Sosídž of laverz 5

Unicorns neuveríte kto mi odpísal na twitteri... ^-^ Jedna vec, že najprv Sarra Manning (úžasná spisovatel'ka!) a druhá vec, že mi odpísala dokonalosť - my perfect Elliot! No ja som myslela, že snívam ^-^ a ak áno, tak ma prosím nebuďte. ;) enjoyy and leave comment bellow. :)Xx - L

*5. časť*

Celým domom sa ozval zvuk zvončeka. Tak nádherný budíček.
,,Idem!" zakričal Harry z dola. Ja som len zavrela oči a snažila som sa znovu zaspať.
,,Lav! Behaj dole!" zakričal Harry a ja som sa s nevol'ou postavila. Rýchlo som na seba natiahla aspoň nejaké rozťahané tričko s teplákmi a zbehla som po schodoch.
,,No Harry?" oslovila som ho a on mi len kývol hlavou smerom k hale. Pozrela som sa tam. Stál tam on. Úsmev sa mi roztiahol po celej tvári a podišla som k nemu.
,,Ahoj," pozdravila som ho.
,,Ahoj," usmial sa a objal ma.
,,Čo tu robíš?" chytila som ho za ruku a potiahla viac do haly, tak aby nás nebolo vidieť z obývačky. Fakt nemám chuť počúvať Louisove blbé komenty.
,,Mal som cestu okolo, tak som si povedal, že sa zastavím."
,,Rada ťa vidím," s úsmevom som sa oprela o stenu, ,,aj keď sme sa stretli len pred tromi dňami."
,,Nápodobne," zasmial sa.
,,Sweetheart? Kde si?" kričal z hora Zayn.
,,Budem musieť ísť, prepáč," ospravedlňujúco som sa naňho usmiala. No aj v tme, som videla, ako mu poklesol úsmev.
,,V poho," usmial sa a pobral sa k dverám. Išla som za ním až k autu.
,,Tak, vidíme sa niekedy," zasmiala som sa.
,,Niekedy sa ešte zastav," objala som ho na rozlúčku a pomaly som sa vracala do domu.
,,Lav?" zakričal na mňa, keď som už otvárala dvere od domu. Otočila som sa čakajúc, čo spraví.
,,Nešla by si niekedy von?" spýtal sa.
,,Prečo nie?" spýtala som sa a vrátila som sa k nemu. Zalovila som vo vreckách Zaynovej mikiny, v ktorej bola stále aspoň jedna fixka. Chytila som ho za ruku, vyhrnula som mu rukáv a napísala som mu tam moje číslo.
,,Zavolaj, alebo napíš," usmiala som sa a šťastne som odkráčala do domu. Dnu som vošla do kuchyne, stále rozžiarená ako slniečko.
,,Čo sa stalo?" spýtala sa El, keď si sadla ku mne.
,,Ale nič."
,,Vrav!" povedala a nevenovala ani jeden pohl'ad zvyšku domu, ktorý sa dotrepal do kuchyne.
,,Veď ti vravím, že nič El," zasmiala som sa a prebehla som pohl'adom po chalanoch.
,,Je v tom on?" spýtal sa Harry.
,,Kto?" ozvalo sa naraz pať hlasov.
,,Nikto," povedala som im, pozrela som na Harryho a jemne som mu prikývla.
,,Ja som to vedel!" povedal a začal tancovať svoje tanečky.
,,Bože Harold, ty si pako. Kučeravý pako," zasmiala som sa a kývla som na Zayna. On to pochopil a postavil sa.
,,Dnes máte vol'no a nerátajte s tým, že na vás buden celý deň pozerať. Užite si vol'no, lebo o týždeň odchádzame." Vybehla som po schodoch so Zaynom v patách. Vošla som do jeho izby a l'ahla som si na postel'. On sa oprel o rám dverí a sledoval ma.
,,Sweetheart?"
,,Hm?"
,,Kto je ten, o ktorom hovoril Harry?"
,,Nikto," zasmiala som sa.
,,Naozaj?" podišiel ku mne a nahol sa nado mňa, ,,naozaj?" šepol. Len som mu prikývla. Začal ma štekliť. Neznášam to. A on mi to napriek tomu stále robí. Grh.
,,Zayn! Prestaň!" kričala som a zvíjala sa od smiechu.
,,V žiadnom prípade!" zahriakol ma a začal ma štekliť ešte viac. Z nočného stolíka sa ozvali vybrácie.
,,Zayn, počkaj, zvoní mi mobil. Možno to je doležité," natiahla som sa pre neho. Cudzie číslo. Rýchlo som zdvihla.
,,Ahoj Lav, to som ja Elliot," pozdravil ma a ja som sa podvedome usmiala.
,,Ahoj," povedala som a zadržiavajúc smiech.
,,Zajtra mám vol'no, neskočíme niekam?"
,,Jasne, mám čas," na chvíl'u som si odtiahla mobil od úst a zakryla som ho rukou, ,,Zayn, prestaň! Telefonujem."
,,Dobre. O siedmej som u teba. A neobliekaj sa vel'mi slušne," zasmial sa a zložil.
,,Kto to bol?" spýtal sa.
,,Nikto zlato," zasmiala som sa a roztrapatila som mu vlasy.
,,Sweetheart," zakňučal a ja som len pokrútila hlavou, ,,ako to, že Harry vie o koho ide a ja nie."
,,Harry to nevie. Nevie viac ako ty," usmiala som sa a posadila sa.
,,Ale no tak! Lav! Vravíme si predsa všetko," urobil na mňa psie oči. Zayn má pravdu. Vravíme si všetko. Nikdy sme si nič nezatajili a na tom je postavené naše priatel'stvo. Na úprimnosti.
,,Elliot," šepla som.
,,Ten, čo si s ním bola v parku?" spýtal sa a ja som mu prikývla. Zakusol si do pery a tváril sa rozmýšl'ajúc.
,,Pozval ťa niekam?" povedal nakoniec.
,,Zayn Javadd Malik, vyhrávate sumu celých 0 korún a celoživitný pobyt doma! Blahoželáme vám," podala som mu ruku a tvárila sa ako nejaký vážny moderátor, ,,čo plánujete s touto cenou spraviť?"
,,Uhm, peniaze si dám do prasiatka a asi... Zostanem doma," zasmial sa Zayn a nasadil hollywoodsky úsmev, ,,ale teraz fakt Lav. Žiadne srandičky. Pojdeš tam?"
,,Jasne, že áno. Veď je to Elliot. Je to ten Elliot," zasmiala som sa.
,,Fajn, son trochu mimo. Poznáš ho štyri," začal Zayn.
,,Tri dni," rýchlo som ho opravila.
,,Tri dni a chceš s ním ísť na rande? Nie je trochu skoro?"
,,Ale my nejdeme na rande," opať som mu skočila do reči.
,,A aký Elli... Počkať čo?"
,,My nejdeme na rande."
,,Nie?"
,,Nie."
,,Aha." Po tomto som sa už rozosmiala.
,,Ty si si myslel, že idem na rande? A žiarlil si?" vravela som cez smiech.
,,Nie," hral sa s zipsom na mikine.
,,Žiarlivec, žiarlivec, žiarlivec, žiarlivéc!" kričala som na celý dom a rozbehla som sa dole schodmi.
,,Chalaní! Zayn žiarlí! Pozerajte!" smiala som sa sa.
,,Nežiarlim!"
,,Nie, vobec!" ironicky som zatiahla.
,,Lav!" zavrčal a ja som sa skryla za Louisa, ktorý sa ticho uchechtával, ,,keď ťa chytím!"
,,Louis, rýchlo! Do Narnie a ešte ďalej!" vyskočila som mu na chrbát. Najprv trochu zalapal po dychu, no hneď po tom ma chytil za stehná a rozbehol sa smerom na záhradu. Zayn samozrejme za nami. A za ním, zvyšok domu, ktorý sa na nás dobre zabával. Louis obehol dom a vykukol cez bráničku. Vyzeralo to prázdne, tak vyšiel von. Pobehol ešte trochu, aby nás Zayn nevidel. No to robiť nemal. Za nami sa pustilo asi desať novinárov. Louis ma zložil na zem.
,,Čo teraz?" šepla som.
,,Ignorovať ich nemá šancu. Tak si to užime," chytil ma pod pazuchu a vykročili sme im v ústrety.
,,Vieš čo sa mi na tebe páči? Že sa nehambíš výjsť na ulicu, takto oblečená," zasmial sa Louis. Ani som si neuvedomovala, čo mám na sebe, kým mi to nepripomenul. Len som nad sebou pokrútila hlavou a potiahla som ho rýchlejšie k novinárom. Už z dial'ky sme počuli ich hlasy.
,,Toto robíme pre srandu," šepla som mu a on sa očarujúco usmial.
,,Pán Tomlinson! Slečna Gleave!"
,,No dovolte? Ja som pán a ona slečna? Uvedomujete si, že je odo mňa staršia?" zahriakol ich Louis. Div som sa nerozosmiala.
,,Slečna Gleave, možem otázku?" oslovil ma jeden celkom pekný, mladý novinár.
,,Váš dnešný outfit, je vel'mi zaujímavý, ale vyzerá, akoby ste v ňom spali."
,,Hm. To bude asi tým, že som v ňom spala nie?" spýtala som sa a hrala som šok. Tie hodiny herectva sa mi fakt vyplatili.
,,Lav, také sa nevraví! Ešte Zayn zistí, že spávaš v jeho oblečení," zahriakol ma Louis.
,,Nezistí, neboj," povedala som a nenápadne naňho žmurkla.
,,Pán Tomlinson, prečo ste utekali so slečnou Gleave na chrbte?" spýtal sa jeden novinár.
,,A obaja bosí?" doplnil ho ten pekný.
,,Ach, to je na dlho. Chcete to počuť?" spýtala som sa ich trochu unudene. Všetci horlivo prikývli, tak som spustila.
,,Písal sa 12. marec 1990. Bolo krásne slnečné ráno, keď na svet prišla úžasná osoba. Jej rodičia ochkali nad jej krásou, až ju pomenovali Lav Stephanie Gleave. Určite vám to niečo vraví. Bola som to ja. Každým dňom som rástla, múdrela a hlavne okrásnievala. No potom nastal zlom. Presne 24. decembra 1991, sa narodil chlapec. Rodičia sa tešili, bol to ich najkrajší vianočný darček a tek ho pomenovali Louis William Tomlinson. Chlapec začal rásť a stával sa šialenejším, čím ďalej tým viac. A potom, jedného dná sa prihlásil do X factoru o čom Lav samozrejme ešte nevedela. Neuspel bla, bla, bla, bla, toto možne preskočiť, lebo to poznáte a niesom tam ja. Získali manažéra Paula a ten potreboval asistenku. Woala, a som tu ja!"
,,Ehm, ako to súvisí s tým," skočil mi do reči jeden novinár.
,,Neprerušujte Lav, keď vraví! Je to doležité, ona vraví len doležité veci," zahriakol Louis a kývol mi.
,,Kde som to skončila? Aha, jasné. Woala a som tu ja! Spoznala som týchto piatich bláznov a nasťahovala som sa k nim. V dnešné sychravé ráno, som sa vytrepala z postele a..." urobila som dramatickú odmlku, ,,a bola som lenivá sa prejsť. To je toho," prekrútila som očami. Louis vedl'a mňa premáhal aby sa nerozosmial a novinári na mňa čumeli ako na zjavenie.
,,Ak už nemáte ďalšie otázky, mi pojdeme," Louis ma chytil za ruku a pomaly sme sa pohli. ,,Počkaj chvíl'u," povedala som Louisovi, vytiahla papierik s perom a rýchlo som tam naškrabala odkaz.
,,Call me maybe?" naklonila som sa k tomu peknému novinárovi a strčila som mu lístok do vrecka. Potom som chytila Louisa a rozbehli sme sa domov.
,,Ty si dokonalá!" rozosmial sa Louis, keď sme vchádzali do domu.
,,Ja viem!" odvetila som mu a spolu sme prešli do obývačky, kde sedeli všetci pred telkou.
,,Kde ste tol'ko boli?" povedala, mierne naštvane El.
,,Sorry, požičala som si tvojho priatel'a. A o chvíl'u sa dozvieš," zasmiala som sa a prepla som program v telke na BBC1. Novinára z tamadial som si všimla, takže to tu každú chvíl'u bude.
,,Inak Lav, čo bolo na to papieriku?" spýtal sa Louis nalievajúc džúsy, ,,nedala si mu svoje číslo nie?"
,,Louis, zapoj hlavu, samozrejme, že nie! A čo som ja? Dať novinárovi svoje číslo? Nepoznáš ma?"
,,Pravdu povediac, po dnešku ťa nespoznávam. Nevedel som, že si až tak dobré herečka," zasmial sa.
,,Čo sa stalo? Som nejak mimo," ozval sa Niall.
,,Počkaj a pochopíš," zasmial sa Louis.
,,Ticho!" zahriakla som ich po pár sekundách, keď sa na obrazovke objavil nápis 'Hot interwev with...'
,,Sledujte a učte sa," povedala som a pridala som zvuk na telke. Video sa začalo. Chalani len pozerali na telku s otvorenými ústami a ja s Louisom, sme sa snažili nerozosmiať na ich ksichtoch. V telke to vyznelo lepšie, ako keď som to vravela v skutočnosti. Keď sa to skončilo, chalani s El na nás len nemo čumeli. To hrobové ticho prerušil až Niall. Vybuchol do smiechu.
,,L'udia, vy máte ale guráž. Postaviť sa pred novinárov a povedať im... Toto," len neurčito kývol smerom k telke.
,,No. To dokáže len Gleave a Tomlinson!" zasmiala som sa.
,,Aj vy by ste chceli také vedieť čo?" zasmial sa Louis. Prerušil ho však zvuk zvoniaceho mobilu. Harry sa poňho postavil.
,,Lav. Volá Paul. Chytaj," hodil mi svoj mobil.
,,Harry, je to tvoj mobil. Prečo s ním mám vravieť ja?"
,,Lebo určite chce teba. Kedy naposledy volal niekomu z nás?" Uznala som, že má pravdua tak som to zdvyhla.
,,Harry, okamžite mi daj k mobilu Lav!" zazjapal.
,,To som ja, Lav. Paul, kl'ud."
,,Kl'ud? KL'UD? Ste šialený? Daj ma na reprák, potrebujem vravieť aj s Louisom." S nechuťou som ho dala na reprák.
,,Ste vy dvaja normálni? Zjavne nie! Urobiť takýto rozhovor. Ako ste to mohli urobiť? Totálne vám preskočilo. A výjsť na ulicu, bez ochrankára. Preskočilo vám? Louis, myslel som, že si rozumný a nespravíš takú hlúposť, ale zjavne som sa v tebe mýlil. Urobil si chybu a odnesie si to celá skupina. A hlavne ty." Pozrela som na Louisa. Zranilo ho, že mu Paul prestáva doverovať. Videla som mu to v očiach. A bolelo to aj mňa. Mohla som ho od toho odhorvoriť. Mala som.

Takto ho stretnúť na ulici... Myslím, že by som tu už nebola. :D - L