Sorz, že tak neskoro... Ale pred obedom som spala, po obede som bola s Em (nechcite (tak sa to píše?? :D) vedieť, čo sme robili :D :D (nič zlé :D))... a teraz som uvažovaa (úplne seriózne), či sa vám sem ešte oplatí pridávať DCML, keď to nikto nečíta, čo ma dosť mrzí... :/ Alebo sa mýlil a číta to niekto?? Každopádne, komenty nikoho ešte nezabili, tak ich sem možte dávať... ;) xxx
Vaša Lav, ktorá sa zal'úbila do svojho vlastného príbehu (som divná... :D :D zvykajte si :D)... Love ya, unicorns ;P*
DCML 15. kapitola
"Prepáč mi to."
Dnes bola streda a v stredy nemávame tréningy tak ten deň sme strávili spolu s Tanyou kecaním, prechádzaním sa po centre Londýna a len takým potulovaním sa. Celý deň bol okej, no večer som to nevydržala a zavolala som Liamovi.
,,Čauky čo porábaš??" začala som normálne.
,,Hey, girl! No čaves. Čo sa neozívaš celý deň???"
,,Nevedela som, že to už dievčatá majú robiť všetko za chalanov...." povedala som naoko pohoršene.
,,No mohli by ste začať....." zasmial sa Liam. ,,Ale vážne, čomu vďačím, že si sa ozvala??"
,,Nuž takto. Ja..... Hmmmm....." došli mi slová. ,,No proste som ťa len chcela vidieť....." po chvíli som to zo seba konečne dostala.
,,Fíha... " doslova som cítila ako sa usmial. ,,Fajn tak kde si???"
,,No momentálne v centre."
,,Taaaaak som tam asi za 10-15 minút môže byť???"
,,Liam na to ti poviem len jednu vec. Ženy nemajú radi otázky." povedala som smrteľne vážne, ale s úsmevom.
,,Takže sa vidíme...." dokončil Liam (a stavím sa, že viem presne s akým face-om).
S Liamom sme boli von asi do polnoci takže som potom ráno mala menší problém vstať a dostaviť sa na tréning načas (jedna poznámka: sex NEbol). Nuž, ale stihnúť som musela (teda ani nie, ale ja nezvyknem meškať) aj keď na úkor toho, že som nešla behať. Kvôli tomu chalanovi sa mi zhorší kondička....
Ale strašne som sa už tešila na sobotu, na to "stretnutie" alebo ako to mám nazvať s tým dievčaťom z ulice, že vraj s mojou fanúšičkou .
Ten deň sa vliekol nezvyčajne pomaly, ale nakoniec som sa dočkala večera. Sadla som si na gauč a pustila telku.
Pozerala som ju asi tak 5 minút, no omrzelo ma to už po prvých troch. Neviem ja nejak nie som na telku.
Keď zrazu niekto zaklopal. Bolo už asi 22:00 tak ma to dosť zaskočilo. Najprv som myslela, že nejaká šibnutá suseda, druhý tip bol Liam a nakoniec za dverami stál..... Zayn. Otvorila som dvere a zostala stáť s otvorenými ústami.
,,Čo tu preboha robíš?!?" neveriacky som sa spýtala.
Opieral sa o zárubňu dverí s hlavou otočenou k zemi. Vyzeral mierne ako keby bol opitý, ale nevedela som to s istotou povedať až kým nezdvihol hlavu.
,,Ja..... Hmmmm... Som prišiel lebo.... Som chcel sa ospravedlniť." dostal zo seba asi po minúte koktania.
Potriasla som hlavou či sa mi to nesníva abo čo, ale nič! Stále tam stál!
,,Počkaj a začo??? Vieš čo, mal by si asi ísť domov...." už som ho chcela nasmerovať späť k výťahu keď sa ozval.
,,Počkaj.... Vtedy.... Keď sme spolu chodili a potom...." sklopil zrak.
,,Myslíš to dieťa?"
Nepovedal nič, len nemo prikývol. Vedela som, že nie je až tak opitý, keď sa o tom zmienil.
,,Tak ... Poď dnu." nakoniec som vyhŕkla.
Usadila som ho na gauč a ja som sa posadila na kreslo oproti nemu. Chvíľu bolo ticho a nakoniec sa ozval: ,,Ako to bolo??"
,,Fakt to chceš vedieť?" opýtala som sa ho.
Zase len nemo prikývol.
Nevedela som či mu mám povedať pravdu alebo ako, ale nakoniec som sa dohodla sama so sebou: "Angela stále si bola úprimná tak čo teraz vymýšľaš?!?!" A tak som spustila. Povedala som mu úplne všetko a cítila som ako sa mi uľavuje. Už mi dokonca ani nenavrela hrča v hrdle, podľa čoho som usúdila, že už som sa s tým zmierila. Rozprávala som a rozprávala a on len ticho počúval.
Keď som skončila, pozrel na mňa tými svojimi nádhernými hnedými očami, do ktorých som pozerala vtedy, keď som si s ním začala. Konečne som pochopila prečo som to spravila a prečo som si myslela, že ho ľúbim. Plietla som si pojmy s dojmami. Ale už som si spravila jasno v slovách a viem, ktoré kedy použiť. "Ľúbim ťa" poviem kamarátke alebo kamarátovi, no "Milujem ťa" poviem len jednej osobe na tomto svete (alebo možno aj nie:D). Zatiaľ som to nepovedala nikomu, ani Liamovi. Aj keď som už asi raz alebo dvakrát mala chuť povedať mu to.
,,Prepáč mi to." vyslovil a ja som cítila, že to myslí vážne.
Pomaly som prikývla a do očí sa mi náhle začali hrnúť slzy. Pozeral na mňa lebo nevedel, či to je že ho nenávidím alebo, že mu odpúšťam. Pomedzi vzlyky som sa usmiala a on to pochopil. Prisadol si ku mne a objal ma. Zrazu mi spadol akokeby kameň zo srdca. Od vtedy čo som potratila mi niečo ležalo na srdci. Taký ťaživý pocit. No až teraz som si ho uvedomila, keď ma už opúšťal. Usmiala som sa a objatie mu opätovala.
,,Odpúšťam ti....." pošepkala som mu do ucha a privinula sa k nemu tuhšie. To jediné som teraz potrebovala. Zayn vyzeral ako by sa mu uľavilo, no taktiež vyzeral akokeby mal novú starosť. A myslím, že aj viem akú...
,,A mimochodom, len kamoši." povedala som pre ujasnenie.
,,Vďaka." usmial sa.
Chvíľu sme sa potom ešte rozprávali, no nakoniec zahlásil: ,,Nuž tak ja už by som mal ísť." vstal no nejak mu to nevyšlo, lebo sa mu zakrútila hlava a takmer skončil s hlavou v mojom stolíku.
,,Vieš čo? Ty radšej pekne zostaň tu. Ja ti usteliem tu na gauči a keď zajtra vytriezvieš tak pôjdeš domov. Aj tak zajtra nemáme tréning. Ok?" navrhla som mu.
,,No ja.... A nebudem ti vadiť???" zdvorilo sa ma opýtal.
,,A prečo by si mal?? Ja už dnes nečakám nikoho." zasmiala som sa. ,,A aj keby. Mám predsa dvere." dodala som s úškľabkom a ukázala smerom do spálne.
Zaynovi som ustlala najpohodlnejšie ako sa dalo, ale stále to bol iba gauč. Už si aj ľahol a ja som bola na odchode, keď ešte vyhŕkol: ,,A čo Liam?? Ako je to s vami??"
,,Čo by bolo s nami??" opýtala som sa nechápavo.
,,No lebo keď ste spolu vyzeráte tak šťastne a včera či predvčerom keď ste spolu išli večer von. Čo ste neboli celý deň spolu, tak celý deň bol taký nemastný, neslaný, ale keď si mu zavolala tak sa úplne celý rozžiaril. Ja som chcel.... Či to je z tvojej strany len také alebo aj niečo vážnejšie." konečne dopovedal myšlienku.
,,No... Ja dúfam, že to je niečo vážnejšie, lebo ináč by som si s ním nezačala. Vieš lebo odkedy som k Vám nastúpila nespala som ani s jedným chlapom. Nepotrebovala som vzťah, ale teraz..... Ja neviem. Keď no.... Ja sa pri ňom cítim tak krásne." podvedome som sa usmiala, ,,Úprimne povedané myslím, že to bude... ale neviem." odmĺkla som sa. ,,A poviem ti k tomu ešte jednu vec. Cítim sa pri ňom úžasne, a to sme spolu ešte nespali." bolo vidieť, že ho to zaskočilo, no nepovedal nič.
,,No dobre, dobrú noc." usmiala som sa.
,,Dobrú a ďakujem..." povedal ešte. Usmiala som sa naňho a dala mu pusu na čelo. ,,Aby si dobre spal." zasmiala som sa.
pěknééé :))))
OdpovedaťOdstrániť