Babenky, máte tu ďalšiu..Dúfam, že sa bude páčiť :) koment poteší.. :* ďakujem za číťanie
btw. projekt z AJ konečne po 1,5 hod dokončený.. :D UFF :D * Mrs. Styles*
*4.kapitola*
Pohľad Liam:
S Danielle som sa dohodol, že ku nej prídem. Smeroval
som k zadnému vchodu. Pôvodne som chcel vojsť predným, lenže fanúšičky
a novinári tam stáli a hulákali, čím zatarasili vchod. Našťastie pri
zadnom nikto nestál. Teda myslel som si to. Bol som zamyslený a nepozeral
som sa okolo seba. Zrazu do mňa vrazilo nejaké dievča. Mala blond vlasy, ktoré
jej siahali takmer po pás. Na očiach mala slnečné okuliare. Oblečené mala
červené minišaty, ktoré jej končili tesne pod zadkom. Usmiala sa a zložila
si okuliare. Je nehorázne sexi. Pomyslel som si, keď som videl jej úžasný
úsmev. Po tom ako som sa jej niekoľkokrát ospravedlnil som sa konečne spamätal
a normálne som sa ozval: „ Ináč ja som Liam.“ A usmial som sa. Horšie
som sa predstaviť už ani nemohol. No nič. Trapas jak svet.
Zasnene sa na mňa pozerala. Po chvíli sa trochu začervenala
s povedala: „ Prepáč,“ zahanbene sa usmiala. Bola strašne roztomilá. „Ja
som Nicol,“ dodala po chvíli. WOW! To meno jej dokonale sedí. Je rovnako sexi
ako ona. V mysli som sa okríkol: Prestaň Liam! Máš predsa Dan a za
nič na svete by si ju nevymenil. Ľúbiš ju! Nie. To je slabé slovo. Miluješ ju!
Na čo to myslíš?
Milo som sa usmial, ospravedlnil som sa, že už musím ísť a
pozdravil som sa. Nicol sa mi odzdravila, usmiala sa na mňa a ja som
pokračoval v ceste k Dan. Už som stál pri vchode. Okej. Trikrát
krátko stlačiť zvonček... Dvere bzučali, tak som ich rýchlo otvoril
a vošiel som dnu. Nastúpil som do výťahu. Celou cestou som však rozmýšľal
na Nicol. Napadlo mi, že sa vôbec nesprávala ako nejaká šibnutá directionerka.
Áno ja viem, mal by som byť šťastný, že máme toľko fanúšikov. Aj som. Zo
začiatku to bolo O.K., lenže po čase nám to už trošku lezie na nervy. Nemôžem
už ani vyvetrať bez toho, aby som ohluchol, lebo mi pri dome stojí milión
fanyniek jačiacich 24 hodín denne. Skoro. Ale Nicol sa tvárila akoby ma
nepoznala. Je to možné?
Všetko sa mi prehnalo hlavou, kým som prišiel k bytu,
v ktorom býva Dan. Ako náhle som ju uvidel, z hlavy mi vyletela Nicol
a s ňou aj všetky problémy, o ktorých som rozmýšľal. Chytil som
ju okolo pása a chcel som ju vášnivo pobozkať. Priblížil som sa k nej
ešte viac ako sme boli, ale hneď ako som svoje pery spojil s tými jej,
odtiahla sa. Nechápavo so strachom som sa spýtal: ,, Dan, deje sa niečo? Čo sa
stalo?“ zaujímalo ma to. Bál som sa.
*NA ĎALŠÍ DEŇ*
Pohľad Amy:
Ráno som sa zobudila na príjemné šteklenie slnka na mojej
tvári. Pomaly som otvorila oči a rukou som nahmatala mobil. Hodinky na ňom
ukazovali 10:43. to ma hneď prebralo. „Do kelu! Nestíham!“ zanadávala som.
Vyletela som z postele
a rozbehla som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár vodou, rýchlo som si
vypláchla ústa, vrátila som sa do izby a zo skrine som si vybrala tričko
s nohavicami. Natiahla som na seba nohavice, následne tričko
a zamierila som do kuchyne. Zobrala som si jedno jablko, aby som neumrela
od hladu. Z haly som zobrala kľúče od domu a auta a rozbehla som
sa ku garáži, v ktorej som parkovala. Keď som naštartovala, hodiny na
prístrojovej doske ukazovali 10:48. mám 12 minút na 15 minútovú cestu. To by
som mala stihnúť.
***
Vbehla som do budovy a trielila som cez dlhú chodbu, na
ktorej sa ozývala chytľavá melódia pesničky od Simple Plan – Summer Paradise.
V rýchlosti som roztvorila dvere, čím so na seba upútala pozornosť
všetkých rozcvičujúcich sa tanečníkov. „Hurááá!“ ironicky zatiahla Danielle.
Tašku som si hodila na zem a bežala som k Danielle vysvetliť jej môj
neskorý príchod na tréning. „Fakt prepáč Dan, ale včera som prišla domov taká unavená,
že som si zabudla nastaviť budík a vieš aké sú ráno v Londýne strašné
zápchy,“ hodila som na ňu ospravedlňujúci pohľad dúfajúc, že to pochopí.
„Dobre, ale nabudúce si ho skús nastaviť!“ tuho som ju objala a pridala
som sa k ostatným tanečníkom.
***
„Amy, môžeš na sekundu?“ zakričala Dan a jej hlas sa
ozýval celou tanečnou sálou. Tréning sa práve skončil a všetci sa zberali
domov. Pomalým krokom som prešla cez sálu smerom k Danielle, ktorá čosi
písala do nekajých papierov. „Áno? Čo si chcela?“ spýtala som sa jej, čím som
ju zjavne opäť zaujala viac ja ako tie papiere. „v tejto skupine si najlepšia
a preto mám pre teba také menšie prekvapenie.“ Nedočkavo som čakala čo
povie. Danielle sa zasmiala. Zjavne na mojom výraze. „Mám pre teba lístok na
koncert,“ začala sa hrabať v zakladači s papiermi. Po chvíli tam
našla nejakú obálku, ktorú mi hneď podala. Otvorila som ju a v nej
som uvidela lístok. „ďakujem Dany,“ s úsmevom som ju zas objala. Potom si
si podrobne prečítala lístok. Zaujal ma hlavne jeho dátum. Timine narodeniny.
„Danielle?“ oslovila som ju. „Áno?“ zdvihla hlavu so svojimi krásnymi
kučeravými vlasmi. „Ja len, že či by si nevedela zohnať ešte dva lístky. Vieš
jedna kamoška má v ten deň narodeniny a myslela som, že by sme tam
šli ako darček na jej narodky a druhý pre ďalšiu kamošku, aby sa ne
urazila, že sme ju z toho celého vynechali,“ usmiala som sa na ňu.
„Pokúsim sa a zajtra ti dám vedieť.“ Postavila som sa, rozlúčila sa
s ňou a vybrala som sa domov.
♥
krása
OdpovedaťOdstrániť