Sosídž of laverz 13

Zajtra idem do Tatier, takže fakt netuším, kedy sa mi podarí dať novú časť. V sobotu bude na 1000% :)
Len tak mimochodom... Čítali ste knihu "Milujem ťa, Justin!" napíšem môj názor na ňu SEM (odkaz na fb stránku; ak by nefungoval, je aj napravo) asi okolo 9tej, tak potom čeknite ;)
Enjoyy... ;) Love u all my dear unicorns :)Xx - L

*13. časť*

,,Ďalej," povedala som, keď sa ozvalo klopanie na dvere mojej hotelovej izby. Zayn vošiel do izby, sadol si ku mne na postel' a zložil si tvár do dlaní.
,,Čo sa stalo?"
,,Rozišla sa so mnou."
,,Veď si sa s ňou chcel rozísť nie?"
,,Áno, ale bolelo ma to."
,,Neboj, to prejde," objala som ho okolo pliec.
,,Ja sa nebojím, len ma to trochu zranilo."
,,To bude dobré," usmiala som sa a pohladila som ho po vlasoch.
,,Ďakujem," šepol a oprel sa o moje rameno. Zdalo sa, že každú chvíľu zaspí.
,,Hrdličky!" vbehol Louis do izby.
,,Drž zobák Tomlinson," zahriakla som ho a on sa len zasmial.
,,Ideme na autogramiádu, takže Zayn, daj sa dokopy."
,,Jasné, už idem," postavil sa a upravil si vlasy, ,,ideš s nami?"
,,Že sa pýtaš," zasmiala som sa a vytlačila som ich na chodbu, aby som sa mohla prezliesť. Rýchlo som si obliekla rifle s tričkom a botaskami a vyšla som na chodbu, kde už všetci čakali.
,,Ideš aj ty?" spýtala som sa Em, ktorá nervózne stepovala vedl'a Liama.
,,Harry ma presvedčil," usmiala sa na mňa.
,,Tak, poďme," zasmiala som sa.
,,Ide sa!" zavelil Harry a vybrali sme sa smerom k autu.
Chalani si sadli na pripravené miesta a pomaly k nim začali chodiť dievčatá.
,,Vieš čo ideme robiť, namiesto unudenia sa k smrti pozeraním, ako fanynky budú obskakovať našich chalanov?" zasmiala som sa a potiahla som Em za ruku, ,,ide sa vyprázdniť si peňaženky! Chalani by mali končiť o hodinku, takže máme čas dve hodiny."
,,Nevravela si, že končia o hodinu?"
,,Mali by. Mali," zdoraznila som.
,,Vtom prípade sa ide nakupovať," zavelila a so smiechom sme sa vybrali do prvé obchodu.
***
,,Necítim si nohy," Em skopla topánky z noh, keď sme konečne prišli na izbu.
,,Lebo ti treba nosiť štekle," zasmiala som sa a vyzula botasky.
,,K šatám botasky?" zasmiala sa.
,,A čo si myslíš, že normálne robievam?" zasmiala som sa a začala som vybaľovať veci z tašiek.
,,Em? Možeš na chvíľu?" spýtal sa Liam, keď vošiel do izby.
,,Nebudem rušiť," usmiala som sa na nich a vyšla na chodbu. Zabočila som do Harryho izby.
,,Harry? Si tu?" zaklopala som a pomaly otvorila dvere.
,,Som v kúpeľke," zakričal.
,,No?" spýtal sa, keď si ma všimol v odraze zrkadla.
,,Ja som premýšľala," začala som.
,,O čom?" spýtal sa Harry a venoval mi spýtavý pohl'ad.
,,O," povedala som ale hneď som stíchla, lebo niekto otvoril dvere na izbe.
,,Potom," rýchlo som mu zašepkala.
,,Harry?" ozvalo sa.
,,No?" odsekol Harry.
,,Kde si?"
,,Tu," zasmial sa.
,,Kde tu?"
,,V kúpeľke." Po pár sekundách sa za mnou ozvali kroky.
,,Harry, potrebujem od teba jednu vec," povedal a ja som pretočila očami.
,,Tak ja vás tu nechám," zasmiala som sa a dala som sa na odchod. Prešla som po chodbe a smerovala k výťahu. Vyviezla som sa na strechu, spustila som sa na zem a zapálila som si. Cítila som sa hrozne.
,,Čo tu tak sama?" ozvalo sa mi za chrbtom.
,,Už tu nie som sama," usmiala som sa a otočila som sa k nemu.
,,Čo si chcela pred tým, ako nás vyrušil Louis?"
,,Bojím sa, že na to prídu. Myslím, že Niall niečo tuší," nervózne som žmolila cigaretu medi prstami.
,,Neboj sa. Nikto nič nezistí. Je to naše tajomstvo. A aj bude. Navždy," usmial sa a položil si ruku na moj pás. Jemne som mu ju zložila dole.
,,Harry," zasmiala som sa.
,,Tak nič. Skúsil som to."
,,Harold!" rozosmiala som sa.
,,Nemožem si trochu dovoliť? Vieš kto som? No vieš to?" oprel ma o stenu, ,,som Harry Styles. Styles počuješ? Ja smiem všetko."
,,Nedovol'uj si na starších hej?" odstrčila som ho.
,,A budem," zasmial sa.
,,Nebudeš!" vykríkla som a rozbehla sa k výťahu. Rýchlo som vošla dnu a stlačila som tlačidlo na zavretie dverí. Zviezla som sa na naše poschodie a podišla som k ich izbe. Jemne som zaklopala a ani som nepočkala na odpoveď, len som vošla dnu.
,,Hľadáš Zayna?" ozvalo sa z kuchynky.
,,Nie, pravdu povediac, prišla som za tebou," usmiala som sa a posadila sa na kuchynskú linku.
,,Za mnou?"
,,No nie, vieš rozprávam sa s Jamesom za tebou."
,,To nebolo vtipné," zatváril sa vážne.
,,Dobre, dobre."
,,A čo si to chcela?" spýtal sa a venoval mi plnú pozornosť. Otvorila som ústa, že sa ho to spýtam priamo, ale nakoniec som si to rozmyslela.
,,Idem dnes večer piť. Ideš so mnou?" povedala som nakoniec.
,,Že sa pýtaš," zasmial sa Niall.
,,Idem sa ešte spýtať ostatných."
***
Zobudila som sa s úsmevom na tvári. Z Ameriky sme sa vrátili predvčerom a ja som bola šťastím celá bez seba. No nie to bol dôvod môjho dnešného úsmevu. Potichu som vyliezla zo Zaynovej postele, obliekla si tričko a zbehla dole. Niall sa napchával, Louis sa rozprával s Harrym a Liam ešte asi tak isto ako Zayn a Em spal.
,,Dobré ránko," pozdravila som ich a dobre naladená som si vybrala jogurt z chladničky.
,,Bré ránko," povedal Harry, ,,čo tá dobrá nálada?"
,,Ach, len tak," usmiala som sa. Rozhodla som sa, že si overím, na koľko ma majú radi. Počkám, kým si na to spomenú sami. Zobrala som mobil z linky a naťukala rýchlu sms-ku.
'Konečne mám čas. Nezájdeme niekam? Musím ťa vidieť. Chýbaš mi. L xox'
Na odpoveď som nemusela čakať dlho.
'Jasné. O pätnásť minút som u teba. Obleč si ŠATY. E xxo'
'Šaty a ja, to nejde dokopy. Nestačí len niečo slušné? ;3 L xx'
'Nie! Chcem na tebe vidieť šaty! A neodvrávaj, lebo ťa do nich navlečiem sám. E xx'
'Poď ma obliecť. Chichi. Budem ich mať. Už len preto, lebo si to ty. L xoxo'
Už som nečakala na odpoveď, len som sa vybrala do mojej izby. Otvorila som skriňu a podišla som k mojej najmenej používanej časti. Časti so šatami. Vytiahla som asi jediné šaty, čo som mala. Jednoduché modré, nad kolená. Zobrala som si čierne sako a vošla som do kúpel'ne. Rýchlo som sa namaľovala, upravila si vlasy, aby sa ma nezľakol a vrátila som sa do izby, kde som začala hľadať kabelku. Keď som ju konečne našla, zbalila som si do nej všetky životu dôležité veci. Domom sa rozovučal zvonček. Bosá som zbehla po schodoch až do haly. Rýchlo som mu otvorila dvere a vrátila som sa pohl'adať topánky. Vsunula som nohu do modrej Supry.
,,To nemyslíš vážne!" zasmial sa od dverí, ,,neopováž sa k tomu obuť si tie botasky! A wau." Prebehla som po ňom pohl'adom a neudržala som smiech.
,,Prečo si takto oblečený?" mal na sebe modré tričko, čierne sako, rifle a modré supry.
,,Ty si pekne obuj tamtie topánky," ukázal na štekle, ,,a aspoň ladíme."
,,Do nich ma neobuješ."
,,Obliekol som ťa do šiat. Čo nezvládnem? Teraz si ich obuj." S nechuťou som sa zohla k modro-čiernym šteklom a vsunula som si do nich nohy.
,,Bože moj! Chalani, poďte rýchlo sem! Mne sa asi sníva!" ozvalo sa spoza mňa. Harry tam stál a držal si ruku na ústach.
,,Čo je také," začal Niall a potom mu padol zrak na mňa, ,,wau."
,,Tento moment musíme zvečniť," povedal Louis a rýchlo nás odfotil.
,,Padajme preč. Rýchlo," šepla som a otočila som sa. Vyšli sme von a nasadli sme do jeho auta.
,,Kam ideme dnes?" spýtala som sa ho.
,,Mám naplánovaný program do štvrtej, takže dúfam, že chalanom nebude vadiť, že si ťa dovtedy ukradnem."
,,Prežijú to," usmiala som sa.
,,Takže najprv, ideme ku mne domov," usmial sa na mňa a naštartoval.
Po piatich minútach cesty sme stáli pred jeho domom. Vystúpil a galantne mi otvoril dvere.
,,Ďakujem," zasmiala som sa. Chytila som ho pod pazuchu a prešli sme k domu.
,,Počkaj chvíl'u," povedal a vytiahol z vrecka šatku.
,,Nedávaj mi to na oči! Rozmažeš mi tým celý make-up," zakňučala som, no on mi ju aj tak zaviazal.
,,Toto si nedomyslel. Ako mám chodiť, v týchto topánkach bez očí?" spýtala som sa ho.
,,Niečo sa ti nepáči? A ja myslím na všetko," povedal a zdvihol ma na ruky.
,,Daj ma dole!" kričala som.
,,Ešte pár schodv," odvetil úplne kľudne. Konečne som pocítila pod nohami pevnú zem. Cítila som, ako ma chytil za ruku a potiahol. Boli sme už asi vo vnútri, pretože moje lodičky vydávali tlmený zvuk ako pri chozdi po koberci.
,,Už tam budeme," povedal a zastavil ma, ,,teraz stoj!" Cítila som ako prešiel za mňa a priložil si ruky na moju šatku.
,,Pripravená?" spýtal sa šeptom.
,,Áno," usmiala som sa a cítila som, ako sa mi uvoľňuje šatka. Pomaly mi spadla z očí a ja som si prikryla ústa, aby som nevykríkla od šťastia. Do oči, sa mi nahrnuli slzy. Rýchlo som sa otočila k Elliotovi a silno som ho objala.
,,Ty si si spomenul! Ďakujem!"
,,Ako by som mohol zabudnúť?"