Dance Changed My Life - 2. kapitola

Hi guyz! Sorry, že včera nič nebolo, mala som nejaké problémy... O tom potom :D... Dnes vám to vynahradím... Večer ešte niečo dám... ;) - Lav xx

DCML 2. kapitola   
Tréning

Potom sme už mali normálne tréning a po tomto tréningu som mala celé dopoludnie voľné, tak som navrhla chalanom či niekto nepotrebuje hodinu na doučenie krokov alebo len tak si zatancovať. Všetci okrem Liama zdrhli. Úprimne povedané to som aj čakala. Nikto z chalanov nemá taký vzťah k tancu ako Liam. To bude asi aj tým, že keď bol mladší chodil na hip hop. A tak zostal. Najprv sme len kecali jak vždy a potom sme aj začali tancovať, konečne. Najprv len tak mierne pojašene, robili sme úplné somariny  a tak. Až sme skončili pri spoločenských tancoch. :D tancovali sme valčík na hip hop, úplne mimo rytmu, ale smiali sme sa jak strelení.
Akurát sme tancovali tango keď som len náhodou zablúdila očami na hodinky. Blbli sme tam takto takmer dve a pol hodiny. ,,Ježiši veď je už obed!" skríkla som a vybuchla smiechom. Liam mi 1.-krát nerozumel tak keď som sa konečne dosmiala som mu to zopakovala.
,,Čože?? Do kelu!! Mali sme ísť s chalanmi kúpiť darček  pre Harryho!" naoko vyzeral mierne vytočený, že už je toľko hodín (čo ma mierne urazilo, ani neviem prečo) no už mu šklbalo kútikmi úst tak sa aj on usmial. ,,To tu blbneme už takmer 2 a pol hodiny?? Nezdalo sa mi ani, že prešla 1 hodina." povedal s úsmevom a mne sa uľavilo. Aj ja som sa usmiala a povedala: ,,Nuž  je mi to veľmi ľúto, ale ja už budem musieť ísť lebo dnes má priletieť kamoška a idem po ňu na letisko."
,,No a prídeš na tie Harryho narodky??" opýtal sa.
,,Noooo... Tak asi nie lebo keď príde tá kamoška tak ju predsa nenechám samú hneď 1. večer...." trochu smutnejšie som povedala. ,,Šak zober aj ju. Bude sranda."  usmial sa. ,,A nebude to také čudné?? Veď ona ho ani nepozná, no akože chápeš osobne."
,,Pozri sa, veď poznáš Harryho. On bude len rád, že tam bude o jednu babu viac, ktorú môže baliť."
Zasmiala som sa: ,,Tak to máš pravdu. Tak o 9. sme tam." s úľavou som sa usmiala a on mi úsmev opätoval. Ako sa usmial pocítila som taký zvláštny pocit, ktorý som nepoznala a nevedela som ho opísať. ,,No dobre tak bežím." ozvala som sa ako prvá, vstala, zobrala som si veci a objala ho na pozdrav. Zase som pocítila ten zvláštny pocit. Čudné. :)