A ĎAKUJEME ZA 5000 ;) - L
*27. kapitola*
*EM*
Vybehla som z ich domu a nechala si slzy stekať po lícach.
Za ten čas, čo som bola s Niallom, sa poriadne rozosnežilo. Opatrne som prechádzala bielym chodníkom a sledovala vločky dopadajúce, všade okolo mňa.
,,Em!" jemne som začula, no nevenovala tomu žiadnu pozornosť.
Prešla som cez ulicu a zabočila do parku, ktorý bol v tomto čase dosť plný.
,,Em!" začula som znovu. Tentoraz som vedela, že to bolo smerované mne, no neotočila som sa.
,,Em," ozvalo sa mi za chrbtom a hlasné vydýchavanie.
,,Čo chceš, pán už sa nechcem zal'úbiť?" odsekla som mu, no stále som mu stála chrbtom.
,,Em, no ták," zamrmlal si. Chytil ma za ruku a otočil k sebe.
,,Čo chceš?" zopakovala som svoju otázku.
,,Vysvetliť ti to."
,,No, lenže ja nemám záujem," odsekla som mu a pokúsila sa vytrhnúť - no neúspešne.
,,Dovol' mi to, vysvetliť ti," poprosil ma znova.
,,Harry, povedz mi jeden dovod, prečo by som mala! Prečo by som ťa mala počúvnuť? Prečo? Ty si ma poslal do kelu a ani si nechcel počuť moju, alebo Niallovu verziu! Tak mi povedz, prečo by som mala konať inak ako ty?" kričala som a oči sa mi raz znova začali plniť slzami. Ignorovala som l'udí, ktorí sa pri nás začali hromažďovať a sledovať našu hádku.
,,Lebo ja ťa l'úbim," pošepkal sotva počutel'ne, ,,a ty mňa."
,,Dokáž to," odvrkla som mu.
,,S radosťou," usmial sa, rýchlo si položil ruku na moj pás a pritiahol si ma k sebe bliššie.
,,Vtedy v bare, keď som sa opil, starala si sa o mňa. Odviezla si ma domov a dávala na mňa pozor. Zostala si so mnou aj napriek tomu, že nám to Paul zakázal. Aj napriek tomu, že som oficiálne s niekým inými. Verila si mi. Niall mi povedal, že si sa kvoli mne trápila. Teraz kvoli mne plačeš. L'úbiš ma. A nie je ti jedno to, že som sa, aj napriek tomu, že sme vtedy spolu neboli, vyspal s niekým iným," dopovedal a kusol si do jazyka. Čo sa?
,,Zopakuj to," zavrčala som a trochu sa od neho odtiahla, ,,čo si sa?"
,,Nie je ti to jedno. L'úbiš ma," usmial sa.
,,Jeden... Dva...Tri... Štyri... Pať...Šesť... Sedem... Osem... Devať... Desať," šeptom som počítala a musela zaprieť všetky svaly, aby som na neho nevyskočila.
,,L'úbiš ma, nepopieraj to. Vidím to na tebe," pošepkal a pritiahol si ma naspať.
,,Nenávidím ťa! Ako si mohol?" zvreskla som po ňom.
,,Pšššt, zlatko, nekrič tak," zasmial sa.
,,Nevolaj ma zlatko! Ja ním nie som!" vykrútila som sa z jeho objatia a rozbehla sa preč. No ďaleko som nezašla, pretože po pár metroch ma chytil.
,,Prestaň vyvádzať," zamrmlal si.
,,Nechaj ma," zakňučala som prosebne. Pohl'adom som sa mu úspešne vyhýbala, lebo som vedela, že ak by som sa pozrela do jeho zelených očí, neovládla by som sa a padla mu okolo krku aj po tom, čo mi spravil.
,,Em, mrzí ma to. Pozri bol som naštvaný a potreboval som sa odreagovať. Nechcel som na teba myslieť, lebo ma to bolelo. A to mi prišlo ako dobrý nápad. Nič to pre mňa neznamenalo, prisahám!"
,,To ma netrápi Harry! Ublížil si mi! Nechcel si mi veriť. Tak prečo by som mala veriť ja tebe?"
,,Prosím. Ja by som ti neklamal," prosebne mi pošepol a chytil ma za ruku.
,,Ani ja tebe. Lenže to ťa nezaujímalo, tak ani toto nezaujíma mňa," odsekla som mu.
,,Musíš mi veriť, Em," pozrel mi do očí. Tie jeho oči. Krásne. Nádherné. Dokonalé.
Prestaň! - okríkla som sa v hlave a odvrátila pohl'ad.
,,Prosím," pošepkal. Jemne mi prstom prešiel po brade a nadvihol ju tak, aby som mu nemohla uhnúť pohl'adom.
,,Nie," zašepkala som. Položila som ruky na jeho hruď a snažila sa ho odstrčiť, aj keď neúspešne.
,,Nehnevaj sa na mňa. Nedokážem byť bez teba. Si pre mňa vel'mi doležitá na to, aby som sa ťa vzdal. Prosím, odpusť mi. Proste sa to stalo. A prepáč, že som ti neveril. Že som ťa nevypočul. Nemal som to robiť," pošepkal a jemne mi prešiel končekmi prstov po tvári. Kučery, plné snehu, mu padali do očí, ktoré svietili krásne na zeleno. Pohl'ad mu sklzol na moje pery a ja som vel'mi dobre vedela, čo bude nasledovať.
Jeho hrejivé pery sa priblížili ku mojim a po pár sekundách sa spojili. Opatrne som trochu nadvihla hlavu, aby mal lepší prístup k mojim perám. Obmotal mi ruku okolo pásu, čím zmenšil medzeru medzi našimi telami.
Bili sa vo mne dve časti - tá, ktorá sa chcela odtiahnuť a tá, ktorá to nechcela. Mozog a srdce. Múdrejšie by bolo odtiahnuť sa, no lepšie neprestávať. A myslím, že bolo jasné, ktorá časť vyhrá.
Zdvihla som ruku a zašla mu ňou do vlasov, ktoré boli zmáčané neustálym snežením.
,,Ja som to vedel. Odpúšťaš mi?" zašepkal. Oprel si čelo o moje a vpíjal sa mi do očí.
,,Nenávidím ťa," povedala som mu. Na jeho perách sa objavil typický úškrn a hneď potom ma znova pobozkal.
Okolo nás sa ozval potlesk. Odtiahli sme sa od seba a pohl'adom prebehli skoro celý park, ktorý na nás pozeral a uznanlivo nám tlieskal.
,,Ďakujem," zašepkal, ,,že si mi odpustila."
,,Máš začo," zasmiala som sa a obmotala ruky okolo jeho krku.
Za ten čas, čo som bola s Niallom, sa poriadne rozosnežilo. Opatrne som prechádzala bielym chodníkom a sledovala vločky dopadajúce, všade okolo mňa.
,,Em!" jemne som začula, no nevenovala tomu žiadnu pozornosť.
Prešla som cez ulicu a zabočila do parku, ktorý bol v tomto čase dosť plný.
,,Em!" začula som znovu. Tentoraz som vedela, že to bolo smerované mne, no neotočila som sa.
,,Em," ozvalo sa mi za chrbtom a hlasné vydýchavanie.
,,Čo chceš, pán už sa nechcem zal'úbiť?" odsekla som mu, no stále som mu stála chrbtom.
,,Em, no ták," zamrmlal si. Chytil ma za ruku a otočil k sebe.
,,Čo chceš?" zopakovala som svoju otázku.
,,Vysvetliť ti to."
,,No, lenže ja nemám záujem," odsekla som mu a pokúsila sa vytrhnúť - no neúspešne.
,,Dovol' mi to, vysvetliť ti," poprosil ma znova.
,,Harry, povedz mi jeden dovod, prečo by som mala! Prečo by som ťa mala počúvnuť? Prečo? Ty si ma poslal do kelu a ani si nechcel počuť moju, alebo Niallovu verziu! Tak mi povedz, prečo by som mala konať inak ako ty?" kričala som a oči sa mi raz znova začali plniť slzami. Ignorovala som l'udí, ktorí sa pri nás začali hromažďovať a sledovať našu hádku.
,,Lebo ja ťa l'úbim," pošepkal sotva počutel'ne, ,,a ty mňa."
,,Dokáž to," odvrkla som mu.
,,S radosťou," usmial sa, rýchlo si položil ruku na moj pás a pritiahol si ma k sebe bliššie.
,,Vtedy v bare, keď som sa opil, starala si sa o mňa. Odviezla si ma domov a dávala na mňa pozor. Zostala si so mnou aj napriek tomu, že nám to Paul zakázal. Aj napriek tomu, že som oficiálne s niekým inými. Verila si mi. Niall mi povedal, že si sa kvoli mne trápila. Teraz kvoli mne plačeš. L'úbiš ma. A nie je ti jedno to, že som sa, aj napriek tomu, že sme vtedy spolu neboli, vyspal s niekým iným," dopovedal a kusol si do jazyka. Čo sa?
,,Zopakuj to," zavrčala som a trochu sa od neho odtiahla, ,,čo si sa?"
,,Nie je ti to jedno. L'úbiš ma," usmial sa.
,,Jeden... Dva...Tri... Štyri... Pať...Šesť... Sedem... Osem... Devať... Desať," šeptom som počítala a musela zaprieť všetky svaly, aby som na neho nevyskočila.
,,L'úbiš ma, nepopieraj to. Vidím to na tebe," pošepkal a pritiahol si ma naspať.
,,Nenávidím ťa! Ako si mohol?" zvreskla som po ňom.
,,Pšššt, zlatko, nekrič tak," zasmial sa.
,,Nevolaj ma zlatko! Ja ním nie som!" vykrútila som sa z jeho objatia a rozbehla sa preč. No ďaleko som nezašla, pretože po pár metroch ma chytil.
,,Prestaň vyvádzať," zamrmlal si.
,,Nechaj ma," zakňučala som prosebne. Pohl'adom som sa mu úspešne vyhýbala, lebo som vedela, že ak by som sa pozrela do jeho zelených očí, neovládla by som sa a padla mu okolo krku aj po tom, čo mi spravil.
,,Em, mrzí ma to. Pozri bol som naštvaný a potreboval som sa odreagovať. Nechcel som na teba myslieť, lebo ma to bolelo. A to mi prišlo ako dobrý nápad. Nič to pre mňa neznamenalo, prisahám!"
,,To ma netrápi Harry! Ublížil si mi! Nechcel si mi veriť. Tak prečo by som mala veriť ja tebe?"
,,Prosím. Ja by som ti neklamal," prosebne mi pošepol a chytil ma za ruku.
,,Ani ja tebe. Lenže to ťa nezaujímalo, tak ani toto nezaujíma mňa," odsekla som mu.
,,Musíš mi veriť, Em," pozrel mi do očí. Tie jeho oči. Krásne. Nádherné. Dokonalé.
Prestaň! - okríkla som sa v hlave a odvrátila pohl'ad.
,,Prosím," pošepkal. Jemne mi prstom prešiel po brade a nadvihol ju tak, aby som mu nemohla uhnúť pohl'adom.
,,Nie," zašepkala som. Položila som ruky na jeho hruď a snažila sa ho odstrčiť, aj keď neúspešne.
,,Nehnevaj sa na mňa. Nedokážem byť bez teba. Si pre mňa vel'mi doležitá na to, aby som sa ťa vzdal. Prosím, odpusť mi. Proste sa to stalo. A prepáč, že som ti neveril. Že som ťa nevypočul. Nemal som to robiť," pošepkal a jemne mi prešiel končekmi prstov po tvári. Kučery, plné snehu, mu padali do očí, ktoré svietili krásne na zeleno. Pohl'ad mu sklzol na moje pery a ja som vel'mi dobre vedela, čo bude nasledovať.
Jeho hrejivé pery sa priblížili ku mojim a po pár sekundách sa spojili. Opatrne som trochu nadvihla hlavu, aby mal lepší prístup k mojim perám. Obmotal mi ruku okolo pásu, čím zmenšil medzeru medzi našimi telami.
Bili sa vo mne dve časti - tá, ktorá sa chcela odtiahnuť a tá, ktorá to nechcela. Mozog a srdce. Múdrejšie by bolo odtiahnuť sa, no lepšie neprestávať. A myslím, že bolo jasné, ktorá časť vyhrá.
Zdvihla som ruku a zašla mu ňou do vlasov, ktoré boli zmáčané neustálym snežením.
,,Ja som to vedel. Odpúšťaš mi?" zašepkal. Oprel si čelo o moje a vpíjal sa mi do očí.
,,Nenávidím ťa," povedala som mu. Na jeho perách sa objavil typický úškrn a hneď potom ma znova pobozkal.
Okolo nás sa ozval potlesk. Odtiahli sme sa od seba a pohl'adom prebehli skoro celý park, ktorý na nás pozeral a uznanlivo nám tlieskal.
,,Ďakujem," zašepkal, ,,že si mi odpustila."
,,Máš začo," zasmiala som sa a obmotala ruky okolo jeho krku.
Zbožňujem túto fotku *-*
Hm..... ZaUjimave..... Nie, nie mile.... ;-) len si neviem Predstavit Čo sa stane ďalej.... :D
OdpovedaťOdstrániťVer mi, ani nechceš... :D :D No a ďakujem ;) :D
OdstrániťUff takže konec není :D to jedobře už se nemůžu dočkat dalšííííí :xD
OdpovedaťOdstrániťNie, koniec ešte nie je... Ešte vás s tým budem otravovať minimálne dobré 2 týždne... :DA bude... Aj keď asi až v nedel'u, ale bude... ;)
Odstrániť