Forever Young - *5. kapitola*

Po dlhom čase, vám prinášam FY... ;) :D Aj by som čo napísať do úvodu mala, lenže sa bojím, že by úvod bol dlhší ako časť... :D To by bol trošku trapás... ;) 
Odkaz pre všetky babenky, ktoré zablúdia na blog - sorry za NEaktivitu, ale nie je čas... ;) 
P.S.: UMRELA SOM OD SMIECHU... ;DDDDDDD Úplne, ja nemožem... :DDDD

,,Áno?" cekla som otrávene do telefónu. Boli tri hodiny a ja som sledovala televíziu.
,,Čakám ťa na streche. Pohni si," povedal a zložil. Vyliezla som spod deky a zamierila do spálne prezliecť sa. Nahádzala som na seba rýchlo nejaké oblečenie a vyšla na balkón. Rozhliadla som sa dookola a keď som nikoho nevidela, vyliezla som na strechu. Stál na jej kraji a sledoval Londýn.
,,Som tu," povedala som.
,,Som rád," zasmial sa. Sadla som si na okraj a spustila si nohy dole.
,,Sem sa chodievam odreagovať. Keď som vo výške, je mi príjemne," zašomral si a prevalil sa na chrbát.
,,Chodíš sem často?" začudovala som sa.
,,Skoro každú noc."
,,Prečo práve sem?"
,,Bývam tam," kývol na vedl'ajší dom, ,,a tu je lepšia strecha."
,,Aha," zašomrala som si a tiež som sa prevalila na chrbát. Nebo bolo posiate striebornými hviezdami, ktoré svietili a blikali. Bolo to až nezvyčajné, ako dobre je ich vidno v meste.
,,Vidíš tie hviezdy? Nádhera," usmiala som sa.
,,Áno," prikývol a ja som cítila, ako sa usmieva.
,,Pozri jedna padá," zasmial sa a ukázal na oblohu, ,,praj si niečo." Zavrela som oči a sústredila sa na prianie. Chcem, aby sa to vyriešilo medzi Mikom a mnou. Zo zamyslenia ma vytrhlo až zvonenie jeho mobilu.
,,No Liam?" povedal mierne rozospaným hlasom.
,,Preboha, veď sú štyri hodiny ráno! Čo robíte v mojom byte?" mierne na nich zvýšil hlas.
,,Jasné, že som vás nepočul zvoniť, keď tam NIESOM!" povedal a dal doraz na posledné slovo.
,,Dokelu, ja nie som malý!" zavrčal po dlhšej dobe, ,,možem si robiť čo chcem, s kým chcem a kde chcem! A nikto to nezmení!" naštvane hodil mobil o zem. Obrazovka mu pukla.
,,Šikovný si," zasmiala som sa, ,,čo sa stalo?"
,,Neviem čo to do nich vošlo, ale asi ich chytil nejaký mamičkovský pud, či čo. Prišli ku mne do bytu teraz. Louis mal kl'úče, tak vošli dnu a prekvapivo ma tam nenašli. Nechápem, o čo im ide. Možem chodiť kam chcem. A oni si ku mne vtrhnú o štvrtej ráno do bytu."
,,Len sa o teba boja. Starajú sa o teba, lebo im na tebe záleží. Mal by si za nimi ísť."
,,Nechce sa mi," zamračil sa.
,,Harold. Padaj."
,,Veď už idem," zasmial sa a postavil na nohy, ,,zajtra o polnoci tu?"
,,Nech na teba nečakám," zasmiala som sa a vybrala sa smerom k mojmu balkónu.
***
,,Em?" spýtal sa Mike, keď zapol pesničku. Zložila som si slúchadká z uší a odtiahla som sa od mikrofónu.
,,No?" spýtala som sa.
,,Prečo mi nechceš povedať, čo máš so Stylesom?" spýtal sa.
,,Mike, prepáč, ale do toho ťa nič nie je."
,,Ja som si len myslel, že si vravíme všetko," zatváril sa skleslo.
,,Musíš rešpektovať to, že on má tajomstvo, ktoré mi povedal a verí mi."
,,Povedal ti tajomstvo, napriek tomu, že sa poznáte len deň či kol'ko?"
,,Hej, počúvaj. Povedal mi to, tak to láskavo nerieš hej!"
,,Prepáč, ja len," začal, ,,trošku ma to trápi, že si bola s ním a nie so mnou."
,,Žiariliš na neho," skonštatovala som.
,,Nie, len z neho nemám dobrý pocit."
,,Lebo ho nepoznáš," odvetila som mu.
,,Prvý dojem."
,,Može klamať," dokončila som za neho.
,,Neviem, či v jeho prípade klame."
,,Mike, odmietam sa o tom s tevou baviť. On si prešiel niečím vel'mi komlikovaným a povedal mi o tom, lebo mi verí. Pozná ma."
,,Nepozná ťa lepšie, ako ja."
,,Možno nie, ale..." zarazila som sa, ,,nechaj to tak."
,,Em, počúvaj ma. Nechcem, aby to medzi nami takto bolo. Hlavne nie, teraz, keď," zhlboka sa nadýchol, ,,keď odcházam."
,,Ččo?" dostala som zo seba.
,,Odchádzam. Sťahujem sa."
,,Prečo?" pípla som šokovane.
,,Dostal som lepšiu prácu," skonštatoval sucho.
,,A to mi vravíš, len tak?"
,,Buď rada, že som ti to vobec povedal," zavrčal a prebodol ma pohl'adom, ,,veď máš svojho Stylesa. Bež za ním a vyplač sa mu. Na mňa už nevrav," odsekol a nasadil si slúchadlá. Len som na neho blbo zírala. Sranduje.
,,Blbá padajúca hviezda. Nepomohla si mi," zavrčala som. Z mojho vrecka sa ozvalo krátke zavybrovanie.
- 'Si v pohode? H'
- 'Nie som. Ako to vieš? E'
- 'Tak sa ukl'udni. Bolí ma z teba hlava. H'
Super, všetkých štvem. Ako ja toto milujem.
***
,,Meškáš," bolo prvé, čo son začula, keď som vyliezla na strechu.
,,Pardon, pán dokonalý," zašomrala som si.
,,Čo máš takú blbú náladu?"
,,Na nič život," zamračila som sa, ,,najlepší kamarát sa sťahuje a dnes sme sa pohádali."
,,Pozri. Máš tu mňa a ja ti pomožem."
,,Pohádali sme sa kvoli tebe."
,,Tak to ma mrzí," zamračil sa a objal ma okolo pliec.
,,Malo by. Ničíš mi život."
,,No tak prepáč," zašomral si naoko urazene.
,,Sa neurážaj láskavo."
,,Ty mi nerozkazuj."
,,A budem."
,,Fakt mi chceš rozkazovať?"
,,Budem," vyplazila som mu jazyk.
,,Budeš si dovol'ovať na starších?" zavrčal.
,,A hej budem," uškrnula som sa na neho.
,,Takže ty tak," zasmial sa a premiestnil za moj chrbát. Presunul mi vlasy na jednu stranu a pomaly mi prešiel prstami po krku. Po celom chrbte mi prebehol mráz. Zvrtla som sa tvárou k nemu a a pritiahla si ho za tričko bliššie.