Fall 6

New part :3 Neviem, čo napísať... Asi len užite si, okomentujte a všetko časom pochopíte! Kto sú l'udia spomínaní v časti... A všetko okolo toho ;) - Horanová

*6. časť*

Postavila som sa do tieňa a zahl'adela sa smerom z kade prichádzali hlasy.
,,Ako to sakra myslíš?" vykríkol muž s čiernou čiapkou.
,,Počul si, čo som povedal!" odpovedal mu naštvane Harry.
,,Takto sa so mnou rozprávať nebudeš!" povedal a pritlačil Harryho o stenu.
,,Nebudeš mi už viac kecať do života. Vďaka tebe tam mám už tých sračiek až, až. Nepotrebujem ďalšie," odvrkol mu Harry.
,,Sklapni, Styles! Budeš robiť to, čo ti prikážem!"
,,Thomas, strč sa niekam! Ja ti na to všetko z vysoka seriem!"
,,Sme v tom spolu. Ak sa na mňa vybodneš, riskuješ, že sa to prevalí. A ja ťa z toho už nebudem ťahať ako minule," pokrútil hlavou ten Thomas.
,,Ku*va Thomas, je mi jedno ako to spravíš, no už ma do toho neťahaj!" zvreskol na neho Harry.
,,Dobre, ser na to. Máš to?" povedal mu Thomas už trochu tichšie. Harry prikývol a vytiahol z vrecka nejaký sáčok, ktorý mu vsunul do ruky. Ruku nechal nastrčenú, akoby čakal, že mu Thomas niečo dá. On len skontroloval obsah sáčku, uznanlivo prikývol a zamieril smerom ďalej do uličky.
,,Hej! A moja odmena?!" zvreskol za ním Harry.
,,Michell sa vrátila. Stačí ti to, ako odmena?" zasmial sa Thomas a Harry tiež. Pobehol za ním a spolu zmizli v tme budov.
To čo bolo?

***

Ráno som sa zobudila na zvuky prichádzajúce z kuchyne. Ledva som rozlepila oči. Všetko ma bolelo. Sakra, čo sa včera stalo? - opýtala som sa v hlave a hneď si aj spomenula. Čo tam robil Harry? Kto bol Thomas a kto Michell? Čo mu Harry dal?
Z kuchyne sa znova ozval buchot, akoby sa niečo rozbíjalo. Vytrepala som sa z postele, obula si svoje obl'úbené papuče a zbehla dole.
Ako som predpokladala, dole bol Ed. Tváril sa dosť naštvane.
,,Deje sa niečo?" opýtala som sa ho.
,,Nie, nie som v pohode," odvetil a smutne pozrel do zeme.
,,Ed," povzdychla som si a objala ho okolo ramien, ,,čo sa deje?"
,,Ide o to, že ja neviem čo sa deje. Nicole, ja naozaj netuším," pokrútil hlavou.
,,Poď sem," objala som ho. Potrebovala som jeho objatie asi rovnako, ako on moje.
,,No, už mi to vysvetlíš?" opýtala som sa ho po chvílke.
,,Neviem čo sa deje s Ariou," povzdychol si nakoniec.
,,Ed..." začala som, no on ma prerušil.
,,Ja viem, že som vravel, že ma už netrápi. Ale klamal som! Miloval som ju šesť rokov. To len tak nezmizne za dva mesiace."
,,Ja ťa úplne chápem," prikývla som.
,,Včera bola v bare," zašepkal, ,,a bola tam s nejakým chlapom. A ja som proste... Nechcelo sa mi veriť, že už nikdy nebude moja. Stále som veril tej časti srdca, čo mi vravela, že ma bude vždy l'úbiť a raz sa ku mne vráti. No jej pohl'ad bol čisto pohrdavý. Až sa mi ním vysmievala, aký som hlúpy." Nevedela som, čo mu povedať. Vedela som, aký bol z Arie unesený, ako ju miloval, ako ešte nikoho iného. Nikdy by som nepovedala, že sa oni dvaja rozídu. Bola to moja kamarátka a ja som si ju nevedela predstaviť s nikým iným, než s Edom. A keď sa rozišli... Myslela som, že to Ed neprežije. Bol na tom hrone a ja som sa o neho nenormálne bála. Po mesiaci sa pomaly začal dávať dokopy. Prestal ma ignorovať a raz za čas si so mnou prehodil aj pár viet.
No po dnešku... Bála som sa, že sa zase vráti svojím stavom tam, kde bol mesiac dozadu. Že mi bude znova odpovedať len občas a že nebudem vedieť spať, kvoli strachu o neho.
,,Neboj sa, všetko bude dobré," pošepkala som mu a on prikývol, ,,ja tu budem stále."
,,Ďakujem ti, drobec," povedal. Jemne som ho buchla do pleca a jemu sa na tvári zjavil malý úškrn.
,,No vidíš, že to ide," usmiala som sa, ,,potrebujem si vybaviť jednu vec, ale vrátim sa asi na obed."
,,Ja idem poobede do štúdia, takže sa asi minieme. Ale možeš za mnou skočiť,nenahnevám sa," žmurkol.
,,Keď nebudem mať nič na práci, tak prídem. No teraz už musím ísť." Vybehla som hore a rýchlo sa prezliekla z pyžama do riflí a vol'ného trička. Obliekla som si na to ešte jednu z Edových mikín, ktoré som mala vo zvyku nosiť a zbehla som dole. Na mal'ovanie som sa vykašl'ala, len som si natiahla na hlavu čiapku (pozn. takú na Hazza štýl), obula si botasky, zobrala kl'úče s mobilom a mohla som ísť.
Svižným krokom som zamierila k ich vile. Cesta trvá peši aj nejakú pol hodinku, no dnes sa mi nechcelo chodiť taxíkom.

Prišla som k ich dverám a dvakrát som zaklopala. Chvíl'u som počkala, kým mi niekto otvorí. V dverách sa najprv objavila Zaynova rozospatá tvár a hneď za ním Louisova.
,,Ahojte chalani," usmiala som sa, ,,je tu Harry?"
,,Je v svojej izbe, ale ešte asi spí. Kl'udne ho zobuď," povedal mi Louis a ja som prikývla. Pustili ma dnu. Vyzula som si botasky a pred schodiskom, ktoré viedlo na poschodie som sa zarazila.
,,Nevieš kde má izbu?" spýtal sa Zayn a ja som len prikývla.
,,Poď, ukážem ti," potiahol ma hore po schodoch. Ukázal na jedny dvere a ja som prikývla. Opatrne som ich otvorila a vošla dnu. Nespal, sedel s notebookom na kolenách.
,,Ahoj," pozdravila som ho, keďže si ma ešte nevšimol.
,,Jé, ahoj Nicole. Nevedel som, že prídeš," usmial sa a trochu sa posunul na posteli, aby mi spravil miesto na sedenie.
,,Chcela som ťa prekvapiť," pokrčila som plecami a spustila sa na postel', ,,a niečo sa ťa opýtať."
,,Čo ťa trápi?"
,,Ako začať... Včera večer som ťa videla po tom, ako si odišiel z baru. Bol si s nejakým mužom, volal sa Thomas. O niečom ste sa hádali a potom si mu niečo dal. Ešte spomínal nejakú Michell. Čo to bolo?" vysypala som mu všetko, čo som videla minulú noc a jemu zamrzol úsmev na tvári.