Fall 8

Juuuu *-* Hádajte, kto napísal prímačky na 100 bodov z 120 a mal dalších 33 bodov za vysvedčenia a súťaže?? Horanová!! 18. som, takže ma berú na 100000%... A to som čakala, že skončím okolo 50... :D No, ale teraz o inom... Zajtra ráno idem preč, do Rakúska... Wifi tam bude, lenže neviem, či budem mať čas písať cez prázdniny, keďže tam budem lyžovať/snowboardovať (podl'a svahu) a na izbu budem chodiť mrrtva... Takže ak nebude časť celé prázdniny, SORZ!! :) Toť vsio, prečítajte si a... ten koniec musel byť! :D - Horanová :) xxx

*8. časť*

Z rozhovoru s Ashtonom ma vyrušilo až zvonenie mobilu. Sakra Ed! Úplne som na neho zabudla.
,,Ahoj," zdvihla som.
,,Zablúdila si? Veď Starbucks je hneď pri štúdiu," zasmial sa.
,,Nie, len som niekoho stretla."
,,Takže ty sa vykašleš na mňa, kvoli niekomu? Pekne," povedal žartovne, ,,no, ale idem domov. Vezmem ťa?"
,,O desať minút pred parkom," povedala som a zložila.
,,Ideš už preč?" spýtal sa ma Ashton smutne.
,,Prepáč, ale úplne som zabudla na čas. Ale možme sa ešte niekedy stretnúť."
,,Jasné, že sa stretneme. Veď som ti sl'úbil pomoc s tým chalanom," usmial sa.
,,Dobre. Tak mi daj číslo a možme niekedy ísť von," povedala som. Do mobilu som si rýchlo naťukala jeho číslo a prezvonila mu, aby si ma mohol uložiť aj on.
,,Už budem musieť ísť, aby na mňa brat dlho nečakal. Ďakujem za krásne poobedie a ešte raz prepáč, tú mikinu."
,,Už som ti xkrát povedal, že je to v pohode. A aj ja ďakujem tebe," silno ma objal. Po pár sekundách som ho pustila a zamierila von z parku.
,,A Nicole?" oslovil ma ešte raz, ,,zavolaj mu." Prikývla som.
Pred parkom už stálo Edove auto. Nastúpila som dnu a ospravedlňujúco sa na neho usmiala.
,,Prepáč, úplne som na teba zabudla. Hneváš sa?"
,,Nie, na teba nikdy. S kým si bola?"
,,Omylom som vyliala naše kávy na jedného chalana, tak ma pozval, že mi kúpi novú. A nejak sme sa zakecali..." usmiala som sa. On len prikývol a zvyšok cesty sme prešli v tichosti.

Vystúpila som z auta a prešla do domu. Vyzula som si botasky, vyzliekla mikinu a prešla do kuchyne. Otvorila som chladničku a preskenovala ju zrakom. Znova nemáme nič na jedenie.
Vo vrecku sa mi rozozvonil mobil, ktorý ma donútil odtrhnúť pohl'ad od prázdnej chladničky. Prstom som prešla po zelenom tlačítku a priložila si ho k uchu.
,,Jop?" povedala som s úsmevom.
,,Robím párty, opovážiš sa neprísť!" zasmiala sa mi Emily do ucha.
,,Kedy?" vzdychla som si.
,,Dnes večer. Bude nás tam len pár, neboj," povedala. Jasné, pre ňu je pár štyridsať l'udí.
,,Budem tam," povedala som a zrušila ju. Dnes večer? Je dobré, že mi to oznamuje o piatej!
Vybehla som po schodoch do svojej izby a rýchlo otvorila skriňu, v ktorej som sa hneď začala prehrabávať. Akurát dnes tu nič nenájdem...

O siedmej som už konečne bola pripravená. Rozlúčila som sa s Edom a chytila si taxík.
Po pár minútach som stála pred Emilyním bytom. Zaklopala som a počkala, kým mi niekto otvorí. Keď nikto neprichádzal, vošla som sama.
Dnu už bolo kopec l'udí. Ako som si myslela. Predrala som sa pomedzi nich so zámerom nájsť Emily.
,,Nicole!" zakričal mi niekto do ucha, až som nadskočila.
,,Ty debil, už ma nestraš!" otočila som sa na Thomasa, ktorý stál za mnou, ,,kde je Emily?"
,,Naposledy som ju videl pri bare," usmial sa a potiahol ma smerom ku kuchyni.
,,Tak si prišla," usmiala sa na mňa Emily a silno ma objala.
,,Prečo by som neprišla?" zasmiala som sa jej do ucha.
,,Minule si nebola," pokrčila plecami.
,,Ed ma nepustil. Veď ho poznáš," zamračila som sa.
,,Dobre, hlavné je, že si tu!" povedala a potiahla ma do obývačky, z ktorej spravila tanečný parket.
Chvíl'u sme spolu tancovali, no potom som vyšla vonku, na balkón si trochu oddýchnuť.Sadla som si sedačku a pozrela sa na nebo. Výnimočne bolo odtiahnuté, no hviezdy som aj tak nevidela.
Po desiatich minútach sedenia a rozmýšl'ania o všetkom od vzniku vesmíru až po zdražovanie v obchodoch, som sa postavila a zamierila dnu.
Chcela som prejsť cez balkónové dvere, no zastavila som sa. Predo mnou stála osoba.
,,Čo tu robíš?" povedali sme obaja naraz.

Question- Kto tam bude? :) x