Someone to die for ♥

Po dlhšej dobe jednodielovka :) Ale najprv, moje pokeci na úvod. Jak som vám vravela že budem mať podpísné Examplove CD... -_- Toti debili z Amazon napisali, že už nemajú ŽIADNE... Tak fajn... Ukecala som oca, aspoň na Deluxe Version... Samozrejme, že ju nevedia doručiť na Slovensko! A že prečo nenávidím Amazon... -_- Magorizmus...
btw- otvorila som blog, ktorý mi poslušne zahlásil, 1OOO prezretí... A bola som len ako WAU <3 Massive thank you!
Počúvala som pri tom toto http://www.youtube.com/watch?v=IJj8B2Bwk_c&feature=youtube_gdata_player tak si možte pustiť ;)
Pri písani tejto jednodielovky som plakala... Ale úplne vážne... So, enyoj it! :D :* A nechajte mi koment ;) - Lav Horan.
*Someone to die for*
,,I love you," pošepola mi.
,,I love you too," odpovedal som jej. Čelá sa nám opierali o seba. Držali sme sa za ruky a pozerali si do očí. Snehové vločky nám padali na hlavy a pomaly pokrývali celé telá, no nevadilo nám to. Boli sme spolu a to bolo doležité. Na ničom inom nezáležalo. Pomaly som sa k nej priblížil so svojimi perami a pobozkal ju. Mala ich celé zkrehnuté od zimy, no chutili stále tak isto sladko. Po chvíli sa odomňa otiahla a postavila sa z lavičky. Preplietli sme si prsty a zamierili po ulici k vianočnému stromčeku, ktorý stál v jej strede. Bolo okolo neho vel'a l'udí.
,,Je to krásne," usmiala sa a oprela o mňa.
,,Ty si krásna," usmial som sa. Do líc sa jej naliala červeň a ja som sa musel pousmiať. Bola strašne roztomilá. Neovládol som sa a dal jej pusu na nos.
,,Najkrajšie Vianoce," povedala šeptom.
,,Vďaka tebe," doplnil som ju. Roztomilo sa zasmiala. Ponaly sme zamierili k stánkom. Kúpil som nám horúce čokolády na zahriatie. Prechádzali sme sa po meste a smiali sa. Gul'ovali sme sa, hádzali do snehu a hlavne bozkávali. L'udia si nás natáčali a dobre sa na nás bavili, no my sme ich ignoroval. Boli sme vo svojej vlastnej bunline, vo svojom vlastnom svete, kde sme mali len jeden druhého a svoju lásku. Svoju silnú lásku. Najkrajšiu.
Chytil som ju za ruku a vytiahol z kopy snehu, do ktorej spadla. Asi som trochu neodhadol silu, pretože som spadol na chrbát a ona na mňa. Obaja sme sa začali smiať ako zmyslov zbavený.
,,Si strašne nádherná," usmial som sa a odhrnul jej prilepené mokré vlasy z tváre.
,,Ty si tiež nádherný," usmiala sa a pobozkala ma.
,,Tá dnešná mládež!" ozvalo sa pohoršene za nami. Ležali sme v snehu a bozkávali sa. Niekomu, to mohlo prísť, akoby sme robili niečo iné. Neodtiahol som sa od nej, povedal som si, že nech si myslí, čo chce.
,,Zlatko, l'udia sa na nás pohoršene pozerajú," zašomrala si po chvíli.
,,Mne to nevadí," kusol som si do pery.
,,Ale mne začína byť zima. Vráťme sa už domov," poprosila ma so psími očami.
,,No poď," postavil som sa a chytil ju za ruku. Zamierili sme ku mne domov.
Prechádzali sme cez uličky a ja som mal stále pocit, že nás niekto sleduje. Aj ona ho asi mala, pretože mi stisla ruku silnejšie a pritúlila sa ku mne bliššie.
,,Bojím sa," zašepkala.
,,Ochránim ťa. Nech sa deje hocičo," odpovedal som jej potichu. Za nami sa ozývali kroky. Strach vo mne začínal rásť astronomickou rýchlosťou. K jednému páru noh, sa pridal ďalší. Pridali sme do kroku. Stačilo prejsť touto uličkou a boli by sme pri  mojom byte. Z rohu sa vynorili 2 postavy a postavili sa nám do cesty. Pevne som jej stisol ruku. Nebol som si istý, kto sa bojí viac, či ona, či ja.
,,Ale ale, koho to tu máme, tak neskoro?" zasmiala sa jedna. Otriasol mnou strach.
,,Čo chcete?" opýtal som sa so strachom v hlase.
,,Ach, podl'a mňa to vieš. Nikto ju nemá rád. Chceme spraviť službu vel'a l'uďom," povedala druhá a ja som zalapal po dychu. Prosím nie!
,,Nie. Ja ju milujem," povedal som a hlas sa mi triasol.
,,Všetko bolo lepšie, keď tu nebola," povedala znova tá prvá.
,,Nič nebolo lepšie! S ňou som šťastný a bez nej, nie som nič!" povedal som.
,,Budeš šťastný bez nej. Zabudneš na ňu. Je len jedna z mnohých," zasmiala sa tretia.
,,To nie je pravda! Ona je výnimočná. Je to moja druhá polovička. Možno nebola prvá ale rozhodne je posledná!" zavrčal som. Ona vedl'a mňa stála a bála sa niečo povedať.
,,Bez nej bude faninkám lepšie," povedala prvá a kývla druhej. Tá vytiahla z niekadial' pištol'. Teraz mi už nebolo všetko jedno. Preglgol som a mojím telom začala prúdiť dávka strachu a adrenalínu. Zamierila na ňu a ja som cítil ako na mňa pozerá s vystrašeným pohl'adom. Tá baba stlačila spúšť a ja som konal bezmyšlienkovite. Postavil som sa jej do cesty, aj keď gul'ka už vyletela zo zbrane. Kolená sa mi podlomili a padol som na l'adovú zem. Začul som štyri páry noh utekať.
,,Nie, nie, nie, prosím nie!" kričala a vyťahovala mobil. Vytočila číslo a čakala.
,,Prosím ťa, neopúšťaj ma. Prosím ťa, zostaň pri mne," prosila ma so slzami v očiach. Asi jej zdvyhli, pretože vychrlila kopec slv, ktoré som nestíhal registrovať.
,,Prosím ťa vydrž to. Sanitka je na ceste. Prosím ťa," šepkala mi, ,,prečo si to spravil? Tá gul'ka mala byť moja. Ja som tam mala ležať. Veď som ťa práve zabila! Nie, prosím, nie! Toto nemože byť pravda!" jej teplé slzy padali na moje telo.
,,Nedokázal by som sa pozerať na to, ako umieraš. Si pre mňa všetkým. Radšej umriem ja, akoby som mal byť bez teba," šepkal som z posledných síl, ,,milujem ťa. Si niekto, pre koho sa oplatí zomrieť," povedal som.
,,Neopúšťaj ma, prosím. Zostaň so mnou," prosila ma a slzy jej tiekli dole prúdom.
,,Milujem ťa. Nikdy na to nezabudni," vydýchol som.
,,Milujem ťa Zayn," povedala cez slzy. Posledné, čo som cítil, boli jej hrejivé pery, prisaté na tých mojich.