Forever Young - *21. kapitola*

Dneska časť venujem mojej Emuške... ;) Oficiálne sme schválili nový príbeh (po tomto).. So, here you are... xx

*21. kapitola*

*HARRY*

Rozhodol som sa, že ju to nechám vysvetliť. Že si vypočujem, čo sa naozaj stalo. Vtedy som konal pod vplyvom alkoholu a neuvážene. Prešiel som k jej dverám a opatrne na nich zaklopal. Dúfal som, že ma vypočuje a nepošle tam, kam som ju poslal dnes ráno.
,,Idem!" zakričala, spoza dverí sa ozvali jej kroky a odomykanie dverí.
,,Ahoj!" žiarivo som sa na ňu usmial. Pozerala na mňa s otvoreními ústami.
,,Čo tu robíš?" vykoktala zo seba.
,,Ja, prišiel som sa ti ospravedlniť," povedal som jej opatrne, čakajúc na jej reakciu.
,,Počúvam," kývla mi a trochu pootvorila dvere, aby som mohol vôjsť dnu.
,,Pozri, mne je to fakt ľúto," začal som, keď som kútikom oka zbadal nejaký pohyb. Zamieril som tam pohľadom a uvidel niečo, čo som nikdy vidieť nechcel.
,,Čo tu robí on? A prečo nemá tričko?! Keď som to dnes ráno čítal v novinách, nechcel som tomu veriť. No mal som. Si obyčajná šľapka. Nenávidím ťa," vypľul som jej do tváre. Znovu ma začali ovládať nervy. Zamieril som naštvane von.
,,Harry, počkaj!" počul som za sebou kričať Nialla, no neotočil sa. Nech na mňa už nevraví. Nikdy viac. Nechcem s ním ani s ňou už mať nič.
,,Harry, nechaj ma ti to vysvetliť! Nebolo to tak, ako to vyzeralo!" chytil ma za ruku, aby ma zastavil. Lomcovala so mnou zlosť. Prudko som sa na neho otočil a vyceril moje ostré tesáky. Nevyzeral, že by ho to prekvapilo, alebo žeby sa naštval. Vyzeral, akoby to očakával.
,,Nechaj ma na pokoji! Obaja!" zvreskol som a vytrhol mu ruku zo zovretia, aby som mohol odísť. On ma za ňu rýchlo chytil, aby som mu nemohol ujsť.
,,Harry, my spolu nič nemáme! Musíš mi veriť! Myslíš, že by som si ja, ako jeden z tvojich najlepších kamarátov, začal s tvojím dievčaťom? Rozmýšl'aš trochu?" zvreskol po mne naštvane.
,,Je toho na mňa vel'a. Vel'a dokazov o pravom opaku. Niall proste už nechcem nič počuť. Zlomili ste mi srdce. Choďte doriti." Znova som sa mu pokúsil vytrhnúť, no on má neuveritel'nú silu.
'Nechaj ma na pokoji!' sykol som na neho v hlave.
,,Harry, prosím. Ver mi. Ona by ti neublížila," povedal mi jemne. Len som pokrútil hlavou a konečne sa mu vytrhol. Vybehol som von z bytovky, kde ma oslepilo asi desať fotoaparátov.
,,Pán Styles, kde ste boli?" ,,Prečo ste sa dnes ráno opili?" ,,Ako je to medzi vami a Debby?" ,,A čo Niallova nová priatel'ka?"
,,Nechajte ma na pokoji!" zvreskol som na nich a so zadržiavaním plaču zamieril domov.
Ako sa mi krásne dodrbal život.
Doma som tresol dverami a celou silou kopol do steny, na ktorej pukla omietka. Mal som neuveritel'né nervy. Ako ma mohla podviesť? S Niallom! Ako to mohol urobiť on? Ak by som ju nachytal so Zaynom, bolelo by to menej, lebo od neho sa to dalo viac menej očakávať. Ale Niall? Na neho by som to nepovedal. Myslel som si, že on taký nie je. Že sa mu dá veriť. Že by mi toto nespravil, keď videl, ako na ňu pozerám.
A ešte k tomu sa ma nezl'akol. Každý normálny človek by sa vystrašil pri pohl'ade na naštvaného upíra. Ale on nie. Bral to v pohode a nevyzeral nejako prekvapene. Musel o mne niečo tušiť. A pravdepodobne aj o nej. Prečo by mu to vravela? Načo jej to bolo dobré? A prečo mi nepovedala, že o mne vie? A že sa s ním stýka?
Tol'ko otázok a žiadne odpovede.
No poznal som človeka, ktorý ich poznal všetky. Dokonca dvoch. Ale moja hrdosť ma za nimi nepustila. Nedovolila mi za nimi ísť a prosiť o vysvetlenie. Skončili u mňa.
Unavene a vysílene som zamieril do postele. Ešte zo mňa vyprchávali posledné kvapky alkoholu z rána. L'ahol som do postele a v tom momente som spal ako zarezaný. Síce spánok nepotrebujem, ale dobre padne.

Voda pomaly padala v kvapkách vel'kých ako hrachy na studenú podlahu. A tam, sedela ona. Spoznal by som ju kdekol'vek. Tie jej neposlušné vlasy, ktoré odstávali na všetky strany a opuchnuté červené oči od plaču. Sedela na streche vysokej budovy. V hlave sa jej premietali spomienky, ktoré na mňa hlasno kričali, aby som sa pridal k ich sledovaniu. Nedokázal by som sa neprizerať, ani keby som nechcel. Pristúpil som bliššie. Prebiehali pred ňou spomienky, ako na plátne v kine. Zo začiatku sa tam objavovala len ona a Mike. Potom sa objavila spomienka na tú noc, ako som ju premenil. Na tú noc, som chcel zabudnúť tak isto ako ona. Nasledovali momenty so mnou. Ako ma stretla v rádiu, ako som jej rozprával o upíroch. Ako sme boli v bare a ako sme sa dali dokopy. Naše bozky, dotyky a znovu bozky. Spomienky na Nialla a Liama. Ako sa rozprávali. Ako ju Niall objímal. Ako som na ňu navrisekal a ako pri nej Niall stál a chránil ju. Ako jej pomohol, keď som ju ja zničil.
Na plátne sa dookola prehrávali slová, ktoré som jej povedal. Ako som na ňu nakričal.
Slzy jej tiekli prúdom po lícach až to s ňou trhalo. Bál som sa o ňu.
S plačom sa postavila a utrápene sa pozrela na plátno. "Už ťa nesklamem," vyčítal som jej z dokonalých pier,"milujem ťa."
Urobila krok dopredu a už len padala.