Same Mistakes - *9. kapitola*

tak a je to tu babenky  ďalšia časť  veľmi ma poteší každý komentár ktorý mi uštedríte čo sa týka príbehu  dávajte návrhy, názory, postrehy...  po dlhšej dobe ďalšia...ja viem...mohlo by to tu byť častejšie, ale nestíham písať  momentálne mám predpísanú ešte 1 kapitolu ale pracuje sa na tom  dúfam že bude čoskoro  love you all  hope you like it 
*Mrs. Styles*


*9.kapitola*
Vo dverách, ktorými zamestnanci vchádzajú do miestnosti so stolmi, sa objavil šéf.
,,Tak. Ďakujem ti za ochotu, ale nebolo to treba ako za chvíľu budeš vidieť. On na zabije." šepkala som tak, aby ma počul len ten chalan a nie aj šéf.
Šéf bol už príliš blízko. Odpoveďou mi teda bolo len silnejšie stisnutie ruky.
'Nádych. Vydých. A ešte raz. Hlavne kľud.' snažila som sa upokojiť, ale akosi to nešlo.
Ani sa nečudujem. Úžasne nádherný chalan ma tu drží okolo pása, čo sa mu dosť čudujem, že sa mu to podarilo. Má dosť dlhé ruky. Proste, krásny chlapec sa na mňa lepí. Ja viem že pre moje dobro, ale aj tak. To sa mi ešte nestalo. No a druhý element, ktorý ma strašne znervózňoval bolo to, že šéf sa ku nám rútil rýchlosťou svetla.
,,Čo si o sebe myslíte? Už mám toho dosť. Máte padáka. Nie len že ste neschopná, ale ešte aj obťažujete hostí. A to veľmi cenných hostí. Naozaj si myslíte, že sa vám to len tak prepečie?" vrieskal tam po mne.
Cítila som ako mi slzy začínajú tiecť po lícach.
'Nie, teraz nesmieš plakať.' hovorila som si a snažila sa pritom potlačiť slzy, ktoré si ešte nestihli nájsť cestu von.
,,Nevrieskajte tu na ňu. Neobťažuje ma. Má problém s nohou, takže spadla. Nemáte vôbec právo na ňu vrieskať. A teraz ju beriem do nemocnice. Na tú nohu sa nevie ani postaviť a vy od nej chcete, aby ďalej pracovala? Vôbec nemáte srdce?" pomaly zvyšoval hlas.
Len toto nie. Začnú tu po sebe kričať a aj tak to skončí tak, že dostanem padáka. No super.
,,A vy," vyštekol a prstom ukazoval na chlapca, ktorý na ešte stále držal, ,,nechápem, prečo sa tak slávna popová hviezda zaoberá nejakou chudáčkou, ktorá nemá ani z čoho žiť. "
Tak toto nemusel. Toto vážne zabolelo. To takto bežne hovorí všetkým finančnú situáciu svojich zamestnancov? A čo to povedal? Slávna popová hviezda? Tak to sa mu čudujem aj ja. Pozrela som na neho po zdvihnutým obočím. Smutne sa pozrel do zeme.
,,Nejde o to kto alebo čo som. Ide o to, že ona je tiež len človek, ale na to ste vy akosi zabudli." povedal už zase normálne môj záchranca.
Zdvihol ma na ruky.
,,Si sa úplne zbláznil? Veď som dvakrát taká ťažká ako ty. Daj ma dolu." zvýskla som. Poslušne ma položil.
,,Ďakujem, ale naozaj, tak ako povedal šéf ťa to nemusí trápiť. Ja ťa nemusím trápiť presnejšie povedané. Takže, ďakujem za ochotu, ak ti to, že si ma dvihol spôsobilo zranenie tak sa ospravedlňujem. Naozaj, ešte raz ďakujem, ale keď odtiaľ odídem vyhodí ma a tým pádom nebudem mať jednu z mojich prác a nebudem mať z čoho platiť účty. Tak ako si si vypočul od tohto milého pána," hovorila som.
Teraz už slzám nebránila. Plakala som. Chalan ma objal. Bolo to príjemné. Aj som zabudla na to, že šéf ešte stále stojí za mnou.
,,Neboj sa. Ja to vybavím," zase na mňa žmurkol.
,,A čo si ty Panenka Mária? Jeho nepresvedčíš ani keby sa tu na hlavu postavíš."
,,Nie? Tak sa dobre pozeraj." zasmial sa.
Toto ma vážne zaujíma. Sadla som si na najbližšiu stoličku, lebo som už nevládala stáť. Noha ma bolela čím ďalej tým viac. Asi bude predsa len dobré že pôjdem do tej nemocnice.
,,Vidíš to? Tram-ta-da-dá!" vyrušil ma z premýšľania.
,,To ako úplne vážne? A kedy si mám odpratať svoje veci?" smutne som sa snažila zažartovať.
,,Do zajtra." povedal úplne vážne.
,,Ja som to vedela. Mal si sa na mňa vykašľať." vytrhla som sa z jeho pevného zovretia a s plačom som urobila krok.
Zase som spadla. Čo by som čakala. Pamätám si len ako som padala a hlas toho chlapca ako na mňa kričal.
Pohľad Harry:
To dievča som nepoznal, ale niečo mi hovorilo, že jej musím pomôcť.
Zrazu sa so slzami pohla a znova spadla. Tento krát ale spadla tak, že si hlavu udrela o stoličku. Jej telo zostalo nehybne ležať na zemi.
,,Nie!" skríkol som a bežal som k nej.