Forever Young - *26. kapitola*

Také nervy, jak ešte nikdy... :@ Mám chuť sa na všetko vysrať.. Prečo? Dve hodiny cesty do Pol'ska som zabila písaním FY... Dve hodiny... Napísala som časť s ktorou som bola dosť spokojná... Nechala som ju otvorenú v mobile a išla sa lyžovať... Samozrejme, to by som nebola ja, keby som si ju nezabudla uložiť... Hádajte čo... Moj mobil sa vypol a časť sa zmazala... KILL ME!! Absolútne sa mi ju nechce písať znova.. -.-
Aleeee... :D Hazza bol na lyžovačke so mnou!! :D Išla som na sedačke číslo - teraz šok - 69!! :D Pod časťou je obrázok... ;)
Takže si užite časť, ktorá sa končí mojím - v poslednej dobe vel'mi obl'úbeným slovíčkom... :D - Lav xx

*26. kapitola*

Zdvihol to asi po troch zazvoneniach.
,,Čo chceš?" odsekol mi.
,,Porozprávať sa," usmial som sa.
,,No, ale ja nemám záujem."
,,Harry, no tak! Pozri, Em ťa potrebuje. A vel'mi. Je na tebe, či za ňou prídeš a necháš si to vysvetliť."
,,Niall, zlomili ste mi srdce," povedal a ja som počul, ako sa mu na konci vety zatriasol hlas.
,,Ty si si ho zlomil sám. Lebo si všetkému uveril," odvetil som mu. Čakal som na odpoveď, ktorá neprichádzala. Odtiahol som mobil od ucha. Zložil.
,,Nedopadlo to dobre," skonštatovala.
,,Dopadlo. Uvidíš, príde," usmial som sa na ňu, ,,stačí tomu len uveriť."
,,Verím tomu," prikývla mi a objala ma.
,,A ak by nie, tak pojdeme za ním," povedal som rozhodne. Už ju nechcem viac vidieť trpieť.
,,Ja za ním nechcem ísť. Mám ešte svoju hrdosť."
,,No ták, musíš to spraviť. Pre mňa. Nechcem, aby si bola smutná. Nechcem pozerať na to, ako sa trápiš," povedal som jej smutne.
,,Dobre, pre teba," nakoniec prikývla.
,,Ďakujem," usmial som sa a silno ju objal.
,,Niall?" pošepla, keď som ju pustil z objatia.
,,Áno?"
,,Potrebujem tvoje objatie. Ešte," zamrmlala si a objala ma. Takto sme sedeli až do jeho príchodu.
,,Na toto som mal prísť? Aby som videl, ako si s ňou? Ďakujem ti. Fakt ďakujem," ozvalo sa ironicky od dverí.
,,Harry, nie je to tak, ako to vyzerá!" povedal som a zamieril k nemu.
,,Naozaj? Vyzerá to dosť presvedčivo," zavrčal a pozrel na nás zabijáckym pohl'adom.
,,Pozri. Sme len kamaráti. Ja by som ti neklamal a Em už dupl'om. Mal by si veriť nám a nie internetu a novinám."
,,Zlomili ste mi srdce," povedal smutne.
,,Opakujem, zlomil si si ho sám. Kebyže mi veríš, kebyže veríš Em, tak by boli všetci šťastní."
,,Ja sa už nechcem zraniť ani už nechcem, aby mi nikto ublížil. Bolí to vel'mi na to, aby som to chcel prežiť opať."
,,Harry, možem s tebou nachvíl'u vravieť osamote?" opýtal som sa a vytiahol ho na chodbu.
,,Musíš jej odpustiť!" povedal som mu.
,,Ale ja nechcem. Už sa viac nechcem zraniť," pokrútil hlavou.
,,Nerob to pre mňa. Urob to pre seba. A pre directionerky."
,,Ale ja už nechcem! Nechcem mať dievča a nechcem l'úbiť! Vel'mi to bolí." Dvere na izbe sa otvorili a objavila sa v nich jej hlava. Oči mala napuchnuté od plaču.
,,Mal si ma vtedy nechať spadnúť. Nemal si za mnou prísť a zachrániť ma. Všetkým by bolo lepšie," povedala cez slzy a dala sa na odchod.
,,Si debil Harry," zahučal som na neho a rozbehol sa za ňou.
,,Em, počkaj! On to tak nemyslel!" zakričal som na ňu. Chytil som ju za zápestie a pozrel jej do uplakaných očí.
,,Maličká, neplač," rýchlo som ju objal, aby mi nemohla ujsť.
,,Nenávidí ma," pošepkala mi do hrude.
,,Miluje ťa," opravil som ju.
,,Tak prečo by to potom vravel?" opýtala sa ma. Neodpovedal som.
,,Mám pravdu," zamrmlala si.
,,Nerob mi toto, prosím. Bolí ma vidieť ťa takto. Ukáž mu, že má l'utovať, že s tebou nie je."
,,Lenže to nie je tak l'ahké. Nedokážem sa na neho pozerať bez toho, aby som sa utápala v jeho očiach. Bez toho, aby som mu dávala najavo, ako ho l'úbim. A on vie, kedy mu klamem a kedy robím to, čo nechcem. Musím od neho ísť preč a zabudnúť. Prepáč mi to," odstrčila ma a rozbehla sa preč. Už som nemal silu, ísť za ňou. Nemal som silu, ju zastaviť. Bolo to jej rozhodnutie, tak by som ho mal rešpekntovať. Ale čo ak nechcem? Čo ak nechcem, aby mi zmizla zo života? Chcem aby bola šťastná. Ako Harryho priatel'ka a moja kamarátka.
Otočil som sa a zamieril k Harrymu, ktorý na mňa nemo pozeral.
,,Si šťastný? Máš čo si chcel? Harry si idiot! Prečo jej ubližuješ? Ona si to nezaslúži. Je toho na ňu vel'a a potrebuje ťa! Nevieš si predstaviť, čo sa jej dnes stalo. Bola zničená a ty si to už len dokončil. Ďakujem ti vel'mi pekne. A l'úbiť nebolí. Bolí stratiť toho, koho si l'úbil. Či už ako kamaráta, alebo viac," naštvane som na neho kričal. Nech sa láskavo uvedomí!
Pozeral na mňa naštvane, no v očiach mu prebleskoval kúsok pocitu viny. Nedokázal ho zakryť.
,,Choď za ňou. Chceš to," pošepkal som.
,,Choď do riti, Horan. Neznášam ťa," zamrmlal si a ja som vedel, že som vyhral.
,,Aj ja ťa mám rád, bro," silno som ho objal, ,,a teraz bež." Popostrčil som ho a on sa rozbehol smerom von.
Konečne bude všetko, ako má byť. Konečne budú všetci šťastní.
Alebo?