Trojdielovka *STAND UP* 2/3

Takže, druhá časť a taktiež predposledná... :D Prečítajte, okomentujte a možte aj zdielať blog (ale nemusíte)... ;) -Lav.

Potichu som vyliezla z postele a rýchlo sa obliekla. Zhabala som všetky svoje veci, ktoré boli rozhádzané v kúpel'ke a po špičkách som vyšla z jeho domu. Moja rana na srdci, ktorú mi včera sposobil tem idiot sa už aspoň trochu uzatvorila. Stále bolela, ale tento chalan mi ju aspoň trochu zahojil. Stopla som si taxík a odviezla som sa domov.
,,Ahoj," usmiala som sa na kolegyňu, keď som ráno prišla do maléjo supermarketu v meste.
,,Ahoj," odzravila sa mi a ďalej sa venovala vykladaniu tovaru. Zohla som sa ku krabici s časopisami a začala som ju vykladať do regálov.
Už mi zostáva len posledná škatul'a. Zohla som sa po ňu a vitiahla som z nej časopisi. Na titulnej stránke boli nejaký piati chalani. Prezrela som si ich. A sakra. To nemože byť pravda.
,,Čo tak čumíš na ten časopis? Hádam sa ti zapáčili," zasmiala sa, no v jej očiach som videla iskričky nádeje.
,,Nie, len sa mi niečo zdalo," potriasla som hlavou a pokračovala v ich vykladaní.

Keď sme konečne zavreli utekala som do baru. Neplánovala som sa opiť, len plat z toho supermarketu, by neuživil ani jednu biednu muchu. Pribehla som do baru a zabočila do šatne. Nasúkala som sa od tesných červeno čiernych minišiat, poriadne sa primal'ovala a vybrala sa k baru. Postavila som sa zaň a začala som obsluhovať hostí.

Takto to šlo pár týždňov.

*HARRY*

Keď som sa ráno zobudil, bol som v izbe sám. Posadil som sa rozhliadol po izbe. Nikde nikoho, no spomienky na minulú noc boli vel'mi silné na to, aby som uveril, že to bol sen. Postavil som sa a prezrel som všetky stoly, skrine, poličky, no nikde žiaden odkaz ani číslo. Až sa mi nechcelo veriť. To dievča nájdem, aj keby ma to malo stáť všetky moje kučery. Aj keď l'ahšie by sa mi hl'adalo, keby som aspoň tušil jej meno, alebo niečo o nej. Bola záhadná a to zvačšovalo moju túžbu ju nájsť. Hodil som na seba sako a vydal sa von. Po pár minútach som to ol'utoval. Netušil som, kde ju hl'adať. Mohla byť hocikde. Vybral som sa smerom do našej vily. Prišiel som tam a celou silou som tresol dverami. Styles ty si taký idiot. Idoit, počuješ?! Netušíš o nej nič! Ako ju chceš nájsť? Tresol som rukou do steny. Na schodoch sa ozvali kroky.
,,Harry? Čo sa deje?" spýtal sa Louis.
,,Ja som hrozný pako Loui. Zabi ma."
,,Harry," zatváril sa vážne, ,,čo sa stalo?"
,,Vyspal som sa s jednou úžasnou babou."
,,A čo je na tom zlé?"
,,Netuším, ako sa volá."
,,Tak jej zavolaj, alebo napíš."
,,Louis, ja na ňu nemám nič! Nič o nej netuším! Včera som ju videl pravdepodobne prvý a posledný krát v živote."
,,Ako vieš, že je úžasná keď si ju videl raz?"
,,Niečo ma k nej ťahalo. Mal som pocit, že moje miesto je po jej boku. Moje srdce poskočilo a naladilo sa na ten istý rytmus ako to jej. Proste som v nej videl kúsok bohyne. Dokonalej bohyne. Vedel som, že ona musí byť moja pravá a že pokial' ju nebudem mať pri sebe, nebudem pokojne spávať."
,,Láska na prvý pohl'ad," zasmial sa Louis. Len som prikývol a rozmýšl'al, čo urobím, aby som ju našiel.

/O NIEKOL'KO TÝŽDŇOV (KONKRÉTNE TRI)/

Toto už naozaj nemá zmysel. Idem sa zrúbať do baru. Potrebujem na ňu prestať myslieť, potrebujem vypnúť aspoň na jeden večer. Zamieril som do baru kde som ju stretol, no na pol ceste som sa zarazil. Nie. Dnes nie. Nebudem na ňu myslieť, ani na nič, čo sa s ňou spája. Pojdem sa opiť do nejakého baru, kde som ešte nebol. Potrebujem niečo nové. Zabočil som do ulice, ktorá divne zapáchala, no na jej konci som videl bar. Mohol by tam byť kl'ud. Pomaly som otvoril dvere a rozhliadol sa po bare. Bol poloplný. Prešiel som k barovému pultu a objednal si drink.

*ZOEY*

Dokelu, nestíham! Vbehla som do šatne a rýchlo som sa obliekla do minišiat. Teda, ak to boli vobec šaty. Končili sa mi tesne pod zadkom a odhal'ovali viac, ako by mali. Namal'ovala som sa, vsunula nohy do lodičiek a pobrala som sa k baru.
,,Prepáč, že meškám, ale niečo mi do toho vošlo," hodila som ospravedlňujúci pohl'ad na kolegyňu, ktorá obsluhovala za mňa v bare, ,,ďakujem, že si to za mňa vzala."
,,V pohode. A tamten chalan na konci, bude asi potrebovať utešiť. Vyzerá dosť zle," kývla smerom k baru a stratila sa v dave. Zablúdila som očami k chalanovi, ktorého spomenula. Moje srdce preskočilo a dych sa mi zrýchlil. Nie. Toto nemože byť pravda. Už nikdy v živote sme sa nemali stretnúť. Nenechala som mu na mňa nič. Ani číslo, ani meno nepovedala som mu o sebe ani bodku. Srdce sa mi rozbúchavalo silnejšie a rýchlejšie.
,,Hej ty," chytila som za predlaktie jednu babu, čo roznášala pitia, ,,nemožeš za mňa zaskočiť v bare? Budem roznášať miesto teba. Prosím."
,,Nie. V bare ja robiť nebudem," vytrhla sa mi a odkráčala. To snáď nie je možné. Budem mu musieť čeliť.
,,Hej! Dolej mi!" zakričal a mne prebehla husia koža po chrbte. Nie, nebudem sa trápiť. Budem sa tváriť, že ho nepoznám. Podišla som k nemu a zobrala mu pohár, kde som mu doliala drink.
,,Trápi ťa niečo chlapče?" spýtala som sa ho sebavedomo.
,,Áno," zamrmlal už dobre pripito.
,,Porozprávaj mi o tom."
,,Dobre," začal a ani na mňa nepozrel. Tým lepšie pre mňa: ,,Stretol som jedno dievča. Presne pred tromi týždňami. Úplne mi opantala mysel',  telo a hlavne srdce. Nedokážem na ňu prestať myslieť. My sme sa spolu vyspali a ráno tam nebola. Nenechala mi ani jej číslo a netuším ako sa volá. Ale jedno viem. Ukradla mi srdce. Každú myšlienku venujem jej. Celý čas ju hl'adám ale nedarí sa mi to. Mám chuť už len na plač a smútok." Pozerala som na neho s otvorenými ústami. On sa do mňa zal'úbil? Nie, nie, nie. Ja som chcela len úlet, chcela som si len vyliečiť zlomené srdce a on mi prišiel ako vhodná obeť. Nemožem tu zostať. Nenápadne som sa vyparila von. Sadla som si na schodík k zadnému východu a zložila som si tvár do dlaní. Všetko mi bolo jedno. V hlave mi dookola zneli jeho slová. Zal'úbil sa do mňa. Nič o mne nevie, no predsa ku mne niečo cíti. Skryla som si tvár do dlaní a bolo mi jedno, že sa mi rozmaže všetok make-up a že všetko mal'ovanie sa bolo k ničomu. Bolo mi to jedno. Myšlienka, ktorá prúdila z mojho srdca sa konečne dostala do mozgu a usídlila sa tam ako kliesť, ktorý sa nedá odstrániť.

HARRY ;)