Neviem prečo, ale smejem sa... Proste Sarah píše tak úžasne, že ja sa smejem na každej časti aspoň na jednej veci... :DDD
báj d vej - možte dávať komenty aj vtedy, keď vás o tom výslovne nepoprosím... ;) - L
DCML 14. kapitola
Parafrázovanie
Ráno som sa zobudila okolo 5:00 no nechcelo sa mi už spať tak som šla skontrolovať Tanyu. Tá bola samozrejme v pohode.... A začala som dumať čo mám robiť. Najprv som mierne upratala, ale nebolo barz ani čo. Potom som pripravila aspoň zopár vecí na raňajky, no nechcela som ešte robiť, tie raňajky lebo neviem čo si dá Tanya a neviem ani kedy vstane. Nakoniec som si sadla, že si budem čítať knižku, ale ani pritom som nevydržala dlhšie ako 5 minút. Nechápala som to. Bola som taká..... Nabudená. Veľmi som sa tešila ani neviem na čo, no po chvíľke rozmýšľania som musela uznať, že to je len a len kvôli jednej veci resp. človeku........ Liamovi. ,,Preboha Angela sa ukľudni...." povedala som si možno trochu hlasnejšie ako som chcela.
,,Šalieš z neho???" ozvalo sa spoza mňa.
Strhla som sa. O stenu sa opierala Tanya a na ústach sa jej pohrával úsmev.
,,Jej už si hore??" opýtala som sa ako úplný dement.
,,No tak pri tej tvojej energii by v posteli nevydržal nikto." zasmiala sa.
,,Ja... Sorry." rezignovala som, no podvedome som sa usmievala, čo som si ani neuvedomovala až kým mi to Tanya nepovedala: ,,Zlato a nie si náhodou chorá??? Lebo asi od včera rána sa vkuse usmievaš. Vieš o tom vôbec???"
,,Vážne?? Ja... Ani nie." usmiala som sa nakoniec.
,,Dievča v živote som ťa nevidela takto vyvádzať kvôli chalanovi!!! A to už sa poznáme zopár tých piatkov." kývala hlavou Tanya. Mala pravdu. Nikdy v živote som nebola tak vedľa z nejakého chalana, vlastne kvôli nikomu.
,,Bože Tan čo budem robiť???" opýtala som sa nečakajúc odpoveď.
,,Angela Simons ako to myslíš, že čo budeš robiťˇ?!?!" podišla ku mne Tanya. ,,Veď si predsa ideš užiť to čo máš! A to naplno! Či? Čo by si chcela porábať hmm????" s priateľským úsmevom na mňa pozerala.
,,Oh Tan.... Vďaka." a už som ju objímala.
,,Ja už asi vážne mám dostať tote krámy abo čo..." smiala som sa. ,,No poď... Dáme si raňajky a dáme sa do normálneho biorytmu." usmiala som sa po chvíli na Tanyu.
,,Prezraď mi ako dlho tu som???" opýtala sa ma Tanya keď sme už sedeli pri stole aj s raňajkami.
,,Hmmm... Tak už 3. deň nie?? Aj s tým čo si prišla."
,,3. deň?!?! Som doma 3 dni a ešte som nebola pozrieť rodičov. Tí ma asi zabijú....." usmiala sa. ,,...ale iba pohľadom." zasmiala sa.
,,Och ani nevieš ako si mi chýbala...." ozvala som sa po chvíli nepodstatného diskutovania o počasí a o rozdieloch medzi Amerikou a Anglickom.
,,Och zlatko aj ty si mi chýbala, ale vidím, že si si v poho poradila aj bezo mňa." hodila po mne očkom.
,,No lebo ty nie...." odvrkla som jej pozerajúc, s úsmevom, do môjho taniera.
Tanya sa usmiala: ,,A vidím, že si si to tu aj prerobila.... A trošku na sebe zamakala." dokončila neisto.
Trpko som sa usmiala. ,,No, keď som mala slabú chvíľku začala som cvičiť, akože robiť niečo také čo mi spôsobovalo bolesť. Aby som sa trošku odreagovala. Niečo také ako rezanie žíl." usmiala som sa. ,,Ale len taký slabučký odvar. No a s tou prerábkou to bolo veľmi jednoducho. Asi pred troma mesiacmi ma to predošlé zariadenie tohto bytu omrzelo a tak som zobrala nejaké peniaze a trošku to tu pomenila. Kúpila som nejaký nábytok, trošku pomaľovala et voilá..... C'est výsledok!"
(et= a, c'est= to je)
,,Trošku si zmenila štýl nemyslíš??" opýtala sa ma Tanya trošilinku neveriacky. Mala pravdu pred tým som milovala sýte farby všetko som mala také farebné, no potom som cítila, že potrebujem niečo jemnejšie a zistila som, že som skôr na farby zeme a tak som si to tak aj zariadila. Drevo, biela + zelená a trošičku modrej. A veľmi sa mi to páčilo.
,,Nuž ľudia sa menia. A aj ty, ako som včera videla..." pozrela som na ňu s miernym úsmevom na perách.
,,Čo tým akože myslíš???" pozrela na mňa ona.
,,Včera keď si sa zobudila pri Harrym si si nevšimla?!?" vychutnávala som si jej nevedomosť.
,,Čo?!?!" nechápala Tanya.
,,Pamätaš sa, keď si vždy rozprávala o tom "otrasnom" objatí???" citovala som jej vlastné slová.
,,No....."
,,Tak včera poobede keď si sa zobudila tak si ležala presne v tom "otrasnom" objatí." zákerácky som sa usmiala a zase som použila tie jej slová. To parafrázovanie je celkom sranda. Celkom slušne by sa tým dal niekto vytočiť.
velmi zajímavéééé....řekla bych brutání ten její osud s miminkem :(
OdpovedaťOdstrániť