Hey! :3 Som doma! Awwwh... Aj keď, ešte by som v Mníchove zostala... Takto.. prajem vám všetkým zažiť koncert chalanov... Je to neuveriteľný zážitok... Tá atmosféra <3 Bude sa o tom ešte vykecávať TU ... + na yt channeli budú všetky videá, čo som natočila LINK tak potom čeknite.. dúfam, že sa do hokeja načítajú :3 každopádne, mám novú časť... 3+ komenty, ako stále... Enjoyy:)Xx - L
*10. časť*
Obliekla som si
Zaynovu mikinu a zbehla som dole s úmyslom ospravedlniť sa im.
,,Chalani? Kde je
Niall so Zaynom?" spýtala som sa ich. V obývačke sedeli všetci okrem nich
dvoch.
,,Zayn je niekde
vonku a Niall asi v izbe."
,,Ďakujem,"
usmiala som sa, otočila sa a zamierila som do Niallovej izby.
,,Niall?" šepla
som. Nikto sa neozýval, tak som vošla dnu. Z balkóna sa ozývala gitara a spev.
Pomaly som prešla k otvoreným dverám.
,,Prepáč," šepla
som.
,,To je v
pohode," povedal a ani sa na mňa nepozrel.
,,Niall, prepáč
prosím. Ja som na teba nechcela kričať," sadla som si k nemu.
,,Veď ti vravím, že
je to v pohode," povedal a odvrátil pohl'ad.
,,Tak prečo sa na mňa
nepozrieš?"
,,Lav, je to v
poriadku. Nechaj to tak prosím," povedal a začal hrať na gitare.
,,Prepáč," ešte
raz som sa mu ospravedlnila a vrátila som sa do domu. Zobrala som si mobil,
zišla som do haly, obula si topánky, vyšla som von a rozmýšl'ala, kam mohol
Zayn ísť. Vytiahla som mobil a vyskúšala som mu zavolať. Vypnutý. Šmarila som
ho naspať do vrecka z mikiny a naštvane som sa vydala k parku. Pomaly som očami
prechádzala všetky lavičky ale nikde som ho nevidela.
,,Bože, ja som taký
debil," zanadávala som nahlas.
,,Keď myslíš,"
uchechtol sa od stromu. Rýchlo som sa otočila a pozrela som mu do očí. Mal ich
trochu červené. Postavila som sa a silno som ho objala.
,,Prepáč prosím!
Nehnevaj sa na mňa prosím," objímala som ho.
,,Zlato, to je v
pohode," usmial sa a pohladkal ma po hlave.
,,Nie, nie je to v pohode!
Zayn, ja som nechcela," pritiskla som sa mu na hruď a začala som znova
plakať.
,,To je v pohode, len
neplač," pohladkal ma po chrbte. Pomaly sme prešli k lavičke a usadili sme
sa na ňu.
,,Nie, nie je to v
pohode. Zayn, ja som to nechcela spraviť," plakala som.
,,Psst," tíšil
ma, ,,čo sa stalo, sweetheart?"
,,Ja som nechcela
Zayn. Ja viem, že som ti niečo sl'úbila, no už som to nevydržala." Pozrela
som mu do očí, ktoré na mňa spýtavo hl'adeli. Pomaly som si vyhrnula rukávy na
mikine.
,,Nechcela som.
Prepáč," šepla som. Len pozeral na moje zápästia. Boli na nich ešte
čerstvé rany.
,,Lav, prečo si to
znova spravila? Niečo si mi sl'úbila. Pamätáš?" hlas sa mu lámal.
,,Pamätám. Na ten deň
nikdy nezabudnem," šepkala som sotva počutel'ne, ,,pohádala som sa s tebou
a aj s Niallom. Nedokázala som sa ovládnuť. Hneváš sa?"
,,Hnevám,"
povedal mi na rovinu. Tá úprimnosť ma zarazila až som sa najprv nezmohla na
slovo.
,,A čo mám spraviť,
aby si mi odpustil?" vykoktala som zo seba.
,,Porozmýšľaj a možno
na to prídeš," odsekol a dal sa na odchod. V hlave som rozmýšľala. Nemala
som to robiť. Nemala som sa s ním hádať, nemala som siahnuť po žiletke. No
teraz, už je neskoro.
,,Prepáč, že som to
urobila. Mrzí ma to. Ale aj ty by si ma mohol chápať," zavrčala som
nahlas. Možno až príliš, lebo som upútala pozornosť jedného staršej dámy.
Pozrela na mňa a potom ku mne podišla. Čakala som, že na mňa začne nadávať, že
čo ju vyrušujem.
,,Trápi ťa
niečo?" usmiala sa.
,,Nie. Vlastne
áno."
,,Ten chlapec?"
spýtala sa a ja som na ňu len udivene pozrela.
,,Áno,"
vykoktala som nakoniec.
,,Ľúbiš ho?"
spýtala sa ma na rovinu, čím ma šokovala ešte viac.
,,Nie, neľúbim ho.
Sme len kamaráti," zasmiala som sa.
,,To vraví
toto," ukázala ukazovákom na moju hlavu, ,,ale čo vraví toto?"
ukázala na moje srdce. Čo vraví moje srdce? Na Zaynovi mi záleží. Ale, žeby
trochu viac?
,,Moje srdce vraví,
to isté, čo môj mozog. Sme len kamaráti."
,,Ako myslíš,"
zasmiala sa. Dáma sa otočila na pate a nechala ma tam sedieť, ešte stále
šokovanú, z toho, čo sa stalo. Po pár minútach ma prebralo z tranzu vibrovanie
mobilu. Hodila som rýchly pohľad na obrazovku. Louis. Čo ten chce?
,,No?" s
nechuťou som zdvihla.
,,Lav? Kde si? Je mi
to jedno, ale rýchlo príď sem. Prosím," a zložil. Super. Pretočila som
očami a rýchlym krokom som sa vybrala domov. Pomaly som otvorila dvere a
namierila som si to tam, kde pravdepodobne budú všetci, do obývačky. Skutočne
tam boli všetci. Okrem Zayna.
,,Som tu,"
povedala som a pozrela na Louisa.
,,Potrebujeme tvoju
pomoc," postavil sa a smeroval hore.
,,Čo sa deje?"
spýtala som sa.
,,Ide o Zayna. Keď
prišiel domov, len tresol dverami a dosť nadával. Ignoroval nás, keď sme
sa ho pýtali, čo sa deje," hodil na mňa psí pohľad.
,,Lou, ja neviem, či
vám pomôžem. Neviem, či so mnou chce hovoriť."
,,Ale určite chce.
Teraz šupito dnu," povedal a zaklopal.
,,Choď preč
Louis," zavrčal Zayn z izby.
,,Zayn, prosím ťa,
otvor mi," povedala som.
,,Choď preč. Chcem
byť sám," zavrčal. Stisla som pery. Ak to nejde po dobrom, tak po zlom. A
troche klamstva.
,,Zayn, prosím ťa.
Potrebujem sa zbaliť. O tri hodiny mi letí lietadlo a ja nemám zbalené
nič," zaklamala som. Z izby sa ozvali kroky, odmykanie zámku a v dverách
sa objavila Zaynova hlava.
,,Kam ideš?"
spýtal sa a ja som to využila a vopchala sa k nemu do izby.
,,Nikam, prepáč.
Musela som to povedať," ospravedlňujúco som na neho pozrela, ,,Zayn,
prosím ťa, nehnevaj sa na mňa. Prosím ťa. Nechcem sa s tebou hádať. Zayn,
záleží mi na tebe. Ja ťa mám rada. Si tu vždy pre mňa a ja som tu vždy pre
teba. Staráš sa o mňa ako o malú sestričku, ale mne to nevadí. Nechcem sa s
tebou už hádať. Bolí ma to."
,,Aj mňa to
bolí," usmial sa a privinul si ma k sebe.
,,Takže už sa
nehneváš?"
,,Na teba sa nedá
hnevať."
,,Naozaj? V parku si
tvrdil niečo iné," prebodla som ho pohľadom.
,,Ach,
zlatíčko," zasmial sa a rozstrapatil mi vlasy.
,,Vieš ako nenávidím,
keď sa mi niekto dotýka vlasov?" zavrčala som.
,,Máš úžasné
vlasy," zasmial sa.
,,Strašne,"
sarkasticky som sa zasmiala a začala som si hľadať pyžamo.
,,Idem spať,"
usmiala som sa, ,,dobrú noc." Zayn sa zohol a prezliekol sa do pyžama.
,,Dobrú noc,"
usmial sa aj on a ľahol si na posteľ vedľa mňa. Ponorila som sa do myšlienok. Tá
dáma v parku ma zaskočila. Bola ku mne otvorená, pýtala sa ma na to, na čo
chcela. A vytvorila mi v hlave veľký zmätok. Aj srdci. Vypla som mozog a
započúvala som sa do môjho srdca. Čo mi vravelo? Potichu som vyšla z postele,
obula som si papuče, chytila gitaru, ktorá ležala v kúte izby a po špičkách som
vyšla na balkón. Pozrela som na gitaru a zahrala som prvé akordy pesničky
'Listen to your heart'. Hrala som potichu, aby som nezobudila Zayna. Keď som
dohrala, položila som gitaru na zem a zapozerala sa na nočný Londýn.
,,Asi mala pravdu.
Nesmiem počúvať hlavu, ale srdce. Ľúbim ho," povedala som nahlas.
nenenene
OdpovedaťOdstrániťto je tak dokonale bože :OOOOOO
ja zomriem ! ona to povie nahlas a on to bude počuť,že ? že ? že :33 ano zase sa realizujem :33 ale zatial čo som povedala(napísala) bola pravda čiže dúfaam
bože to bolo tak super že ja ani hovoriť nemožem OMGOMGOMG :OOOOOOOOOOOOOOOOO
Troll môj, niekto to bude určite počuť, inak by to nehovorila nahlas, logika. :DD Ďakujem ti za pochvalu :3 a nezomieraj mi! ja chcem vedieť, či budem s Liamom alebo s Niallom :D :33 :)Xx
Odstrániťa keď ti nepoviem ? :P a čo keď nakoniec nebudeš ani z jedným ? :DDDD
Odstrániťale né prdelku si robím,ti poviem,že budeš s Liamom
som ja ale cuuuuute osobká :3
Pěkné :)))) ♥
OdpovedaťOdstrániťDokonalosť! ♥
OdpovedaťOdstrániťÁááá dokonalé ;) milujem tento príbeh <3 SOL & Zayn Forever <3
OdpovedaťOdstrániť- Łucka ;)