Forever Young - *28. kapitola*

Okej,, takže babenky, časť je tu. najprv som Lav prehovárala, aby sme to dali takto, že ja pridám,, ale nakoniec sa mi ju nejako horko-ťažko podarilo presvedčiť. Pre tie, ktoré to ešte nepochopili, alebo si nevšimnú dole :D , áno, pridávam to ja! to vám pomohlo čo?? :D
no dobre... užite si časť rovnako ako ja :)
Hope u will like it xx
*Em Styles*

*HARRY*

Objal som ju okolo pásu a vtiahol dnu do domu. Opatrne som zhodil vločky snehu z jej vlasov a ona sa na mňa roztomilo zasmiala.
,,Ahojte!" zakričal som im a vyzliekli sne si bundy. Zo schodov sa ozvali kroky a v predsieni sa objavila Niallova blonďavá hlava. Sklzol pohľadom po nás a so zvýsknutím zastal pri našich prepletených prstoch.
,,Ja som to vedel! Vedel som to!" zakričal a objal Em a potom aj mňa, ,,vedel som, že bez seba už nevydržíte." Ešte raz nás objal a zmizol vo dverách kuchyne.
,,Jaký múdry," zakričala za ním Em.
,,No vieš, prirodzená inteligencia," odkričal jej.
,,No jasné, tá tvoja," zasmial som sa. Chytil som ju za ruku a zamierili sme do mojej izby. Keď sme vošli dnu, otvorila ústa, že chce niečo povedať, no ja som jej v tom zabránil.
,,Pšt," šepol som a započúval sa do zvukov z dola. Počul som tresnutie dverí, chodzu a tichý rozhovor.
,,Harry!" zakričal Liam a ja som prekrútil očami.
,,Poď," usmial som sa a preplietol si s ňou prsty. Vtisla mi ešte jeden rýchly bozk na líce a spolu sme zišli dole. Hlasy sa ozývali z obývačky, tak sme tam vošli. Na gauči sedel Paul a prudko gestikuloval. Niečo hučal do Louisa a Liama.
,,Áno?" opýtal som sa a hodil na gauč. Stiahol som k sebe aj Em a objal ju okolo pásu.
,,Harry, čo to robíš?" zavrčal naštvane Paul.
,,Čo robím?" opýtal som sa, aj keď som vedel, na čo naráža.
,,Uvedomuješ si, čo si spôsobil? Teraz si ten najväčší sukničkár na svete! Prečo si sa olizoval s touto tu na verejnosti? Načisto ti preplo? Vieš, ako sa musí cítiť Dee? Niall? A faninky?" kričal po mne. Podišiel bliššie, čím mi ešte viac nahnal strach, no i adrenalín do žíl. Ovládaj sa, ovládaj sa, ovládaj sa - opakoval som si v hlave. Naprázdno som prehltol a vyslovil štyri osudné slová: ,,Už ťa nebudem počúvať."
,,Čo si povedal?" zahučal.
,,Nebudeš ni rozkazovať," povedal som odvážne, no vo vnútri som sa celý triasol od strachu.
,,Myslím, že budem. Ako som ti už raz povedal, nechceš predsa aby tvoje správanie zapríčinilo roypad skupiny, však?" zasmial sa a prebodol Em vražedným pohľadom. Len zhlboka dýchaj. Len dýchaj - opakoval som si a zatínal päste, aby som mu nestrelil.
,,Harry, kľud," ozval sa Niall naľavo odo mňa a chytil ma za ramená.
,,Takže, pekne teraz choď povedať, že miluješ Dee a táto tu bola len jedna hlúpa chyba," rozkázal mi. Em mi silnejšie stlačila ruku a cítil som, ako sa Niallove svaly napli, čakajúc, či na neho vyskočím.
,,Nebudeš mi rozkazovať," precedil som cez zatnuté zuby. Celé telo sa mi triaslo a ja som vedel, že je len otázkou času, kedy vybuchnem.
,,Budem. Choď to spraviť, inak sa možeš rozlúčiť so skupinou," povedal a mne preskočil dych. Nie. Toto nie. V žiadnom prípade.
,,Vyber si. Buď ona, alebo hudba," zopakoval. Ako si mám vybrať medzi srdcom a svojím snom?
Nemôžem opustiť faninky, chalanov, skupinu. Nemôžem to spraviť. Je to môj život.
Ale Em je moja láska. Je to moje dievča. Nenechám ju od seba odísť, keď sme sa teraz dali naspäť dokopy. To v žiadnom prípade. Ľúbim ju.
V hlave mi skrsol nápad. Jediné možné riešenie.
,,Vieš čo Paul? Nebudeš mi rozkazovať čo mám robiť. Máš padáka," odsekol som, dúfajúc, že to chalanom nebude vadiť, no keď som zbadal ich usmievavé tváre, všetky pochybnosti zo mňa zmizli.
,,Nemôžeš ma vyhodiť. Som tvoj nadriadený. Mňa môže vyhodiť len niekto, kto je vyššie ako ja. Niekto, kto je môj nadriadený," zasmial sa.
,,Tak mu to povieme," prehovoril Zayn a Paul sa znova rozosmial.
,,Myslíte si, že vám uverí? Že vás počúvne a vyhodíma?" smial sa.
Do nosa mi udrela slabá vôňa. Tá vôňa. Tá, ktorú som citil vtedy v štúdiu. Potiahol som nosom a snažil som sa ju idebtifikovať. Zmes silného parfúmu, sprchového gélu a spreju na vlasy. Z chldby sa ozývali kroky a vôňa sa približovala.
,,Kto tam je?" opýtal som sa Paula. On zamieril pohľadom k dverám. Pomaly na nich niekto stlačil kľučku a otvoril ich. Dnu sa objavila hlava a ja som sa sám seba pýtal, ako som mohol byť taký sprostý a neuvedomoval si, kto to je.

Question - Príde tam ten "chlapík" zo štúdia... Kto si myslíte, že to bude?? Typy to komentov A aj celkovo pocity z časti... - Your unicorn xx

Dance Changed My Life - 17. kapitola

So... :) 1. Zajtra časť NEBUDE!! Ani pozajtra, ani popozajtra... Najskor až v nedel'u... Ale keď budem mať wifi, tak vám možno dám, no asi skor nie... 2. Zajtra idem na prázdniny so sesternicou (directionerkou) a skoro celou jej triedou.. A samozrejme aj s rodičmi atď... 3. V piatok má náš Haz 19 rokov, takže si to užite (ja sa budem lyžovať, no viem si predstaviť, aké budem mať so sesterkou rehoty...:D) 4. To je asi všicko, čo som chcela... :) :) Takže si to tu bezomňa užite... :D Rozmýšl'ala som, že dám dnes FY namiesto DCML, ale nebudem taká sviňa, pretože 28 sa končí dosť napínavo... :D 3:) And, oh yes! Včera (29.1.) som večer (o 22:05) dopísala epilóg k FY :) Máte sa na čo tešiť... :D :D Aj keď ma moooožno zabijete... :D Ale dosť kecov, bežte si prečítať časť ;) xx - L

DCML 17. kapitola
Tá poondiata láska

Príjemne ma to potešilo, ale to nič nemení na veci, že sme pohádaní alebo aj dokonca od seba.
,,Počuj koľko ty máš vlastne rokov?? Že mi tu hovoríš také veci ako dlhoročný odborník?" opýtala som sa Rebeccy.
Beccy sa usmiala a zahlásila: ,,15."
Takmer mi zabehlo. ,,Koľko??"
Beccy nechápala čo sa deje. ,,15." zopakovala.
,,Wow, vyzeráš staršie. To teraz neber ako urážku, len prosím ťa, to čo som ti teraz povedala si nechaj pre seba. Ok?" uisťovala som sa. ,,Lebo médiá by z toho spravili kauzu na celý rok."
,,Jasné. Ver mi. Chápem, že si mi povedala niečo čo bolo určené len pre moje uši a nemá to počuť nikto iný." usmiala sa.
,,Rozprávaš tak vyspelo...." divila som sa.
,,No povedzme, že nie si prvá kto mi to povedal." zasmiala sa.
,,Tak to mi je jasné." usmiala som sa aj ja. A nemusela som sa premáhať na ten úsmev.
,,Vyzeráš zničene. Spala si v noci niečo??" povedala po chvíli.
,,Aj hej. Mala som menší problém zaspať, ale v poho." zase som sa silene usmiala.
,,Keď už sa takto otvorene rozprávame. Vôbec sa mi nechce tancovať....." pousmiala som sa a pozrela do tých jej zelených očí. Čakala som čo spraví alebo povie....
,,Úprimne????? Ani mne....." a rozosmiala sa. A ja s ňou....
Takýmto rozprávaním sme zabili ďalšie dve hodiny. No potom už musela ísť. Vymenili sme si čísla a zase sme sa dohodli na ďalšiu sobotu. A ja som mala zase ten istý pocit ako ráno. Na nič. ,,Do prčic aj s ním!" zase som si zanadávala. A rozmýšľala čo robiť. Keď mi zazvonil mobil. Bol to Louis. ,,Ahoj Loui, čo ťa trápi???" ozvala som sa zase so sileným úsmevom.
,,Mňa nič, ale Liama zjavne niečo.... A myslím, že to má niečo spoločné s tebou." ozval sa vyčítavým tónom.
,,Hej! Vieš čo sa stalo??"
,,Nie! Preto volám tebe!" začínal byť nasratý.
,,Tak si potom láskavo odpusti ten tón!" povedala som naštvane. A malo to účinok lebo Louis trochu vypustil paru.
,,Prosím ťa Angela pokladám ťa za rozumnú, tak mi aspoň ty povieš čo sa stalo?? Lebo od včera rána je Liam čudný. Taký podráždený. A dnes ráno niekam odišiel a zatiaľ sa nevrátil, ale to nie je až tak podstatné, lebo prešli len asi 2 hoďky." vyslovil už s jemnejším tónom. Keď povedal že Liam odišiel až ma pichlo pri srdci, čomu som absolútne nechápala, ale po pokračovaní som sa upokojila.
,,Cez telefón určite nie." povedala som ráznejšie ako som chcela.
,,No dobre rešpektujem vaše rozhodnutie, ale s El sa o vás bojíme." povedal už kľudne a starostlivo.
Usmiala som sa, lebo to bolo od nich veľmi milé.
,,Vďaka." povedala som vďačne, ,,No najprv by som si to rada vyriešila s Liamom. Ok?" ukončila som.
,,Dobre ako chceš."
,,Vďaka a pozdravujem vás." už som sa usmiala.
,,Dik. Aj my teba..."
Myslím, že sa už aj Louis ukľudnil.
Začala som rozmýšľať čo dnes budem porábať. Došla som k záveru, že nemám robiť čo. Absolútne. A tak som sa zobrala, nasadla do auta a vypla mobil. Naštartovala som a vyšla z mesta. Rozhodla som sa, že si trošku oddýchnem od všetkého a od všetkých a pôjdem trochu na pobrežie. Keď som bola menšia a keď moji rodičia ešte žili, chodili sme do jednej dediny pri pobreží. Je tam krásny výhľad na more a je to fajn miesto na prečistenie hlavy. No ešte pred tým sa niekde zastavím.
Prídem na malé opustené parkovisko, odparkujem auto a vchádzam starými mohutnými dverami. ,,Dobrý deň." žiarivo som sa usmiala na vrátničku. Milá, zavalitá vrátnička sa na mňa milo pozrela a na tvári sa jej objavil úsmev keď ma zbadala. ,,Ahoj. Ako vždy??" opýtala sa ma. Ticho som prikývla.
,,Dobre, tak je vo svojej izbe. Asi pred piatimi minútami sa vrátila z vonku takže by nemala spať." povzbudivo sa usmiala a zohla sa naspäť nad kopu papierov.
,,O! A aby som nezabudla. Keď budeš odchádzať príď za mnou potrebujem ti niečo povedať." povedala vážne, čo ona nezvykne.
,,Dobre." povedala som vážne aj ja a už som sa náhlila k jej izbe. Podišla som k dverám a ticho zaklopala. Pomaly som otvorila dvere a nazrela dnu. Sedela v kresle chrbtom ku dverám. ,,Som naozaj v poriadku Katie!" povedala rázne.
,,Hmm... Myslím, že ja Katie nie som." povedala som ja a ona sa v tom momente otočila a usmiala sa.
,,Angela!" povedala radostne.
,,Ahoj Ellie!" usmiala som sa úprimným úsmevom.
Začala vstávať z kresla a chcela ma ísť objať, no trochu sa je zatočila hlava ale len tak tak som ju zachytila.
,,Och moja...." usmiala sa a objala ma. ,,Ďakujem." zahanbene sa usmiala do zeme. Pripadala mi ako keď malé dievčatko pristihnete pri niečom nekalom. Presne tak vyzerala. Ellie bola moja jediná rodina. To ona mi zavolala záchranku keď som potrácala. Nebola moja bilogická babička, no stala sa ňou.
,,Čože si ma prišla dnes navštíviť???"
,,Nuž nemala som v meste čo robiť a chcela som ísť do tej dedinky o ktorej som ti rozprávala..."
,,Klameš!! Čo sa stalo???" vyhŕkla.
Pozrela som do zeme a vyhrešila som samú seba, že neviem lepšie klamať.
,,Ellie nič podstatné..."
,,Zase klameš! Drahá Angela, ani sa nepokúšaj mi klamať. Sama dobre vieš, že to aj tak budem vidieť." povedala rodičovským tónom. Pousmiala som sa, lebo už dlho som ho nepočula.
,,Tak dobre. Poviem ti to, ale nebudeš si kvôli tomu robiť starosti fajn??" navrhla som.
,,Angela ale to vieš že ja si o teba budem VŽDY robiť starosti..." povedala so smiechom.
,,Ellie....." povzdychla som si.
Postavila pred moju tvár ruku a povedala: ,,Vieš čo, poď sadneme si a ty mi môžeš narobiť nové starosti a vrásky..." zase povedala so smiechom. Vytáčalo ma to. Ale len tak úsmevne. Ellie mala okolo 50-ky a bola to úžasná žena. Bývala v tomto domove dôchodcov, pretože jej manžel zomrel v tom období, keď mi zachránila život a deti nemala takže nemala nikoho kto by sa o ňu staral. Tak sa nasťahovala sem no a ja ju chodím navštevovať min. raz do týždňa. Je to skvelá žena, ktorej môžem byť vďačná za to, že som tam vlastne mohla stáť.
Zas som celý príbeh mňa a Liama vyrozprávala, teraz pre zmenu Ellie. Potichu počúvala a keď som dorozprávala tak sa začala smiať. Ja som na ňu vypleštila oči. ,,Čo sa smeješ?!?!? No super mne sa rúca život a ty sa na tom smeješ!!!" vložila som si tvár do dlaní. Ellie ma začala hladiť po chrbte. ,,Moja... Jednoducho si zamilovaná....." povedala upokojujúco.
,,Čo?!?!" neveriacky som na ňu pozrela.
,,Čo čo??" spýtala sa ona. ,,Počkaj ty si si to ešte nevšimla??"
Pozerala som na ňu ako na zjavenie.
,,Och moja...." zasmiala sa. ,,Ale to tak začína... A vidím ako ťa to trápi... Takže je očividné, že aspoň z tvojej strany.... Si zamilovaná..." usmiala sa. ,,A keď chvíľu počkáš tak uvidíš či je aj on... Zamilovaný." vyslovila to slovo až po chvíli a zjavne, aby ma ponaťahovala.
Stále som na ňu neveriacky pozerala neschopná slova.

Forever Young - *27. kapitola*

To už 27? :D To letí... ;) Začnite sa psychicky pripravovať na to, že už len 6 kapitol... ;) :D :D http://photos-d.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc6/603053_363617390412115_1257861134_n.png - miesto, z kade idú Niallovi krídla... Ale nie, just joking, bola som u neho a no veď viete... :D :D Taký hardsex sme mali... :DDDDDD Ale nikomu ani muk!! :DDD :* 

A ĎAKUJEME ZA 5000 ;) - L 

*27. kapitola*

*EM*

Vybehla som z ich domu a nechala si slzy stekať po lícach.
Za ten čas, čo som bola s Niallom, sa poriadne rozosnežilo. Opatrne som prechádzala bielym chodníkom a sledovala vločky dopadajúce, všade okolo mňa.
,,Em!" jemne som začula, no nevenovala tomu žiadnu pozornosť.
Prešla som cez ulicu a zabočila do parku, ktorý bol v tomto čase dosť plný.
,,Em!" začula som znovu. Tentoraz som vedela, že to bolo smerované mne, no neotočila som sa.
,,Em," ozvalo sa mi za chrbtom a hlasné vydýchavanie.
,,Čo chceš, pán už sa nechcem zal'úbiť?" odsekla som mu, no stále som mu stála chrbtom.
,,Em, no ták," zamrmlal si. Chytil ma za ruku a otočil k sebe.
,,Čo chceš?" zopakovala som svoju otázku.
,,Vysvetliť ti to."
,,No, lenže ja nemám záujem," odsekla som mu a pokúsila sa vytrhnúť - no neúspešne.
,,Dovol' mi to, vysvetliť ti," poprosil ma znova.
,,Harry, povedz mi jeden dovod, prečo by som mala! Prečo by som ťa mala počúvnuť? Prečo? Ty si ma poslal do kelu a ani si nechcel počuť moju, alebo Niallovu verziu! Tak mi povedz, prečo by som mala konať inak ako ty?" kričala som a oči sa mi raz znova začali plniť slzami. Ignorovala som l'udí, ktorí sa pri nás začali hromažďovať a sledovať našu hádku.
,,Lebo ja ťa l'úbim," pošepkal sotva počutel'ne, ,,a ty mňa."
,,Dokáž to," odvrkla som mu.
,,S radosťou," usmial sa, rýchlo si položil ruku na moj pás a pritiahol si ma k sebe bliššie.
,,Vtedy v bare, keď som sa opil, starala si sa o mňa. Odviezla si ma domov a dávala na mňa pozor. Zostala si so mnou aj napriek tomu, že nám to Paul zakázal. Aj napriek tomu, že som oficiálne s niekým inými. Verila si mi. Niall mi povedal, že si sa kvoli mne trápila. Teraz kvoli mne plačeš. L'úbiš ma. A nie je ti jedno to, že som sa, aj napriek tomu, že sme vtedy spolu neboli, vyspal s niekým iným," dopovedal a kusol si do jazyka. Čo sa?
,,Zopakuj to," zavrčala som a trochu sa od neho odtiahla, ,,čo si sa?"
,,Nie je ti to jedno. L'úbiš ma," usmial sa.
,,Jeden... Dva...Tri... Štyri... Pať...Šesť... Sedem... Osem... Devať... Desať," šeptom som počítala a musela zaprieť všetky svaly, aby som na neho nevyskočila.
,,L'úbiš ma, nepopieraj to. Vidím to na tebe," pošepkal a pritiahol si ma naspať.
,,Nenávidím ťa! Ako si mohol?" zvreskla som po ňom.
,,Pšššt, zlatko, nekrič tak," zasmial sa.
,,Nevolaj ma zlatko! Ja ním nie som!" vykrútila som sa z jeho objatia a rozbehla sa preč. No ďaleko som nezašla, pretože po pár metroch ma chytil.
,,Prestaň vyvádzať," zamrmlal si.
,,Nechaj ma," zakňučala som prosebne. Pohl'adom som sa mu úspešne vyhýbala, lebo som vedela, že ak by som sa pozrela do jeho zelených očí, neovládla by som sa a padla mu okolo krku aj po tom, čo mi spravil.
,,Em, mrzí ma to. Pozri bol som naštvaný a potreboval som sa odreagovať. Nechcel som na teba myslieť, lebo ma to bolelo. A to mi prišlo ako dobrý nápad. Nič to pre mňa neznamenalo, prisahám!"
,,To ma netrápi Harry! Ublížil si mi! Nechcel si mi veriť. Tak prečo by som mala veriť ja tebe?"
,,Prosím. Ja by som ti neklamal," prosebne mi pošepol a chytil ma za ruku.
,,Ani ja tebe. Lenže to ťa nezaujímalo, tak ani toto nezaujíma mňa," odsekla som mu.
,,Musíš mi veriť, Em," pozrel mi do očí. Tie jeho oči. Krásne. Nádherné. Dokonalé.
Prestaň! - okríkla som sa v hlave a odvrátila pohl'ad.
,,Prosím," pošepkal. Jemne mi prstom prešiel po brade a nadvihol ju tak, aby som mu nemohla uhnúť pohl'adom.
,,Nie," zašepkala som. Položila som ruky na jeho hruď a snažila sa ho odstrčiť, aj keď neúspešne.
,,Nehnevaj sa na mňa. Nedokážem byť bez teba. Si pre mňa vel'mi doležitá na to, aby som sa ťa vzdal. Prosím, odpusť mi. Proste sa to stalo. A prepáč, že som ti neveril. Že som ťa nevypočul. Nemal som to robiť," pošepkal a jemne mi prešiel končekmi prstov po tvári. Kučery, plné snehu, mu padali do očí, ktoré svietili krásne na zeleno. Pohl'ad mu sklzol na moje pery a ja som vel'mi dobre vedela, čo bude nasledovať.
Jeho hrejivé pery sa priblížili ku mojim a po pár sekundách sa spojili. Opatrne som trochu nadvihla hlavu, aby mal lepší prístup k mojim perám. Obmotal mi ruku okolo pásu, čím zmenšil medzeru medzi našimi telami.
Bili sa vo mne dve časti - tá, ktorá sa chcela odtiahnuť a tá, ktorá to nechcela. Mozog a srdce. Múdrejšie by bolo odtiahnuť sa, no lepšie neprestávať. A myslím, že bolo jasné, ktorá časť vyhrá.
Zdvihla som ruku a zašla mu ňou do vlasov, ktoré boli zmáčané neustálym snežením.
,,Ja som to vedel. Odpúšťaš mi?" zašepkal. Oprel si čelo o moje a vpíjal sa mi do očí.
,,Nenávidím ťa," povedala som mu. Na jeho perách sa objavil typický úškrn a hneď potom ma znova pobozkal.
Okolo nás sa ozval potlesk. Odtiahli sme sa od seba a pohl'adom prebehli skoro celý park, ktorý na nás pozeral a uznanlivo nám tlieskal.
,,Ďakujem," zašepkal, ,,že si mi odpustila."
,,Máš začo," zasmiala som sa a obmotala ruky okolo jeho krku.

Zbožňujem túto fotku *-* 

Dance Changed My Life - 16. kapitola

Viete aký je to pocit, keď vám jeden deň učitel' povie, že sa mu donieslo, že máte blog, kde píšete príbehy a o pár dní na to, vám ukáže papierik s linkom na neho?? Pravdupovediac, keby to je nejaký iný učitel' a nie asi jediný normálny na škole, tak niekomu ublížime (a myslím, že obe s Em vieme vel'mi dobre komu...)... Ale toto neni normálne... Och... Toto sa može stať len nám... -.-
Takžee, tu máte časť a takto to poviem - čím viac komentov, tým lepšie! :) - Your unicorn. :D xx

DCML 16. kapitola
Rozchod???

Ráno som sa zobudila konečne normálne okolo 8:00 z čoho som bola neskutočne happy. Zayna som nechala ešte spať a potichu som pripravila raňajky. Už som končila, keď mi spadla vidlička a Zayn sa strhol.
,,Sorry!!!" vyhŕkla som.
,,Ja.... to je v poho len to už nerob." usmial sa.
,,Ok. Tak čo, vyspinkaný na mojom krásnom gauči???" so záujmom som sa opýtala.
,,V celku aj áno. Ale o inom. Prosím ťa prezraď mi, čo som včera urobil a čo sa mi len snívalo, lebo sa mi to mierne pletie..."
,,A taká logická otázočka. Z kade mám JA vedieť čo sa TEBE snívalo? Hm?"
,,Tak mi len povedz čo som hovoril alebo urobil." rýchlo povedal.
,,No tak prišiel si, ospravedlnil si sa mi, ja som ti odpustila a uložila ťa. Tak v skratke povedané." vychrlila som zo seba.
,,Také dačo ako pusa a dačo s Liamom??"
,,Áno bola pusa, na čelo. A pýtal si sa ma ako to so mnou a s Liamom je." vysvetlila som.
,,Ehmm... A také niečo, že....." pozrel na gauč a na seba.
Mala som taký pocit, že viem čo sa chcel spýtať. ,,Zayn! Nie! Ja chodím s tvojím kamošom a ty myslíš na také veci! No fuj!!!!" a nahodila som face a la "No fuj!!!" no dlho som to nevydržala a vybuchla som smiechom. ,,Mal si sa vidieť!" povedala som keď som sa dosmiala.
,,Nemám ťa rád." povedal urazene.
,,Za to ja ťa ľúbim." povedala som so smiechom. ,,No dobre. Poď spravila som niečo pod zub." nakoniec som ho pozvala k stolu.
Po krátkej chvíľke niekto zaklopal. Zase som bola úplne zaskočená. ,,Bože, za polrok mi tu raz niekto klopal a teraz v kuse dakto chodí." (zatiaľ to bol len Zayn a ten čo stojí za dverami, ale aj to je dosť).
Otvorila som dvere a zostala milo prekvapená.
,,Ahoj čo ty tu?" opýtala som sa s úsmevom Liama.
,,Dobré ránko. Nuž zobral som si k srdcu tú tvoju vetu že či "už dievčatá majú robiť všetko za chalanov" a...." zdvihol sáčok s rožkami ,,.... a som tu." usmial sa a pobozkal ma.
,,Angie? Kde máš servítky??" zrazu sa ozval Zayn z kuchyne. Liam sa odtiahol a hodil na mňa nechápavý pohľad: ,,To bol Zayn?!?!"
,,Do riti." povzdychla som si. Až teraz mi došlo ako to vyzerá. A svojou reakciou "Do riti" som si absolútne nepomohla.... Ale to som si uvedomila až keď ma Liam dosť ráznym pohybom odstrčil a vošiel do obývačky. ,,Počkaj ono to nie je tak ako to vyzerá." dobehla som za ním. Pozrel sa nenávistne na Zayna a potom na mňa. Zayn "našťastie" ničomu nechápal a tak sa tváril ako pristihnutý pri čine, čo mi ešte viac pomohlo. ,,Liam!!" kričala som za ním, no on sa otočil na päte a už bol pri výťahu. Ešte tesne pri výťahu som ho dobehla a chytila ho za lakeť. ,,Prosím vypočuj ma." prosila som.
Liam sa otočil a pozrel mi do očí. No nebol to ten pohľad, ktorý som u neho poznala. Bol plný nenávisti, zlosti a agresivity. Prebodol ma tým pohľadom a mňa to úplne odrovnalo. Bolo to viac ako tisíc nadávok. Ako keby mi povedal "Ty šľapka!" a ešte zopár hrešení naokolo. Ale od neho ma to ranilo, a veľmi hlboko. Musela som tam zopár sekúnd zostať stáť aby som to strávila. Bolo to také hnusné. Cítila som sa strašne. Normálne som mala pocit, že som niečo zlé spravila, ale nespravila som, či? Vrátila som sa do bytu a sadla si na gauč. Prázdno som pozerala pred seba a snažila sa spracovať poslednú minútu.
,,Angela čo sa stalo??" opatrne sa opýtal Zayn.
,,Úprimne?? Ani neviem. Asi sme skončili...." povedala som smutne a do očí sa mi nahrnuli slzy.
Zayn nevedel čo povedať a tak ma len objal. Takto tíško sme tam chvíľu sedeli no nakoniec som ho ubezpečila, že som v pohode a vyprevadila som ho pred dvere.
,,Naozaj si v pohode??" ešte pred dverami sa ubezpečoval minimálne 7. krát.
,,Áno Zayn. Som a budem v pohode." povedala som mu asi 7. krát.
,,No.... Dobre. Tak v pondelok sa vidíme na tréningu. A.... porozprávam sa s Liamom." dodal ešte nakoniec.
,,Vďaka."
,,Tak sa drž." povedal, objal ma a odišiel.
Zavrela som za ním dvere a zviezla sa na zem. Vložila som si tvár do dlaní a chcela plakať, ale ani to som nedokázala. Proste som mala taký strašný pocit. ,,Och preboha! Včera sa mi ospravedlní Zayn a ja sa konečne uzmierim s ním aj sama so sebou a ráno príde Liam a som zase v tom!!!" zakričala som sama sebe. ,,Do prčic aj s ním! Do prčic aj s celou láskou!!!" pokračovala som. Čo to kecám veď to nebola láska! Veď sme sa práve rozišli kvôli blbosti, ktorá sa ani nestala. A keby ma mal vážne tak rád, tak by len tak ľahko neodišiel. Povedala som si v duchu. ,,Si krava!!" a už som veľmi chcela plakať, no sama som si to nedovolila. Zdvihla som sa, zobrala Mp3 aj so slúchadlami a pustila si na plné pecky najdepresívnejšiu hudbu akú som mala. Takýmto štýlom som strávila celý deň, no stále som myslela na to dievča, s ktorým som sa mala na ďalší deň stretnúť. Chcela som to zrušiť lebo som vôbec nemala chuť, ale ja nie som taká sviňa, žeby som ju tam nechala čakať. A tak som sa ráno chtiac, nechtiac vychystala a dostavila sa na miesto. To dievča tam už čakalo usmiate od ucha k uchu a ja som sa pri pohľade na ňu musela usmiať, lebo na nej bolo doslova vidieť ako sa teší.
,,Ahoj."
,,Ahoj." začali sme trošku hanblivo no rýchlo sme prerazili ľady.
,,Počuj ja vlastne neviem ani tvoje meno." usmiala som sa na ňu.
,,Jaaj. Aha. Sorry tak ja som Rebecca." žiarivo sa usmiala.
,,Teší ma." aj ja som sa mierne usmiala. ,,Tak poď najprv ti to tu poukazujem, lebo mám chuť sa zahrať na sprievodkyňu a potom môžme začať tancovať." oznámila som.
,,Ok."
,,Tak poď...." a spustila som. Toto je toto. Toto je toto. A aspoň trošičku som sa odreagovala.
Keď sme konečne vošli do "mojej" sály, ten aký taký úsmev čo som mala sa mi stratil a Rebecce to neušlo.
,,Čo sa stalo??" starostlivo sa opýtala.
,,Ja.... To nič." chcela som to uzavrieť, no jej pohľad mi to nedovolil. Mala krásne zelené oči, ktoré v sebe mali niečo také ako röntgen, videla viac ako ostatní. ,,Ja....." lámala som samú seba. Chcela som sa vyrozprávať a zase som si povedala: "Veď si vždy bola úprimná." A tak som jej to celé vyrozprávala. Úplne od začiatku a so všetkými detailmi. Celý čas ticho počúvala. A keď som dorozprávala len si to nechala prejsť hlavou a nakoniec povedala: ,,Podľa mňa ste do seba zamilovaní až po uši." usmiala sa.
,,Ale veď...." ale nestihla som ani dokončiť lebo pokojne pokračovala.
,,U teba to je úplne očividné, lebo vyzeráš, úprimne povedané hrozne a uňho to je vidno, alebo bude vidno podľa toho ako sa bude správať neskôr. Ale podľa mňa už by sa niečo dalo povedať podľa toho ako reagoval keď vás našiel so Zaynom. Lebo ak odišiel tak rýchlo a tak ho to vytočilo, tak to znamená, že mu na tebe a na tom s kým spávaš záleží. A to až tak, že ťa takmer zhodil na zem, lebo ho to tak vytočilo. Čiže je do teba úplne paf." zakončila nakoniec s úsmevom.

Forever Young - *26. kapitola*

Také nervy, jak ešte nikdy... :@ Mám chuť sa na všetko vysrať.. Prečo? Dve hodiny cesty do Pol'ska som zabila písaním FY... Dve hodiny... Napísala som časť s ktorou som bola dosť spokojná... Nechala som ju otvorenú v mobile a išla sa lyžovať... Samozrejme, to by som nebola ja, keby som si ju nezabudla uložiť... Hádajte čo... Moj mobil sa vypol a časť sa zmazala... KILL ME!! Absolútne sa mi ju nechce písať znova.. -.-
Aleeee... :D Hazza bol na lyžovačke so mnou!! :D Išla som na sedačke číslo - teraz šok - 69!! :D Pod časťou je obrázok... ;)
Takže si užite časť, ktorá sa končí mojím - v poslednej dobe vel'mi obl'úbeným slovíčkom... :D - Lav xx

*26. kapitola*

Zdvihol to asi po troch zazvoneniach.
,,Čo chceš?" odsekol mi.
,,Porozprávať sa," usmial som sa.
,,No, ale ja nemám záujem."
,,Harry, no tak! Pozri, Em ťa potrebuje. A vel'mi. Je na tebe, či za ňou prídeš a necháš si to vysvetliť."
,,Niall, zlomili ste mi srdce," povedal a ja som počul, ako sa mu na konci vety zatriasol hlas.
,,Ty si si ho zlomil sám. Lebo si všetkému uveril," odvetil som mu. Čakal som na odpoveď, ktorá neprichádzala. Odtiahol som mobil od ucha. Zložil.
,,Nedopadlo to dobre," skonštatovala.
,,Dopadlo. Uvidíš, príde," usmial som sa na ňu, ,,stačí tomu len uveriť."
,,Verím tomu," prikývla mi a objala ma.
,,A ak by nie, tak pojdeme za ním," povedal som rozhodne. Už ju nechcem viac vidieť trpieť.
,,Ja za ním nechcem ísť. Mám ešte svoju hrdosť."
,,No ták, musíš to spraviť. Pre mňa. Nechcem, aby si bola smutná. Nechcem pozerať na to, ako sa trápiš," povedal som jej smutne.
,,Dobre, pre teba," nakoniec prikývla.
,,Ďakujem," usmial som sa a silno ju objal.
,,Niall?" pošepla, keď som ju pustil z objatia.
,,Áno?"
,,Potrebujem tvoje objatie. Ešte," zamrmlala si a objala ma. Takto sme sedeli až do jeho príchodu.
,,Na toto som mal prísť? Aby som videl, ako si s ňou? Ďakujem ti. Fakt ďakujem," ozvalo sa ironicky od dverí.
,,Harry, nie je to tak, ako to vyzerá!" povedal som a zamieril k nemu.
,,Naozaj? Vyzerá to dosť presvedčivo," zavrčal a pozrel na nás zabijáckym pohl'adom.
,,Pozri. Sme len kamaráti. Ja by som ti neklamal a Em už dupl'om. Mal by si veriť nám a nie internetu a novinám."
,,Zlomili ste mi srdce," povedal smutne.
,,Opakujem, zlomil si si ho sám. Kebyže mi veríš, kebyže veríš Em, tak by boli všetci šťastní."
,,Ja sa už nechcem zraniť ani už nechcem, aby mi nikto ublížil. Bolí to vel'mi na to, aby som to chcel prežiť opať."
,,Harry, možem s tebou nachvíl'u vravieť osamote?" opýtal som sa a vytiahol ho na chodbu.
,,Musíš jej odpustiť!" povedal som mu.
,,Ale ja nechcem. Už sa viac nechcem zraniť," pokrútil hlavou.
,,Nerob to pre mňa. Urob to pre seba. A pre directionerky."
,,Ale ja už nechcem! Nechcem mať dievča a nechcem l'úbiť! Vel'mi to bolí." Dvere na izbe sa otvorili a objavila sa v nich jej hlava. Oči mala napuchnuté od plaču.
,,Mal si ma vtedy nechať spadnúť. Nemal si za mnou prísť a zachrániť ma. Všetkým by bolo lepšie," povedala cez slzy a dala sa na odchod.
,,Si debil Harry," zahučal som na neho a rozbehol sa za ňou.
,,Em, počkaj! On to tak nemyslel!" zakričal som na ňu. Chytil som ju za zápestie a pozrel jej do uplakaných očí.
,,Maličká, neplač," rýchlo som ju objal, aby mi nemohla ujsť.
,,Nenávidí ma," pošepkala mi do hrude.
,,Miluje ťa," opravil som ju.
,,Tak prečo by to potom vravel?" opýtala sa ma. Neodpovedal som.
,,Mám pravdu," zamrmlala si.
,,Nerob mi toto, prosím. Bolí ma vidieť ťa takto. Ukáž mu, že má l'utovať, že s tebou nie je."
,,Lenže to nie je tak l'ahké. Nedokážem sa na neho pozerať bez toho, aby som sa utápala v jeho očiach. Bez toho, aby som mu dávala najavo, ako ho l'úbim. A on vie, kedy mu klamem a kedy robím to, čo nechcem. Musím od neho ísť preč a zabudnúť. Prepáč mi to," odstrčila ma a rozbehla sa preč. Už som nemal silu, ísť za ňou. Nemal som silu, ju zastaviť. Bolo to jej rozhodnutie, tak by som ho mal rešpekntovať. Ale čo ak nechcem? Čo ak nechcem, aby mi zmizla zo života? Chcem aby bola šťastná. Ako Harryho priatel'ka a moja kamarátka.
Otočil som sa a zamieril k Harrymu, ktorý na mňa nemo pozeral.
,,Si šťastný? Máš čo si chcel? Harry si idiot! Prečo jej ubližuješ? Ona si to nezaslúži. Je toho na ňu vel'a a potrebuje ťa! Nevieš si predstaviť, čo sa jej dnes stalo. Bola zničená a ty si to už len dokončil. Ďakujem ti vel'mi pekne. A l'úbiť nebolí. Bolí stratiť toho, koho si l'úbil. Či už ako kamaráta, alebo viac," naštvane som na neho kričal. Nech sa láskavo uvedomí!
Pozeral na mňa naštvane, no v očiach mu prebleskoval kúsok pocitu viny. Nedokázal ho zakryť.
,,Choď za ňou. Chceš to," pošepkal som.
,,Choď do riti, Horan. Neznášam ťa," zamrmlal si a ja som vedel, že som vyhral.
,,Aj ja ťa mám rád, bro," silno som ho objal, ,,a teraz bež." Popostrčil som ho a on sa rozbehol smerom von.
Konečne bude všetko, ako má byť. Konečne budú všetci šťastní.
Alebo?

Dance Changed My Life - 15. kapitola

Sorz, že tak neskoro... Ale pred obedom som spala, po obede som bola s Em (nechcite (tak sa to píše?? :D) vedieť, čo sme robili :D :D (nič zlé :D))... a teraz som uvažovaa (úplne seriózne), či sa vám sem ešte oplatí pridávať DCML, keď to nikto nečíta, čo ma dosť mrzí... :/ Alebo sa mýlil a číta to niekto?? Každopádne, komenty nikoho ešte nezabili, tak ich sem možte dávať... ;) xxx
Vaša Lav, ktorá sa zal'úbila do svojho vlastného príbehu (som divná... :D :D zvykajte si :D)... Love ya, unicorns ;P*

DCML 15. kapitola
"Prepáč mi to."

Dnes bola streda a v stredy nemávame tréningy tak ten deň sme strávili spolu s Tanyou kecaním, prechádzaním sa po centre Londýna a len takým potulovaním sa. Celý deň bol okej, no večer som to nevydržala a zavolala som Liamovi.
,,Čauky čo porábaš??" začala som normálne.
,,Hey, girl! No čaves. Čo sa neozívaš celý deň???"
,,Nevedela som, že to už dievčatá majú robiť všetko za chalanov...." povedala som naoko pohoršene.
,,No mohli by ste začať....." zasmial sa Liam. ,,Ale vážne, čomu vďačím, že si sa ozvala??"
,,Nuž takto. Ja..... Hmmmm....." došli mi slová. ,,No proste som ťa len chcela vidieť....." po chvíli som to zo seba konečne dostala.
,,Fíha... " doslova som cítila ako sa usmial. ,,Fajn tak kde si???"
,,No momentálne v centre."
,,Taaaaak som tam asi za 10-15 minút môže byť???"
,,Liam na to ti poviem len jednu vec. Ženy nemajú radi otázky." povedala som smrteľne vážne, ale s úsmevom.
,,Takže sa vidíme...." dokončil Liam (a stavím sa, že viem presne s akým face-om).
S Liamom sme boli von asi do polnoci takže som potom ráno mala menší problém vstať a dostaviť sa na tréning načas (jedna poznámka: sex NEbol). Nuž, ale stihnúť som musela (teda ani nie, ale ja nezvyknem meškať) aj keď na úkor toho, že som nešla behať. Kvôli tomu chalanovi sa mi zhorší kondička....
Ale strašne som sa už tešila na sobotu, na to "stretnutie" alebo ako to mám nazvať s tým dievčaťom z ulice, že vraj s mojou fanúšičkou  .
Ten deň sa vliekol nezvyčajne pomaly, ale nakoniec som sa dočkala večera. Sadla som si na gauč a pustila telku.
Pozerala som ju asi tak 5 minút, no omrzelo ma to už po prvých troch. Neviem ja nejak nie som na telku.
Keď zrazu niekto zaklopal. Bolo už asi 22:00 tak ma to dosť zaskočilo. Najprv som myslela, že nejaká šibnutá suseda, druhý tip bol Liam a nakoniec za dverami stál..... Zayn. Otvorila som dvere a zostala stáť s otvorenými ústami.
,,Čo tu preboha robíš?!?" neveriacky som sa spýtala.
Opieral sa o zárubňu dverí s hlavou otočenou k zemi. Vyzeral mierne ako keby bol opitý, ale nevedela som to s istotou povedať až kým nezdvihol hlavu.
,,Ja..... Hmmmm... Som prišiel lebo.... Som chcel sa ospravedlniť." dostal zo seba asi po minúte koktania.
Potriasla som hlavou či sa mi to nesníva abo čo, ale nič! Stále tam stál!
,,Počkaj a začo??? Vieš čo, mal by si asi ísť domov...." už som ho chcela nasmerovať späť k výťahu keď sa ozval.
,,Počkaj.... Vtedy.... Keď sme spolu chodili a potom...." sklopil zrak.
,,Myslíš to dieťa?"
Nepovedal nič, len nemo prikývol. Vedela som, že nie je až tak opitý, keď sa o tom zmienil.
,,Tak ... Poď dnu." nakoniec som vyhŕkla.
Usadila som ho na gauč a ja som sa posadila na kreslo oproti nemu. Chvíľu bolo ticho a nakoniec sa ozval: ,,Ako to bolo??"
,,Fakt to chceš vedieť?" opýtala som sa ho.
Zase len nemo prikývol.
Nevedela som či mu mám povedať pravdu alebo ako, ale nakoniec som sa dohodla sama so sebou: "Angela stále si bola úprimná tak čo teraz vymýšľaš?!?!" A tak som spustila. Povedala som mu úplne všetko a cítila som ako sa mi uľavuje. Už mi dokonca ani nenavrela hrča v hrdle, podľa čoho som usúdila, že už som sa s tým zmierila. Rozprávala som a rozprávala a on len ticho počúval.
Keď som skončila, pozrel na mňa tými svojimi nádhernými hnedými očami, do ktorých som pozerala vtedy, keď som si s ním začala. Konečne som pochopila prečo som to spravila a prečo som si myslela, že ho ľúbim. Plietla som si pojmy s dojmami. Ale už som si spravila jasno v slovách a viem, ktoré kedy použiť. "Ľúbim ťa" poviem kamarátke alebo kamarátovi, no "Milujem ťa" poviem len jednej osobe na tomto svete (alebo možno aj nie:D). Zatiaľ som to nepovedala nikomu, ani Liamovi. Aj keď som už asi raz alebo dvakrát mala chuť povedať mu to.
,,Prepáč mi to." vyslovil a ja som cítila, že to myslí vážne.
Pomaly som prikývla a do očí sa mi náhle začali hrnúť slzy. Pozeral na mňa lebo nevedel, či to je že ho nenávidím alebo, že mu odpúšťam. Pomedzi vzlyky som sa usmiala a on to pochopil. Prisadol si ku mne a objal ma. Zrazu mi spadol akokeby kameň zo srdca. Od vtedy čo som potratila mi niečo ležalo na srdci. Taký ťaživý pocit. No až teraz som si ho uvedomila, keď ma už opúšťal. Usmiala som sa a objatie mu opätovala.
,,Odpúšťam ti....." pošepkala som mu do ucha a privinula sa k nemu tuhšie. To jediné som teraz potrebovala. Zayn vyzeral ako by sa mu uľavilo, no taktiež vyzeral akokeby mal novú starosť. A myslím, že aj viem akú...
,,A mimochodom, len kamoši." povedala som pre ujasnenie.
,,Vďaka." usmial sa.
Chvíľu sme sa potom ešte rozprávali, no nakoniec zahlásil: ,,Nuž tak ja už by som mal ísť." vstal no nejak mu to nevyšlo, lebo sa mu zakrútila hlava a takmer skončil s hlavou v mojom stolíku.
,,Vieš čo? Ty radšej pekne zostaň tu. Ja ti usteliem tu na gauči a keď zajtra vytriezvieš tak pôjdeš domov. Aj tak zajtra nemáme tréning. Ok?" navrhla som mu.
,,No ja.... A nebudem ti vadiť???" zdvorilo sa ma opýtal.
,,A prečo by si mal?? Ja už dnes nečakám nikoho." zasmiala som sa. ,,A aj keby. Mám predsa dvere." dodala som s úškľabkom a ukázala smerom do spálne.
Zaynovi som ustlala najpohodlnejšie ako sa dalo, ale stále to bol iba gauč. Už si aj ľahol a ja som bola na odchode, keď ešte vyhŕkol: ,,A čo Liam?? Ako je to s vami??"
,,Čo by bolo s nami??" opýtala som sa nechápavo.
,,No lebo keď ste spolu vyzeráte tak šťastne a včera či predvčerom keď ste spolu išli večer von. Čo ste neboli celý deň spolu, tak celý deň bol taký nemastný, neslaný, ale keď si mu zavolala tak sa úplne celý rozžiaril. Ja som chcel.... Či to je z tvojej strany len také alebo aj niečo vážnejšie." konečne dopovedal myšlienku.
,,No... Ja dúfam, že to je niečo vážnejšie, lebo ináč by som si s ním nezačala. Vieš lebo odkedy som k Vám nastúpila nespala som ani s jedným chlapom. Nepotrebovala som vzťah, ale teraz..... Ja neviem. Keď no.... Ja sa pri ňom cítim tak krásne." podvedome som sa usmiala, ,,Úprimne povedané myslím, že to bude... ale neviem." odmĺkla som sa. ,,A poviem ti k tomu ešte jednu vec. Cítim sa pri ňom úžasne, a to sme spolu ešte nespali." bolo vidieť, že ho to zaskočilo, no nepovedal nič.
,,No dobre, dobrú noc." usmiala som sa.
,,Dobrú a ďakujem..." povedal ešte. Usmiala som sa naňho a dala mu pusu na čelo. ,,Aby si dobre spal." zasmiala som sa.

Forever Young - *25.kapitola*

Nie, nie, nie, nie...Ako prvá vec - VôBEC nie som spokojná s touto časťou... Absolútne... A nepresvedčíte ma o opaku... Ale aj tak, vám to sem pridávam... ;) ABy sa nepovedalo... Je to prepisované minimálne štyrikrát, takže sorz za chyby... A... Absolútne nechápem tomuto... Niekto mi napísal na twitteri a ja nechápem, čo odomňa chce... :D SOm nechápavá, ale ta... NO, toto tu... OBRÁZOK čeknite a poraďte mi pls... ;) 
No, ale dosť mojích kecov... http://www.youtube.com/watch?v=1__N77CLoEc - toto si pustite... Pre efekt... ;) - L



*25.kapitola*


*NIALL*

,,Niall?" zakričal na mňa Liam, ,,príď rýchlo sem!"
,,Teraz jem!" odkričal som mu s plnými ústami od mojho milovaného kurčaťa.
,,Ale je to súrne," povedal rýchlo a vošiel do kuchyne.
,,No?" odkusol som z masa.
,,Ide o Em. A je to doležité," povedal, čím upútal moju pozornosť.
,,Čo je s ňou?" zdvihol som hlavu, ,,videl si niečo?"
,,Áno, videl som niečo. Musíme ísť, aby sme ju stihli," kývol mi. Smutne som pozrel na moje jedlo, no zamieril za ním. Vyšli sme na chodbu a začali si obúvať topánky.
,,Sekundu," povedal som mu a odbehol som naspať do kuchyne.
,,Neboj, nenechám ťa tu," zašepkal som kurčaťu a zobral si ho so sebou. Vrátil som sa za Liamom, ktorý na mňa čakal a pri tom nervózne poklepkával nohou.
,,Čo sa deje?" opýtal som sa ho.
,,Je strašne naštvaná a zničená. Je na nejakej streche, alebo kde. A chce skočiť," povedal smutne a ja som len naprázdno preglgol. Skoro mi vypadlo kurča z ruky. To nemože byť pravda. Nie.
,,Zabráň jej v tom!" zakňučal som prosebne. Len zamračene pokrútil hlavou.
,,Chcel som, no je pevne rozhodnutá. Nefungovalo to. Prepáč." Nervózne som si odkusol z kurčaťa a zamyslel sa. Položil som ho na skrinku, pevne rozhodnutý, že musím ísť za ňou.
,,Kde bola? Musím ísť za ňou," povedal som a zamieril k autu.
,,Neviem presne. Na nejakej vysokej budove. Videl som výhl'ad na celý Londýn." Výhl'ad na celý Londýn? Kusol som si do pery, aby sa mi lepšie rozmýšl'alo. V tom ma osvietilo.
,,Už viem kde je! Ideš so mnou?" spýtal som sa a naštartoval auto. Rýchlo ku mne prisadol a ja som vyrazil.
,,Nevieš kol'ko máme ešte času?" spýtal som sa ho nervózne a pridal na rýchlosti.
,,Netuším. Ale odhadujem na pár minút," pokrútil hlavou.
Po asi troch minútach a niekol'kých prekročeniach rýchlosti som zastal pred budovou. Až zdola som ju videl, ako tam hore stojí.
,,Idem za ňou," povedal som mu a rozhliadol sa okolo, aby som nevzbudil pozornosť l'udí, no nemal som sa čoho obávať. Okrem nás tu nebola ani živá duša. Pokrútil som lopatkami a pocítil závan vzduchu za mojím chrbtom. Ako stále som sa pri tom usmial.
Pozrel som hore a už na nič nečakal.
Rýchlo som vzletel za ňou, pretože už stála jednou nohou vo vzduchu.
Telo sa mi začínalo triasť od strachu a musel som potláčať slzy, aby som sa nerozplakal. Pridal na rýchlosti. Bál som sa, ale veď kto by sa nebál, keď by videl, že jeho najlepšia kamarátka sa chce zabiť? Do vzduchu presunula už aj druhú nohu a začala padať.
Padala rýchlo, no mne to prišlo, ako spomalený záber. Ako vo filmoch, keď sa deje niečo zlé, tak to ide pomaly. A vy s tým neviete nič spraviť.
Pridal som ešte viac. Nechcel som ju dlho nechať padať.
Vystrel som ruky a nechal ju padnúť do mojej náruče. V tej chvíli mnou prebehlo milión emócií, no najsilnejšia bola úl'ava. Strach zo mňa úplne opadol, no pre istotu som si ju pritiahol ešte bliššie na hruď. Obmotal som svoje ruky okolo jej pásu a silno ju držal v náručí.
,,Bože, už ma takto nikdy nevystraš," zamrmlal som jej a zletel s ňou dole. Stiahol som krídla a silno ju spolu s Liamom objal.
Po pár sekundách Liam odišiel k autu a nechal ma s ňou samého.
,,Prečo si to chcela spraviť?" zašepkal som jej smutne. Odmietal som prijať myšlienku, že by som prišiel o svoju najlepšiu kamarátku. Nechcel som si ani predstaviť, čo by bolo, ak by ma Liam neupozornil, ak by ma nevaroval, ak by som prišiel neskoro.
,,Prepáč mi to," fňukala.
,,Nehnevám sa. Na teba nikdy. Len som sa bál," pohladkal som ju po chrbte, ,,takže prečo?"
,,Je toho na mňa vel'a. Všetci ma nenávidia. Harry, všetky directionerky na mňa nadávajú. Bolí to," povedala mi a utrela si slzy, ktoré sa po pár sekundách opať naplnili.
,,Kto na teba nadáva?" opýtal som sa mierne naštvane, no s trochou sklamania.
,,Directionerky," povedala so sklonenou hlavou.
,,Directionerky na teba nadávali?" Nechcel som tomu veriť. Mal som ich rád, predsa sú to naše faninky, ale teraz ma naštvali. Nadávať na ňu? Veď im nič nespravila!
,,Poď, som tu pre teba," kývol som jej a potiahol do auta, kde nás čakal Liam.
,,Už v pohode?" spýtal sa a ona len nesmelo a dosť smutne prikývla.
,,Tak poďte," povedal nám a my sme obaja nastúpili do zadnej časti auta. Liam si sadol za volant a zamierili sme domov.
,,Neplač, maličká," tíšil som ju, aj keď to nepomáhalo. Položil som jej ruku okolo pása, ona si dala hlavu na moju hruď a ďalej mi tam plakala.
Opatrne som vytiahol mobil z vrecka a zapol twitter. Otočil som ho tak, aby na neho nevidela. Všetko som mal zaspamovanú nenávistnými tweetmi, ako stále. Teraz vel'a z nich smerovalo aj na Em.
Bolelo ma, keď som ich čítal. A ju to muselo ešte viac. Ja som už bol zvyknutý, ale ona? Všetky tie tweety smerujúce na Nem. Ani sa nečudujem, že sa chcela zabiť. V takomto množstve by som to chcel aj ja.

Yea, r u happy? Do u know, what u did 2 my bestie @ItsEm ? Shit, think about u! I'm so sad of u n dissapointed. Nem is JUST friendship!

Naťukal som naštvane. Ubližovali mi.
,,Ďakujem ti," zašepkala. Jej pohl'ad smeroval na moj tweet, ktorý sa práve odosielal.
,,Musel som ti pomocť," usmial som sa a silnejšie ju stisol, ,,neboj, som tu pre teba. Už na to nemysli."
,,Vystupovať," ozval sa z predu Liam. Vystúpili sme von a zamierili dnu.
Hneď sme sa vybrali do mojej izby.
,,Niall?" pošepkala smutne.
,,Áno?"
,,Chýba mi Harry," zašepkala skleslo. Videl som, že sa jej znova chce plakať, keď som dostal nápad. Natiahol som sa po gitaru a začal brnkať pesničku, ktorá sa presne hodila na jej situáciu a ja som vedel, že jej pomože.

,,I wanna start,
(Chcem začať,)
By letting you know this,
(tým, že ti to dám vedieť)
Because of you,
(vďaka tebe,)
My life has a purpose,
(má moj život zmysel,)
You helped me be who I am today,
(pomohla si mi byť tým, kým som dnes,)
I see myself in every word you say.
(vidím sa v každom slove, čo povieš.)

Sometimes it feels like nobody gets me,
(Niekedy sa cítim, že ma nikto nechápe,)
Trapped in a world where everyone hates me,
(uveznený v svete, kde ma každý nenávidí,)
There's so much,
(je toho vel'a,)
That I'm going through,
(čím prechádzam,)
I wouldn't be here,
(nebol by som tu,)
If it wasn't for you.
(ak by to nebolo pre teba.)

I was broken,
(Bol som zničený)
I was choking,
(dusil som sa,) {pozn. metaforicky povedané}
I was lost,
(bol som stratený,)
This song saved my life.
(táto pesnička mi zachránila život.)

I was bleeding,
(Krvácal som,)
Stopped believing,
(prestával veriť,)
Could have died,
(mohol som umrieť,)
This song saved my life.
(táto pesnička mi zachránila život.)"

Dospieval som jej šeptom. Na jej tvári sa zjavil letmý úsmev.
,,No vidíš, že to ide," zasmial som sa.
,,Bolo to krásne," zašepkala.
,,Áno bolo," zasmial som sa, ,,vieš čo?"
,,Čo?"
,,Mám nápad, ako ti pomocť," vytiahol som z vrecka mobil.
,,Zavolám Harrymu. Uvidíš, pomože to," usmial som sa a spameti vytočil jeho číslo.

Prekvapené? :)

Dance Changed My Life - 14. kapitola

Neviem prečo, ale smejem sa... Proste Sarah píše tak úžasne, že ja sa smejem na každej časti aspoň na jednej veci... :DDD
báj d vej - možte dávať komenty aj vtedy, keď vás o tom výslovne nepoprosím... ;) - L

DCML 14. kapitola
Parafrázovanie

Ráno som sa zobudila okolo 5:00 no nechcelo sa mi už spať tak som šla skontrolovať Tanyu. Tá bola samozrejme v pohode.... A začala som dumať čo mám robiť. Najprv som mierne upratala, ale nebolo barz ani čo. Potom som pripravila aspoň zopár vecí na raňajky, no nechcela som ešte robiť, tie raňajky lebo neviem čo si dá Tanya a neviem ani kedy vstane. Nakoniec som si sadla, že si budem čítať knižku, ale ani pritom som nevydržala dlhšie ako 5 minút. Nechápala som to. Bola som taká..... Nabudená. Veľmi som sa tešila ani neviem na čo, no po chvíľke rozmýšľania som musela uznať, že to je len a len kvôli jednej veci resp. človeku........ Liamovi. ,,Preboha Angela sa ukľudni...." povedala som si možno trochu hlasnejšie ako som chcela.
,,Šalieš z neho???" ozvalo sa spoza mňa.
Strhla som sa. O stenu sa opierala Tanya a na ústach sa jej pohrával úsmev.
,,Jej už si hore??" opýtala som sa ako úplný dement.
,,No tak pri tej tvojej energii by v posteli nevydržal nikto." zasmiala sa.
,,Ja... Sorry." rezignovala som, no podvedome som sa usmievala, čo som si ani neuvedomovala až kým mi to Tanya nepovedala: ,,Zlato a nie si náhodou chorá??? Lebo asi od včera rána sa vkuse usmievaš. Vieš o tom vôbec???"
,,Vážne?? Ja... Ani nie." usmiala som sa nakoniec.
,,Dievča v živote som ťa nevidela takto vyvádzať kvôli chalanovi!!! A to už sa poznáme zopár tých piatkov." kývala hlavou Tanya. Mala pravdu. Nikdy v živote som nebola tak vedľa z nejakého chalana, vlastne kvôli nikomu.
,,Bože Tan čo budem robiť???" opýtala som sa nečakajúc odpoveď.
,,Angela Simons ako to myslíš, že čo budeš robiťˇ?!?!" podišla ku mne Tanya. ,,Veď si predsa ideš užiť to čo máš! A to naplno! Či? Čo by si chcela porábať hmm????" s priateľským úsmevom na mňa pozerala.
,,Oh Tan.... Vďaka." a už som ju objímala.
,,Ja už asi vážne mám dostať tote krámy abo čo..." smiala som sa. ,,No poď... Dáme si raňajky a dáme sa do normálneho biorytmu." usmiala som sa po chvíli na Tanyu.
,,Prezraď mi ako dlho tu som???" opýtala sa ma Tanya keď sme už sedeli pri stole aj s raňajkami.
,,Hmmm... Tak už 3. deň nie?? Aj s tým čo si prišla."
,,3. deň?!?! Som doma 3 dni a ešte som nebola pozrieť rodičov. Tí ma asi zabijú....." usmiala sa. ,,...ale iba pohľadom." zasmiala sa.
,,Och ani nevieš ako si mi chýbala...." ozvala som sa po chvíli nepodstatného diskutovania o počasí a o rozdieloch medzi Amerikou a Anglickom.
,,Och zlatko aj ty si mi chýbala, ale vidím, že si si v poho poradila aj bezo mňa." hodila po mne očkom.
,,No lebo ty nie...." odvrkla som jej pozerajúc, s úsmevom, do môjho taniera.
Tanya sa usmiala: ,,A vidím, že si si to tu aj prerobila.... A trošku na sebe zamakala." dokončila neisto.
Trpko som sa usmiala. ,,No, keď som mala slabú chvíľku začala som cvičiť, akože robiť niečo také čo mi spôsobovalo bolesť. Aby som sa trošku odreagovala. Niečo také ako rezanie žíl." usmiala som sa. ,,Ale len taký slabučký odvar. No a s tou prerábkou to bolo veľmi jednoducho. Asi pred troma mesiacmi ma to predošlé zariadenie tohto bytu omrzelo a tak som zobrala nejaké peniaze a trošku to tu pomenila. Kúpila som nejaký nábytok, trošku pomaľovala et voilá..... C'est výsledok!"
(et= a, c'est= to je)
,,Trošku si zmenila štýl nemyslíš??" opýtala sa ma Tanya trošilinku neveriacky. Mala pravdu pred tým som milovala sýte farby všetko som mala také farebné, no potom som cítila, že potrebujem niečo jemnejšie a zistila som, že som skôr na farby zeme a tak som si to tak aj zariadila. Drevo, biela + zelená a trošičku modrej. A veľmi sa mi to páčilo.
,,Nuž ľudia sa menia. A aj ty, ako som včera videla..." pozrela som na ňu s miernym úsmevom na perách.
,,Čo tým akože myslíš???" pozrela na mňa ona.
,,Včera keď si sa zobudila pri Harrym si si nevšimla?!?" vychutnávala som si jej nevedomosť.
,,Čo?!?!" nechápala Tanya.
,,Pamätaš sa, keď si vždy rozprávala o tom "otrasnom" objatí???" citovala som jej vlastné slová.
,,No....."
,,Tak včera poobede keď si sa zobudila tak si ležala presne v tom "otrasnom" objatí." zákerácky som sa usmiala a zase som použila tie jej slová. To parafrázovanie je celkom sranda. Celkom slušne by sa tým dal niekto vytočiť.

Forever Young - *24. kapitola*

No, takže hádali ste... :D Teda, len Sarah, ale aj tak... :D :) A čo sa stane? ;) DOzviete sa v ďalšej časti... :D Muhahahah som sviňa, ale treba aj Hazzov pohľad... ;) So, prečítajte si a na spodku máte opäť otázku... :D ;) Takže si prečítajte a MOŽNO, ak budete pozorne čítať, tak zistíte odpoveď aká je odpoveď na TÚTO OTÁZKU... Ale len mejbí.. :D A dole, máte ďlašiu... ;)
Vaša Lav :))* ENJOY xx



*24. kapitola*

*HARRY*

,,To bolo skvelé," povedala Lav udychčane.
,,Nebola si zlá," zasmial som sa.
,,Ani ty si nebol najhorší," zaškerila sa. Posadil som sa na posteli a pohl'adom prešiel po izbe.
,,Znamenalo toto niečo pre teba?" opýtala sa po chvíli šeptom.
,,Neuraz sa, ale nie," pokrútil som hlavou.
,,Nemám prečo. Aj pre mňa to bol len sex," zasmiala sa.
,,Takže kamaráti?" zdvihol som obočie a ona prikývla.
,,Ideme niečo robiť?" spýtala sa ma po chvíli.
,,Jasné," súhlasil som. Obliekol som si trenky s teplákmi. Ako vždy. Vytiahnuť tričko mi ani nenapadlo. Veď načo? Som dosť sexy na to, aby som mohol chodiť bez neho.
,,Možme si pozrieť film," navrhol som.
,,Dobre, vyber niečo. Možem ísť na wécko?" spýtala sa a ja som ukázal na dvere od kúpel'ne. Natiahol som sa po notebook, ktorý ležal v mojom nočnom stolíku a zapol ho. Počkal som, kým sa naštartuje. Keď už konečne bol, otvoril som internet aby som si skontroloval twitter, keďže Lav bola ešte stále v kúpel'ke.
Prihlásil som sa a pozrel najnovšie tweety. Milión prosení o follownutie, milión tweetov.
Pohl'ad mi zablúdil k trendom, z kade sa na mňa usmieval 'Nem'. Mal som chuť tresnúť všetkým a zabiť Nialla a Em. S ťažkým srdcom som na to klikol a pustil sa do čítania.

@ItsEm & @NiallOfficial are dating? Kill her. Nem is bad.

@NiallOfficial are you kidding? Nem is worst thing, I've ever heard about!

@ItsEm @NiallOfficial I hate Nem.

@ItsEm Bitch, go away from Niall! You'll just hurt him! Nem is horrible.

I just hate @ItsEm cause she isn't the right for @NiallOfficial . I hate Nem, too.

Are you against Nem? RT, to let @NiallOfficial know it!

Just die @ItsEm . Die slowly with pain. Make the end of Nem.

Mohol by som ich čítať donekonečna. Bolelo ma to. Bolelo ma, že nadávali človeku, ktorého som miloval z celého srdca.
Vrátil som sa naspať na vrch stránky, k top tweetu. Bol od Nialla, pridaný pred dvoma minútami.

Yea, r u happy? Do u know, what u did 2 my bestie @ItsEm ? Shit, think about u! I'm so sad of u n dissapointed. Nem is JUST friendship!!!

Vypol som twitter a rozhodol sa vybrať film. Už som sa na tie tweety nemohol viac pozerať. Pri každom ma pichlo do srdca. Ubližovali jej. Nechcel som to takto.
,,Už si niečo vybral?" vytrhla ma z myšlienok Lav.
,,Nie, chcel som na teba počkať," usmial som sa. Sadla si ku mne a klikla na jeden film. Začal sa, no ja som sa na neho nedokázal sústediť. Po rozume mi behala len Em. Bolelo ma pomyslenie na to, že ju urážali. Nechcel som si ani predstaviť, čo by sa jej mohlo stať. Odmietal som myšlienku, že by som za ňou mal ísť.
,,Harry, sleduješ to?" opýtala sa.
,,Jasné," prikývol som.
,,A o čom to je?" otočila sa na mňa a prebodla ma svojimi očami.
,,Hm, o láske?" zamrmlal som si.
,,Harry, to je, Ja zloduch. Tam je tol'ko romantiky asi ako na neoholených nohách," zasmiala sa, ,,niečo ťa trápi, však?" spýtala sa, no vyznelo to skor ako tvrdenie, než otázka.
,,Strašne," zašomral som si a sklonil hlavu. Buď chlap a neplač! - vravel som si, no nezaberalo to. Slzy sa mi pomaly začali hrnúť do očí.
,,Chceš o tom vravieť?" opýtala sa ma. Pozrel som na ňu. V očiach mala pochopenie.
,,Som zal'úbený. Možno aj zamilovaný," povedal som smutne.
,,A nie do Debby," povedala a ja som prikývol.
,,Presne tak."
,,Teda do koho?"
,,Do Em," pošepol som smutne.
,,Do Niallovej priatel'ky?" zdvihla na mňa obočie a ja som prikývol.
,,Vlasne, ona bola moja priatel'ka. Len si začala s Niallom. Podviedla ma s ním," povedal som a už nevládal zadržiavať slzy.
,,Musíš ju naozaj l'úbiť. Ešte som nevidela chalana plakať kvoli dievčaťu. No nezaslúži si ťa. Ak ťa s ním naozaj podvádza, máš na lepšiu," usmiala sa.
,,Ale ja sa o ňu nechcem deliť. Ona je len moja," zakňučal som a utrel si slzy.
,,Bude to v pohode. Neboj sa," objala ma okolo pliec.
,,Bojím sa, že nebude," zašomral som si.
,,Everything gonna be alright," zahmkala mi do ucha.
,,Nemyslím si. Ale už to neriešme."
,,Myslím, že by som pomaly mala ísť," povedala a ja som na ňu skleslo pozrel.
,,Musíš?"
,,Musím. Ale hocikedy mi možeš zavolať," žmurkla a silno ma objala.
,,Zavolám. A ďakujem ti." Počkal som, kým si oblečie kabát, obuje topánky a výjde z bytu.
,,Ešte raz ti ďakujem. Vel'mi si mi pomohla," usmial som sa a oprel o zárubňu dverí.
,,Nemáš zač. A aj ja ti ďakujem," zasmiala sa. So širokým úsmevom mi zakývala a zamierila preč. Chvíl'u som za ňou ešte pozeral, no keď som začul buchnutie dverí, vrátil som sa dovnútra.
Zabalil som sa do deky, pripravil som si horúcu čokoládu a sadol pred telku, v ktorej ako inač nič nešlo.
Slabo som fúkal do šálky, aby mi čo najskor vychladla.
Zo zamyslenia ma vytrhol až mobil, ktorý sa rozobzučal na stolíku.
Natiahol som sa poň a po prečítaní mena so mnou prebehla zmes pocitov.
Hnev.
Smútok.
Zlosť.
Nervy.
Zrada.
Bolesť.
Nadýchol som sa a stlačil zelené tlačítko.

Question - kto volá? :) 

Dance Changed My Life - 13. kapitola

Normálne že... :D :D :D 69 príspevok na blogu... ;) :D :D Hazza nás prišiel navštíviť... :D :D A zastavil sa aj inde ako u Em v posteli (sorz, som si to neodpustila... :D :D)
Takže si to užite... ;) - L 
And... :) - CLICK HERE!! - Všetci čo čítate FY... ;) Na konci je otázka... :) Vyskúšajte si tipnúť odpoveď... ;))



DCML 13. kapitola
2-3 najprevratnejšie veci môjho života

,,Vieš preto som ti to nechcela hovoriť. Lebo už vtedy fungovali ako skupina." vysvetlila som Tanyi.
,,Ale nechápem prečo sa o teba nepostaral alebo aspoň dačo!" Tanya začínala byť zlostná.
,,On bol vtedy tiež mladý a spanikáril. Proste ho chápem..." povedala som pokojne.
,,No dobre ale......" vypustila paru a objala ma. ,,Prepáč mi, že som odišla. Som otrasná kamarátka..." pomaly povedala na mojom pleci.
,,Ja.... Tan to je v pohode, veď ako sme vraveli: všetko sa vyriešilo..... Sorry za morbídnosť, ale je to pravda."
,,Preboha Angela ako môžeš niečo také povedať!!! A ako to, že o tom vieš rozprávať bez plaču.... Veď ja už mám teraz v očiach slzy." a už pomalinky začínala plakať.
,,Vieš ja som si už svoje odplakala takže by si nemala ani ty..." pohladila som ju vo vlasoch. ,,Ou a počuj okrem Zayna o tom nevie nikto hej??? Tak nech to tak zatiaľ aj ostane."
Tanya sa na mňa pozrela a opýtala sa: ,,A Liam??"
Pokývala som hlavou: ,,Nie ani on.... Ale on sa to dozvie, viem, cítim to."
,,Dobre..." prikývla Tanya a utrela si slzy. Usmiala som sa na ňu a aj ona na mňa. ,,Super...." povedala som jej na pochvalu. ,,Takže teraz ja hej?? No takže začnem ešte úplne na začiatku. Keď som začala pracovať pre chalanov som si vytvorila vzťahy a k Liamovi asi najlepší. Rozprávali sme sa, smiali sme sa, ale hlavne tancovali sme spolu a radi. Dovtedy som ani nemyslela na to, že by sme niekedy mohli byť pár. Koniec koncov chodil s Dan. No ale pred nedávnom sa spolu rozišli a odvtedy mám pri ňom taký neopísateľný pocit. Taký čudný pocit.... A na žúrke som nechcela mať klasický scénár a tak som sa rozhodla, že nebudem piť.
Obaja sme si išli zatancovať. Prišli sme na parket a všetko bolo v pohode. Až ľudia okolo nás utvorili kruh a dostali sme sa do battlu. No takže mali sme 2 kolá. Prvé bolo v celku obyčajné. Užila som si tanec potom išiel on a aj on si to užil a mali sme remízu. On ma chcel nechať vyhrať a ja som si povedala: "takto toto nie môj zlatý ja viem vyhrať aj sama..." a tak sme si dali druhé kolo. Keď DJ pustil pieseň obaja sme sa s Liamom zasmiali. Vieš lebo mávame spolu hodiny, len my dvaja. No a na tých hodinách sme veľmi často tancovali na tú pieseň. Mali sme na ňu aj kroky a tak sme chvíľu tancovali spolu chvíľu každý sám a proste vtedy som mala taký úžasný pocit z tanca," pousmiala som sa pri tej spomienke a Tanyi to neušlo, ,,smiala som sa, že ani po prvom sexe som nemala lepší pocit. A keď sme skončili stáli sme čelom k sebe a on ma proste pobozkal..... Mimochodom celé si to pravdepodobne môžeš pozrieť na YouTube... Skončilo to nakoniec remízou. Odišli sme z parketu a dali sme sa "dokopy". No a proste celú párty sme tancovali, pili džúsiky a bozkávali sa." snažila som sa to zhrnúť do čo najmenšieho celku.
,,Povedala si to ako 12-ročné dievča o prvom rande..." zasmiala sa Tanya.
,,Ježiši ja viem..." zasmiala som sa aj ja a vložila si tvár do dlaní. ,,Ale v celku si to pochopila nie???" s nádejou som sa opýtala.
,,No v celku aj hej no a aký je???" opýtala sa Tanya ale pri závere otázky sa šibalsky usmiala. Mne najprv nedošlo a tak som povedala: ,,Jak jaký šak úžasný ne??? .... Jaaaaj bože ty si myslela sex??"
,,Noo....!"
,,Jaaaaj.... Tak ti s radosťou oznamujem, že....." napínavá odmlka, ale to by nebola Tanya kebyže mi do toho neskočí: ,,Úžasný ne?!?"
,,Nie."
,,Nie?!?!?!?!?!" vypleštila na mňa oči.
,,Ešte sa len dozvieš.... S radosťou ti oznamujem, že sme spolu ešte nespali." usmiala som sa nakoniec.
,,Čo? Haha..... No tak to ti nezožerem.... Jak chceš keď sa budeš pýtať na Harryho tak ani ja ti nepoviem..." ofučala sa Tanya.
,,Ale ja to myslím vážne Tan.... Vážne ešte okrem bozkov nič nebolo...." pozrela som na ňu.
,,Čo?!? To vážne??"
Prikyvovala som ako zmyslov zbavená. ,,Tebe predsa klamať nebudem..."
,,To vážne?? Jeeeej ja tomu neviem uveriť! To vážne??" Tan bola vo veľkom šoku, čo ma veľmi potešilo, lebo som podľa toho vedela, že ma pozná a že sa o mňa stará.
,,A ešte jedna info pre potešenie. 5 mesiacov som nespala zo žiadnym chlapom." usmiala som sa a sama som bola na seba hrdá.
Tanya už ale že VÔBEC nechápala a tak radšej zahlásila: ,,Vieš čo pome radšej spať lebo TOTO a ešte zopár vecí musím stráviť."
Hmmm mala pravdu dnes sa zasnúbila s chlapcom s ktorým sa na prvej žúrke vyspala a pritom si s ním ani nepamätá ani bozk a jej naj kamoška jej práve povedala 2 najprevratnejšie veci z jej života. Že dieťa ktoré potratila bolo Zaynovo a že 5 mesiacov s nikým nespala (a možno ešte aj že, s jedným chalanom začala chodiť až po pol roku a že sa s ním nevyspala hneď počas prvej noci strávenej s ním).

Forever Young - *23. kapitola*

Práve som dočítala knihu, ktorá ma inšpirovala k napísaniu tohto príbehu  (Padlí anjeli) a normálne sa hambím, že píšem, lebo to je tak dokonalé, že už asi 15 minút revem... :'33
No, ale každopádne vám sem pridávam časť. Po ktorej mejbí budete vraždiť... A hlavne Em a Sarah, but doesn't matter. :D - L



*23. kapitla*

*EM*
Znova som plakala na Niallovom ramene. Neverím, že si myslí, že ho podvádzam s Niallom. Proste sa mi tomu nechce veriť. Veď ako by som mohla?
Fajn, možno to tak vyzeralo ale to neznamená, že to tak naozaj je! Nie vždy je všetko tak, ako to vyzerá a on by to už mohol vedieť.
Ale keď to takto chce. Keď naozaj nechce počuť moju verziu, fajn. Nechám to tak. Aj keď viem, že na to len tak l'ahko neprestanem myslieť. No za pokus to stojí.
,,Em, už pomaly pojdem. Zvládneď to tu bezo mňa?" povedal Niall, čím prerušil moj myšlienkový pochod, na ktorom konci by som sa určite rozplakala.
,,Jasné, v kl'ude bež," usmiala som sa na neho a snažila zamaskovať slzy, ,,ďakujem ti."
,,Dobre. Ak by si ešte mala nejaký problém, alebo niečo potrebovala, som tu pre teba," stisol ma v objatí.
,,Zavolám ti," povedala som mu a odprevadila ho preč.
Zamkla som za ním dvere a už sa nesnažila zadržiavať slzy. Rozplakala som sa ako malé dieťa.
Mala som chuť nadávať, mala som chuť ubližovať a zabíjať. No nevládala som. Ublížil mi. Prečo si ma nechcel vypočuť?
,,Prestaň na neho myslieť!" povedala som naštvane. Po mojich už dlho mokrých lícach sa opať začali valiť slzy.
Postavila som sa a natiahla sa po krabičku servítok, ktorá ležala na stole. Opatrne som jednu vytiahla a silno si vyfúkala nos, ktorý bol plný ako... Proste vel'mi plný! Rukou som si uhladila vlasy, natiahla na seba bundu, čiapku, nasadila si okuliare, aj keď vonku snežilo a slnko sa márne snažilo predrať pomedzi husté oblaky.
Zamkla som byt a so sklonenou hlavou zamierila na miesto, kam som potrebovala ísť. Na miesto, kde som sa chcela odreagovať.
Prechádzala som rušnými ulicami Londýna a snažila sa ignorovať všetky šťastné páry, čo sa tešili zo snehu. Sledovala som len špičky svojich topánok a malé roztomilé vločky, ktoré na nich raz za čas dopadli.
,,Hej, dávaj pozor!" zhúkol niekto, kto do mňa narazil.
,,Pardon," zdvihla som hlavu a pozrela neznámej do očí, ,,zamyslela som sa."
,,To mi je jedno," odsekla a zohla sa po tašku, ktorá jej spadla po náraze na zem.
,,Je mi to fakt l'úto, nechcela som," krútila som hlavou. Ona zdvihla pohl'ad a prebodla ma svojimi hnedými očami.
,,Ty si Em?" povedala po chvíli rozmýšl'ania.
,,Ako to vieš?" spýtala som sa jej.
,,Poviem ti jednu vec. Drž sa od Nialla ďalej! On je moj! Ty mi na neho nemáš čo šahať! On ti na tie tvoje klamstvá neskočí. Chceš ho len pre slávu. Ak sa ho ešte raz dotkneš, niečo ti rozbijem. On. Je. Moj. Takže ruky preč!" povedala naštvane. Cúvla som o pár krokov dozadu a vstrebávala, čo mi povedala.
,,Bojíš sa ma, bitch?" zasmiala sa a znova podišla bliššie ku mne. Neodpovedala som, len sklopila zrak. Strach so mnou doslova lomcoval. Bála som sa, lebo som nevedela, čoho je schopná.
,,Nechaj Nialla na pokoji, hlupaňa. Veď on si uvedomí, že ideš len po sláve a odkopne ťa. Pozri sa na seba. Si tučná, škaredá. Ani náhodou nie si ako Danielle, Eleanor, Perrie a Debby. Oni sú milé, krásne, dobrosrdečné. A ty, pravý opak. Mala by si sa hambiť, ty štetka jedna," sykla. Ak by tu neboli l'udia, prisahám, vysala by som jej všetku krv z tela. No ona mala zjavne iné plány. Netrápilo ju, že tu sú l'udia. Tresla mi rukou do brucha. Od bolesti som sa prehla v páse a ona mi kopla do kolien, ktoré sa podlomili. Zosunula som sa na zem a čakala, kým odíde.
,,Tak ti treba, krava," pl'uvla na mňa a so smiechom odišla. Slzy sa mi opať začali tisnúť do očí a ja som im nemohla zabrániť. Bola mi zima, pomaly na mňa padal sneh.
L'udia okolo mňa chodili, no nevšímali si ma. A tí, čo aj o mňa zavadili pohl'adom si mysleli, že čo za bezdomovkyňu im tu kazí deň. Videla som im to na očiach.
,,Prechladneš," ozvalo sa detským hláskom a ja som opatrne zdvihla hlavu. Stálo predomnou asi desaťročné dievčatko. Hlavu malo až po nos zabalenú v šále a čiapku stiahnutú skoro do očí.
,,Je mi to jedno," zamumlala som si smutne.
,,Nemalo. Je to tvoj život. Chceš o neho prísť?" opýtala sa, no ja som neodpovedala. Ona pokrútila hlavou a vybrala sa preč.
Po asi pol hodine som sa rozhodla, vypadnúť z tade. Celé telo som mala premrznuté až na kosti. Postavila som sa a zamierila na miesto, kam so potrebovala ísť.
Opať som kráčala so sklonenou hlavou a snažila sa nevnímať okoloidúcich l'udí.
Zastavila som pred budovou. Obišla som si ju, rozhliadla sa a keď som nikoho nevidela, vyskočila som hore. Síce to bolo dosť vysoko, no neprekážalo mi to. Bolo to tak, akurát. Sadla som si na okraj a spustila dole nohy. Vo výške mi bolo príjemne.
Oparne som zatvorila oči a nechala spomienky blúdiť svojou mysl'ou.
Mike. Harry. Zayn. Harry. Niall. Liam. Harry. Niall. Harry.
Bolelo ma pomyslenie na nich. Na tých dokonalých l'udí, ktorých budem musieť opustiť. Na mojho najlepšieho kamaráta - Nialla. A na chalana, ktorého milujem - Harryho.
Opatrne som sa postavila.
,,Už ťa nesklamem," šepla som do vzduchu, ,,milujem ťa."
Privrela som oči a spravila istý krok do prázdna.

Question - čo si myslíte, že sa ďalej stane? ;) Spadne? Zachráni ju Harry? Alebo niekto iný? ;) :) Vaše myšlienky - do komentu... :D

Dance Changed My Life - 12. kapitola

Poprosíme komentáre :) - Lav

DCML 12. kapitola
Minulosť

Keď sme s Tan došli domov (ku mne) bolo asi 16:00. Zložila som ju na gauč a hodila sa vedľa nej.
,,Tak ktorá začne???" usmiala som sa na ňu, ,,alebo cheš ísť spať??"
,,Síce som strašne unavená, no veľmi ma to zaujíma..." usmiala sa konečne aj ona.
,,Nuž tak začni ty. Ty skončíš asi skôr ako ja." navrhla som.
,,No...." zalamentovala, lebo to ona vždy všetko kecala na  niekoľko dní. Ale začala: ,,No takže ako sme prišli tak si nás "zoznámila" a on hneď potom prišiel ku mne a začali sme sa rozprávať. Potom ešte išiel niekoho privítať a ku mne prišiel Zayn. Trochu sme sa zase bavili. Úsmevy, pohľady a tak vieš..." usmiala sa tak.... Žensky. My ženy vieme čo ten pohľad znamená. A pokračovala: ,,No a chvíľu potom som išla nájsť wécko. A keď som z neho vychádzala tak som narazila na Harryho. Už mal trochu vypité no bol ešte úplne v pohode. No a proste bol taký... Ako pre mňa." nakoniec dokončila pričom sa usmiala. Nadvihla som obočie. ,,To nemyslíš vážne.... Veď ty si sa doňho buchla!!! Tanya!!" zakričala som s úsmevom. Ešte nikdy Tanya nehovorila o chalanovi takýmto tónom.
,,Nemyslím si.... Vieš aká som."
,,Áno viem, no ten tón som ešte nepočula. Vieš??" odpovedala som logicky.
,,No a proste potom sme už tuším boli stále spolu... Aspoň myslím. Neviem lebo z tej noci si nepamätám veľa... A dokonca si nepamätám žiadny bozk." smutne sa pousmiala , ,,No a teraz ty! A skús nadviazať na náš včerajší rozhovor."
,,Fajn... Tak pamätáš sa na to moje obdobie pred tým ako si odišla??"
,,Jasné zlato prečo???"
Nadýchla som sa a vyslovila: ,,No tak to dieťa bolo Zaynove." a pozrela som do zeme.
,,Čože?!?!?! To nemyslíš vážne!"
Ticho som prikývla. V hrdle mi navierala hrča a mala som menšie problémy ďalej pokračovať. ,,Áno. Preto som ti to nechcela povedať." tak a je čas ísť s farbou von. Pred asi 10 mesiacmi som na jednej žúrke stretla Zayna. Nepoznala som ho ako speváka.
Začali sme spolu chodiť. Mala som vtedy len osemnásť a neuvedomovala som si váhu slova láska a tak som si myslela, že som zamilovaná. Opak bol pravdou, no to som zistila až omnoho neskôr. Boli sme spolu asi 4. týždeň, keď som mala dostať krámy. Mávala som ich veľmi presne a tak som sa čudovala keď neprichádzali. Keď sa mi začali meniť chute a prvýkrát som zvracala, pochopila som. Kondóm sme nemali vždy lebo vtedy som bola mladá a hlúpa. Zašla som k doktorovi a on mi potvrdil čo som tušila, ba až vedela. Medzitým všetkým som sa zo Zaynom prestala stretávať, no považovala som za slušné mu to oznámiť a tak som mu napísala SMS. Vravím mladá a hlúpa. V SMS-ke písať, že som tehotná. Smiala som sa sama na sebe. Keď mi po 2 týždňoch odpísal: "Sorry" pochopila som to. Nehnevala som sa. Našťastie preňho, som bola chápavá. Zmenila som sa. Začala som byť rozumnejšia. Zobrala som 2 práce aby som niečo našetrila a celkom som sa na to malé tešila. Mala som optimistický pohľad na vec. Tanya bola ešte pred cestou do USA a bola mi najväčšou oporou. Pomáhala mi s prácou. A vlastne kvôli nej som bola taká v pohode, lebo som vedela, že keby som sa nedokázala o to malé postarať ja, postará sa oňho ona. Všetko bolo v poho až na konci 3. mesiaca sa začalo všetko kaziť. Tanya dostala návrh do tej Ameriky a ja som začínala byť veľmi unavená. Už som tak nevládala, chodila som domov neskoro v noci.
Rodičia mi umreli tesne pred osemnástkou, tak ma súd emancipoval. Nemala som žiadnu rodinu a okrem Tanye som nemala nikoho kto by mi mohol pomôcť.
V jeden neskorý večer som sa vracala domov z práce a už bola riadna tma. Snažila som sa ísť pod lampami, no na čo Vám sú lampy keď nie je nikto na okolí. Oproti mne išiel nejaký bezdomovec ktorý na mňa čudne pozeral. Začala som sa báť. Keď už konečne okolo mňa prešiel vydýchla som si. No skoro. Zozadu ma chytil za lakeť a hodil na zem. Zľakla som sa, hlavne o malé. Dala som mu moju peňaženku aj všetky šperky. Už odchádzal a tak som pomaly začala vstávať no stále som sa triasla od strachu. Už bol odomňa pár metrov keď sa ešte otočil. ,,Aby si na mňa nezabudla..." podišiel ku mne a uštedril mi jednu päsťovku do brucha. Od bolesti som sa predhla a tak mi aj kolenom kopol do brucha. Spadla som na zem a už len hmlisto som ho videla odkráčať. Chcela som kričať, umrieť, zabiť ho. No len som tam ležala a zvíjala sa od bolesti. Po chvíli neviem či to bolo 30 sekúnd alebo hodina. Neviem. No pre mňa to bol najhorší čas môjho života. Bála som sa bolesti, no vtedy som si spomenula na jednu vec. Keď som mala asi 13 moja mamka povedala jednu vec. Pred pôrodom sa bála, ale potom pri kontrakciách si uvedomila: Každá bolesť raz musí skončiť. Predsa nemôže trvať večne. A na to som si vtedy spomenula a ani neviem odkiaľ som zozbierala vôľu a vytiahla z tašky mobil a snažila sa vyťukať číslo, no ruky sa mi triasli od bolesti a od všetkého. A vtedy som neďaleko zbadala jednu staršiu dámu. Ona mi zachránila život. Všimla si ma a hneď mi zavolala záchranku. Celý čas ma upokojovala.  Ležala som tam, ale už nie vystrašená, už nie zronená. Nechápem ako, no dokonca sa mi zdá, že som sa raz usmiala. A potom konečne prišla sanitka. Aj keď som už nebola vystrašená, vydýchla som si. Po niekoľkých čudných snoch som sa zobudila v nemocnici. Snívalo sa mi niečo o operácií a s doktormi. Po tom ako som sa zobudila a po rozhovore s doktorom som zistila, že to nebol sen. Potratila som a s tým, akým spôsobom som potratila som zároveň stratila možnosť mať ďalšie deti. Keď mi to oznámil doktor, čas sa začal vliecť. Stratil pre mňa význam. Celý život pre mňa stratil význam. Zavolala som Tanyu a uvedomila som si, že večer pred tým ako ma niekto prepadol, som sa s Tanyou rozprávala o Amerike a ona mi vravela, že tam chce ísť, ale že ma tu takto nenechá samu. A ja som jej na to povedala, že všetko sa vyrieši. A vyriešilo sa. Ale ani v najhoršom sne by mi nenapadlo ako.
Týždne potom som plakala každý večer. Ale nejakým spôsobom som prišla na to, že sa môžem zamestnať a prestať aspoň na chvíľu prestať myslieť na to všetko. Zobrala som zase dve práce, ale dlho mi to nevydržalo. Vybrala som si len jednu a zvyšok času som trávila s chlapmi, ale jednu vec som nemohla nechať len tak. Tú staršiu pani, ktorá mi vtedy zachránila život. Vyhľadala som ju a začala ju pravidelne navštevovať. Stala sa mi starkou, ktorú som nikdy nemala. Len  pri nej som sa správala ako za starých čias pri rodičoch. Tak vychovanejšie a chápavejšie.
Vtedy bolo to obdobie, ktoré som už aj minule spomínala. Chodili sme s Tanyou do barov a ja som ju presvedčila, že som znovu začala "žiť". A nakoniec som ju presvedčila, nech ide aj do tej Ameriky. Ako sa blížil termín jej odchodu stále som mávala menej chlapov a pomalinky som sa dostávala do normálu. Síce som sa takmer vôbec neusmievala, ale už som aspoň neplakala každý večer.
Pred jej odchodom sme išli na poslednú spoločnú žúrku. Bol tam nejaký super DJ a super hudba a tam som sa prvýkrát usmiala pri tanci (po tom ako som potratila). Tam som si dala prvý battle po dlhom čase. Tam som sa vlastne vrátila späť k tancu, lebo pred tým ako som otehotnela bol tanec môj život, ale po TOM som tanec odložila veľmi hlboko do skrine.
A tam som aj zase stretla Zayna. Povedala som mu všetko, ale v zjednodušenej verzii a jeho asi potom začalo trápiť svedomie alebo čo a tak mi vybavil prácu u nich. No a u nich som sa dala dokopy. A začala naozaj žiť život.
Našla som zase zmysel života. Našla som takú rovnováhu alebo niečo také. Ja neviem. Proste som stretla chalanov a tí ma rozosmievali a mohla som začať ako keby odznova.

Forever Young - *22. kapitola*

Aww, 22... ;) Dneska mám znova venovanie... Pre Sarušku... Moje ňuňo ktorému ďakujem za túto časť... :) Za to, že som v tomto príbehu a za tento nápad celkovo... :) Takže toto je pre teba, Sarah... Uži si ju... :D Už len z toho dovodu, že je to tvoje obl'úbené číslo... ;) xx
btw... mám na vás jednu prosbičku... tie, ktoré komentujete ako anonymky... :) Možte sa prosím, vel'mi pekne, prosím podpisovať? :) Stačí meno, alebo jedno písmeno... Moc ďakujem... xx Love ya a užite si - Lav (The unicorn ;))

*22. kapitola*

Divný sen. Len divný sen. Nebudem mu pripisovať žiadnu váhu. Bol to len výplod mojej fantázie. Nič viac.
Tak prečo ma to tak trápi? zamyslel som sa. Prečo ma ona tak trápi, keď o to trápenie nestojím? Nechcem, aby som na ňu stále myslel. Potrebujem sa odreagovať.
Vyzliekol som si zo seba špinavé rifle a jedným rýchlym pohybom som ich šmaril do práčky. Z vrecka mi vypadol poskladaný papierik. Opatrne som ho rozbalil a zrakom prebehol číslo, ktoré tam stálo. Vybral som mobil a naťukal ho. Po dvoch zazvoneniach zdvihla.
,,Haló?"
,,Ahoj, to som ja, Harry."
,,Jé, ahoj Harry. Nečakala som, že zavoláš."
,,Vážne? Nemohla by si ku mne prísť? Potrebujem sa s niekým pozhovárať."
,,Jasné, daj mi adresu a prídem!"
,,91 Peterborough road, byt 2B. Vieš kde to je?"
,,Nájdem to. Do pol hodiny by som mala prísť."
,,Budem ťa čakať," povedal som a zrušil.
Rýchlo som si dal sprchu, obliekol sa do teplákov (podotýkam, bez trička:3) a pripravil niečo na jedenie. To už ona zvonila pri dverách. Rýchlo som k nim prebehol a pustil ju dnu.
,,Ahoj," pozdravil som sa ako prvý.
,,Ah-hoj," vykoktala zo seba a pohl'ad neodtrhávala od mojej hrude.
,,Mám si dať tričko? Mám tu dosť teplo," trochu nervózne som sa usmial a rukou si prehrabol vlasy.
,,Nie, takto je to dobré," pokrútila rýchlo hlavou a konečne odtrhla pohl'ad od mojeho brucha. Pomohol som jej vyzliesť si kabát a zavesil ho na jeden z množstva vešiakov, ktoré zdobili skriňu v mojej predsieni.
,,Tak, vitaj u mňa," zasmial som sa a rukou ukázal na obývačku. Pomaly tam precupkala a ja som zatial skočil po chlebíčky, ktoré som pripravil.
,,Dáš si?" opýtal som sa jej a ona len prikývla. Zobrala si jeden a schuti do neho zakusla, z čoho som sa musel rozosmiať.
,,Čo? Nebodaj si ich otrávil!" zháčila sa a rýchlo ho prestala jesť.
,,Nie, neboj. Len mi prišlo trochu vtipné, aký vel'ký kus si si odhryzla. Pripomínaš mi trochu Nialla," povedal som trpko a až vtedy si uvedomil, aké to bolo pravdivé. Vážne mi ho pripomínala. Vážne mi pripomínala toho debila, ktorý si začal s mojím dievčaťom.
Pokrútil som hlavou, aby som zahnal pochmúrne myšlienky niekde do kúta mysle, kde zostanú ešte dlhý čas.
,,Naozaj? Hovorí mi to vel'a l'udí, ale počuť to od teba," usmiala sa a nahla sa po druhý chlebíček.
,,Naozaj. Máte podobný smiech, rovnaký apetít, zlatý prízvuk a obaja ste roztomilí," kusol som si do jazyka, aj keď už bolo neskoro. Sakra, na čo myslíš Styles? nadával som si v duchu, keď som pohl'adom sklzol po jej modrom tričku.
,,Hm, no ďakujem," začervenala sa a ďalej sa venovla svojmu chlebu.
Nastalo to trápne ticho, ktoré ani jeden z nás nedokázal prerušiť.
,,Ďakujem, boli dobré," nesmelo sa na mňa usmiala, no hneď aj sklopila zrak.
,,Bál som sa, že ti nebudú chutiť, ale asi zbytočne," uškrnul som sa a preložil tanier z gauča na zaprataný stolík. Mal by som ho popratať. Povyhadzovať staré časopisy, odpratať obaly od keksov, poutierať prach, možno by sa zišlo ho aj trochu opraviť, lebo po poslednej návšteve chalanov sa zasekáva jedna zásuvka.
,,Možem sa ťa niečo opýtať?" vythrla ma z mojich úvah, ,,ale nemusíš odpovedať."
,,Pýtaj sa," kývol som jej a pootočil si hlavu tak, aby sa naše oči stretli.
,,Dnes ráno, si bol divný, keď som sa ťa spýtala na Dee. Prečo?" prebodla ma tými jej modrastými očami a čakala na odpoveď.
,,No, neviem, ako ti to vysvetliť," začal som, no ona ma prerušila.
,,Nechceš s ňou byť, ale musíš, však? Pre dobro skupiny," povedala a ja som na ňu doslova šokovane zíral.
,,Ako to vieš?" vykoktal som zo seba.
,,Directioneri sú lepší ako FBI," mykla plecami, ,,ale nie, je to len moja teória. Aj keď ste spolu zlatý," zasmiala sa a ja som si capol rukou po čele.
,,Bože, nestraš ma. Už som sa zl'akol, že sa to dostalo von. Paul by ma asi rozstrelil, zapálil a potom by si okolo mojej vatry tancoval nejaké wodoo tance," zamrmlal som si a ona vybuchla do smiechu.
,,Wodoo? Naozaj? To by som na neho netipovala," smiala sa, až jej slzy tiekli.
,,A čo by si na neho tipovala? Je starý a robí babysittera piatim bláznom. Ja osobne by som od neho očakával, že jeho snom je byť baletkou," pokrčil som plecami a snažil sa znieť vážne, no bolo to dosť ťažké.
,,Dámy a páni, toto bolo Labutie Jazero! Účinkoval Paul Higgins!" hovorila cez smiech. Už som sa neovládol ani ja a rozosmial sa.
,,Fajn, ale teraz vážne," vravel som trhane cez smiech, ,,pravdu o mojom vzťahu s Debby sa nesmie dozvedieť nikto. Sl'ubuješ?"
,,A čo o baletke Paulovi?" prosebne sa na mňa pozrela a ja som prikývol.
,,Ruku na to," usmiala sa a vystrela ju, aby sme si mohli potriasť.
,,Hm. Čo tak pusu na to?" zamumlal som si sotva počutelne, no zjavne dosť nahlas na to, aby to ona počula.
,,Prečo nie?" zasmiala sa. Chytil som ju za tričko a spojil naše pery. Pravdupovediac, bozkávala sa úžasne, no Em lepšie. Ona mi stále prechádzala jazykom po perách alebo sa hrala s tým mojim. Skoro vždy ma viedla. Naopak, Lav sa nechala viesť mnou. Mal som to rád, ale... Už na ňu nemysli! okríkol som sa v hlave.
Ani neviem ako, jej tričko už ležalo v bordeli na stole. Vážne by som si ho mal popratať.
Obmotala mi nohy okolo pásu a ja som s ňou zamieril do mojej spálne.
Opatrne som ju položil na postel' a jazykom jej začal prechádzať po bruchu, vďaka čo mu sa šialene rozosmiala.
,,Prepáč, ja som strašne šteklivá," smiala sa. Len som pokrútil hlavou a vrátil sa k jej perám.
Je šteklivá ako Niall. Ona je vlasne taký Niall v ženskom. Takže idem mať sex s Niallom. Aj keď on si to teraz pravdepodobne užíva s Em. Z toho vyplýva, že budem mať sex s Em.
Rozmýšl'ajúci Harry, sklapni! Chcem si užiť! - s touto myšlienkou som prepol plnú sústredenosť k jej opasku, ktorý nešiel rozopnúť.