uhm, hi. neviem, nepýtajte sa. len proste, keď jediná osoba, s ktorou sa bavíte zaspí o polnoci a vy vôbec nemáte chuť na spánok a nejako sa dostanete na youtube k drag me down... tak z toho vznikajú bláznivé nápady ako je tento.
nečakajte nič viac, je to len táto jedna one shot. a áno, je to to, čo si myslíte.
love ya xx
- Lav
nečakajte nič viac, je to len táto jedna one shot. a áno, je to to, čo si myslíte.
love ya xx
- Lav
show this 2 guys dragmedown.zip xx z
why should i do anything u say? l
please, just 1 last thing 4 me honey xx z
no way l
fine, just u xx z
what? l
open it. just u xx z
...
so? can we meet? xx z
~~~
Po piatich minútach nervózneho posedávania na mojej obľúbenej lavičke v parku som sa postavila. Nevydržala by som na zadku už ani o sekundu dlhšie. Radšej som vytiahla už druhú cigaretu odkedy som prišla a rýchlo si ju zapálila. Dnes očividne skončilo moje odvykanie. Teda nie, už včera večer. Keď sa ten bastard rozhodol zruinovať všetko o čo som sa tak dlho snažila. Keď som na neho už konečne prestala myslieť, keď som sa zbavila skoro všetkého čo mi pripomínalo to, čo pre mňa znamenal, tak sa on rozhodol, že je načase vrátiť sa naspäť do môjho života. Keď som pri zvuku jeho hlasu v mojich starých slúchadkách po troch cigaretách so slzami v očiach zaspávala.
A teraz, nervózne stepujem okolo mojej obľúbenej lavičky v parku a čakám na neho, aby som sa mohla zrútiť ešte viac, ako pred dvanástimi hodinami.
Toto nedokážem. Nedokážem mu čeliť.
Radšej hodím napoli zhorenú cigaretu na zem a zbabelo utečiem. Tak to bude lepšie. Nechcem ho vidieť. Nechcem ho cítiť. Nechcem ho ani počuť. Neznášam jeho hlas, ktorý mi neprestajne znie v hlave, každé jedno slovo tej hlúpej pesničky. Keby som len tú správu vymazala, ako som pôvodne chcela a mala... Keby len moja zvedavosť nevyhrala a neotvorila ju a tým nevytiahla na povrch všetko, čo som potláčala.
Možno to zvládnem potláčať naďalej. Len sa z tade musím dostať.
Čo najrýchlejšie som sa otočila a pohla smerom domov, avšak nezmohla som sa na viac ako krok.
Stál tam.
A bol dokonalý ako vždy.
S tým jeho lenivým postojom.
Vlasami odstávajúcimi do všetkých strán.
Perfektne oblečený.
S tým hravým úsmevom na perách keď si jeho čokoladové oči našli mňa.
,,Lav," povedal. Milovala som spôsob, akým vyslovoval moje meno. Akokeby som bola anjel, ktorý chodil po zemi. Raz som mu to povedala a on so smiechom súhlasil, že naozaj som. Že som jeho strážny anjel. Nikdy som nebola jeho strážnym anjelom - to skôr on bol mojim. On bol mojou oporou, mojim ramenom, mojim najlepším priateľom, mojim bratom, mojim anjelom.
Priveľa spomienok naraz. Zaplavovali ma až veľmi rýchlo, podlamovali mi kolená. Klesla som na lavičku a zhlboka dýchala, snažiac sa prečistiť si hlavu. On si ku mne opatrne prisadol, akoby sa bál.
,,Si v pohode?" opýtal sa a dotkol sa mi konečekami prstov kolena. Po celom tele mi naskočili zimomriavky.
,,Nie," pošepla som a posunula si nohu čo najďalej od jeho ruky. Nemohla som mu pozrieť do tváre, no vedela som, že ruku odtiahol s veľkým sklamaním.
,,Ja..." začal potichu a pomaly, akoby hľadal tie správne slová, ,,ja sa ti ospravedlňujem. Nemal som len tak odísť. Ale mal som na to svoje dôvody. Musel som to urobiť. Ja som nemal..."
,,Samé ja, ja, ja! Čo, nemal si na výber? A čo?! Ani sme si nezaslúžili poriadnu rozlúčku, poriadne VYSVETLENIE?! Tvoji najlepší priatelia? Ako mám po takom niečom veriť hocičomu čo povieš? Ako mám veriť hocičomu čo si kedy povedal, keď v priebehu dňa dokážeš opustiť všetko, čo ti je drahé?!" kričala som na neho so slzami v očiach. Nedokázala som počúvať jeho hlúpe výhovorky. Nedokázala som sedieť vedľa neho.
Postavila som sa a zamierila preč.
,,Lav!" zakričal, no ja som sa neotočila. Nechcela som, aby videl slzy v mojich očiach. Akonáhle som začula pohyb štrku pod jeho nohami, pridala som do kroku. No aj tak ma dobehol, chytil za ruku a otočil tvárou k sebe.
,,Samozrejme, že si zaslúžiš vysvetlenie. Bol som hlupák, keď som odišiel len tak, no pravda je, že som už nevládal. Nedokázal som ťa mať tak blízko a zároveň tak ďaleko," vysypal zo seba na jeden dych, nadýchol sa a pokračoval už trocha pomalšie, ,,urobím hocičo aby si mi odpustila. Budem ťa prosiť na kolenách, budem plakať. Len nedokážem žiť s myšlienkou, že ma neznášaš."
,,Ako to myslíš?" spýtala som sa ho. Neuvedomila som si, že ma ešte stále drží za ruku. Neuvedomila som si ani to, že medzera medzi našimi telami zmizne zakaždým, keď sa nadýchneme. A neuvedomila som si ani to, že mi to nie je nepríjemné.
,,Lav, milujem ťa. A to, že som ti to nemohol povedať nikdy, keď som s tebou prespal celú noc v náručí, keď som ťa objímal, keď som ťa pusinkoval na čelo a líca a krk a ruky a brucho a všade možne, keď som ťa rozosmieval, keď som ťa utešoval a ani keď som ti to chcel povedať len tak, lebo si si zaslúžila počuť tie nádherné slová ma ubíjalo."
,,Zayn," bolo jediné, na čo som sa zmohla.
Ako rada by som sa otočila a odišla.
Ako rada by som naňho znova zabúdala.
Ako rada by som to spravila.
No moje nohy ma nepočúvli a tak som tam zostala stáť pozerajúc sa do jeho čokoládových očí.
A keď som už nevládala, pohľad mi skĺzol ja jeho plné ružovkasté pery.
A tak nejako som mu odpustila.
A teraz, nervózne stepujem okolo mojej obľúbenej lavičky v parku a čakám na neho, aby som sa mohla zrútiť ešte viac, ako pred dvanástimi hodinami.
Toto nedokážem. Nedokážem mu čeliť.
Radšej hodím napoli zhorenú cigaretu na zem a zbabelo utečiem. Tak to bude lepšie. Nechcem ho vidieť. Nechcem ho cítiť. Nechcem ho ani počuť. Neznášam jeho hlas, ktorý mi neprestajne znie v hlave, každé jedno slovo tej hlúpej pesničky. Keby som len tú správu vymazala, ako som pôvodne chcela a mala... Keby len moja zvedavosť nevyhrala a neotvorila ju a tým nevytiahla na povrch všetko, čo som potláčala.
Možno to zvládnem potláčať naďalej. Len sa z tade musím dostať.
Čo najrýchlejšie som sa otočila a pohla smerom domov, avšak nezmohla som sa na viac ako krok.
Stál tam.
A bol dokonalý ako vždy.
S tým jeho lenivým postojom.
Vlasami odstávajúcimi do všetkých strán.
Perfektne oblečený.
S tým hravým úsmevom na perách keď si jeho čokoladové oči našli mňa.
,,Lav," povedal. Milovala som spôsob, akým vyslovoval moje meno. Akokeby som bola anjel, ktorý chodil po zemi. Raz som mu to povedala a on so smiechom súhlasil, že naozaj som. Že som jeho strážny anjel. Nikdy som nebola jeho strážnym anjelom - to skôr on bol mojim. On bol mojou oporou, mojim ramenom, mojim najlepším priateľom, mojim bratom, mojim anjelom.
Priveľa spomienok naraz. Zaplavovali ma až veľmi rýchlo, podlamovali mi kolená. Klesla som na lavičku a zhlboka dýchala, snažiac sa prečistiť si hlavu. On si ku mne opatrne prisadol, akoby sa bál.
,,Si v pohode?" opýtal sa a dotkol sa mi konečekami prstov kolena. Po celom tele mi naskočili zimomriavky.
,,Nie," pošepla som a posunula si nohu čo najďalej od jeho ruky. Nemohla som mu pozrieť do tváre, no vedela som, že ruku odtiahol s veľkým sklamaním.
,,Ja..." začal potichu a pomaly, akoby hľadal tie správne slová, ,,ja sa ti ospravedlňujem. Nemal som len tak odísť. Ale mal som na to svoje dôvody. Musel som to urobiť. Ja som nemal..."
,,Samé ja, ja, ja! Čo, nemal si na výber? A čo?! Ani sme si nezaslúžili poriadnu rozlúčku, poriadne VYSVETLENIE?! Tvoji najlepší priatelia? Ako mám po takom niečom veriť hocičomu čo povieš? Ako mám veriť hocičomu čo si kedy povedal, keď v priebehu dňa dokážeš opustiť všetko, čo ti je drahé?!" kričala som na neho so slzami v očiach. Nedokázala som počúvať jeho hlúpe výhovorky. Nedokázala som sedieť vedľa neho.
Postavila som sa a zamierila preč.
,,Lav!" zakričal, no ja som sa neotočila. Nechcela som, aby videl slzy v mojich očiach. Akonáhle som začula pohyb štrku pod jeho nohami, pridala som do kroku. No aj tak ma dobehol, chytil za ruku a otočil tvárou k sebe.
,,Samozrejme, že si zaslúžiš vysvetlenie. Bol som hlupák, keď som odišiel len tak, no pravda je, že som už nevládal. Nedokázal som ťa mať tak blízko a zároveň tak ďaleko," vysypal zo seba na jeden dych, nadýchol sa a pokračoval už trocha pomalšie, ,,urobím hocičo aby si mi odpustila. Budem ťa prosiť na kolenách, budem plakať. Len nedokážem žiť s myšlienkou, že ma neznášaš."
,,Ako to myslíš?" spýtala som sa ho. Neuvedomila som si, že ma ešte stále drží za ruku. Neuvedomila som si ani to, že medzera medzi našimi telami zmizne zakaždým, keď sa nadýchneme. A neuvedomila som si ani to, že mi to nie je nepríjemné.
,,Lav, milujem ťa. A to, že som ti to nemohol povedať nikdy, keď som s tebou prespal celú noc v náručí, keď som ťa objímal, keď som ťa pusinkoval na čelo a líca a krk a ruky a brucho a všade možne, keď som ťa rozosmieval, keď som ťa utešoval a ani keď som ti to chcel povedať len tak, lebo si si zaslúžila počuť tie nádherné slová ma ubíjalo."
,,Zayn," bolo jediné, na čo som sa zmohla.
Ako rada by som sa otočila a odišla.
Ako rada by som naňho znova zabúdala.
Ako rada by som to spravila.
No moje nohy ma nepočúvli a tak som tam zostala stáť pozerajúc sa do jeho čokoládových očí.
A keď som už nevládala, pohľad mi skĺzol ja jeho plné ružovkasté pery.
A tak nejako som mu odpustila.
~~~
from Lav's blog
"The thing about forgiving is that you can get angry. And you can hate. And you can scream and shout. And be more angry. But in the corner of your heart, you have already forgiven him. You will not admit it - and that is good. That is right. But when he comes begging on his knees, you can feel how it is not only corner your heart anymore. The forgiveness spreads from that little dark place to your whole heart and then slowly, through veins to every inch of your body. And you can try and continue on hating that person, but you can only try. Psychology says, no matter how angry you get, you always end up forgiving people you love.
You forgive them because without them you are just shell of a person who can never be its best. And you know that with their love, nobody can drag you down. So you go and forgive them, no matter the consenquences."
You forgive them because without them you are just shell of a person who can never be its best. And you know that with their love, nobody can drag you down. So you go and forgive them, no matter the consenquences."
aby bolo jasné, Zayn nemá na hlave nič iné ako toto ⬇
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára