Fall 2

Moje srdce poskočilo a akoby s úsmevom sledovalo, ako sa pohybuje. Hovorí sa, že keď človek stretne toho pravého, pocíti neuveritel'ný pocit. Akoby sa s ním zatočil celý vesmír. Nedá sa to popísať slovami, ale keď ho človek pocíti, vie, že to je on. A presne to sa stalo mne. Láska na prvý pohl'ad.
,,Tvoja sestra?" opýtal sa kučeravý Eda. On len prikývol a ďalej sa o niečom bavil s Liamom.
,,Ako sa voláš kočka?" spýtal sa ma ten, s vlasmi vyčesaními dohora a presadol si ku mne na gauč.
,,Nicole," usmiala som sa.
,,Ja som Zayn, ale to vieš," usmial sa, čím odhalil kúsok zo svojich bielych zubov.
V miestnosti sa rozprúdila konverzácia, z ktorej som bola ako vždy vynechaná.
,,Ukážem ti to tu," ozvalo sa mi pri uchu. Až som nadskočila od šoku, no keď som zbadala kto to bol, len som sa usmiala. Nenamietala som. Vlastne som bola rada. Potiahol ma smerom k schodom.
,,Ty si Harry, však?" opýtala som saho ešte pre istotu. S úsmevom mi prikývol a zamieril do nejakej izby. Poslušne som kráčala za ním. Vošli sme dnu a on privrel dvere.
,,Nechceš tu byť, však?" povedal.
,,Ako si na to prišiel?"
,,Vidím to na tebe," žmurkol, ,,a ani ja tu nemám chuť byť."
,,Prečo?" spýtala som sa so záujmom.
,,Povedzme, že mám iné plány."
,,Ale veď teba tu nikto nenúti zostávať. Možeš ísť preč kedy sa ti zachce. Mňa tu Ed dostal násilím."
,,To ešte nepoznáš chalanov. Keď si niečo zmyslia, možem mať aj naplánovaný futbal s anglickou král'ovnou, mám proste smolu. Nepustia ma nikam. A tak mi napadlo," povedal a ešte trochu stíšil hlas, ,,vypadnime niekam. Ak máš nejaké plány v pohode, ale ak nemáš nič, mohli by sme niekam skočiť. Čo ja viem, do kina alebo na pizzu." Nervózne si prehrabol vlasy, ktoré mu po tomto geste roztomilo odstávali do všetkých strán.
,,Počkaj. Prečo mi to znie ako pozvanie na rande?" spýtala som sa ho. Na perách sa mi hral jemný úsmev, keď som v tej tme spozorovala ako ho zarazila moja otázka.
,,Rande? Nie. Ja nerandím," pokrútil hlavou, ,,ako dvaja kamaráti." Dá sa povedať, že ma to mierne sklamalo, ale nedala som to na sebe poznať.
,,Ako sa chceš dostať preč?" opýtala som sa nakoniec.
,,Poď," chytil ma za ruku a potiahol po schodoch dole.
,,Máš rada autá?" zasmial sa bezstarostne.
,,Jasné," uškrnula som sa.
,,Ukážem ti, aké mám," povedal mi a potiahol ma k jedným dverám.
,,Ideme týmto," ukázal na čierny Range rover. Otvoril mi dvere a počkal, kým nastúpim. Potom si obišiel auto a sadol si k volantu.
,,Takže ťa mám niekam hodiť, alebo ideme spolu?" Posledné slovo povedal šeptom.
,,Dala by som si pizzu. Teda, ak nemáš nič iné na pláne."
,,Nie, nemám," pokrútil hlavou.
Naštartoval a zamieril k nejakej pizzérii.
,,Počkaj tu," povedal mi, keď zaparkoval. Vystúpil von a obišiel auto. Otvoril mi dvere a ja som sa musela zasmiať.
,,Niečo vtipné?" spýtal sa ma.
,,Nie," usmiala som sa. Vošli sme do malej pizzérie. Bola útulne zariadená, zladená do hnedej farby, čo v nej vytváralo pocit tepla a domova. Sadli sme si k stolu čo najďalej od dverí.
Nemuseli sme čakať dlho a už k nám prišla čašníčka. Rýchlo sme si objednali a počkali kým zmizne vo dverách kuchyne.
,,Povedz mi niečo o sebe," usmial sa na mňa, ,,čo rada robíš vo vol'nom čase?"
,,Som vonku s kamarátmi, hrám na gitaru a klavír, kreslím alebo blbnem s Edom," pokrčila som plecami.
,,Hráš na gitaru? Naučíš ma to?" opýtal sa rýchlo. Neviem prečo, zazdalo sa mi, že hneď ako to dopovedal to aj ol'utoval.
,,S radosťou. A čo ty? Čo robíš rád ty?"
,,Milujem spev a... rád varím," dopovedal a jemne sa začervenal.
,,Vážne? Ja na varenie nemám trpezlivosť. Dokážem si pripraviť hrianku a to je všetko," zasmiala som sa.
,,Ja varím skoro každý deň, chalanom obedy. Neverila by si, akí sú leniví," pokrútil hlavou.
,,A ty nie si?"
,,Som, ale oproti takému Zaynovi som najenergetickejší človek sveta."
,,Ja som strašne lenivá. Hlavne čo sa týka upratovania. Stačí mi pár minút na urobenie totálneho bordelu."
,,To si nevidela náš dom, keď nečakáme žiadne návštevy. Veď si len predstav. Pať lenivých chalanov pod jednou strechou. Všetko hádžeme na kopu a potom, keď má niekto prísť tak to rýchlo skryjeme do nejakej izby. Minule sa na Louisa z jednej skrine vysypali špinavé ponožky," zasmial sa.
,,Chudáčik," povedala som s potláčaným smiechom.
,,Zaslúžil si to," pokrčil plecami a stíchol, pretože sa ku našemu stolu priblížila čašníčka s našimi pizzami.
Potichu sme sa poďakovali a pustili sa do jedla.
,,Prečo si mi vtedy povedal, že nerandíš?" opýtala som sa ho nevinne, čím som prelomila ticho, ktoré medzi nami vládlo.
,,Ja...," začal no očividne nevedel ako pokračovať, ,,prepáč, ale nemožem," pokrútil hlavou. Hodil na stol pokrčenú bankovku, rýchlo sa odsunul a svižnýn krokom zamieril von z pizzérie. Chvíl'u som tam len obarene sedela, no keď som sa spamatala, rýchlo som vybehla za ním.
,,Harry počkaj! Kam ideš?" kričala som za ním. Zastal a pozrel mi do očí.
,,Nicole, nechaj to tak, prosím," povedal a chytil ma za ramená, ,,ja pre teba nie som vhodný."
,,Harry, prečo?" vydýchla som smutne.
,,Nemožeš to proste nechať len tak? Musím ísť. Prepáč mi to, ale nejde to," rozbehol sa k autu, ,,ak sa chceš odviesť, poď." Zamierila som k jeho autu a nastúpila.
Začal sa mi ospravedlňovať, ako ho to mrzí, ale že to proste nejde. Nech si porozpráva. Ignorovala som ho.
,,Nicole, fakt mi to prepáč," ospravedlnil sa mi ešte raz, keď sme vošli dovnútra ich domu.
,,Ku*va Harry, už sa prestaň ospravedlňovať!" zvreskla som na neho.
,,Prepáč," ešte raz povedal a pozrel sa do zeme.
,,Čo sa tu deje?" opýtal sa Ed od dverí, kde stál spolu s ostatnými chalanmi.