Sosídž of laverz 37

Sorz, že včera nebola, ale bolo ešte málo komentov. A ja sa k nim chcem vyjadriť (aj keď som tam odpísala, napíšem to ešte aj tu.) Čo sa týka počtu častí - je táto, je 38 a epilóg. Táto je kratšia, ale tamtie dve sú dlhšie. Čo sa týka problémov - ako som už spomínala - ak by neboli, čo by som dala do týchto troch častí? :) Takže enjoyy, koment, hviezdička a prosím.. Nezabíjajte ma. Ja vás ľúbim. :)Xx
baj d vej - NAOZAJ si NEmyslím, že je Harry taká sviňa, ako som ho vykreslila vo všetkých príbehoch a špeciálne tu. Verte mi, to len tak vyšlo. :D
p.s.: idem ešte písať príspevok SEM, tak potom asi okolo deviatej čeknite ;) - L

*37. časť*

,,Fajn, a o čom?" opýtal sa.
,,Toto už nemožem robiť."
,,Čo?"
,,Už s tebou nebudem spať."
,,Prečo?" opýtal sa šokovane.
,,Harry, ty si to možno neuvedomuješ, no mne to vadí. Ničím vám vzťah a trápi ma to. Mám víčitky svedomia. Ak ma chceš, rozíď sa s ňou. Inak s tebou už nebudem," povedala som mu a čakala na jeho reakciu. No, takúto som nečakala. Vybuchol do smiechu. Vážne sa smial.
,,Ja, nedokážem," hovoril cez smiech, ,,to si fakt až taká naivná?" smial sa. Chvíl'u mi trvalo, kým mi došlo, čo tým myslel. Všetko v hlave sa mi robilo. Roztrhlo mi to srdce na milión kúskov, ktoré sa mi zapichávali do každej časti mojho tela.
,,Čo prosím?" povedala som opatrne.
,,Vážne si myslíš, že sa kvoli tebe, rozídem s Rowan? Ja ju milujem najviac na svete! Nechápeš to? Nedokážem uveriť, že si mi verila. Bože, bola si tak hlúpa," zasmial sa a jednu mi strelil. Pritisla som si dlaň na líce a sklopila pohľad.
,,Pozeraj sa na mňa!" zazjapal a drsne mi zdvihol tvár.
,,Si strašne hlúpa. Mal som ťa len preto, lebo mi Rowan nechcela dať. Teraz si nájdem nejakú inú šľapku, čo už," mikol plecami, akoby to bola najbanálnejšia vec na svete. Jeho slová ma šl'ahali, ako biče. Každé jedno.
,,A čo Mickey?" opýtala som sa potichu.
,,Tá malá zasraňa? Si myslíš, že ma trápi nejaké ufňukané decko? Pf, si na omyle," vyštekol mi do tváre. Toto nemal. Na mňa si ešte dovoliť môže, ale nech si láskavo neotvára hubu na svoju dcéru. Zdvihla som ruku a dala mu jednu facku.
,,Čo si to dovoľuješ?" zazjapal a zamieril so mnou do kúpeľky. Zamkol nás tam a hodil ma o stenu. Pozrela som sa na neho so strachom v očiach.
,,Maličká sa bojí, ojojoj," ironicky sa zasmial. Podišiel ku mne a začal zo mňa rýchlo strhávať šaty.
,,Nechaj ma!" zakričala som, keď som už bola vyzlečená.
,,A prečo by som to mal robiť?" opýtal sa posmešne, ,,zaslúžiš si to," odsekol mi. Vyzliekol sa a začal nemilosrdne. Presne tak, ako v tú noc. Ťahal ma za vlasy, škriabal, udieral do mňa pasťami.
,,Prestaň!" zjapala som.
,,Sklapni!" vyhŕkol a švihol ma opaskom. Bolelo to jak sviňa.
,,Prosím," zašepkala som cez slzy.
,,Nebuď slušná!" zazjapal.
,,Prestaň," pošepla som. Na hlasnejšie som sa nezmohla.
,,Budeš ma prosiť, budeš ma prosíkať o odpustenie," zasmial sa. Ešte raz ma švacol opaskom a potom mi s ním silno zviazal ruky.
,,Si len obyčajná ku*va, nič viac. Len obyčajná, hlúpa a naivná ku*va," zasmial sa. Schmatol ma za ruky a tresol so mnou o stenu, na ktorej viselo zrkadlo. To sa rozletelo na tisíce maličkých kusov, ktoré sa rozprskli po zemi. Moje telo na nich dopadlo a cítila som, ako sa mi doň zaborili.
,,Si len na smiech," zasmial sa a uštedril mi pár kopancov do brucha.
,,Prepáč," šepla som. Nevedela som ani za čo sa mu ospravedlňujem.
,,Teraz je už neskoro. Čo som začal, to dokončím," zasmial sa. Chytil ma za vlasy a vytiahol na nohy.
,,Au!" zakričala som od bolesti, no jeho ruka pristála na mojom líci.
,,Si trápna a úboha. Ľutujem ťa," zasmial sa a strelil mi facku. Potom mi ešte kopol do hrudníka, po čom som stratila rovnováhu a spadla na okraj vane.
A potom tu už bola len tma.