Babenky, čitateľky.. :D taká kratšia...ale neviem..tak
vyšlo.. :D :D čo by ste čakali po 6 hodinovej práci NONSTOP!!! na projektoch??
iba dvoch?? :/ trošku sme sa nadreli aj s *Lav Horan* .. takže prečítajte...a
okomentujte.. :* poteší to.. :) ďakujem.. :)
btw. http://www.youtube.com/watch?v=WA4iX5D9Z64 toto....celých
6 hodín... :D :* ďakujem že si to so mnou vydržala :*
We Are Never Ever Ever Ever
Getting Back
Together
*Mrs. Styles*
*5.kapitola*
Pohľad Tim:
Zobudila som sa na
nepríjemné pípanie budíka. Rukou som ho zhodila z nočného stolíka vedľa postele
a celá sa skryla pod perinu. Nechce sa mi ísť do práce. Vôbec. Je také pekné
počasie a ja budem zavretá medzi štyrmi stenami skoro celý deň a potom aj skoro
celú noc.
Vstala som z postele a
pomalým krokom som sa vybrala do kúpeľne. Kráčala som s ešte stále zavretými
očami, lebo sa mi ich nechcelo otvárať. Zrazu som o niečo zakopla. ,,Au!"
skríkla som na celý byt, ale určite na počuli ešte aj ľudia, ktorí bývali to
vedľajšom paneláku. Otvorila som oči a chcela som preskúmať votrelca, ktorý mi
skrížil cestu. Jasné. Zárubňa. Na tú som zabudla. Pozrela som sa na môj
malíček, ktorý na hrozne bolel. Naberal rôzne farby a nebezpečne sa zväčšoval.
Chcela som prejsť do kuchyne,
aby som vybrala z chladničky ľad, ale akonáhle som sa navážila na pravú nohu,
myslela som, že zomriem. Takže mi nezostávalo nič iné ako odskackať na ľavej
nohe k mrázáku, z ktorého som vytiahla vrecko s chladiacim gélom a zase som
odskackala do obývačky. ,,Ešte že mám taký malý byt." pomyslela som si a
musela som sa nad touto myšlienkou zasmiať. Studené vrecúško som si obtočila
okolo nohy. Striaslo ma. Bolo studenšie ako som predpokladala.
Po 10 minútach
som si vrecúško z nohy zložila. Prst bol síce ešte stale farebný, ale už aspoň
trochu odpuchol. Pomaly som dokrívala do kúpeľne. Vliezla som do sprchy.
Rozpustené vlasy som nechala padnuté na pleciach. Neriešila som či sa ich budem
mať mokré alebo nie. Pustila som na seba teplú vodu a prestala som sa sústrediť
na okolitý svet.
Cez tečúcu vodu som
počula spievať Kelly Clarkson. Žeby sa mi vlámala do bytu? Potom mi to došlo.
Mobil. Som vazne pribrzdená. Zastavila som vodu, otvorila som dvierka na sprche
a z vešiaka som zverila osušku nadmerných veľkostí. Zabalila som sa do nej a
chcela som sa čo najrýchlejšie dostať do spálne, kde ešte stale zvonil môj
mobil. Keďže som taká múdra, nedomyslela som to. Hneď ako som urobila krok, som
sa pošmykla. Našťastie som sa stihla zachytiť umývadla, ktoré z tejto mojej
reakcie zas až tak šťastné nebolo. Škaredo zaškrípalo. Zľakla som sa, že sa
odlomí, tak som sa rýchlo pozbierala zo zeme a už opatrnejšie som sa presunula
do spálne. Mobil ešte stale zvonil. Hodila som sa na posteľ, z nočného stolíka
zobrala do rúk mobil a pozrela som sa kto na zháňa. Keď som uviedla na displeji
meno volajúceho, zamrazilo ma. Šéf. Zodvihla som.
,,A-a-áno?"
vykoktala som zo seba veľmi nervózne.
,,Kde do pekla ste? Ste
si vedomá toho, že pracovná doba vám začala už pred pol hodinou? Čo si o sebe
myslíte? Okamžite sem naklušte. Dávam vám 15 minút. Ak do vtedy neprídete, máte
padáka. Takže si radšej pohnite. Dovidenia!" navrieskal na mňa svoj
monológ a zložil. Nestihla som nič povedať. Toto bude zlé. Pozrela som na
hodinky. Do riti! Vážne meškám. V tej chvíli som zabudla na to, že na bolí
noha.
,,Tento deň už
nemôže byť horší!" povzdychla som si. Zo skrine som vybrala prvé tričko a
rifle, ktoré som našla. Obula som si botasky a so športovou taškou prevesenou
cez plece som rýchlo zamkla byt a bežala dolu schodmi. Nemala som čas čakať na
výťah. Kým po sa zo 6. poschodia dostala až dole, ledva som dýchala, no bolo mi
to jedno. Tú prácu nemôžem stratiť.
supéér :D
OdpovedaťOdstrániť