Sosídž of laverz 7

Venujem mojmu ananásovémukoláčiku (tak ťa mám volať?? :D) ♡
Ako vždy, 3 komenty... Enjoyy :)Xx - L

*7. časť*

,,Zayn! Pusti ma! Za pol hodinu musím ísť," kňučala som, zatial' čo ma Zayn zvieral v náručí, ,,pozri sa ako vyzerám!" Mala som na sebe jeho rozťahané tričko a tepláky a vlasy mi stáli na všetky strany.
,,Nikam nejdeš!"zasmial sa.
,,Louis! Niall! Liam! Harry! Pomožte mi! Prosím!" kričala som.
,,Nie! Nepotrebuje pomoc!" zakričal Zayn.
,,Chalaní! No ták! Prosím! Louis!" zakričala som. Na schodoch sa ozvali kroky.
,,No?" vošiel ku nám do izby.
,,Zayn ma nechce pustiť von," zakňučala som.
,,Zayn," zavrčal Louis.
,,Ale Loui! Čo tu budem robiť? Ty budeš s El, Liam je vonku s Andym, Niall je v Írsku a Harry je pravdepodobne u nejakej pipky. Umriem od nudy!"
,,Nerád to vravím Zayn, ale mal by si niekam vypadnúť. Ísť von, zabaviť sa v bare. Keď tu nemáš Perrie, si strašne upriamený na Lav. Musíš sa odreagovať. Chápeš?" povedal Louis a Zayn trochu uvol'nil zovretie svojich rúk. Ja som to využila a rýchlo som sa mu vytrhla.
,,Ďakujem Louis, si zlato," zasmiala som sa a odbehla som sa obliecť.
Zazvonil zvonček pri dverách. Dokelu, nestíham. Rýchlo som sa domal'ovala a rozbehla som sa do izby po kabelku.
,,Lav! Pohni si!" zakričal z dola Louis.
,,Jasné, hneď som tam!" povedala som, hádzajúc si veci do kabelky. Mobil, peňaženka, cigarety so zapal'ovačom, servítky, žuvačky. Mala by som mať všetko. Zatvorila som izbu a rozbehla som sa dole. V obývačke sedel Elliot a rozprával sa s Louisom a Zaynom.
,,Ahoj," pozdravila som ho. On sa postavil a objal ma.
,,Ideme," chytila som ho za ruku a vytiahla do haly.
,,Elliot, vráť ju celú a nech je do 20:00 doma," povedal Zayn.
,,A čo si moj oco?" spýtala som sa ho naštvane. Zayn sa zatváril trochu smutne.
,,Idem. Do rána som tu. Ak nie, mám mobil," rozlúčila som sa s nimi a s Elliotom sme vyšli von, nasadli sme do auta a vyštartovali sme.
,,Kam ideme?"
,,To je prekvapenie," zasmial sa.
,,Nenávidím prekvapenia," zašomrala som si.
,,Tak máš smolu," zasmial sa a odbočil na pol'nú cestu. Po pár minútach cesty zastavil pri nejakom lese.
,,Počkaj tu," povedal a vystúpil. Sledovala som ho ako obišiel auto a zastavil pri mojich dverách.
,,Nech sa páči madam," elegantne mi otvoril dvere.
,,Ďakujem," rozchichotala som sa. Chytil ma pod pazuchu a vykročili sme. Po asi 5 minútach chôdze sme dorazili na lúku. Bolo tam nádherne. Výhl'ad na jazero, krásne voňavá tráva, motýle lietajúce všade okolo.
,,Poď!" povedal a potiahol ma smerom k nejakým veciam. Deka, košík.
,,Och, Elliot, to je tak nádherné," šepla som a pritiahla som si ho k sebe aby som ho mohla objať.
,,Nie je začo, maličká. Na toto miesto sa chodievam odreagovať, prečistiť si mysel. Si prvá, koho som tu zobral," usmial sa.
,,Je to krásne. Niečo tak dokonalé, pre mňa ešte nikdy nikto nespravil. Teda, okrem chalanov, ale to sa neráta," povedala som mu a on sa zasmial.
,,Naozaj nikdy nikto? Ani keď si bola mladšia?" pozrel na mňa a ja som aj bez toho, aby si zložil okuliare, vedela, ako na mňa vyval'uje svoje oči.
,,Nikto," šepla som a spustila sa na deku. Po pár sekundách, si ku mne sadol aj on. Objal ma okolo pliec.
,,Deje sa niečo?" šepol.
,,Nie, nie," usmiala som sa na neho mojím falošným úsmevom.
,,Lav," chytil ma za bradu a pootočil si moju tvár ku sebe, ,,úsmev! Ale prirodzený, prosím."
,,Pre teba všetko," zasmiala som sa a nahodila som už prirodzenejší úsmev.
,,Tak sa mi to páči," usmial sa a otvoril pinikový košík.
,,Takže, čo bude dnes na večeru?"
,,Predstavujem špecialitu podniku Examplove lúky. Je to novinka, delikatesa! Bude sa to priam rozplývať na jazyku. Určite si toto jedlo zamilujete! Prestavujem vám," urobil odmlku a strčil ruky do košíku, ,,toasty! Zapečené chleby s kečupom, syrom a šunkou! Woalá!" položil predomňa plastový tanier s obyčajným toastom. Potlačila som smiech a poriadne som si ho prezrela.
,,Hm, vyzerá to úžasne! Bolo to kopmlikované na prípravu?"
,,Nie, nebolo. Pripravovali sme to len šiesti," zasmial sa.
,,To fakt?" opýtala som sa ho so smiechom.
,,Jasné. Ja a piati hasiči," zasmial sa a z košíka vytiahol šampanské. Detské šampanské. Veď musí riadiť.
,,A čím som si zaslúžila toto nádherné detské šampanské?" zasmiala som sa.
,,Tým, že si tu so mnou išla. Čím iným?" zasmial sa a začali sme jesť. Dojedli sme, keď už slnko začínalo zapadať.
,,Počkaj! Nehýb sa!" prikázala som mu a začala som sa hrabať v kabelke. Po chvíli prehrabovania, som našla svoj mobil a zapla som na ňom foťak.
,,Toto bude perfektná fotka," povedala som a stlačila som spúšť.
,,Ukáž mi ju!" povedal a nahrnul sa ku mne. Naklonil sa nad mobil a pozrel si fotku.
,,Kto ti dovolil pohnúť sa?" zatvárila som sa vážne.
,,Prepáč," hodil po mne ospravedlňujúci pohl'ad a posadil sa naspať ako sedel.
,,Srandovala som. Mal si sa vidieť," rozosmiala som sa.
,,To nebolo pekné. Kazíž romantiku," zahriakol ma a ja som pretočila očami.
,,No dovol'? Tú romantiku som si nevšimla," chytila som mobil do ruky a znova som ho odfotila.
,,Nefoť ma! Radšej mi hoď tvoj zapal'ovač," požiadal ma.
,,Ako vieš, že ho mám?" spýtala som sa ho ale podala ho.
,,Keď sme sa prvý krát stretli, fajčila si," zasmial sa a zapálil oheň.
,,Pravda. Moj zlozvyk."
,,No, to máš pravdu," uchcetol sa, za čo si vyslúžil jedno buchnutie do ramena, ,,máš rada marshmallow?"
,,Kto nie?"
,,Neviem," napichol ich na paličky a ja som neodolala a znovu som si ho odfotila.
,,Ako chceš," povedal a vytiahol svoj mobil. Zapol foťák a začal ma fotiť.
,,Vieš o tom," začal, keď sa prestal smiať na výrazoch, čo som hádzala, ,,že nemáme okrem tej fotky z parku, žiadnu spoločnú?"
,,Viem o tom," usmiala som sa a to som už sedela hneď pri ňom. Tak je dosť silný, čo už. Urobili sme aspoň milión fotiek a na polovičke z nich sme sa smiali ako šialený. Proste sme si užívali náš večer.
***
Potichu som odomkla dvere, aby som nikoho nezobudila. Predsa, z lúky sme odchádzali o 1:32, na to, že mi Zayn volal každú chvíl'u. Vošla som do obývačky, z ktorej sa ozývali zvuky telky.
,,Ahojte," pozdravila som ich. Obaja odtrhli obraz od telky a pozreli na mňa. Prvý sa ozval Zayn.
,,Meškáš," povedal vyčítavo.
,,Prepáč, že som sa bavila!" odvrkla som mu. Kazí mi náladu.
,,Mohla si aspoň zavolať, alebo aspoň napísať. Bál som sa o teba!" povedal a postavil sa.
,,Zayn, nie som už malá! A ty, nie si moj rodič!" vyštekla som mu do tváre, no v zápätí som to oľutovala. V jeho očiach, som videla, že ho to zabolelo, tak isto ako mňa.
,,Prepáč," rýchlo som sa mu ospravedlnila. On len pokrútil hlavou a dal sa na odchod.
,,Zayn! Počkaj! Prosím," kňučala som. Dobehla som ho, keď vošiel do izby.
,,Zayn," chytila som ho za ruku, ,,zlato. Prepáč mi to prosím! Prepáč! Ja som to tak nemyslela." Stiahla som ho k sebe do objatia.
,,Bolelo to, keď si to povedala," šepol mi.
,,Zlato prepáč! Ja som bola len trošku naštvatá. Prepáč," ospravedlňovala som sa mu ako blázon.
,,Lav. Kľud. Je to v pohode," usmial sa, ,,ako bolo?"
,,Dokonalo," zasmiala som sa.
,,Popíš mi to bližšie," usmial sa, ja som sa postavila z postele a začala som si hl'adať pyžamo.
,,Zajtra, dobre? Teraz som už vel'mi unavená," zasmiala som sa a ľahla som si do postele vedľa neho.