Sosídž of laverz 8

Neviem sa zbaviť pocitu, že beriete SOL ako menej hodnotný príbeh...Ja si naozaj nemôžem pomôcť... Lebo keď na Falle je do dvoch - troch hodín po pridaní 5 komentov a na SOLke sú za dva dni ledva tri... Chápete, nie? Dnes som nad tým dosť uvažovala, že prečo to tak je, no na nič som neprišla... Nebaví vás to? Ja tento príbeh úplne zbožňujem... Mám ho strašne rada. Prečo? Sú tam chalani, je tam Elliot, je tam Em a je tam aj James (teda, budú tam.) A tí ľudia pre mňa niečo znamenajú... Chalani a Elliot, to nemusím vysvetľovať a myslím, že ani Em. A James ... Viac menej si ho predstavujem ako môjho kamoša... :) Ale týmto vám chcem povedať len toľko... Áno, zatiaľ sa tu nič nedeje. Ale to začne, nebojde sa. ;)
Enjoyy a 3+ komenty, aj keď viac by ma neuveriteľne potešilo :3 :)Xx - L

*8. časť*

,,No, už vrav," povedal Zayn, keď som si konečne s pocitom uvoľnenia potiahla z cigarety.
,,Takže, boli sme na takej nádhernej lúke s jazerom. Všade okolo les a ztamadiaľ bol úžasný výhľad všade. Ako sme tam prišli, už mal tam mal pripravenú deku s košíkom. Najedli sme sa toastov, dali si šampanské a len tak blbli. Potom sme opekali marshmallows a fotili sa."
,,Takže romantika?" spýtal sa Zayn trochu skleslo.
,,Áno," usmiala som sa. Z izby sa ozval moj mobil.
,,Počkaj chvíľu," povedala som a odbehla som to zdvihnúť.
,,Hi Lav!" pozdravil ma známi hlas v telefóne.
,,Ahoj sweetie," zasmiala som sa.
,,Ako si žiješ? Počkaj, neodpovedaj, ja viem. Dávaš rozhovory v pyžame na ulici s Tomlinsonom a randíš s Examplom. Mať tak tvoj život, nie tak si pískam," zasmiala sa.
,,Ale ja s Elliotom nechodím."
,,Vieš komu vrav rozprávky. Nestretneme sa? Od telefonovania ma bolí hlava."
,,O hodinku pred Starbucksom v centre," povedala som a rýchlo zložila. Určite by vyjednávala a skončilo by to tak, že by došla ku mne. Má presviedčací talent, ktorému vždy podl'ahnem. Na balkóne sedel Zayn a fajčil moju cigaretu.
,,Kto to bol? Elliot?" spýtal sa, bez toho aby na mňa pozrel.
,,Nie, kamoška," usmiala som sa a zobrala som mu z ruky cigaretu, ,,nemal by si fajčiť. Fanúšikom to vadí. A sl'úbil si, že sa pokúsiš prestať."
,,Prestanem, ak ja ty," zasmial sa.
,,Zayn," povedala som a chytila som ho za ruku. Zdvihol hlavu a zapozeral sa na mňa tými jeho čokoládovými očami.
,,Lav," šepol, chytil ma za bok a pritiahol si ma k sebe. Sledovala som jeho oči. Niekto tresol dverami, no nejak ma to netrápilo.
,,Hrdličký!" ozvalo sa z izby a mi sme od seba odskočili.
,,Tomlinson! Ty pako!" zanadával Zayn.
,,Hrdličký! Hrdličký!" kričal Louis a behal po dome.
,,Tomlinson sklapni!" zavrčal Zayn a ja som sa rozosmiala.
,,Uvedomuješ si, že v tých hrdličkách, si zahrnutá aj ty?"
,,Áno, lenže ja narozdiel od teba nie som zadaná," vyplazila som mu jazyk.
,,Louis!" zahučal Zayn a on naňho len vyplazil jazyk.
,,Ja sa idem chystať, nezabite sa tu dobre?" poslala som im vzdušnú pusu a vybehla som do izby. Hodila som na seba tielko s rifľami, bejzbalovú bundu, jemne som sa namal'ovala, zhrabla som kabelku so všetkými vecami a zbehla som po schodoch.
,,Idem! Prežite tu!"
,,Kam?" ozvala sa dvojhlasná odpoveď.
,,Za kamoškou?"
,,Akou?" spýtal sa Liam.
,,Nepoviem," vyplazila som mu jazyk a vošla som do haly. Prešla som okolo topánok na vysokom podpätku a nevenovala som im ani jeden pohl'ad. Musela som ich mať, lebo na žiadnu akciu by ma s chalanmi nepustili ak by som šla v botaskách. Dovod, prečo milujem šaty, až po zem - nevidno, čo mám na nohách. Vsunula som si nohy do mojich zničených Púm, zhrabla som kl'úče od auta a namierila som si to ku garáži. Stlačila som kl'úče a moje milované Audi zapípalo. Nasadla som a skontolovala som čas. O 15 minút sa máme stretnúť. Cesta mi trvá 10. Stíham. Naštartovala som a vyrazila.
Už z dialky som ju videla. Veď kto by ju nevidel. Úžasnè topánky, nádherné šaty, svetlo hnedé vlasy.
,,Čauko," objala som ju.
,,Ahoj," usmiala sa, ale nasilu. Chcela som sa jej niečo spýtať, no ona ma predbehla.
,,Nepôjdeme niekam? Nemám chuť sa baviť o mojom probléme v strede ulice." Chytila som ju za ruku a vošli sme do kaviarne. Podišla som ku pokladni a kúpila som dve vanilkové latté. Vyšli sme von a zamierili sme si to do parku.
,,No, o čom si sa to chcela baviť?" prerušila som ticho, ktoré medzi nami vládlo.
,,Sadneme si?" povedala a spustila sa na lavičku. Len som na ňu spýtavo pozrela.
,,Vraciam sa naspäť do Wolverhamptonu," povedala nakoniec.
,,Prečo?" skoro mi zabehla káva.
,,Nedokážem sa tu usadiť. Veď sa na mňa pozri. Za posledný pol rok som vystriedala 5 prác a dva byty. Myslíš, že ma to baví? Ledva mám na platenie podnájmu načas. Vrátim sa domov, k rodičom, nájdem si tam nejakú prácu. Bude mi tam lepšie," povedala skleslo.
,,Nie, to ti nedovolím. Čo budem robiť bez teba? S kým sa budem baviť?"
,,S chalanmi a s Examplom."
,,Em. Proste to pochop nikam nejdeš." Vytiahla som z kabelky mobil a rýchlo som naťukala sms.
'Zostaň doma, veziem ti prekvapenie. xo:) L'
,,Komu si písala?"
,,Uvidíš," zasmiala som sa a hodila som mobil do kabelky, no on presne vtedy zazvonil. Rýchlo som prebehla očami smsku.
'Len nech je dobré, hej? A čakám ťa. L  '
,,Poď!" potiahla som ju a odomkla som auto.
,,Nasadaj!" prikázala som jej.
,,Lav, nie. Musím sa zbaliť."
,,Nasadaj!" povedala som už ráznejšie a ona si s nevol'ou sadla dnu.
,,Ideme ku nám. A žiadne odvrávanie," zapla som rádio, aby nemohla vravieť.
Zaparkovala som u nás v garáži. Vystúpili sme a rýchlo sme prešli do haly.
,,Som doma! Liam! Migaj sem!" zakričala som a skopla som si topánky z noh. Em sa tiež vyzula.
,,No? Čo je to tvoje prekvapenie?" spýtal sa a vošiel do haly. Hneď ako zbadal Em, oči sa mu rozžiaril.
,,Ako rád ťa vidím!" povedal a silno ju objal.
,,Fajn, zvítanie máme za sebou. Choď do mojej izby, sú to posledné dvere naľavo, to si hádam pamätáš. Hneď som tu, len potrebujem vybaviť jednu vec," žmurkla som na ňu a počkala kým odíde.
,,Čím som si zaslúžil, že ma prišla pozrieť?"
,,Liam, musíš mi pomocť. Ona sa chce vrátiť naspať do Wolverhamptonu. Musíš mi pomocť, ju tu zadržať. Prosím. Ja ju tu potrebujem."
,,Dobre. Prečo chce odísť?"
,,Nevie sa usadiť. Nájsť si nejakú stálu prácu a normálne bývanie."
,,O niečom by som vedel," povedal, vytiahol mobil a vytočil nejaké číslo. Chvíľu čakal.
,,Ahoj! Mám na teba jednu otázočku Lou," povedal.
,,Pamätáš, ako si vravela, že potrebuješ asistentku? Ja viem, že ti Lav pomáha, ale aj tak? Potrebuješ? Och Lou, ty si zlato, ďakujem!" s úsmevom zložil.
,,Liam je čarovný! Woalá, všetko vybavené!"
,,Liam ďakujem za pomoc! Si vážne zlato!" zasmiala som sa.
,,Čo by som pre Em nespravil?" zasmial sa a vrátil sa do obývačky. Vybehla som do izby, kde ležala Em na mojej posteli.
,,Good news," zahlásila som, keď som vbehla do izby.
,,Vrav!"
,,Mám pre teba prácu aj bývanie! Neďakuj mi, radšej svojmu úžasnému bratrancovi," zasmiala som sa.
,,To nemyslíš vážne! Och Lav ďakujem!"
,,To nie ja, ale Liam."
,,To je jedno!"
,,Takže ideme ti do bytu po veci, aby si sa mohla presťahovať." Zbehli sme po schodoch, ani sme ich nepozdravili a vydali sme sa na cestu do Londýna. Keď sme dorazili k nej do bytu, zbalila sa raktevou rýchlosťou.
,,Takže kde budem bývať?" spýtala sa, keď sme nakladali jej jeden kufor do mojho auta.
,,U nás."
,,Lav. To nemožem."
,,Prečo?"
,,Vlasne , možem..." začala.
,,Kde je problém?" zasmiala som sa a naštartovala som.
,,Nebudem vám na obtiaž?"
,,Čo blbneš?"
,,A čo práca? Nie je to Londýn, vodičák nemám a vy ma nebudete nosiť."
,,Prosím ťa. Tvoja práca sa začína za 4 dni. Ideme do Ameriky," povedala som bez zaváhania. Vďaka chalanom, mám všetky dátumy, časy a všetko v hlave.
,,Ďakujem ti," šepla a usmiala sa.
,,Pre teba vždy sweetie," zasmiala som sa a zaparkovala som auto. Vytrepali sme sa aj s kufrom do haly.
,,Kto došiel?" ozval sa Harry.
,,My!"
,,Kto my?" spýtal sa Harry a už bol na chodbe.
,,Vy sa ešte nepoznáte. No vlasne, Harry ťa nepozná. Harry, toto je Em."
,,Teší ma. A čo ten kufor?" spýtal sa.
,,Liam vám nič nepovedal?"
,,Nie, LIAM, nám NIČ nepovedal! Však Liam?!" zakričal Harry.
,,To nič. Ja si kl'udne nájdem niečo iné," usmiala sa Em a otočila sa.
,,Nie, nie, nič také. O jedného sexy človiečika viac, pod touto strechou," zasmial sa.
,,Hazza, kroť si pred Em, svoje perverzné pudy, hej? Ak jej dačo spravíš, budeš mať so mnou problém," zahriakol ho Liam.
,,A čo si jej oco?"
,,Nie, je moj bratranec," zasmiala sa Em.
,,Liam, ako to, že si mi ju nepredstavil skor?"
,,Možno som nechcel," zasmial sa a zobral jej kufor.
,,Em, možeš bývať v mojej izbe kým ti nepripravíme nejakú druhú. A nie, neberiem ako odpoveď," zasmiala som sa.
,,A čo ty?" spýtala sa.
,,Ona spí so mnou," ozvalo sa spoza nás. Em sa strhla, no ja som sa ani nepohla.
,,Uniklo mi niečo?"
,,Nie. Len tak v skratke. O štyri dni odchádzame preč na tri týždne, takže buď zbalená. Kúpeľňa je za týmito dverami. Je do nej prístup len z tejto izby, takže ti tam nikto nevlezie. Chladnička je vačšinou plná. Teraz máme vol'no, takže možno nebude nikto doma. Keby niečo, som u Zayna. A ešte. Nelez chalanom do postelí," zasmiala som sa, ,,to možem len ja."
,,Fajn, všetkému rozumiem."
,,Hej! Ty lezieš do postele aj niekomu inému ako mne?"
,,A ešte, ak by si niečo potrebovala na oblečenie, moja skriňa ti je k dispozícii. A Zayn, jasne že nie! Som len tvoja!"
,,Už som sa zľakol." Hodila som pohl'ad na Em, ktorá na nás len tak čumela.
,,Zvykaj si," ozval sa Louis z dverí, ,,inak ja som Louis."
,,A ešte jedno pravidlo," povedal rýchlo Zayn, ,,nevoláme sa hrdličky!"
,,Jasné hrdličky!" zasmial sa Louis a poslal nám pusu.
,,Ja som Em," usmiala sa na Louisa.
,,Fajn, my padáme," zasmiala som sa a Zayn ma potiahol do našej izby.