Fall 9

Sorz, že je tak krátka, ale písala som TOTO (prečítajte si a hoďte koment ;))... Takže sorzzzz... :) Ale časť je... :) Povedala som v piatok, tak je v piatok... Podarilo sa.
Tento nápad bol úpne spontány! Proste som si pustila pesničku (Example - Playing in the shadows :3) a osvietilo ma! Takže... No, uvidím názory... ;) Poprosím komentáre a všetko okolo toho :) xx - Horanová

*9. časť*

Pozerala som mu do tých jeho prenikavo zelených očí, ktoré odo mňa očakávali odpoveď, tak isto ako ja od neho.
,,Som na párty, nevšimol si si?" odsekla som mu nakoniec. Prešla som popri ňom dovnútra, no jemu sa to nepáčilo. Chytil ma za zápastie a potiahol ma von. Nohou za nami zabuchol dvere a oprel ma o l'adovú stenu. Nič nehovoril, len mi pozeral do očí. Z úst mu vychádzali malé obláčiky pary, ktoré mi zohrievali líca a miešali sa s tými mojimi.
,,Chceš niečo?" opýtala som sa ho trochu podráždene.
,,Nemáš tu čo robiť," odvetil mi sucho a nespúšťal pohl'ad z mojích očí.
,,Aha, takže ty mi teraz budeš rozkazovať, kam mám chodiť a kam nie? Prečo by som ťa ako mala počúvnuť?!" povedala som a nakonci už mierne zvýšila hlas, ,,nepovedal si náhodou, že sa už nemáme stretávať?! Načo sa mi teraz staráš do života?!"
,,Nicole, nemáš tu čo robiť," zopakoval mi, ,,odveziem ťa preč." Stál si za svojím, no ani ja som neplánovala ustúpiť. Nemá mi čo rozkazovať.
,,Nikam nejdem. Nechápeš to? Povedal si mi, že sa máme prestať baviť. Tak sa prestaňme," povedala som naštvane. Čo je moj oco, alebo čo?
,,Mrzí ma to. To, že som ti to tak povedal. Nemal som to robiť. Dáš mi ešte jednu šancu?" opýtal sa úplne iným hlasom, ako doteraz, ,,prosím?" dodal vzápatí.
,,Povedz mi jeden dovod, prečo by som mala," povedala som mu a založila si ruky na hrudi. Čím ma ohromí tento raz?
,,Lebo mi ju chceš dať. A netvrď, že to tak nie je," zasmial sa. Prečo musí mať stále pravdu? Len som pokrútila so sklonenou hlavou a zamierila naspať dnu. Teda, až ku dverám, pretože ma hneď zastavil. Prudko ma oprel o stenu a na stotinu sekundy mi pozrel do očí. Zhypnotizoval ma tými jeho zelenými očami, do ktorých mu padali jeho neposlušné kučery.
Jemne mi prešiel prstom po líci, z kade odhrnul prilepené pramene vlasov. Neviem, či to bolo od vlhkosti, alebo od tej nervozity, ktorá bola so mnou stále, keď som bola s ním.
Ruku si pridržal na mojom líci a druhou sklzol k mojmu boku. Jemne ma za neho chytil a pritiahol si ma úplne k sebe.
Jediné, čo bolo počuť okrem hlasnej hudby z vnútra, boli naše zrýchlené dychy.
Pomaly sa ku mne tvárou priblížil ešte viac.
Čelá sa nám dotýkali.
A pobozkal ma.