobré duše? (to je to, čo sme nevládali :D )

 

Čarovný sušič na ruky v McDonald-e :) nemohla som to neodfotiť. Najlepšie ako sme tam čakali, 5 slovenských  českých dievčat a začalo rať LWWY a potom WMYB :3 spievali sme si tam, všetky, na WC-kách :3 :)

Nando's :) šli sme len okolo, ale keď som to zbadala, myslela som, že umriem :3

Aj tu sme sa zastavili :D :)

 

M&M's World :3 :)

 

:)

 

Tak toto sme my :))

z prava - Anička (ČR), Hana (SR), Miška (ČR), Monika (SR) a ja (SR, ak by ste nevedeli ;))

 

Walks like Rihanna The Beatles :)

 

Yummy :3

 

Zmorené po celom dni chodenia *_*

 

Nedeľa-voľný deň. Pre mňa s kamoškami to bol ale shopping day. Celý deň behať po obchodoch, to dá zabrať, takže sme potom zase zaliezli do Mekáča.

MILUJEM TO TU <3

 

Viem. Toto je ešte len prvý týždeň a to dnes už začína tretí-posledný. Ale tak to ude všetko s týždňovým oneskorením. Nevadí to, nie? Hlavné je, že bude :3

 

Bonusové fotky, len tak fotené :)

:3 or another :)

 

Brighton Pier at night :)

 

 :))

 

Cesta domov :)

Starbucks! Strbucks ewerywhere <3

 

Jaká zlatá tá baba čo mi to písala :3 som si to všimla až neskôr a hneď som vyťahovala foťák :3 :)

#hot #chocolate #and #starbucks #forever :3

 Také "menšie" boli tie vlnky :D

 

V ten večer bola taká búrka -.- :)

 

Západ slnka :3

 Brighton Beach :3 :)

 No a nakoniec, také som si konečne našla na môj velice "inteligentný" mobil -.- :D

 

 

 

Any questions, alebo hocičo, do kommentíkov ;) :)

With love, your english *Mrs. Styles*

BTW: akurát ide BSE v rádiu tuna :3 :D