Dance Changed My Life - 16. kapitola

Viete aký je to pocit, keď vám jeden deň učitel' povie, že sa mu donieslo, že máte blog, kde píšete príbehy a o pár dní na to, vám ukáže papierik s linkom na neho?? Pravdupovediac, keby to je nejaký iný učitel' a nie asi jediný normálny na škole, tak niekomu ublížime (a myslím, že obe s Em vieme vel'mi dobre komu...)... Ale toto neni normálne... Och... Toto sa može stať len nám... -.-
Takžee, tu máte časť a takto to poviem - čím viac komentov, tým lepšie! :) - Your unicorn. :D xx

DCML 16. kapitola
Rozchod???

Ráno som sa zobudila konečne normálne okolo 8:00 z čoho som bola neskutočne happy. Zayna som nechala ešte spať a potichu som pripravila raňajky. Už som končila, keď mi spadla vidlička a Zayn sa strhol.
,,Sorry!!!" vyhŕkla som.
,,Ja.... to je v poho len to už nerob." usmial sa.
,,Ok. Tak čo, vyspinkaný na mojom krásnom gauči???" so záujmom som sa opýtala.
,,V celku aj áno. Ale o inom. Prosím ťa prezraď mi, čo som včera urobil a čo sa mi len snívalo, lebo sa mi to mierne pletie..."
,,A taká logická otázočka. Z kade mám JA vedieť čo sa TEBE snívalo? Hm?"
,,Tak mi len povedz čo som hovoril alebo urobil." rýchlo povedal.
,,No tak prišiel si, ospravedlnil si sa mi, ja som ti odpustila a uložila ťa. Tak v skratke povedané." vychrlila som zo seba.
,,Také dačo ako pusa a dačo s Liamom??"
,,Áno bola pusa, na čelo. A pýtal si sa ma ako to so mnou a s Liamom je." vysvetlila som.
,,Ehmm... A také niečo, že....." pozrel na gauč a na seba.
Mala som taký pocit, že viem čo sa chcel spýtať. ,,Zayn! Nie! Ja chodím s tvojím kamošom a ty myslíš na také veci! No fuj!!!!" a nahodila som face a la "No fuj!!!" no dlho som to nevydržala a vybuchla som smiechom. ,,Mal si sa vidieť!" povedala som keď som sa dosmiala.
,,Nemám ťa rád." povedal urazene.
,,Za to ja ťa ľúbim." povedala som so smiechom. ,,No dobre. Poď spravila som niečo pod zub." nakoniec som ho pozvala k stolu.
Po krátkej chvíľke niekto zaklopal. Zase som bola úplne zaskočená. ,,Bože, za polrok mi tu raz niekto klopal a teraz v kuse dakto chodí." (zatiaľ to bol len Zayn a ten čo stojí za dverami, ale aj to je dosť).
Otvorila som dvere a zostala milo prekvapená.
,,Ahoj čo ty tu?" opýtala som sa s úsmevom Liama.
,,Dobré ránko. Nuž zobral som si k srdcu tú tvoju vetu že či "už dievčatá majú robiť všetko za chalanov" a...." zdvihol sáčok s rožkami ,,.... a som tu." usmial sa a pobozkal ma.
,,Angie? Kde máš servítky??" zrazu sa ozval Zayn z kuchyne. Liam sa odtiahol a hodil na mňa nechápavý pohľad: ,,To bol Zayn?!?!"
,,Do riti." povzdychla som si. Až teraz mi došlo ako to vyzerá. A svojou reakciou "Do riti" som si absolútne nepomohla.... Ale to som si uvedomila až keď ma Liam dosť ráznym pohybom odstrčil a vošiel do obývačky. ,,Počkaj ono to nie je tak ako to vyzerá." dobehla som za ním. Pozrel sa nenávistne na Zayna a potom na mňa. Zayn "našťastie" ničomu nechápal a tak sa tváril ako pristihnutý pri čine, čo mi ešte viac pomohlo. ,,Liam!!" kričala som za ním, no on sa otočil na päte a už bol pri výťahu. Ešte tesne pri výťahu som ho dobehla a chytila ho za lakeť. ,,Prosím vypočuj ma." prosila som.
Liam sa otočil a pozrel mi do očí. No nebol to ten pohľad, ktorý som u neho poznala. Bol plný nenávisti, zlosti a agresivity. Prebodol ma tým pohľadom a mňa to úplne odrovnalo. Bolo to viac ako tisíc nadávok. Ako keby mi povedal "Ty šľapka!" a ešte zopár hrešení naokolo. Ale od neho ma to ranilo, a veľmi hlboko. Musela som tam zopár sekúnd zostať stáť aby som to strávila. Bolo to také hnusné. Cítila som sa strašne. Normálne som mala pocit, že som niečo zlé spravila, ale nespravila som, či? Vrátila som sa do bytu a sadla si na gauč. Prázdno som pozerala pred seba a snažila sa spracovať poslednú minútu.
,,Angela čo sa stalo??" opatrne sa opýtal Zayn.
,,Úprimne?? Ani neviem. Asi sme skončili...." povedala som smutne a do očí sa mi nahrnuli slzy.
Zayn nevedel čo povedať a tak ma len objal. Takto tíško sme tam chvíľu sedeli no nakoniec som ho ubezpečila, že som v pohode a vyprevadila som ho pred dvere.
,,Naozaj si v pohode??" ešte pred dverami sa ubezpečoval minimálne 7. krát.
,,Áno Zayn. Som a budem v pohode." povedala som mu asi 7. krát.
,,No.... Dobre. Tak v pondelok sa vidíme na tréningu. A.... porozprávam sa s Liamom." dodal ešte nakoniec.
,,Vďaka."
,,Tak sa drž." povedal, objal ma a odišiel.
Zavrela som za ním dvere a zviezla sa na zem. Vložila som si tvár do dlaní a chcela plakať, ale ani to som nedokázala. Proste som mala taký strašný pocit. ,,Och preboha! Včera sa mi ospravedlní Zayn a ja sa konečne uzmierim s ním aj sama so sebou a ráno príde Liam a som zase v tom!!!" zakričala som sama sebe. ,,Do prčic aj s ním! Do prčic aj s celou láskou!!!" pokračovala som. Čo to kecám veď to nebola láska! Veď sme sa práve rozišli kvôli blbosti, ktorá sa ani nestala. A keby ma mal vážne tak rád, tak by len tak ľahko neodišiel. Povedala som si v duchu. ,,Si krava!!" a už som veľmi chcela plakať, no sama som si to nedovolila. Zdvihla som sa, zobrala Mp3 aj so slúchadlami a pustila si na plné pecky najdepresívnejšiu hudbu akú som mala. Takýmto štýlom som strávila celý deň, no stále som myslela na to dievča, s ktorým som sa mala na ďalší deň stretnúť. Chcela som to zrušiť lebo som vôbec nemala chuť, ale ja nie som taká sviňa, žeby som ju tam nechala čakať. A tak som sa ráno chtiac, nechtiac vychystala a dostavila sa na miesto. To dievča tam už čakalo usmiate od ucha k uchu a ja som sa pri pohľade na ňu musela usmiať, lebo na nej bolo doslova vidieť ako sa teší.
,,Ahoj."
,,Ahoj." začali sme trošku hanblivo no rýchlo sme prerazili ľady.
,,Počuj ja vlastne neviem ani tvoje meno." usmiala som sa na ňu.
,,Jaaj. Aha. Sorry tak ja som Rebecca." žiarivo sa usmiala.
,,Teší ma." aj ja som sa mierne usmiala. ,,Tak poď najprv ti to tu poukazujem, lebo mám chuť sa zahrať na sprievodkyňu a potom môžme začať tancovať." oznámila som.
,,Ok."
,,Tak poď...." a spustila som. Toto je toto. Toto je toto. A aspoň trošičku som sa odreagovala.
Keď sme konečne vošli do "mojej" sály, ten aký taký úsmev čo som mala sa mi stratil a Rebecce to neušlo.
,,Čo sa stalo??" starostlivo sa opýtala.
,,Ja.... To nič." chcela som to uzavrieť, no jej pohľad mi to nedovolil. Mala krásne zelené oči, ktoré v sebe mali niečo také ako röntgen, videla viac ako ostatní. ,,Ja....." lámala som samú seba. Chcela som sa vyrozprávať a zase som si povedala: "Veď si vždy bola úprimná." A tak som jej to celé vyrozprávala. Úplne od začiatku a so všetkými detailmi. Celý čas ticho počúvala. A keď som dorozprávala len si to nechala prejsť hlavou a nakoniec povedala: ,,Podľa mňa ste do seba zamilovaní až po uši." usmiala sa.
,,Ale veď...." ale nestihla som ani dokončiť lebo pokojne pokračovala.
,,U teba to je úplne očividné, lebo vyzeráš, úprimne povedané hrozne a uňho to je vidno, alebo bude vidno podľa toho ako sa bude správať neskôr. Ale podľa mňa už by sa niečo dalo povedať podľa toho ako reagoval keď vás našiel so Zaynom. Lebo ak odišiel tak rýchlo a tak ho to vytočilo, tak to znamená, že mu na tebe a na tom s kým spávaš záleží. A to až tak, že ťa takmer zhodil na zem, lebo ho to tak vytočilo. Čiže je do teba úplne paf." zakončila nakoniec s úsmevom.