Same Mistakes - *10. kapitola*

Ahojte baby, po dlhšej, teda veeeeľmi dlhej dobe sa hlási *Mrs. Styles* opäť. Či som vám chýbala, alebo nie, je na vás 
Desiata, okrúhla, kapitolka Same Mistakes je tu. Ak si nepamätáte o čom to bolo, hore v záložkách viete nájst všetko, čo som doteraz napísala, ale upozorňujem. Nieje toho vôbec veľa 
Hope u'll like it and pliiiiis leave comments  lebo ak nebude 5 komentov ďalšia časť nebude! A upozorňujem, že komenty *Lav Horanovej* sa nepočítajú    aj tak neviem kedy bude ďalšia časť, ale dúfajme, že čoskoro 
*Mrs. Styles*

*10. kapitola*

Na druhý deň
Pohľad Amy:

Zase ďalší rovnaký deň. Dnes som vstala včas, takže som sa nikde nemusela ponáhľať. Pomaly som sa vyhrabala z postele a ponaťahovala som sa. Ako tanečníčka som sa musela udržiavať v kondícii, takže som si obliekla tepláky, priliehavé tričko s miernym výstrihom a obula  som si moje najobľúbenejšie modré Adidasy. Kúpila som si ich na Vianoce. Vtedy som bola na nákupoch aj s Tim. Bolo super. Vždy keď si ich obúvam spomeniem si na ten deň. Smiali sme sa na každej hovadine, ľudia na nás pozerali ako na retardov, ale nám to bolo jedno. Nemyslite si nič zlé. Nemali sme v sebe žiaden alkohol a ani drogy. My sa vieme zabávať aj bez toho. Len som potrebovala zahodiť všetky problémy a Tim mi v tom pomohla. Akurát som sa rozišla s mojím bývalím. Ľúbila som ho, ale on mi po pol roku povedal, že pre neho niesom dosť dobrá. Pred všetkými ľuďmi mi v úplne preplnenej kaviarni vykričal, že som obyčajná chudera, iba so mnou  strácal čas. Nakoniec dodal že som mu ani nedala. Toto bolelo najviac a bola to nesmierna hanba. Zostala som tam sedieť ako prikovaná. Všetci sa na mňa pozerali. Pri spomienke na tento deň sa mi chce vždy plakať. Nikdy na to nezabudnem.

Vlasy som si zopla gumičkou do copu, hodila som sa seba ešte mikinu, lebo o takomto čase je vonku ešte zima a zamkla som byt. Vždy behám cez našu ulicu. Mám takú svoju trasu. Odbehla som čo som chcela a vrátila som sa domov. Išla som do sprchy, potom som do seba nahádzala raňajky a išla som na tréning. Musím sa Danielle opýtať ako to bude s tým koncertom.
         
***Po tréningu***

Danielle mi vysvetlila čo a ako. O týždeň je koncert. Vôbec netuším kto to sú tí One Direction, ale zážitok to bude určite dobrý. Dala mi aj zvyšné dva lístky, aby so mnou mohli ísť aj baby. Teším sa. Strašne sa teším. Po dlhej dobe to bude spoločná babská jazda. Niežeby predtým neboli, ale to boli len také kávičky. No toto si užijeme. Ak nie ony určite.
Keď som sa Dany spýtala, či bude na koncerte aj ona, strašne zosmutnela. Začali sa jej lesknúť oči. Nie, len toto nie. Nechcela som ju rozplakať. Nemám rada keď ľudia plačú.
,,Nie, Danielle prosím len neplač. Vieš ako to nemám rada. Nech sa stalo čokoľvek nemusíš mi o tom hovoriť. Ale keď sa budeš chcieť vyrozprávať, vieš že som tu pre teba. Viem že máš určite aj lepšie kamarátky ako som ja, ale vždy som tu pre teba. Dobre?" šepkala som tak, aby to nikto iný nepočul. Nebolo tu veľa ľudí, ale jej súkromie nemusí rozoberať celá tanečná skupina.
,,Ďakujem. Mám ťa rada. Teraz o tom nechcem hovoriť, ale raz ti to určite poviem." odtiahla sa a pokúsila sa o úsmev. Nebol najúprímnejší ale snaha tam bola.
,,Dobre. Takže sa vidíme zajtra na tréningu," hovorila som popri zbieraní si svojich vecí, ,,znova." dodala som so smiechom.
,,Dobre, tak ahoj. Zajtra sa vidíme. " zasmiala sa Dan.
Bolo to dobré znovu počuť jej smiech. Naozaj neznášam keď niekto plače.
S taškou prevesenou cez plece som vyšla z budovy. Nasadla som do môjho starého, ale zato zachovalého autíčka a ponáhľala som sa domov. To som ale netušila čo ma tam bude čakať.