Sosídž od laverz - epilóg

Veríte tomu? Pridávam vám sem poslednú časť mojej milovanej SOLky. Bože... Normálne je to pre mňa emotívnejšie ako keď som pridávala poslednú časť na fb... Ale tak vám poviem.. Ja vás ľúbim a takto tuna to končilo aj pred dobrým polrokom (to už je fakt polrok odkedy som to prvýkrát zverejňovala), takže to takto končí aj teraz. Síce tie posledné riadky som písala ešte teraz narýchlo aby boli, lebo sú mooooc dôležité :3... :D dobre, už kecám blbosti, takže, enjoyy, koment, hviezdička... POPROSÍM KOMENTÁRE OD VŠETKÝCH! CHCEM VEDIEŤ NÁZOR KAŽDÉHO KTO SI TO PREČÍTAL! Thanks... :) Ľúbim vás a to je asi všetko :)Xx - M's L ♥

*Epilóg*

,,Si v pohode? Vieš chodiť? Nič ťa nebolí?" pýtal sa Zayn ustráchane.
,,Zayn, som v pohode," usmiala som sa na neho.
,,Naozaj? Nemám ti nejak pomocť? Alebo niečo?"
,,Kľud zlatko. Už som v pohode," povedala som a začala si baliť tých pár vecí, čo som mala v nemocnici.
,,Vezmem ťa ku nám," povedal a ja som vedela, že sa mu neoplatí odvrávať.
,,No poď," vytiahol ma z izby a zamierili sme von.
,,Na," podal mi okuliare a nasadil čiapku.
,,Menej fotografov nás spozná," mikol plecami.
,,No poď," usmial sa a chytil ma pod pazuchu. Vyšli sme von, kde bolo zo desať fotografov. Automaticky som sklonila hlavu a nechala sa ťahat Zaynom. Rýchlo sme zamierili k autu, ktoré parkovalo hneď pri nemocnici. Nasadli sme a on naštartoval.
,,Konečne som z tamadiaľ von," pousmiala som sa.
,,Pojdeme ku nám."
,,Už si mi to vravel," pretočila som očami a zaborila sa hlbšie do sedačky. Cez okno som sledovala cestu, po ktorej sme prechádzali a dúfala som, že si spomeniem. Že si na všetko spomeniem. Pre Zayna, pre Elliota, pre chalanov a pre Mickey. Kvôli nim sa to chcem viac. Chcem si pamätať, čo sme robili a nie len z ich rozprávania. Chcem mať na to reálne spomienky, lebo teraz, sú to pre mňa cudzie príhody.
,,Už sme tu," vytrhol ma z myšlienok Zayn. Vystúpili sme von a zamierili k domu. Zayn ma chytil za ruku a ja som sa na neho len usmiala. Na jeho dotyky, na jeho slová, ktoré mi hovorieval, akoby so mnou chodil som si za posledné dni zvykla. Aj na Louisove narážky smerované na nás a naše 'hrdličkovanie'.
,,Ahojte!" zakričal Zayn, keď sme vošli dnu. Vyzuli sme sa a prešli do obývačky, kde sedelo rozvalené celé obyvateľstvo domu.
,,Ahojte," pozdravila som ich s úsmevom. Prebehla som po nich pohľadom a zastala pri poslednom. Kučeravý pozeral na telku, sedel rozvalený na pol gauča a vlasy mu padali do čela.
,,Kto to je?" opýtala som sa Zayna šeptom tak, aby ma ostatní nepočuli.
,,To je Harry," povedal šeptom a mierne trpko. Vrátila som svoj pohl'ad naspäť na neho. Asi ho ucítil, lebo zdvihol hlavu a jeho oči sa stretli s mojimi. Jeho zelené oči sa vpíjali do tých mojich a ja som v nich videla jednu vec. Vec, ktorá pre mňa znamenala vel'a. Minulosť. Všetky spomienky, rozhovory, všetko. Vrátilo sa to naspať.
,,Ja som Harry," usmial sa, podišiel ku mne a podal mi ruku. Len som na neho pozrela so zdvihnutým obočím.
,,Ja viem kto si, Styles," zavrčala som.
,,Hej, veď len chcem, aby sme boli kamaráti," obranne sa usmial.
,,Tak na to, si mal myslieť skôr, ako si mi všetko toto spravil. A mal si sa modliť, aby som si nespomänula na nič," povedala som a strelila mu facku. Pustila som Zaynovu ruku a rozbehla sa preč. Zamierila som do Zaynovej izby. Prehrabla som bordel na stole a vytiahla ztamadiaľ krabičku cigariet. Otvorila som balkónové dvere, spustila sa na zem a rýchlo si zapálila. Potiahla som si z cigarety a započúvala sa do hlasov.
,,Idem za ňou! Pozri, mne je jedno, že ti jednu strelila. Pravdupovediac, mal som to chuť spraviť aj ja. Takže teraz mi nevrav, že sa mám spamätať a že nás ničí!" počula som naštvane kričať Zayna. Potom, kroky na schodoch a otváranie dverí na izbe.
,,Lav?" opýtal sa jemne.
,,Mám ti povedať všetko?" spýtala som sa ho a on prikývol.
,,Nevynechaj prosím nič," zasmial sa a sadol si vedl'a mňa.
,,Harry a ja. Najvačšia chyba celého ľudstva, celej planéty a všetkého. Proste, big mistake. Ako už vieš, spávali sme spolu, potom sme sa pohádali. Bil ma, urážal. Kvôli nemu som išla do Miami. Tam ste prišli aj vy a stretli sme sa tam. A s Harrym to išlo znova tak isto. Mal Rowan a ja som mu bola akurát tak na sex. V ten večer, som mu to povedala. Nech sa s ňou rozíde. Stále mi hovorieval, ako nesmierne ma miluje, zbožňuje. A keď mi povedal, že to boli len a len klamstvá, zlomil mi srdce. A nielen to. Pár kostí a moju hrdosť. Znova," povedala som a vedela, že už dlho nevydržím a rozplačem sa.
,,Poď ku mne," objal ma a ja som si nechala slzy stekať po tvári.
,,Prepáč," ozvalo sa z dverí, no mojou odpoveďou bol len vztýčený prostredník. Nevenovala som mu ani jeden pohl'ad. Nestál mi za to. Nestál mi ani za jednu blbú myšlienku.
,,Vypadni," zamrmlal si Zayn.
,,Čo si za kamaráta, ktorý sa zastane jej, namiesto mňa?" povedal. Samozrejme, JEJ bolo s najvačšou iróniou ako šlo.
,,Nevidíš, ako ťa využíva? Spamätaj sa! Chodíš s Em, nie s touto tu, šl'apkou. Uvedom sa. Odkedy sa prebrala, je to samé Lav sem, Lav tam. Zayn, ona je len obyčajná ku*va, nič viac. Chce ťa dostať do postele," povedal a ja som sa opäť rozplakala. Zayn sa postavil a podišiel k nemu.
,,Uvedom sa! Je to moja najlepšia kamarátka! Ešte raz, ju nazveš šl'apkou alebo ku*vou, tak si ma nepraj! Ona ma nikdy nechcela dostať do postele. Nikdy," pokrútil hlavou. Zastal sa ma.
,,Bože Zayn, ty sa preber! Veď sa na ňu pozri. Pozri, kol'kí sú jej obeťami. Ty, Elliot, James, Louis, ja," začal vymenovávať.
,,James, Zayn a Louis sú len moji kamaráti. Ty si nebol moja obeť. Ty si to chcel. Chcel si ma, takže drž hubu. A kebyže nie si totálny magor, vieš, čo je medzi mnou a Elliotom," povedala som.
,,Neverím, že jej veríš," pokrútil hlavou.
,,Verím jej. Viem o nej všetko. To čo vedia len piati l'udia na svete. A poznám ju," usmial sa Zayn.
,,Ach, ty myslíš jej minulosť? To viem aj ja," zasmial sa a ja som šokovane pozrela na Zayna.
,,Z kade a čo vieš?" spýtal sa ho naštvane.
,,Nemáš rodičov. Všetci ťa šikanovali. Nenávideli ťa. Rezala si sa," povedal posmešne. Toto už bolo vel'a. Postavila som sa a zatlačila som ho k stene.
,,Nenávidím ťa Styles!" zvreskla som a priala si, aby z toho ohluchol.
,,Zaujímavé. Ešte nedávno si ma milovala," zasmial sa.
,,Odchádzam," pokrútila som hlavou a zamierila čo najrýchejšie dnu.
,,Lav, počkaj!" kričal za mnou Zayn.
,,Nepovedz mi vetu typu, on to tak nemyslel, prejde ho to. Obaja vieme, že je to hlúposť na n-tú," povedala som naštvane.
,,Vieš, že by som to nepovedal. Ja ti neklamem," usmial sa a chytil ma za ruku, ,,poď ku mne, maličká," silno ma objal a ja som mu znova začala plakať do trička.
,,Vyplač sa, dobre," hladkal ma po chrbte a ja som sa cítila v bezpečí.
,,Ďakujem ti," zdvihla som hlavu, aby som sa mu mohla pozrieť do tváre.
,,Nemáš začo sweetheart," pošepkal. Vytiahol ma vonku pred dom a posadil sa na schody.
,,Chalani nás odpočúvali," uškrnul sa a ja som sa rozosmiala.
,,Ako keby sme tam hovorili nejaké tajomstvá," zasmiala som sa.
,,Všetko čo si vravíme, sú naše tajomstvá," usmial sa. Na chvíl'u sa zamyslel a zapozeral smerom do dial'ky.
,,Vieš o tom, že ťa milujem?" pošepol po chvíli.
,,Aj ja teba, ty moj Superman," rozstrapatila som mu vlasy.
,,Navždy najlepší priatelia?" opýtal sa a vystrčil malíček.
,,Navždy," potriasla som mu ním. Oprel si ma o hruď a potichu si začal niečo spievať. A ja som cítila, že takto to má byť. Že máme byť šťastný ako dvaja najlepší kamaráti. Priala som si, aby to takto zostalo navždy.
,,Lav?" oslovil ma pološeptom.
,,Hm?" odpovedala som mu.
,,Vieš, že ťa ľúbim celým mojím srdcom?" pošepkal.
,,Viem. A neboj sa, aj ja teba," odpovedala som mu a silnejšie sa k nemu pritúlila. Keby len tušil, že ho ľúbim viac ako kamaráta...