Sosídž of laverz 10

 Hey! :3 Som doma! Awwwh... Aj keď, ešte by som v Mníchove zostala... Takto.. prajem vám všetkým zažiť koncert chalanov... Je to neuveriteľný zážitok... Tá atmosféra <3 Bude sa o tom ešte vykecávať TU ... + na yt channeli budú všetky videá, čo som natočila LINK  tak potom čeknite.. dúfam, že sa do hokeja načítajú :3 každopádne, mám novú časť... 3+ komenty, ako stále... Enjoyy:)Xx - L

*10. časť*

Obliekla som si Zaynovu mikinu a zbehla som dole s úmyslom ospravedlniť sa im.

 ,,Chalani? Kde je Niall so Zaynom?" spýtala som sa ich. V obývačke sedeli všetci okrem nich dvoch.

 ,,Zayn je niekde vonku a Niall asi v izbe."

 ,,Ďakujem," usmiala som sa, otočila sa a zamierila som do Niallovej izby.

 ,,Niall?" šepla som. Nikto sa neozýval, tak som vošla dnu. Z balkóna sa ozývala gitara a spev. Pomaly som prešla k otvoreným dverám.

 ,,Prepáč," šepla som.

 ,,To je v pohode," povedal a ani sa na mňa nepozrel.

 ,,Niall, prepáč prosím. Ja som na teba nechcela kričať," sadla som si k nemu.

 ,,Veď ti vravím, že je to v pohode," povedal a odvrátil pohl'ad.

 ,,Tak prečo sa na mňa nepozrieš?"

 ,,Lav, je to v poriadku. Nechaj to tak prosím," povedal a začal hrať na gitare.

 ,,Prepáč," ešte raz som sa mu ospravedlnila a vrátila som sa do domu. Zobrala som si mobil, zišla som do haly, obula si topánky, vyšla som von a rozmýšl'ala, kam mohol Zayn ísť. Vytiahla som mobil a vyskúšala som mu zavolať. Vypnutý. Šmarila som ho naspať do vrecka z mikiny a naštvane som sa vydala k parku. Pomaly som očami prechádzala všetky lavičky ale nikde som ho nevidela.

 ,,Bože, ja som taký debil," zanadávala som nahlas.

 ,,Keď myslíš," uchechtol sa od stromu. Rýchlo som sa otočila a pozrela som mu do očí. Mal ich trochu červené. Postavila som sa a silno som ho objala.

 ,,Prepáč prosím! Nehnevaj sa na mňa prosím," objímala som ho.

 ,,Zlato, to je v pohode," usmial sa a pohladkal ma po hlave.

 ,,Nie, nie je to v pohode! Zayn, ja som nechcela," pritiskla som sa mu na hruď a začala som znova plakať.

 ,,To je v pohode, len neplač," pohladkal ma po chrbte. Pomaly sme prešli k lavičke a usadili sme sa na ňu.

 ,,Nie, nie je to v pohode. Zayn, ja som to nechcela spraviť," plakala som.

 ,,Psst," tíšil ma, ,,čo sa stalo, sweetheart?"

 ,,Ja som nechcela Zayn. Ja viem, že som ti niečo sl'úbila, no už som to nevydržala." Pozrela som mu do očí, ktoré na mňa spýtavo hl'adeli. Pomaly som si vyhrnula rukávy na mikine.

 ,,Nechcela som. Prepáč," šepla som. Len pozeral na moje zápästia. Boli na nich ešte čerstvé rany.

 ,,Lav, prečo si to znova spravila? Niečo si mi sl'úbila. Pamätáš?" hlas sa mu lámal.

 ,,Pamätám. Na ten deň nikdy nezabudnem," šepkala som sotva počutel'ne, ,,pohádala som sa s tebou a aj s Niallom. Nedokázala som sa ovládnuť. Hneváš sa?"

 ,,Hnevám," povedal mi na rovinu. Tá úprimnosť ma zarazila až som sa najprv nezmohla na slovo.

 ,,A čo mám spraviť, aby si mi odpustil?" vykoktala som zo seba.

 ,,Porozmýšľaj a možno na to prídeš," odsekol a dal sa na odchod. V hlave som rozmýšľala. Nemala som to robiť. Nemala som sa s ním hádať, nemala som siahnuť po žiletke. No teraz, už je neskoro.

 ,,Prepáč, že som to urobila. Mrzí ma to. Ale aj ty by si ma mohol chápať," zavrčala som nahlas. Možno až príliš, lebo som upútala pozornosť jedného staršej dámy. Pozrela na mňa a potom ku mne podišla. Čakala som, že na mňa začne nadávať, že čo ju vyrušujem.

 ,,Trápi ťa niečo?" usmiala sa.

 ,,Nie. Vlastne áno."

 ,,Ten chlapec?" spýtala sa a ja som na ňu len udivene pozrela.

 ,,Áno," vykoktala som nakoniec.

 ,,Ľúbiš ho?" spýtala sa ma na rovinu, čím ma šokovala ešte viac.

 ,,Nie, neľúbim ho. Sme len kamaráti," zasmiala som sa.

 ,,To vraví toto," ukázala ukazovákom na moju hlavu, ,,ale čo vraví toto?" ukázala na moje srdce. Čo vraví moje srdce? Na Zaynovi mi záleží. Ale, žeby trochu viac?

 ,,Moje srdce vraví, to isté, čo môj mozog. Sme len kamaráti."

 ,,Ako myslíš," zasmiala sa. Dáma sa otočila na pate a nechala ma tam sedieť, ešte stále šokovanú, z toho, čo sa stalo. Po pár minútach ma prebralo z tranzu vibrovanie mobilu. Hodila som rýchly pohľad na obrazovku. Louis. Čo ten chce?

 ,,No?" s nechuťou som zdvihla.

 ,,Lav? Kde si? Je mi to jedno, ale rýchlo príď sem. Prosím," a zložil. Super. Pretočila som očami a rýchlym krokom som sa vybrala domov. Pomaly som otvorila dvere a namierila som si to tam, kde pravdepodobne budú všetci, do obývačky. Skutočne tam boli všetci. Okrem Zayna.

 ,,Som tu," povedala som a pozrela na Louisa.

 ,,Potrebujeme tvoju pomoc," postavil sa a smeroval hore.

 ,,Čo sa deje?" spýtala som sa.

 ,,Ide o Zayna. Keď prišiel domov, len tresol dverami a dosť nadával. Ignoroval nás, keď sme sa ho pýtali, čo sa deje," hodil na mňa psí pohľad.

 ,,Lou, ja neviem, či vám pomôžem. Neviem, či so mnou chce hovoriť."

 ,,Ale určite chce. Teraz šupito dnu," povedal a zaklopal.

 ,,Choď preč Louis," zavrčal Zayn z izby.

 ,,Zayn, prosím ťa, otvor mi," povedala som.

 ,,Choď preč. Chcem byť sám," zavrčal. Stisla som pery. Ak to nejde po dobrom, tak po zlom. A troche klamstva.

 ,,Zayn, prosím ťa. Potrebujem sa zbaliť. O tri hodiny mi letí lietadlo a ja nemám zbalené nič," zaklamala som. Z izby sa ozvali kroky, odmykanie zámku a v dverách sa objavila Zaynova hlava.

 ,,Kam ideš?" spýtal sa a ja som to využila a vopchala sa k nemu do izby.

 ,,Nikam, prepáč. Musela som to povedať," ospravedlňujúco som na neho pozrela, ,,Zayn, prosím ťa, nehnevaj sa na mňa. Prosím ťa. Nechcem sa s tebou hádať. Zayn, záleží mi na tebe. Ja ťa mám rada. Si tu vždy pre mňa a ja som tu vždy pre teba. Staráš sa o mňa ako o malú sestričku, ale mne to nevadí. Nechcem sa s tebou už hádať. Bolí ma to."

 ,,Aj mňa to bolí," usmial sa a privinul si ma k sebe.

 ,,Takže už sa nehneváš?"

 ,,Na teba sa nedá hnevať."

 ,,Naozaj? V parku si tvrdil niečo iné," prebodla som ho pohľadom.

 ,,Ach, zlatíčko," zasmial sa a rozstrapatil mi vlasy.

 ,,Vieš ako nenávidím, keď sa mi niekto dotýka vlasov?" zavrčala som.

 ,,Máš úžasné vlasy," zasmial sa.

 ,,Strašne," sarkasticky som sa zasmiala a začala som si hľadať pyžamo.

 ,,Idem spať," usmiala som sa, ,,dobrú noc." Zayn sa zohol a prezliekol sa do pyžama.

 ,,Dobrú noc," usmial sa aj on a ľahol si na posteľ vedľa mňa. Ponorila som sa do myšlienok. Tá dáma v parku ma zaskočila. Bola ku mne otvorená, pýtala sa ma na to, na čo chcela. A vytvorila mi v hlave veľký zmätok. Aj srdci. Vypla som mozog a započúvala som sa do môjho srdca. Čo mi vravelo? Potichu som vyšla z postele, obula som si papuče, chytila gitaru, ktorá ležala v kúte izby a po špičkách som vyšla na balkón. Pozrela som na gitaru a zahrala som prvé akordy pesničky 'Listen to your heart'. Hrala som potichu, aby som nezobudila Zayna. Keď som dohrala, položila som gitaru na zem a zapozerala sa na nočný Londýn.

 ,,Asi mala pravdu. Nesmiem počúvať hlavu, ale srdce. Ľúbim ho," povedala som nahlas.