Sosídž of laverz 34

Ten pocit, keď vám učiteľka povie, aby ste jej do pamätníčka nakreslili niečo pekné a vy tam capnete Nialla :3 I'm the best. ♥ :DDD a tak čo som tam mala nakresliť? :DD :3
Sorz, že včera nebola, ale mala som blbú náladu (ešte furt mám). Nedokázal ma rozveseliť ani AskaGangsta (ak ho poznáte, máte môj obdiv + chápete, že na ňom sa nedá nesmiať... :D) ... takže asi tak. Ľúbim vás, komentujte Fall a aj túto SOL... :3
A ešte som chcela... Neviem, či si pamätáte, ale raz som vám k nejakej časti Fallu písala, že mi je smutno, že vás SOL nebaví až tak, ako Fall (bolo to dávno). Teraz mam potrebu napísať to sem, lebo sa mi zdá, že vás Fall prestáva baviť (aj mňa, ale o tom pomlčíme. :D) ja len, či by ste nemohli komentovať obe príbehy, lebo keď je tu 12 komentov a pod Fallom trikrát menej, moc mi to náladu nezlepší.
Toť vsio, koment, hviezdivka, enjoyy... :)Xx - L

*34. časť*

,,Čo keby sme zajtra niekam išli?" spýtal sa a pritiahol si ma k sebe bliššie.
,,Rada by som, ale neviem, čo s Mickey," zašomrala som si.
,,Keď si v práci, kde býva?"
,,Susedka ju strážieva. Privyrába si popri škole."
,,Tak ju daj jej."
,,Večer nemáva čas."
,,A čo tá tvoja kamoška, čo si s ňou bola na koncerte?"
,,Zajtra nemá čas," zamračila som sa.
,,Tak už je len jedna možnosť," pošepol, ,,chalani."
,,Harry, neviem, či im to chcem povedať. Zostanem tu alebo sa niekam presťahujem a oni sa o tom nedozvedia."
,,No tak po prvé. Povieme im to a už ani ň o tom že nie. A po druhé. Čo si myslíš, že ťa tu nechám? Alebo, že ťa nechám len tak odísť? Už som to spravil raz, druhý krát sa to už nestane," povedal.
,,Dobre, keď na tom tak trváš," usmiala som sa. On sa víťazne uškrnul a preniesol Mickey, ktorá mu zadriemala na hrudi na druhý gauč. Pozrel mi hlboko do očí a nahol sa ku mne. Keď sa už skoro naše pery spojili, zazvonil mu mobil.
,,Sakra," zanadával si potichu a priložil si k uchu.
,,Ahoj Loui," povedal. Bol ku mne stále naklonený, tak som počula aj to, čo vravel Louis.
,,Ahoj Harry!" ozval sa smiech, ,,ešte dlho budeš pri Lav?"
,,Neviem Loui," zašomral si.
,,To je zlé, lebo nám chýbaš!" zatiahol.
,,Ty si pil?"
,,Nie. Len pár pohárikov," zasmial sa.
,,Louis, kde si?" spýtal sa trochu vystrašene.
,,V hoteli zlatko. Chceš prísť?"
,,Kol'ko je podľa teba pár pohárikov? Mám pocit, že ich máš v sebe viac ako dosť."
,,Ale nevrav. Kde je moj parťák na opíjanie? Nemám v sebe ani polku z toho. A teraz ti mám chystať večeru, alebo nie?"
,,Loui, ľahni si a vyspi sa dobre?" povedal a zložil. Hodil mobil za seba a konečne ma pobozkal. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a nechala som tie jeho ruky prechádzať po mojom chrbte. Vytiahol ma na nohy bez toho, aby sa odomňa odlepil. Odtlačil ma k stene a jeho ruky mi blúdili po celom tele. Ústami sa mi prisal na krk. Obmotala som si nohy okolo jeho pásu a cítila som ako sa pomedzi bozky usmial.
,,Kde je spálňa?" zašepkal.
,,Rovno a do ľava," povedala som mu a už ma tam niesol. Zhodil ma na postel'. Pomaly mi začal dávať dole tričko, keď v tom niekto zazvonil.
,,Srandujete," zavrčal.
,,Musím tam ísť," povedala som mu a postavila sa. Odcupkala som k dverám a odomkla ich. Pred nimi stál James s Elliotom.
,,Chalani, teraz nie," zavrčala som.
,,Prečo?" opýtali sa naraz.
,,Proste nie."
,,Máš tam niekoho?"
,,Ako si na to prišiel?" opýtala som sa a on mi ukázal na krk. Pravdepodobne, tam začínalo byť krásne vidno Harryho cucflek.
,,Kto je ten šťastný?" zaškeril sa James.
,,To vám nepoviem. A teraz preč!" prikázala som im a rýchlo sa vrátila do bytu. Prebehla som do spálne a vrátila sa do Harryho náručia.
,,Konečne," zasmial sa keď mi vyzliekal tričko.
,,Nejaký si nedočkavý," zasmiala som sa a prešla mu rukou po jeho bruchu.
,,Máš pravdu," zasmial sa a začal mi sťahovať nohavice. Z obývačky sa ozval plač a ja som si povzdychla. Natiahla som na seba prvé tričko, čo som našla a prebehla do obývačky.
,,No ták, neplač," tíšila som ju.
,,Psst, neplač maličká," ozvalo sa spoza mňa. Harry si priložil ruky na moje a pomaly s nimi hýbal.
,,Papa," zašomrala si a natiahla rúčky. S úsmevom som mu ju podala. Pozrela som sa na neho a uvedomila, že na sebe nemá tričko.
,,Harry, mal by si sa obliecť," zasmiala som sa.
,,Hej? A do čoho?" spýtal sa a ja som si uvedomila, že mám na sebe jeho tričko.
,,Tak nič," zasmiala som sa. Zhrabla som krabičku s cigaretami a vykĺzla na balkón. Bol síce úplne maličký, no stačil mi. Zapálila som sa a zapozerala na nočné Miami.
,,Ešte stále?" spýtal sa opierajúc sa o zárubňu balkónových dverí.
,,Je to zlozvyk. Nezbavím sa ho, len ho obmedzím," zasmiala som sa a on ma objal okolo pása.
,,Fakt sa ho nezbavíš? Kvôli mne?" zašomral si.
,,Kvoli malej to obmedzujem. Stačí mi jedna cigareta za deň, dva. Na viac to nestiahnem," usmiala som sa.
,,Zajtra im povieme o Mickey," povedal Harry po chvíľke.
,,Ja ti neviem," začala som.
,,A bodka. Uvidíš, budú ju mať radi," prerušil ma.
,,O to nejde. Čo keď budú chcieť vedieť, ako to že ju máme?" opýtala som sa ho a kusla si do pery.
,,To nechaj na mňa," zasmial sa.
,,Spolieham na teba," šepla som a preplietla si s ním prsty. Mala som pocit, že som konečne šťastná. Že mám pri sebe konečne niekoho, kto mi rozumie a komu smiem všetko povedať. Niekoho, kto ma bude l'úbiť aj so všetkými mojimi maličkosťami.

Just imagine... Hazza and Mickey :3 ♥