If you could see me now ♥

Pustite si toto (The Script - If you could see me now)... Vážne si to pustite! Má to tak lepší efekt + tá pesnička DOKONALE vystihuje jednodielovku... :) Áno, jednodielovka, správne... Ďalší z mojich výplodov... Takže enjoy, leave coment and... Plakala som pri písaní, takže sorz za chyby ;D x - Horanová


*If you could see me now*
,,Ukl'udni sa Li, bude to dobré," povedal ma Zayn. Ujo Zayn. Zbožňoval som ho. Bol tu pre mňa stále a nahrádzal mi všetko, čo som kedy stratil. On, aj s Perrie, boli tí najlepší kamaráti na svete. Boli mi ako rodičia. Ako rodičia, ktorých som nikdy nevidel.
,,Sakra Zayn! Povie sa ti, ukl'udni sa! Ty si toto nikdy nemusel robiť!" zvreskol som na neho naštvane.
,,Li, mýliš sa. Toto som zažíval každý deň. Bol to moj, Harryho, Louisov, Liamov a dokonca život aj tvojho otca. Predstav si to. Každý deň publikum plné faniniek, ktoré skandujú tvoje meno, kričia, plačú a robia všetko pre teba," usmial sa Zayn.
,,Nie je to zložitá predstava," zasmial som sa, pri pomyslení na húfy faniniek, ktoré čakali vonku pred halou, ,,a vy ste fakt spievali?" To som netušil. Naozaj.
,,Áno. Keď sme boli mladí, možno o pár rokov starší od teba, hovorilo sa o nás, že sme novými Beatles. Milovali nás po celom svete, vypredávali sme koncerty za niekol'ko sekúnd. Žili sme si ako páni." Nikdy mi nerozprával o ich minulosti. Hocikedy, keď som sa ho opýtal, ako sa spoznal s mojím otcom a aký vobec bol, poslal ma preč. Nehovoril o ňom, ani o mojej mame. Niekedy, keď som ležal v posteli, počul som ho plakať. Občas kričal, nadával, udieral. No vačšinou, len plakal. Časom som pochopil, že to mám nechať tak. Nerád som mu ubližoval. Bol vlastne jediný, koho som mal.
,,Nemusíš mi o nich rozprávať. Vidím, že ťa to bolí," povedal som mu súcitne.
,,Nie, Liam, si už dosť starý. Máš šestnásť a čaká ťa vypredaná Madison Square Garden. Ja som v tvojom veku bol v X-factore. Tak isto, ako tvoj otec. Prišli sme, každý sám. Odišli sme spolu, ako skupina. One Direction. Boli sme milovaní, no i nenávidení. Stáť na pódiu a spievať, bol náš spoločný sen. Mali sme jeden druhého, boli sme si ako bratia. Žili sme si svoj vysnívaný život. Koncerty, autogramiády, turné a všetok ten blázninec okolo toho," povedal a cuklo mu kútikmi úst do úsmevu.
,,A čo sa stalo potom?" opýtal som sa nedočkavo.
,,Presne pred sedemnástimi rokmi, sme tu sedeli my. Na týchto sedačkách, pripravujúc sa na koncert tuna. Smiali sme sa, maznali s priatel'kami. Vtedy, nám tvoja mama oznámila, že je tehotná. Boli sme neuveritel'ne šťastní. Všetci. Louis s El, Liam s Danielle, Harry, ja s Perrie a v neposlednom rade tvoj ocko, Niall. Skoro sme sa tu zbláznili od šťastia." Len som ho počúval so zatajeným dychom.
,,Potom, prišiel ten deň. Keď som myslel, že moja polka umrela. Neveril som slovám, ktoré som počul. Začalo sa to tým, že tvoju mamu previezli do nemocnice, lebo si sa pýtal na svet. Okamžite sme všetci prišli do nemocnice a tam čakali."
,,Čo sa stalo?" opýtal som sa, keď sa na konci jeho hlas roztriasol.
,,Podvečer, vyšiel doktor zo sály, s dekami v rukách. A tam si bol ty. Spýtal sa Nialla na meno a on bez váhania povedal Liam Eduard. Neznášaš to meno, ja viem. No vedel si, že si pomenovaný podl'a najlepšieho priatel'a svojho otca a obl'úbeného speváka svojej mamy, vďaka ktorému, sa tvoji rodičia zoznámili? Stavím sa, že nie.
Všetci sme sa nad tebou rozplývali. Niall bol prvým otcom zo skupiny, takže to bol pre nás obrovský zážitok. A potom, sa spýtal doktora, ako sa má ona. Tvoja mama. Vtedy doktor len sklonil hlavu a smutne povedal, že mu to je l'úto, už sa nedala zachrániť. Ten moment si pamatám doteraz. Doktorové slová a potom, sa Niall zrútil. Neudržal sa na nohách. Začal kričať, nadávať, skoro to tam porozbíjal. Odviedol som ho vonku. On chcel byť sám. Tak som ho nechal, no teraz, to nenormálne l'utujem," potiahol nosom a stále nechával sklonenú hlavu. Mal som pocit, že mu z oka vytiekla aj slza.
,,Neraz vravel, že si nedokáže predstaviť život bez nej. Že, ak by ho opustila, alebo by sa jej niečo stalo, neprežil by to. Bez nej by jeho život, ževraj nemal zmysel. S chalanmi sme to brali len ako slová. Nikdy sme nechceli veriť, že by to mohol myslieť naozaj. No mali sme. Vtedy, sa zabil. A ja hlúpy, som ho nechal ísť samého preč. Ja hlúpy, som si myslel, že keď povedal, že by pre ňu položil aj svoj život, nemyslel to doslovne. Že by sa len zrútil. Keď som zistil, že zomrel, zrútil som sa ja. Proste som nedokázal nič urobiť. Len som plakal. Vieš, aké to je, keď stratíš svojho najlepšieho kamaráta, ktorý ti bol ako brat? Najhorší pocit na svete. Skoro ma to zabilo, no vedel som, že musím byť silný. Kvoli Perrie, kvoli chalanom a hlavne, kvoli tebe," dopovedal, už za plaču. Ani neviem ako, aj ja som plakal. Slzy mi stekali ako vodopády. Takto ma ešte nikdy nič nerozplakalo. Nevedel som, čo povedať. Zmohol som sa len na to, že som sa prisunul bliššie k Zaynovi a silno ho objal. Zaboril som mu tvár do krku a plakal, tak isto ako on do mojho.
,,Liam, za 5 minút ideš!" zakričal mi jeden z mojích manažérov.
,,Li, už neplač. Dneska je tvoj vel'ký deň. Tam, je vypredaná Madison Square Garden, ktorá čaká len na teba. Choď tam a ukáž všetok talent, ktorý si zdedil po otcovi!" povzbudil ma a prstami zotrel slzy.
,,Ďakujem," pošepol som mu a on len prikývol.
,,Liam! Je čas," zavolali ma. Ešte raz som sa usmial na Zayna a zamieril za ochrankárom. Prechádzal som kl'ukatými chodbami, až kým som sa nedostal k pódiu. Postavil som sa na výťah a v ruke stískal mikrofón.
,,Pať... Štyri... Tri... Dva... Jedna!" kričal dav a ja som sa usmial. Výťah ma vytiahol na pódium a ja som sa musel usmiať. Toto bolo, prečo som žil. Na chvíl'u som zastavil a pozrel sa smerom hore: ,,Mum, dad, I'm just missin' you now. If you could see me now." pošepol som a poslal im jeden bozk.