Forever Young - *23. kapitola*

Práve som dočítala knihu, ktorá ma inšpirovala k napísaniu tohto príbehu  (Padlí anjeli) a normálne sa hambím, že píšem, lebo to je tak dokonalé, že už asi 15 minút revem... :'33
No, ale každopádne vám sem pridávam časť. Po ktorej mejbí budete vraždiť... A hlavne Em a Sarah, but doesn't matter. :D - L



*23. kapitla*

*EM*
Znova som plakala na Niallovom ramene. Neverím, že si myslí, že ho podvádzam s Niallom. Proste sa mi tomu nechce veriť. Veď ako by som mohla?
Fajn, možno to tak vyzeralo ale to neznamená, že to tak naozaj je! Nie vždy je všetko tak, ako to vyzerá a on by to už mohol vedieť.
Ale keď to takto chce. Keď naozaj nechce počuť moju verziu, fajn. Nechám to tak. Aj keď viem, že na to len tak l'ahko neprestanem myslieť. No za pokus to stojí.
,,Em, už pomaly pojdem. Zvládneď to tu bezo mňa?" povedal Niall, čím prerušil moj myšlienkový pochod, na ktorom konci by som sa určite rozplakala.
,,Jasné, v kl'ude bež," usmiala som sa na neho a snažila zamaskovať slzy, ,,ďakujem ti."
,,Dobre. Ak by si ešte mala nejaký problém, alebo niečo potrebovala, som tu pre teba," stisol ma v objatí.
,,Zavolám ti," povedala som mu a odprevadila ho preč.
Zamkla som za ním dvere a už sa nesnažila zadržiavať slzy. Rozplakala som sa ako malé dieťa.
Mala som chuť nadávať, mala som chuť ubližovať a zabíjať. No nevládala som. Ublížil mi. Prečo si ma nechcel vypočuť?
,,Prestaň na neho myslieť!" povedala som naštvane. Po mojich už dlho mokrých lícach sa opať začali valiť slzy.
Postavila som sa a natiahla sa po krabičku servítok, ktorá ležala na stole. Opatrne som jednu vytiahla a silno si vyfúkala nos, ktorý bol plný ako... Proste vel'mi plný! Rukou som si uhladila vlasy, natiahla na seba bundu, čiapku, nasadila si okuliare, aj keď vonku snežilo a slnko sa márne snažilo predrať pomedzi husté oblaky.
Zamkla som byt a so sklonenou hlavou zamierila na miesto, kam som potrebovala ísť. Na miesto, kde som sa chcela odreagovať.
Prechádzala som rušnými ulicami Londýna a snažila sa ignorovať všetky šťastné páry, čo sa tešili zo snehu. Sledovala som len špičky svojich topánok a malé roztomilé vločky, ktoré na nich raz za čas dopadli.
,,Hej, dávaj pozor!" zhúkol niekto, kto do mňa narazil.
,,Pardon," zdvihla som hlavu a pozrela neznámej do očí, ,,zamyslela som sa."
,,To mi je jedno," odsekla a zohla sa po tašku, ktorá jej spadla po náraze na zem.
,,Je mi to fakt l'úto, nechcela som," krútila som hlavou. Ona zdvihla pohl'ad a prebodla ma svojimi hnedými očami.
,,Ty si Em?" povedala po chvíli rozmýšl'ania.
,,Ako to vieš?" spýtala som sa jej.
,,Poviem ti jednu vec. Drž sa od Nialla ďalej! On je moj! Ty mi na neho nemáš čo šahať! On ti na tie tvoje klamstvá neskočí. Chceš ho len pre slávu. Ak sa ho ešte raz dotkneš, niečo ti rozbijem. On. Je. Moj. Takže ruky preč!" povedala naštvane. Cúvla som o pár krokov dozadu a vstrebávala, čo mi povedala.
,,Bojíš sa ma, bitch?" zasmiala sa a znova podišla bliššie ku mne. Neodpovedala som, len sklopila zrak. Strach so mnou doslova lomcoval. Bála som sa, lebo som nevedela, čoho je schopná.
,,Nechaj Nialla na pokoji, hlupaňa. Veď on si uvedomí, že ideš len po sláve a odkopne ťa. Pozri sa na seba. Si tučná, škaredá. Ani náhodou nie si ako Danielle, Eleanor, Perrie a Debby. Oni sú milé, krásne, dobrosrdečné. A ty, pravý opak. Mala by si sa hambiť, ty štetka jedna," sykla. Ak by tu neboli l'udia, prisahám, vysala by som jej všetku krv z tela. No ona mala zjavne iné plány. Netrápilo ju, že tu sú l'udia. Tresla mi rukou do brucha. Od bolesti som sa prehla v páse a ona mi kopla do kolien, ktoré sa podlomili. Zosunula som sa na zem a čakala, kým odíde.
,,Tak ti treba, krava," pl'uvla na mňa a so smiechom odišla. Slzy sa mi opať začali tisnúť do očí a ja som im nemohla zabrániť. Bola mi zima, pomaly na mňa padal sneh.
L'udia okolo mňa chodili, no nevšímali si ma. A tí, čo aj o mňa zavadili pohl'adom si mysleli, že čo za bezdomovkyňu im tu kazí deň. Videla som im to na očiach.
,,Prechladneš," ozvalo sa detským hláskom a ja som opatrne zdvihla hlavu. Stálo predomnou asi desaťročné dievčatko. Hlavu malo až po nos zabalenú v šále a čiapku stiahnutú skoro do očí.
,,Je mi to jedno," zamumlala som si smutne.
,,Nemalo. Je to tvoj život. Chceš o neho prísť?" opýtala sa, no ja som neodpovedala. Ona pokrútila hlavou a vybrala sa preč.
Po asi pol hodine som sa rozhodla, vypadnúť z tade. Celé telo som mala premrznuté až na kosti. Postavila som sa a zamierila na miesto, kam so potrebovala ísť.
Opať som kráčala so sklonenou hlavou a snažila sa nevnímať okoloidúcich l'udí.
Zastavila som pred budovou. Obišla som si ju, rozhliadla sa a keď som nikoho nevidela, vyskočila som hore. Síce to bolo dosť vysoko, no neprekážalo mi to. Bolo to tak, akurát. Sadla som si na okraj a spustila dole nohy. Vo výške mi bolo príjemne.
Oparne som zatvorila oči a nechala spomienky blúdiť svojou mysl'ou.
Mike. Harry. Zayn. Harry. Niall. Liam. Harry. Niall. Harry.
Bolelo ma pomyslenie na nich. Na tých dokonalých l'udí, ktorých budem musieť opustiť. Na mojho najlepšieho kamaráta - Nialla. A na chalana, ktorého milujem - Harryho.
Opatrne som sa postavila.
,,Už ťa nesklamem," šepla som do vzduchu, ,,milujem ťa."
Privrela som oči a spravila istý krok do prázdna.

Question - čo si myslíte, že sa ďalej stane? ;) Spadne? Zachráni ju Harry? Alebo niekto iný? ;) :) Vaše myšlienky - do komentu... :D