Sosídž of laverz 17

pizzaaaa :333 júj tak úzasne dneska bolo... nejdem sa tu rozpisovať, len vám raz znova oznamujem, že NAPRAVO JE ANKETA v ktorej by ste mohli HLASOVAŤ! just sayin'. :D takú novinku kvázi som spravila... keď dočítate časť, tak niekde pod obrázkom budete mať hviezdičky (ako hodnotenie) sú tam od 1 po 5. Takže to môžte začať využívať :3 :D ale aj komenty chcem ako stále! :D Love ya. enoyy... 3+ komenty :)Xx - Lav

*17. časť*

Pozerala na mňa s vypúlenými očami, rovnako ako ja na ňu. Hnedé vlasy, modré oči, malé jamky v lícach, črty tváre, skoro rovnaké ako moje. Divne som pozrela na Elliota a aj ona. On sa len rozosmial. Vyzerala som, ako jej kópia.
,,Wau," dostala zo seba jeho mama, ,,Elliot, nemohol si ma na toto pripraviť?"
,,Nie, chcel som aby to bolo prekvapenie," zasmial sa.
,,Vyzerá úplne ako ja," usmiala sa na mňa.
,,Tak ja vás nechám porozprávať sa," žmurkol na mňa a odišiel hore po schodoch, pravdepodobne do jeho izby.
,,Wau," povedala ešte raz. Ja som na ňu len nemo civela.
,,Ja som Jane. A ty si Lav nie?"
,,Áno," vykoktala som zo seba a ďalej som na ňu pozerala.
,,Elliot mi o tebe rozprával, že ste veľmi dobrí priatelia. No mňa, by zaujímala," začala no ja som ju prerušila.
,,Naša podoba," povedala som a ona prikývla.
,,Porozprávaj mi o sebe niečo."
,,A čo napríklad?"
,,Hocičo."
,,Tak, moje meno je Lav, bývam v Londýne, mám 23 rokov," vravela som.
,,Narodeniny si mala pred pár dňami nie?" na chvíl'u sa zamyslela, ,,12. marca nie?"
,,Áno," usmiala som sa.
,,A ďalej?"
,,Hm, ja neviem."
,,Niečo z minulosti?"
,,Nerada o tom vravím. Vedia to len dvaja moji kamaráti a nikto iný."
,,Nemusíš mi vravieť všetko, len niečo," úprimne sa usmiala.
,,Rodičia mi zomreli, keď som mala 5. Vlasne, moji adoptívny rodičia. Bola som asi v štyroch domovoch. Potom, keď som sa konečne dostala von, prijali ma ako manažérku jednej skupiny. To bolo asi prvé šťastie v mojom živote. Teda, ak si odmyslím hudbu, ktorá ma upokojovala."
,,Svojich rodičov si nepamätáš?" spýtala sa po chvíl'ke rozmýšľania.
,,Nie. Netuším kto sú. Jediné, čo mi po nich zostalo je asi meno."
,,Lav? To je dosť netipické meno."
,,Nevolala som sa tak predtým. Zmenila som si meno, keď som vyšla z domova."
,,Ako si sa volala?"
,,Stephanie Gleave." Pozrela som na ňu a videla som, ako zalapala po dychu.
,,Poď niečo ti ukážem," povedala, vstala a namierila si to do nejakej izby. Keď sme vošli dnu, usúdila som, že je to obývačka. Zohla sa k nejakej skrinke a vytiahla z nej album. Otvorila ho a chvíl'u v ňom listovala. Nakoniec našla fotku, ktorú hl'adala.
,,Pozri. Tu má Elliot sedem rokov," ukázala na fotku, ,,tu som ja," a potom ukázala na svoje brucho, ,,a tu si ty." Divne som na ňu pozrela.
,,Ste si," začala som.
,,Tykaj mi prosím," zasmiala sa.
,,Si si istá," opravila som sa a pozrela na fotku, ,,že to som ja?"
,,Áno som. Bola som tehotná a dieťa prišlo na svet presne 12. marca 1990. Pomenovali sme ho Stefanie Gleave. Až vel'a náhod naraz, nezdá sa ti?" spýtala sa. Uznala som, že má pravdu. Ale jedna vec ma trápila.
,,Tak prečo si ma dala preč?" spýtala som sa jej jemne.
,,Strašne to ľutujem. Keď si sa narodila, mala som finančné ťažkosti. Ledva som uživila seba a Elliota, nie to, ešte aj teba. Ak by som zostala na materskej, nemali by sme poriadny príjem. Nechcela som, aby si trpela a myslela som, že ti bude lepšie v nejakej rodine."
,,Dobre mi rozhodne nebolo," povedala som smutne, ,,musím sa ísť porozprávať s Elliotom." Usmiala sa na mňa a ja som sa postavila. Vyšla som po schodoch a na chvíľu som sa zarazila. Netuším, kde je. V hlave som si zanadávala a započúvala som sa do zvukov. Z jedej izby, vychádzali rôzne zvuky. Podišla som k dverám a nesmelo zaklopala. O chvíl'u sa dvere otvorili a v nich stál Elliot.
,,Možem na slovíčko?" spýtala som sa ho a vošla do izby, ,,ty si o tom vedel, však?"
,,O čom?"
,,Elliot," zamračila som sa.
,,Aha. Odkedy som ťa prvý krát stretol v parku, vedel som, že si to ty. Preto som sa ti prihovoril."
,,Prečo si mi to nepovedal?"
,,Vysmiala by si ma," povedal a ja som si v hlave prikývla, že je to pravda. Naozaj by som ho vysmiala.
,,Máš pravdu," zasmiala som sa.
,,No vidíš!" povedal so smiechom.
,,Si hrozný."
,,Aj ja teba," žmurkol.
,,Čo?" rozosmiala som sa.
,,Že aj ja ťa mám rád."
,,Jasné že ma máš rád. Kto nie?"
,,Nebuď namyslená hej?" zasmial sa a jemne ma buchol do ramena. Zatvárila som sa, akoby to neuveriteľne bolelo.
,,Toto si nemal," zasmiala som sa a vrátila som mu to.
,,Dobre stačí! Vzdávam sa!" smial sa po mojom štekliacom útoku, ,,poď ukážem ti park. Je čarovný!"
,,Ráno vstanem, som čarovný! (:D)" zasmiala som sa a nechala sa ním ťahať do neznáma. Prešli sme cez pár ulíc a dorazili sme k nádhernému parku.
,,Naozaj je to tu krásne," usmiala som sa na neho a chytil ma za ruku.
,,Poď!" zasmial sa a ťahal ma na jeho druhú stranu.
,,Tak, tu som vyrastal," ukázal a ja som sa rozosmiala. Strom a hojdačka.
,,Sadaj!" prikázal mi. Poslušne som si sadla na hombálku a on ma rozkýval.
,,Fajn, to by stačilo," zasmiala som sa a zliezla som dole.
,,Ešteže tak, už by som ťa dlhšie nevydržal hombať," zasmial sa, za čo si vyslúžil jednu malú facku.
,,Teraz ma bude to líce štípať," zakňučal.
,,Neboj, nebude" povedala som a dala som mu naň letmú pusu.
,,Ďakujem!" zasmial sa a oči sa mu rozžiarili.

Nasledujúce štyri dni sa niesli v podobnom duchu. Dlhočizné rozhovory s Jane, prechádzky a záchvaty
smiechu s Elliotom. Spoznala som svoju pravú rodinu a konečne som sa cítila aspoň trochu šťastná.
***
,,Venuj sa riadeniu!" zahriakla som Elliota, ktorý sa snažil naladiť rádio.
,,Rádio je doležitejšie!" zasmial sa a ja som mu buchla po rukách.
,,Riaď!" rozkázala som mu a začala som ladiť rádio. Po pár minútach sa mi to podarilo, no to už sme stáli pred mojim domom.
,,Ďakujem ti. Za to, že som spoznala svoju rodinu. Ďakujem," usmiala som sa a silno ho objala.
,,Nemáš začo sweetie," zasmial sa a dal mi pusu na líce.
,,Idem už. Kamoška na mňa čaká," vyteperila som sa z auta, zobrala si kufor a došla do vily.
,,Em!" zakričala som, ,,si tu?"
,,Sekundu!" ozvalo sa z poschodia a o pár sekúnd sa už na schodoch objavila Em v nejakom rozťahanom Liamovom tričku.
,,Neuhádneš, čo sa stalo!" zasmiala som sa a sadla som si na gauč.
,,Nechaj ma hádať. Chodíš s Elliotom?" spýtala sa, no vyznelo to skor ako tvrdenie.
,,Nie, nechodíme spolu. Prečo si myslíš?" zasmiala som sa a ona mi hodila noviny. Prebehla som oči članok.
'Má Example novú priatel'ku?' stálo v nadpise. Prebehla som očami článok. Boli tam polemizácie, či so mnou chodí. Bola tam fotka, z parku, ako som mu dávala pusu na líce, bola tam fotka, našich tetovaní. Hodila som časopis na stol a rozosmiala som sa.
,,Milujem, keď si novinári vymýšl'ajú. Strašne ma tieto bludy rozosmievajú," povedala som.
,,Takže spolu nechodíte?"
,,Ja a on? To by nešlo. A ešte k tomu, to nemožem."
,,Prečo?"
,,Ak to nikomu nepovieš, poviem ti to. Dohodli sme sa, že to chceme držať v tajnosti, tak dlho, ako pojde. Len tak zo sraandy, že koľko to vydrží."
,,Budem mlčať."
,,Nemožem s ním chodiť," urobila som dramatickú odmlku, ,,lebo je moj brat."
,,Ty máš brata?" šokovane na mňa pozrela.
,,Pred piatimi dňami, by som reagovala rovnako," zasmiala som sa.
,,Vysvetlenie prosím," povedala.
,,Uf, stáči krátke, alebo chceš so všetkými detailami?"
,,Všetko," usmiala sa.
,,Tak to bude na dlho. Budeš vpodstate druhý človek, ktorému to poviem celé, takže ak niekomu niečo cekneš, si mŕtva na mieste!" zasmiala som sa.
,,Neboj, bude to tajomstvo," povedala a ja som sa pustila do rozprávania.
***
,,Wau," povedala, keď som skončila.
,,Dobré čo?" zasmiala som sa.
,,Nezávidím ti," povedala.
,,To nikto. Minulosť nikto, prítomnosť veľa ľudí," povedala som. Moj mobil krátko zazvonil. Nahla som sa po neho a otvorila som správu.
'Čítala si noviny? E'
'Hej, dobre som sa zasmiala  L'
'Aj ja. Dobre si vymýšľajú. E x'
Hodila som mobil na stol a roztiahla som sa na gauč. Em sa vrátila z kuchyne s miskou popkornu.
,,Pozrieme si niečo?"
,,Jasné, vyber niečo dobré," usmiala som sa a natiahla po deku. Keď som sa do nej príjemne zabalila, moj mobil, začal vyzváňať pesničku Na Na Na. Mám ju nastavenú, len na jedného človeka, s ktorým sa nemám chuť baviť.
,,Nezdvihneš to?" spýtala sa Em a bez toho aby zdvihla pohl'ad od DVD-čiek.
,,Nie," zasmiala som sa. Natiahla som sa poňho a zrušila som hovor. Chcela som ho položiť naspať, no on sa opať rozozvonil. Znova tá istá pesnička, znova som zrušila. Keď už sa to opakovalo piatykrát, Em už chytila nervy.
,,Zdvihni mu!" prikázala mi a ja som sa zasmiala.
,,Dobré," zatiahla som a stlačila zelené tlačítko.
,,Konečne," ozvalo sa z druhej strany.
,,Čo chceš?" odsekla som mu.
,,Nejako rýchlo si si za mňa našla náhradu," zavrčal.
,,Tak po prvé. Nenašla som si za teba náhradu. Nepotrebujem ju. Elliot je moj kamarát. A po druhé, načo mi voláš?"
,,Chcem ťa varovať."
,,Pred kým?" zasmiala som sa.
,,Predo mnou."
,,Už sa bojím," zasmiala som sa a prekrútila očami.
,,Mala by si. Aj on by sa mal."
,,Harold, drž hubu, dobre? Na starších si nezačínaj, hej?" zložila som mu. Blázon jeden. Neviem, čo si namýšl'a, že jej. Zjavne nejaký král' sveta, alebo čo.
,,Čo chcel Harry?"
,,Ruplo mu v bedni (Preskočilo mu). Asi si niečo vypil," zasmiala som sa. Zobrala som hrsť pukancov a zapozerala sa na telku, kde bežali úvodné titulky filmu.