Fall 3

Povedala som, že ak budem mať dobrú náladu, bude časť... :3 A keďže mám veľmiiii dobrú náladu, máte časť ;) Dôvodom mojej dobrej nálady je jeden chalan s roztomilým modrým kukučom a svetlými vláskami... :33 Nie, nemyslím Niallera... :) Jú, nenormálne som šťastná... :D Túto časť mám strašne rada... ;) Poprosím nejaké komenty na nakopnutie (zajtra mám písomku z geografie a ešte som do toho nekukla... :D) Enjoy. - Horanová xoxox

*3. časť*

,,Nepojdeme už?" opýtala som sa ho, namiesto odpovedania na otázku.
,,Rád som vás videl chalani," povedal im a podišiel ku mne. Spolu sme vyšli von.
,,Vysvetlíš mi to?" opýtal sa ma, keď sme nastúpili do auta. Len som pokrútila hlavou.
,,Nicole, čo sa stalo?"
,,Ed, nerieš to," odsekla som mu.
,,Nicole," povedal naliehavo.
,,Nestaraj sa do toho!"
,,Budem! Si moja sestra!"
,,Je to moj život! Ja sa ti nestarám do tvojích vzťahov tak sa ty nestaraj do mojích!"
,,Nicole!"
,,Nechaj ma!"
,,Prosím," povedal pološeptom, ,,čo sa stalo?" Zložil mi ruky z tváre a pozrel do očí. Snažila som sa potlačiť slzy, ale nedarilo sa mi to.
,,Najprv bol v pohode. Rozprávali sme sa, smiali. A potom. Povedal že to nefunguje. Ed, čo mám robiť?"
,,Len neplač. Maličká, povedz mi jednu vec. Páči sa ti?"
,,Láska na prvý pohl'ad," pošepla som roztraseným hlasom.
,,Pssst, neplač. A uvidíš, bude to dobré," usmial sa a začal ma hladiť po chrbte. Ani neviem ako, zaspala som v jeho náruči.

***

Zo spánku ma vytrhlo až naliehavé klopanie na dvere.
,,Hmm?" dostala som zo seba rozospato.
,,Nicole? Možme vojsť?" ozvalo sa spoza dverí.
,,Hej," povedala som už posediačky.
,,Prepáč, ale nemožme zostať kamarátmi?" spýtal sa Hary smutne. Pozrela som na neho, ako sa v pološere nesmelo usmieva.
,,Necháte nás samých?" opýtala som sa Eda a Nialla. Odišli z izby a Harry zavrel dvere. Podišiel ku mne a sadol si na postel'.
,,Pozri, keď som včera odišiel, tak som to posral. Ja viem, že sa hneváš, ale ja naozaj nerandím. Nechcem mať dievča, kvoli," povedal a na chvíl'u sa zamyslel, ,,directionerkám. Nechcem ich zraniť."
,,Mohol si mi to povedať rovno včera. Mali by sme o problém menej."
,,Takže, sme kamaráti?"
,,Kamaráti," prikývla som a nechala ho objať ma.
,,A aj ty mi prepáč. Vybuchnem kvoli každej maličkosti a potom sa doma utápam v slzách."
,,Všimol som si," zasmial sa.
,,Héj!" buchla som ho so smiechom do pleca.
,,Musím si teraz ísť niečo vybaviť, ale neskočíme potom niekam?" spýtal sa.
,,Prídeš po mňa?" opýtala som sa ho.
,,O dve hodinky som tu," žmurkol a podišiel k dverám, ktoré s trhnutím otvoril. Do izby spadli dvaja l'udia - Niall a Ed. Dalo sa čakať.
,,To nie je slušné," zamračil sa Harry, no kútiky úst mu cukali do úsmevu.
,,Sorry bro," ospravedlnil sa mu Niall.
,,O jedenástej som tu," usmial sa na mňa a zmizol na chodbe.
,,Čo som vravel," povedal Ed opierajúc sa o zárubňu dverí.
,,Vševediaci Ed," zašomrala som si, ,,možno by si mal zmeniť zamestnanie." Odpoveďou mi bolo len vyplazenie jazyka.
,,Niekedy sa fakt správaš ako decko. Vyplazuješ jazyk, hráš sa s legom," pokrútila som hlavou, ,,čo máš dva roky?"
,,Dvadsaťdva," žmurkol.
,,A hráš sa s legom, ktoré je pre šesť ročných."
,,Čo si povedala? Odvolaj to!" povedal naoko naštvane.
,,Ani za svet," pokrútila som hlavou, ,,lego je pre deti."
,,Ty si to chcela," pokrútil hlavou, podišiel ku mne a začal ma štekliť.
,,Odvolaj to!"
,,Ni-nik-kdy!" kričala som cez smiech.
,,Niečo som povedal!" zavrčal.
,,Sta-stačí!"
,,Odvoláš to?" opýtal sa.
,,Lego je pre teba a malé deti. Može byť?"
,,Áno," prikývol mi, ,,nikto nebude urážať moje lego." Takto vyvádzať kvoli legu. Moj blázon.
Vyliezla som z postele a prešla k skrini. Síce som mala ešte dobrú hodinu a trištvrť, no kým si vyberiem oblečenie, kým sa namal'ujem a ešte si musím niečo spraviť s vlasmi... Hádam to stihnem. Otvorila som ju a pohl'adom prebehla po jej obsahu. V iné dni sa mi zdala preplnená, no teraz v nej nebolo skoro nič. Nervózne som si podupkávala nohou do rytmu nejakej pesničky a prezerala si jej obsah.
Čo tak toto? S týmto? Nie. Alebo s týmto? Radšej nie. Tak odznova. Tieto nohavice by mohli ísť s týmto tričkom. Alebo radšej touto košel'ou? A čo tak blúzku? A dám si vobec tieto rifle? Nedám si legíny? Oprela som si ruky o poličku a vzdychla si. Spoza mňa sa ozval smiech. Otočila som sa a moj pohl'ad padol na Eda, ktorý ležal rozvalený na mojej posteli a zjavne sa na mne dobre zabával.
,,Niečo ti je vtipné?" opýtala som sa ho.
,,Pomožem ti?" spýtal sa.
,,Ty? S výberom oblečenia? No..."
,,Hádam sa neobliekam dobre," zdvihol obočie.
,,Nie, nie. Vyberaj," rýchlo som povedala. Strašne l'ahko sa stále urazí. Podišiel k skrini a prebehol ju pohl'adom.
,,Vezmi si toto s týmto. A jé, k tomu toto," podal mi do ruky veci so širokým úsmevom. Červené rifle, bielo-modré pásikávé tričko a oranžovú mikinu. Nie tak obyčajnú oranžovú mikinu. Samozrejme, na chrbte mala vel'ké plus (pozn. + je názov Edovho albuma) a pod tým bolo napísané jeho meno.
,,Ja ti mám robiť reklamu," povzdychla som si.
,,Nie, Harry mi ju má robiť. Chápeš, keď sa mikina s mojím menom objaví pri ňom..." uškrnul sa.
,,Si debil Eduard," pokrútila som hlavou.
,,Aj ja ťa mám strašne rád," uchcetol sa.