Sosídž of laverz 21

čo vám povedať... asi len happy MDD :3 :D enjoyy... poprosím komentáre a ohodnoťte (tak sa to píše, však? :D) príspevok... :) ľúbim vás a pri troche šťastia bude zajtra Fall :3 ľúbim vás, my dear unicorns :)Xx - L

*21. časť*

,,Dali sme sa dokopy!" povedal po pár sekundách natešene.
,,Čo?"
,,Dali. Sme. Sa. Dokopy. Chápeš?" zasmial sa, ,,dostal som ťa!"
,,To od teba nebolo pekné," zamračila som sa, ,,no, ale teraz vrav. Kedy si jej to povedal?"
,,Včera v parku."
,,A to mi vravíš až teraz?" spýtala som sa ho.
,,Chcel som, aby mi to potvrdila. Včera som jej to len povedal."
,,Neodpovedala ti hneď?"
,,Nie," zamračil sa.
,,Vrav ďalej."
,,No takže sme tam prišli, začali sa prechádzať a rozprávať o všetkom možnom aj nemožnom."
,,A? Čo sa stalo ďalej?"
,,Ako sme sa tak prechádzali, opatrne som ju chytil za ruku ona si so mnou preplietla prsty a široko sa usmiala. Úplne úžasný pocit."
,,Wau a ďalej?"
,,Rozprávali sme sa a ona sa tak zlato smiala. Proste som sa neovládol a pobozkal som ju. A ona sa odomňa na prekvapenie neodtiahla. Úplne vážne. Myslel som, že od tol'kého šťastia odpadnem."
,,Teším sa s tebou zlato," usmiala som sa.
,,Som taký rád. Všetci sú okolo mňa šťastní," usmial sa. Skoro všetci, povedala som si v hlave.
,,Všetko je dokonalé," povedala som.
,,Áno to je," zasmial sa. Bolo na ňom vidieť, aký je šťastný. Úplne z neho tá radosť vyžarovala a cítila som ju aj ja. Začal ma nakazovať tou šťastnou náladou.
,,Zvoní ti mobil," zamával mi s ním pred ksichtom, ,,a asi by si mu to mala zdvihnúť," usmial sa a ja som odneho zobrala mobil. Priložila som si ho k uchu.
,,No?" spýtala som sa s úsmevom. On spustil, po čom moj úsmev z tváre pomaly začal miznúť. Keď dopovedal, celá som sa triasla a ledva držala mobil v rukách.
,,Jasné. Už letím," rýchlo som zložila a postavila sa. Prešla som do izby a obliekla si na seba niečo čisté, aby sa ma každý nezl'akol.
,,Čo sa deje? A čo chcel James?"
,,Zayn, poviem ti to potom. Teraz sa dosť ponáhľam," povedala som a mierne zaklipkala očami aby mi z nich nevytiekli slzy.
,,Idem s tebou," povedal aa zobral si mikinu.
,,Nemusíš. Zostaň s Em," povedala som mu a zbehla som po schodoch.
,,Po ceste mi to vysvetlíš, jasné?" povedal a obul si botasky.
,,Dobre."
,,Ideme preč!" zakričal Zayn a vytiahol ma do garáže. Nasadli sme do auta a Zayn naštartoval. Vyrazili sme na cestu do Londýna.
,,No, čo sa deje?" Z mojich očí sa spustili slzy. Nevládala som ich zastaviť.
,,Sweetheart neplač," upokojoval ma Zayn. Pár minút sme šli v tichu, ktoré prerušoval len moj plač.
,,Kam mám ísť ďalej?" vytrhol ma zo zamyslenia Zayn.
,,Do starej nemocnice," šepla som mu a snažila sa opäť potlačiť slzy. Prosím nech je v poriadku. Zayn sa na nič nepýtal, len tam išiel. Zaparkoval na parkovisku a rýchlo sme vystúpili. Zamierili sme do vnútra a ja som hneď prešla k recepčnej.
,,Kde leží Elliot Gleave?"
,,Poschodie 3 izba 4B," povedala a ja som už mierila spolu zo Zaynom hore po schodoch. Dostali sme sa do malej čakárne, kde som uvidela známu tvár.
,,James!" pískla som a on zdvihol hlavu, ,,čo sa stalo?"
,,Vlasne ani poriadne neviem. Elliot prišiel s Edom na pizzu a vravel, že mu nie je nejak dobre. Pravdupovediac, vyzeral mizerne. A potom, len odpadol," zamračil sa James.
,,Ja sa o neho strašne bojím," šepla som a utrela si slzy. Z jeho izby vyšiel doktor.
,,Ako je na tom?" spýtala som sa ho rýchlo.
,,Pán Gleave si nepraje, aby som niekomu niečo vravel. Hlavne nie novinárom," povedal a premeral si ma od hlavy po paty, ,,pokial' nie ste jeho rodina, odíďte."
,,Som jeho sestra. Ako je na tom?"
,,Máte nejaký dôkaz?" pozrel na mňa neveriacky.
,,Preboha, nemožte ma za ním len pustiť?" zamračila som sa. Čo nikdy neotvoril noviny a nikdy ma s ním nevidel?
,,Prepáčte, ale nie. Nepraje si to."
,,Pardon, že ruším váš rozhovor, ale viete kto som? Som Zayn Malik a tuna je Ed Sheeran. Myslíte si, že by sme so sebou zobrali novinárku do nemocnice? Myslíte aspoň trochu?" spýtal sa ho Zayn.
,,A ja som Michael Jackson. A teraz vypadnite!" povedal a ja som beznádejne pozrela na chalanov. Kde ten človek žije?
,,Pozrite sa. Týto dvaja," ukázala som na Eda a Jamesa, ,,ho sem doviezli. A prajú si, aby ste ma k nemu pustili," zavrčala som, lebo ma už začal trochu vytáčať.
,,Kto ho doviedol ma nezaujíma. Teraz je na izbe a oddychuje. Nemám k nemu nikoho púšťať okrem rodiny, čo vy zjavne nie ste."
,,Som. Jeho. Sestra!" povedala som naštvane. Kypela vo mne zlosť.
,,Pán doktor, možte na jednu vec?" povedal James a postavil sa. Doktor za ním prešiel a on ho odtiahol ešte ďalej.
,,Choď," naznačil mi ústami Ed a ja som sa na neho vďačne usmiala. Otvorila som dvere na jeho izbe a vklzla dnu.
,,Lav?" ozvalo sa z postele.
,,Elliot!" rýchlo som k nemu prešla, ,,čo sa stalo?"
,,Odpadol som," zasmial sa.
,,Vieš ako som sa o teba bála? Toto mi už nerob!" zamračila som sa.
,,Prepáč," usmial sa, ,,poď ku mne," ukázal na kraj postele a ja som si k nemu prisadla.
,,Čavte," dvere sa rozleteli a do vnútra sa strčili dve hlavy - jedna ryšavá a jedna blonďatá.
,,Ako ste sa sem dostali?" pozrela som na nich.
,,Zayn s ním začal baviť o autách a doktor prestal vnímať okolitý svet," zasmial sa Ed.
,,A to nám nemohlo napadnúť hneď?" spýtala som sa ich.
,,Som trochu mimo," zamračil sa Elliot, ,,niekto by mi to mohol vysvetliť."
,,Nechcel nás sem pustiť. Ani neveril, že si mon brat," povedala som.
,,No, to ti neveríme ani my," povedal Ed.
,,Neklamala si mu tak trochu?" spýtal sa ma James.
,,Lebo mne sa zdá, že spolu chodíte, aj keď to popierate," dokončil Ed. Hodila som pohľad na Elliota, ktorý si hrýzol peru, aby sa nerozosmial.
,,Poviem vám rozprávku, dobre?" spýtala som sa, no nečakala som na odpoveď, ,,raz žili jeden chlapec, ktorý bol o sedem rokov starší, ako jeho malá sestrička. Po narodení boli rozdelení avšak po pár rokoch sa znovu stretli. Spoznali sa a zistili, že sú súrodenci. Stali sa z nich najlepší kamaráti ako pravý brat a sestra. Koniec!" žiarivo som sa usmiala.
,,Takže si naozaj jeho sestra?" spýtal sa ma Ed.
,,Tak ti poviem. Videl si niekedy moju mamu?" spýtal sa Elliot a Ed pokrútil hlavou, ,,takto vyzerá v mladšom," zasmial sa a pichol mi do boku.
,,A to si mi kedy chcela povedať?" spýtal sa ma James.
,,Prepáč, ale chceli sme, aby to bolo tajomstvo čo najdlhšie," ospravedlnila som sa.
,,Kto vás sem pustil?" ozval sa doktorov hlas od dverí.
,,Nó," začal Ed.
,,Okamžite všetci preč!" zvreskol po nás, ,,pán Gleave, ak vás nejako obťažovali, prepáčte mi to prosím," nahodil niečo ako ospravedlňujúci pohľad a začal nás vyháňať z izby.
,,Nech neodchádzajú!" zahriakol ho Elliot.
,,Ale veď ste nechceli, aby som k vám nikoho okrem rodiny nepúšťal," začal hatlať.
,,To som nepovedal. Oni sú moji priatelia, doviezli ma sem tak prečo ste ich nepustili? A ešte k tomu, ona je moja sestra. Viete čo to znamená? Je moja rodina. Tak prečo ste ju nepustili?" pozrel na neho.
,,Pardon, to som nevedel," ospravedlnil sa. Ešteže tak.
,,Dokedy tu bude?" pozrela som na doktora.
,,Zajtra ho vezmeme ešte na jednu prehliadku a potom može ísť domov," povedal mi doktor.