Learn To Love Again 6

Prepáčte unicorns, ja som fakt nejako namala čas... najprv som mala doma cousins, tak som im robila babysitterku, potom som bola na chate a teraz som u sesternice.. pokúsim sa dať ďalšiu skôr, ako do 11 dní.. :D takže, koment, hviezdička a enjoyy :3 :D
p.s.: ideme do kina, takže sayonaraaa :3 :D :)Xx - M's L

*6. časť*

,,Si v pohode?" objal ma Louis okolo pliec a ja som na chvíľu zaváhal. Som v pohode? Možno, ale silno o tom pochybujem.
,,Asi áno," nasilu som sa na neho usmial. Sakra Horan neklam!
,,Porozprávame sa po koncerte," žmurkol, pobúchal ma po pleci a postavil sa, pretože Liam už ukončil svôj monológ, čo znamenalo, že nasleduje Teenage Dirtbag (:3). Snažil som sa držať na pravej strane pódia, čo najďalej od Mitchie a od Louisovho skúmavého pohľadu. Začím sa báť konca koncertu. Snáď prežijem Louisove vypočúvanie, aj keď to sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.

,,Ďakujeme Kodaň!" zakričali sme naraz s chalanmi a poklonili sa. Potom sme ešte mávali a behali po pódiu a do šatne zamierili až po piatich minútach, keď sme už boli fakt mŕtvy. Zvalili sme sa na gauč a potichu sa rozprávali o dnešnom koncerte. Teda, len sme šepkali, pretože na nič hlasnejšie sme sa nezmohli. Boli sme celí spotení a vyšťavení ako po zabehnutí maratónu v rekordne krátkom čase. Človek by to ani nepovedal, ale tie hlúposti, čo vystrájame na pódiu vedia poriadne unaviť. Keď tri hodinky beháme z jednej strany na druhú, poskakujeme, tancujeme a do toho ešte aj spievame, nie je to najľahšie. Ale baví nás to a to je hlavné.
Z mojich zdĺhavých myšlienkových pochodov ma vyrušilo otvorenie dverí. Najprv som zbadal Mitchine blonďaté vlasy a hneď na to som začul Karolin smiech. S úsmevami na perách vošli do našej šatne a posadili sa na gauč ku nám.
,,No, páčilo sa?" opýtal sa ich s úsmevom Zayn. Objal Karol okolo pliec. Obe prikývli, no zdalo sa mi, že si tým Mitchie nebola až tak istá? Pokazil som niečo, keď som spieval, alebo prečo sa jej to nepáčilo? Možno sme spievali falošne... Možno som nemal dobré pohyby... Možno som povedal niečo zle...
'Možno si JEJ niečo zaspieval zle...' nenápadne sa pripojil môj vnútorný hlas. Ako ho ja len nenávidím! Pripadám si akoby som bol blázon, ktorý sa rozpráva sám so sebou. A to ja nie som!
Fajn, Horan ukľudni svoje myšlienky. Bol to super koncert, nič si nepokazil, všetko je super, asi má len blbú náladu, alebo opicu, alebo niečo. Všetko je v pohode, stále je to tvoja kamoška.
,,Niall!" zakričal niekto moje meno a ja som potriasol hlavou. Fakt by som mal takéto 'rozhovory' odmedziť na minimum. Pripadám si ako blázon.
,,Áno?" opýtal som sa a konečne pozrel na Louisa. Ten len prekrútil očami.
,,Na niečom sme sa dohodli, nepamätáš?" usmial sa na mňa.
,,Nepamätám," pokrútil som hlavou. Trochu klamstva ešte nikoho nezabilo.
,,Pamätáš. Hneď sme naspäť," povedal smerom k ostatným a zamieril k dverám. Neochotne som sa postavil a išiel za ním. Hala sa už skoro vyprázdnila, bolo tu už len pár faniniek. Rýchlo sme s Louisom skonili hlavy a prebehli na chodbu, kde už nemali prístup.
,,Takže, čo sa deje?" opýtal sa Louis. Čo mu len povedať? Zapierať všetko je asi najlepší nápad.
,,Naozaj sa nič nedeje. Som len trochu unavený," pokrčil som plecami. Neviem, či mi to uverí ale za pokus to stojí.
,,Niall, poznám ťa dosť dobre na to, aby som ti toto uveril. Takže, čakám," povedal s úsmevom nezaoberajúc sa tým, čo som mu povedal ako prvé.
,,No vieš..." začal som a nevedel ako pokračovať. Určite som mu nechcel hovoriť nič o Mitchie a mojích pocitoch, vďaka ktorým sa cítim ako blázon, lebo mi obidve veci prišli nesmierne trápne.
,,Vykokci sa Horan," povedal Louis a ja som si smutne povzdychol. Nechcel som mu nič hovoriť, ale ako sa z toho vykecať?
,,Naozaj sa nič nedeje Louis. Som úplne v pohode," čo najpresvedčivejšie som sa na neho usmial. Ver mi Tomlinson, ver mi Tomlinson, ver mi prosím...
,,Chalani?" ozvalo sa z konca chodby a ja som si vydýchol.
,,Jo?" odpovedal som jej natešene. Zachránila ma.
,,Asi o dve minúty príde čína, tak si pohnite, lebo vám inak nič nezostane," zasmiala sa Mitchie.
,,Jedlo!" vykríkol som natešene, ,,presne toto mi treba po koncerte," podišiel som k nej a silno ju objal, ,,ďakujem." Najprv tam len tak stála a potom mi objatie opätovala.
,,Tak poď, hladoš," zasmiala sa a ťahala ma smerom k šatni. Po pár metroch nás dobehol Louis.
,,Už tomu úplne rozumiem Niall. Mňa neoblbneš," povedal mi potichu do ucha. Iba som preglgol a sústredil sa na to, aby som sa čo najskôr dostal do šatne za jedlom.

,,Milujem človeka, ktorý objednal všetko toto jedlo," zamrmlal som si s plnými ústami jedla.
,,Nemáš začo," povedala Mitchie a usmiala som do svojho jedla. Neviem prečo, potešilo ma, že to všetko objednala práve ona. Myslela na mňa a na to, že budem hladný...
'Alebo myslela na VŠETKÝCH. Nie si jediný na svete,' podotkol môj vnútorný hlas. Len som nad ním pokrútil hlavou a pokračoval v konzumovaní jedla.
,,Inak Karol, zajtra to platí?" opýtala sa jej Mitchie s úsmevom.
,,Nó..." povedala Karol a pozrela na Zayna. Bolo mi jasné, čo to znamená. Nie.
,,Chcela som byť so Zaynom, takže asi nie," posledné slová vyslovila ledva počuteľne. Pozrel som na Mitch, ktorá hneď zosmutnela.
,,Dobre," smutne prikývla a postavila sa, ,,hneď som späť." Vyšla vonku zo šatne a tresla dverami. Chvíľu sme tam potom sedeli v tichu.
,,Idem za ňou," povedal som nakoniec a postavil sa. Potichu som vyšiel zo šatne a rozhliadol sa po chodbe. Nikde som ju nevidel, tak som zamieril na dievčenské záchody. Pred ich dverami so zaváhal, ale povedal som si, že by tu už nikto nemal byť, tak som vošiel dnu. Najprv som ju nevidel, no potom som začul tiché vzlyky z jednej kabínky. Potichu som k nej prešiel a zaklopal na dvere.
,,Mitchie?" oslovil som ju.
,,Nechoď sem," potiahla nosom a ja som sa musel usmiať.
,,Mitch, čo sa deje?" Postavil som sa na špičky a pozrel ponad dvere do jej kabínky. Opierala som o dvere a plakala.
,,Zlatko neplač," pošepol som jej. Pozrela hore a usmiala sa.
,,Pusti ma dnu," poprosil som ju a ona mi s povzdychom odomkla dvere. Vkĺzol som k nej do kabínky a zavrel som za ňou dvere.
,,Čo sa deje?" opýtal som sa jej a utrel jej slzy. Mala rozmazanú linku aj špirálu po tvári, ale aj tak vyzerala zlato.
,,Bude to znieť hlúpo," povedala smutne a uprela zrak do zeme. Chytil som ju za bradu a zdvihol jej tvár. Pokrútil som hlavou, na znak, že s ňou nesúhlasím. Jemne sa na ma usmiala a zapozerala sa mi do očí.
,,Zajtra tu má Ed koncert a my sme naňho mali ísť. A proste to trochu bolí, keď mi teraz Karol povedala, že nepôjde. Nechcem tam ísť sama," povedala smutne, ,, je to hlúposť, však?"
,,Nie je," pokrútil som hlavou a pohladkal po líci, ,,je to pre teba len dôležité," usmial som sa. Pozerali sme si do očí a ja som mal znova ten pocit, ako keď som na koncerte spieval Little Things. Akoby som prestal ovládať svoje telo a ono robilo, čo samo chce. Možno to vysvetľuje, prečo som sa začal nakláňať k Mitch. Nevyzerala, žeby jej to nejako vadilo, práve naopak. Naše pery sa už skoro stretli, keď...

Muhahah, hnusný koniec, čo? :3 :D