Forever Young - *8. kapitola*

Summer Love... Prišla som na to, že pri nej mám problém neplakať... Úplne dokonalá to pesnička <3 <3 :*
Pridať dnes túto časť ma doslova a dopísmena DONÚTILI... Takže, Em, ja viem, že teraz ideš preč, no nedám dnes ešte jednu... :D :) Smola... Enjoy it and leave comment please ;) - Lav.

*8. kapitola*

*EM*

,,Nechcel som, aby to medzi nami bolo takto, hlavne teraz keď odchádzam," nesmelo sa na mňa usmial.
,,Mike, už miliónty raz ti vravím, že je to v pohode!" zasmiala som sa a silno ho objala. Cítila som krv putujúcu jeho telo, počula som jeho srdce, ako bije, no neodtiahla som sa.
,,Čo by si povedala ne rozlúčkovú párty? Prosím," urobil na mňa psie oči a ja som sa rozosmiala.
,,Že si to ty," žmyrkla som, ,,daj mi sekundu. Prezlečiem sa a možme ísť," prebehla som do izby. Natiahla som na seba šaty s vestičkou a začala sa mal'ovať. Keď som bola už konečne spokojná so svojím výzorom, s úsmevom som ho vytiahla na nohy a zamierili sme vonku z bytu.
,,Tak, kam ideme?" chytila som ho pod pazuchu.
,,Mám chuť nejaký bar, alebo niečo plné," zasmial sa.
,,Čo tak ten pomerne nový asi tri bloky stade?"
,,Može byť," usmial sa. Zamierili sme teda tam. Prekladali sme nohy a ignorovali l'udí, čo sa okolo nás ponáhl'ali. Smiali sme sa, kričali na celú ulicu. Bolo nám jedno, čo si o nás pomyslia l'udia. Mali sme ich v paži. Boli sme najlepší priatelia tak, ako sa patrí.
,,Myslíš, že nás pustia dnu?" spýtal sa neveriacky a pozrel na rad.
,,To nechaj na mňa," usmiala som sa a potiahla ho k VIP vchodu. Pred dverami stál jeden ochrankár.
,,Dobrý," zvodne som prehodila.
,,Čo tu chcete? Toto je VIP vchod," zamračil sa.
,,Ale no ták, nebuďte taký," zasmiala som sa.
'Pustite nás dnu,' pošepla som mu v hlave. On sa trochu zatriasol a odomkol dvere. Odstúpil od nich a nechal nás prejsť dnu.
,,No poď!" potiahla som Mika. Vbehli sme dnu.
,,Ako si ho presvečila?"
,,To by si chcel vedieť, čo? Mám prirodzený presviečací talent, nevšimol si si?" zasmiala som sa. On len pretočil očami a zakvačil si ruku o moju. Zamierili sme k baru. Barman nám nalial a my sme to so smiechom vypili.
,,Ahoj krásavec," ozvalo sa spoza neho.
,,Ahoj," odvetil Mike.
,,Čo tu tak sám?" opýtala sa ho až moc presladene.
,,Nie som tu sám," zasmial sa a kývol na mňa.
,,No ako myslíš. Možeš za mnou prísť," afektovane sa zasmiala a prešla okolo mňa. Samozrejme, nemohla si odpustiť zavrtenie svojim pozadím. Všimla som si, ako na ňu Mike zíra.
,,Choď za ňou," kývla som mu.
,,Čo?"
,,Uži si ju. Bež za ňou," usmiala som sa na neho.
,,To fakt?"
,,Bež." Vďačne sa na mňa usmial a vybral sa za ňou. Chvíl'u som ho ešte sledovala, no potom som vstala a zamierila na parket. Prestrčila som sa okolo všetkých l'udí a našla si dobré miesto.
,,Smiem prosiť?" ozvalo sa.
,,Prečo nie?" usmiala som sa a dovolila mu, aby ma vytiahol na kraj. Chytil ma okolo pása a pomaly sme spolu začali tancovať.
,,Ako sa voláš?" opýtala som sa ho.
,,Chuan," usmial sa.
,,Máš roztomilý prízvuk," zasmiala som sa, ,,z kade si?"
,,Moji rodičia sú z Francúzska a Talianska, no vyrastal som v Španielsku," usmial sa a pomalým tanečním krokom sme sa posúvali ďalej od l'udí.
,,Si tu sama?" opýtal sa ma pochvíli.
,,Áno," povedala som, ,,prečo?" Rozhodla som sa, že Mika nespomeniem.
,,Aby som vedel, či ťa bude niekto hl'adať," zasmial sa potichu a pritlačil ma o stenu. Bol dosť silný. Ani neviem z kade, objavili sa tu dvaja ďalší. Pomaly ma začínal ovládať strach.
,,Pom-" začala som kričať, no jeden z nich mi prikryl ústa rukou. Kusla som mu do prsta.
,,Ale, ale. Niekto je tu ostrý," zasmial sa. Chuan na mňa pozrel výsmešným pohl'adom.
,,Naivka jedna," zasmial sa a tresol ma do brucha. Vo vnútri som zastonala od bolesti, no na sebe som to nedala ani poznať.
V tom mi v hlave skrsol nápad. Chystala som sa premeniť sa, no skor ako som to stihla urobiť, začula som hlas.
,,Zlatko?" ozvalo sa a oni ma prekvapene pustili.

Same Mistakes - *9. kapitola*

tak a je to tu babenky  ďalšia časť  veľmi ma poteší každý komentár ktorý mi uštedríte čo sa týka príbehu  dávajte návrhy, názory, postrehy...  po dlhšej dobe ďalšia...ja viem...mohlo by to tu byť častejšie, ale nestíham písať  momentálne mám predpísanú ešte 1 kapitolu ale pracuje sa na tom  dúfam že bude čoskoro  love you all  hope you like it 
*Mrs. Styles*


*9.kapitola*
Vo dverách, ktorými zamestnanci vchádzajú do miestnosti so stolmi, sa objavil šéf.
,,Tak. Ďakujem ti za ochotu, ale nebolo to treba ako za chvíľu budeš vidieť. On na zabije." šepkala som tak, aby ma počul len ten chalan a nie aj šéf.
Šéf bol už príliš blízko. Odpoveďou mi teda bolo len silnejšie stisnutie ruky.
'Nádych. Vydých. A ešte raz. Hlavne kľud.' snažila som sa upokojiť, ale akosi to nešlo.
Ani sa nečudujem. Úžasne nádherný chalan ma tu drží okolo pása, čo sa mu dosť čudujem, že sa mu to podarilo. Má dosť dlhé ruky. Proste, krásny chlapec sa na mňa lepí. Ja viem že pre moje dobro, ale aj tak. To sa mi ešte nestalo. No a druhý element, ktorý ma strašne znervózňoval bolo to, že šéf sa ku nám rútil rýchlosťou svetla.
,,Čo si o sebe myslíte? Už mám toho dosť. Máte padáka. Nie len že ste neschopná, ale ešte aj obťažujete hostí. A to veľmi cenných hostí. Naozaj si myslíte, že sa vám to len tak prepečie?" vrieskal tam po mne.
Cítila som ako mi slzy začínajú tiecť po lícach.
'Nie, teraz nesmieš plakať.' hovorila som si a snažila sa pritom potlačiť slzy, ktoré si ešte nestihli nájsť cestu von.
,,Nevrieskajte tu na ňu. Neobťažuje ma. Má problém s nohou, takže spadla. Nemáte vôbec právo na ňu vrieskať. A teraz ju beriem do nemocnice. Na tú nohu sa nevie ani postaviť a vy od nej chcete, aby ďalej pracovala? Vôbec nemáte srdce?" pomaly zvyšoval hlas.
Len toto nie. Začnú tu po sebe kričať a aj tak to skončí tak, že dostanem padáka. No super.
,,A vy," vyštekol a prstom ukazoval na chlapca, ktorý na ešte stále držal, ,,nechápem, prečo sa tak slávna popová hviezda zaoberá nejakou chudáčkou, ktorá nemá ani z čoho žiť. "
Tak toto nemusel. Toto vážne zabolelo. To takto bežne hovorí všetkým finančnú situáciu svojich zamestnancov? A čo to povedal? Slávna popová hviezda? Tak to sa mu čudujem aj ja. Pozrela som na neho po zdvihnutým obočím. Smutne sa pozrel do zeme.
,,Nejde o to kto alebo čo som. Ide o to, že ona je tiež len človek, ale na to ste vy akosi zabudli." povedal už zase normálne môj záchranca.
Zdvihol ma na ruky.
,,Si sa úplne zbláznil? Veď som dvakrát taká ťažká ako ty. Daj ma dolu." zvýskla som. Poslušne ma položil.
,,Ďakujem, ale naozaj, tak ako povedal šéf ťa to nemusí trápiť. Ja ťa nemusím trápiť presnejšie povedané. Takže, ďakujem za ochotu, ak ti to, že si ma dvihol spôsobilo zranenie tak sa ospravedlňujem. Naozaj, ešte raz ďakujem, ale keď odtiaľ odídem vyhodí ma a tým pádom nebudem mať jednu z mojich prác a nebudem mať z čoho platiť účty. Tak ako si si vypočul od tohto milého pána," hovorila som.
Teraz už slzám nebránila. Plakala som. Chalan ma objal. Bolo to príjemné. Aj som zabudla na to, že šéf ešte stále stojí za mnou.
,,Neboj sa. Ja to vybavím," zase na mňa žmurkol.
,,A čo si ty Panenka Mária? Jeho nepresvedčíš ani keby sa tu na hlavu postavíš."
,,Nie? Tak sa dobre pozeraj." zasmial sa.
Toto ma vážne zaujíma. Sadla som si na najbližšiu stoličku, lebo som už nevládala stáť. Noha ma bolela čím ďalej tým viac. Asi bude predsa len dobré že pôjdem do tej nemocnice.
,,Vidíš to? Tram-ta-da-dá!" vyrušil ma z premýšľania.
,,To ako úplne vážne? A kedy si mám odpratať svoje veci?" smutne som sa snažila zažartovať.
,,Do zajtra." povedal úplne vážne.
,,Ja som to vedela. Mal si sa na mňa vykašľať." vytrhla som sa z jeho pevného zovretia a s plačom som urobila krok.
Zase som spadla. Čo by som čakala. Pamätám si len ako som padala a hlas toho chlapca ako na mňa kričal.
Pohľad Harry:
To dievča som nepoznal, ale niečo mi hovorilo, že jej musím pomôcť.
Zrazu sa so slzami pohla a znova spadla. Tento krát ale spadla tak, že si hlavu udrela o stoličku. Jej telo zostalo nehybne ležať na zemi.
,,Nie!" skríkol som a bežal som k nej.

Someone to die for ♥

Po dlhšej dobe jednodielovka :) Ale najprv, moje pokeci na úvod. Jak som vám vravela že budem mať podpísné Examplove CD... -_- Toti debili z Amazon napisali, že už nemajú ŽIADNE... Tak fajn... Ukecala som oca, aspoň na Deluxe Version... Samozrejme, že ju nevedia doručiť na Slovensko! A že prečo nenávidím Amazon... -_- Magorizmus...
btw- otvorila som blog, ktorý mi poslušne zahlásil, 1OOO prezretí... A bola som len ako WAU <3 Massive thank you!
Počúvala som pri tom toto http://www.youtube.com/watch?v=IJj8B2Bwk_c&feature=youtube_gdata_player tak si možte pustiť ;)
Pri písani tejto jednodielovky som plakala... Ale úplne vážne... So, enyoj it! :D :* A nechajte mi koment ;) - Lav Horan.
*Someone to die for*
,,I love you," pošepola mi.
,,I love you too," odpovedal som jej. Čelá sa nám opierali o seba. Držali sme sa za ruky a pozerali si do očí. Snehové vločky nám padali na hlavy a pomaly pokrývali celé telá, no nevadilo nám to. Boli sme spolu a to bolo doležité. Na ničom inom nezáležalo. Pomaly som sa k nej priblížil so svojimi perami a pobozkal ju. Mala ich celé zkrehnuté od zimy, no chutili stále tak isto sladko. Po chvíli sa odomňa otiahla a postavila sa z lavičky. Preplietli sme si prsty a zamierili po ulici k vianočnému stromčeku, ktorý stál v jej strede. Bolo okolo neho vel'a l'udí.
,,Je to krásne," usmiala sa a oprela o mňa.
,,Ty si krásna," usmial som sa. Do líc sa jej naliala červeň a ja som sa musel pousmiať. Bola strašne roztomilá. Neovládol som sa a dal jej pusu na nos.
,,Najkrajšie Vianoce," povedala šeptom.
,,Vďaka tebe," doplnil som ju. Roztomilo sa zasmiala. Ponaly sme zamierili k stánkom. Kúpil som nám horúce čokolády na zahriatie. Prechádzali sme sa po meste a smiali sa. Gul'ovali sme sa, hádzali do snehu a hlavne bozkávali. L'udia si nás natáčali a dobre sa na nás bavili, no my sme ich ignoroval. Boli sme vo svojej vlastnej bunline, vo svojom vlastnom svete, kde sme mali len jeden druhého a svoju lásku. Svoju silnú lásku. Najkrajšiu.
Chytil som ju za ruku a vytiahol z kopy snehu, do ktorej spadla. Asi som trochu neodhadol silu, pretože som spadol na chrbát a ona na mňa. Obaja sme sa začali smiať ako zmyslov zbavený.
,,Si strašne nádherná," usmial som sa a odhrnul jej prilepené mokré vlasy z tváre.
,,Ty si tiež nádherný," usmiala sa a pobozkala ma.
,,Tá dnešná mládež!" ozvalo sa pohoršene za nami. Ležali sme v snehu a bozkávali sa. Niekomu, to mohlo prísť, akoby sme robili niečo iné. Neodtiahol som sa od nej, povedal som si, že nech si myslí, čo chce.
,,Zlatko, l'udia sa na nás pohoršene pozerajú," zašomrala si po chvíli.
,,Mne to nevadí," kusol som si do pery.
,,Ale mne začína byť zima. Vráťme sa už domov," poprosila ma so psími očami.
,,No poď," postavil som sa a chytil ju za ruku. Zamierili sme ku mne domov.
Prechádzali sme cez uličky a ja som mal stále pocit, že nás niekto sleduje. Aj ona ho asi mala, pretože mi stisla ruku silnejšie a pritúlila sa ku mne bliššie.
,,Bojím sa," zašepkala.
,,Ochránim ťa. Nech sa deje hocičo," odpovedal som jej potichu. Za nami sa ozývali kroky. Strach vo mne začínal rásť astronomickou rýchlosťou. K jednému páru noh, sa pridal ďalší. Pridali sme do kroku. Stačilo prejsť touto uličkou a boli by sme pri  mojom byte. Z rohu sa vynorili 2 postavy a postavili sa nám do cesty. Pevne som jej stisol ruku. Nebol som si istý, kto sa bojí viac, či ona, či ja.
,,Ale ale, koho to tu máme, tak neskoro?" zasmiala sa jedna. Otriasol mnou strach.
,,Čo chcete?" opýtal som sa so strachom v hlase.
,,Ach, podl'a mňa to vieš. Nikto ju nemá rád. Chceme spraviť službu vel'a l'uďom," povedala druhá a ja som zalapal po dychu. Prosím nie!
,,Nie. Ja ju milujem," povedal som a hlas sa mi triasol.
,,Všetko bolo lepšie, keď tu nebola," povedala znova tá prvá.
,,Nič nebolo lepšie! S ňou som šťastný a bez nej, nie som nič!" povedal som.
,,Budeš šťastný bez nej. Zabudneš na ňu. Je len jedna z mnohých," zasmiala sa tretia.
,,To nie je pravda! Ona je výnimočná. Je to moja druhá polovička. Možno nebola prvá ale rozhodne je posledná!" zavrčal som. Ona vedl'a mňa stála a bála sa niečo povedať.
,,Bez nej bude faninkám lepšie," povedala prvá a kývla druhej. Tá vytiahla z niekadial' pištol'. Teraz mi už nebolo všetko jedno. Preglgol som a mojím telom začala prúdiť dávka strachu a adrenalínu. Zamierila na ňu a ja som cítil ako na mňa pozerá s vystrašeným pohl'adom. Tá baba stlačila spúšť a ja som konal bezmyšlienkovite. Postavil som sa jej do cesty, aj keď gul'ka už vyletela zo zbrane. Kolená sa mi podlomili a padol som na l'adovú zem. Začul som štyri páry noh utekať.
,,Nie, nie, nie, prosím nie!" kričala a vyťahovala mobil. Vytočila číslo a čakala.
,,Prosím ťa, neopúšťaj ma. Prosím ťa, zostaň pri mne," prosila ma so slzami v očiach. Asi jej zdvyhli, pretože vychrlila kopec slv, ktoré som nestíhal registrovať.
,,Prosím ťa vydrž to. Sanitka je na ceste. Prosím ťa," šepkala mi, ,,prečo si to spravil? Tá gul'ka mala byť moja. Ja som tam mala ležať. Veď som ťa práve zabila! Nie, prosím, nie! Toto nemože byť pravda!" jej teplé slzy padali na moje telo.
,,Nedokázal by som sa pozerať na to, ako umieraš. Si pre mňa všetkým. Radšej umriem ja, akoby som mal byť bez teba," šepkal som z posledných síl, ,,milujem ťa. Si niekto, pre koho sa oplatí zomrieť," povedal som.
,,Neopúšťaj ma, prosím. Zostaň so mnou," prosila ma a slzy jej tiekli dole prúdom.
,,Milujem ťa. Nikdy na to nezabudni," vydýchol som.
,,Milujem ťa Zayn," povedala cez slzy. Posledné, čo som cítil, boli jej hrejivé pery, prisaté na tých mojich.

Forever Young - *7. kapitola*

Vamipreeeeees... <3 Trošku mi preonďuje... Ale mám takú náladu, vhodnú na písanie FY... Because, sme boli na Twilight - Breaking dawn part 2... Dneska s Em a Blondí :* Najlepšie... :D Toti chalani vedl'a mňa... Tak ma iritovali, že oh... :D A film... DOKONALOSŤ! ***** <- Dávam mu 5 hviezdičiek... ;) :* Aj keď Edward je sexy, no na mňa až moc trblietavý... #TeamJacob - Lav ;*
*7. kapitola*
Zo zamyslenia ma vytrhol až mobil. Polovica obrazovky na svietila na čierno a duhá na bielo. Asi by som si mal kúpiť nový mobil. S vel'kou neochotou som sa poň nahol a prezrel správu.
- 'Čakáme ťa v štúdiu. Makaj! Z'
Rýchlo na seba hodil niečo slušné a vybehol von z bytu. Nastúpil som do auta a poriadne na to dupol. Netrápili ma, či ma uvidia policajti. Ukecám ich, aby som nič neplatil.
Po pár minútach som už parkoval pred štúdiom. Prebehol som dnu a zadychčane nastúpil do výťahu. Vyviezol som sa až na naše šieste poschodie a zamieril do štúdia. Pred dverami som zastal a trochu si uhladil vlasy. Už som mal ruku na kl'učke, keď som začul hlasy.
,,Takže, čo spravíme s Harrym?" povedal Paul.
,,Je tu viac možností," povedal niekto druhý. Ten hlas sa mi zdal byť povedomý, no nevedel som ho určiť.
,,Aká je najlepšia pre kariéru skupiny?" opýtal sa Paul.
,,Nájsť mu niekoho," povedal opať ten hlas.
,,Ale čo keď Harry nikoho nechce?" spýtal sa Louis. Zlatíčko. V miestnosti sa ozvali kroky a potom aj zvuk, ktorý mi nedával zmysel. Nevedel som prísť na to, čo alebo, kto ho vydáva.
,,Nebude mať na výber. Možme však pristúpiť aj k drastickejším verziám," povedal ten hlas. Naprázdno som preglgol a v kútiku duše sa modlil, aby hovorili o inom Harrym.
,,To by ste neurobil," povedal neveriacky Louis.
,,Ja som toho schopný. Tak nech sa skl'udní, lebo sa nebudem báť použiť aj horšie verzie. A ty, nie si nejaký drzý?" vyštekol na neho.
,,Nerozprávajte tak s Louisom," zastal sa ho Niall.
,,Paul, daj ich do poriadku. A vysvetli im, s kým majú tú česť," povedal drzo a ozvali sa kroky smerom k dverám. Rýchlo som sa skryl za kvetináč a sledoval, kto výde von. Z miestnosti vystúpila osoba, oblečná v čiernom. Pomalým krokom prešiel smerom k výťahu. Neotočil sa dozadu, takže som netušil kto to može byť. Jediné, čo som videl, vlastne cítil, bola silná voňa. Škriabala mi nosné dierky a musel dom potlačiť kýchnutie, lebo on ešte stále stál na chodbe. Keď konečne nastúpil do výťahu, prešiel som k dverám. Nahodil som úsmev a opatrne ich otvoril.
,,Ahoj," usmial sa Zayn.
,,Ahojte. Dúfam, že vel'mi nemeškám."
,,Nie, ideš akurát," povedal Paul a niečo si zapísal.
,,Ideme skúšať?" opýtal sa Louis so sklopenou hlavou.
,,Niall, ideš prvý," prikázal mu Paul. Niall prikývol a prešiel k mikrofónu. Pozrel som na Louisa. Hral sa s rukávaom na svojej mikine a nervózne si poklepkával nohou do zeme.
,,Si v pohode?" spustil som sa vedl'a neho na gauč.
,,Ja-jasné," dostal zo seba a odvrátil pohl'ad.
,,Loui, čo sa deje?" opýtal som sa jemne.
,,Nič Harry," povedal, no aj tak mi nevenoval ani jeden pohl'ad.
,,Pozri mi do očí a povedz, že sa nič nedeje," vyzval som ho.
,,Nič sa nedeje," zašepkal mi do očí a hneď odvrátil pohl'ad.
,,Ty sám tomu neveríš, tak prečo by som mal ja?" pošepol som mu.
,,Je to strašne komplikované," začal.
,,Louis, poď sem," povedal Paul a prebodol ma pohl'adom. Louis vstal, prešiel za ním a Paul do neho niečo začal hučať. Pár krát prikývol. Potom prešiel k mikrofónu a vystriedal Nialla.
Mal som strašne blbý pocit. Celé nahrávanie ma Paul sledoval, akoby som bol nejaký terorista či čo. Ak by jeho pohl'ad mohol vraždiť, myslím, že by som už dávno bol mrtvy.
***
,,Ide sa na párty!" zasmial sa Louis.
,,Konečne," uškrnul sa Niall.
,,Nevypite toho vel'a," prikázal nám Liam, keď sme sa spustili na gauč v bare. Kývol som na čašníka aby mi nalial.
Pozeral som na dno piateho pohára a rozmýšl'al nad tým, čo sa dnes stalo. Čo som počul. Nedokázal som tomu proste uveriť. Kto to bol? Čo chcel? Prečo? Čo sa teraz bude diať? Stane sa mi niečo?
Tol'ko otázok na ani na jednu som nenachádzal odpoveď. V hlave mi len trešťalo. Podoprel som si tvár rukami a napil sa z ďalšieho pohára. Utopiť všetky otázky v alkohole. Jediné možné riešenie.
,,Hej, si v pohode?" ozvalo sa vedl'a mňa.
,,Nie," zamrmlal som si.
,,Čo ťa trápi chlapče?" spýtala sa a prešla rukou po mojom páse. Pozrel som na ňu cez ofinu, čo mi padala do očí. Nemal som chuť na nejaké l'ahké zábavky ani na nič podobné. Mal som chuť sa schúliť do jej objatia a vyrozprávať sa jej. Mal som chuť povedať jej, čo k nej cítim. Mal som chuť, aby mi pomohla preniesť sa cez toto.
,,Nechaj ma," odsekol som jej a odsunul sa ďalej.
,,Nie si ty náhodou Harry Styles? Ako možeš odmietnuť kočku, ako som ja?" umelo sa zasmiala.
,,Vravím ti, nechaj ma," zopakoval som jej už mierne podráždene.
,,Takže chceš byť drsný, hej?" zasmiala sa a prešla ku mne bliššie, ,,no ták. Nevrav, že ma nechceš," zašepkala.
,,Daj mi pokoj!" zvreskol som na ňu. Ona sa s údivom postavila a prešla k baru. Skryl som si tvár do dlaní a snažil sa potlačiť emócie, ktoré sa mi každou sekundou drali von.
,,Kámo si v pohode?" opýtal sa ma Zayn a sklzol vedl'a mňa na stoličku.
,,Jasné," zavrčal som.
,,Harry, práve si odmietol najviac sexy babu v celom bare. Tak sa ťa pýtam znova. Si v pohode?"
,,Hej," odsekol som a začal si točiť pohár v rukách. Chvíl'u na mňa hl'adel a bol ponorený v svojich myšlienkach.
,,L'úbiš ju?"

Forever Young - *6. kapitola*

DNESKA JE JEDEN Z NAJLEPŠÍCH DNÍ... A nepokazila mi ho ani slovenčinárka, ktorá mi chcela dať 5... :D Má smolu! Dovod(y) mojej dobrej nálady:
1. Na twitteri mi odpísal Leonard! (The Big Bang Theory) Nespamovala som ho, ani nič. Proste som napísala jemu a Sheldonovi, a on mi odpísal! Vobec som neskákala od radosti a nekričala, ta deeee... :D
2. Moj milovaný otecko mi objednal PODPÍSANÉ Examplove CDčko! Síce dojde asi až o mesiac, ale Waaaaaa!! :3 Úplne happy som!
Už vás to nudí, so here it is... Sixth part! Read it, enyoj it and comment it! - Lav Horan (Gleave). xx

*6. kapitola*

*HARRYHO POHL'AD*

Pritiahla si ma k sebe za tričko a postavila sa na špičky. Zatajil som dych a čakal na bozk, ktorý neprichádzal.
,,A čo by si odo mňa očakával?" zavrčala mi potichu do ucha.
,,Čo si myslíš, že od teba očakávam?" opýtal som sa jej potichu. Usmiala sa na mňa a v lícach sa jej objavili malé jamky.
,,Tuším to," uškrnula sa na mňa.
,,Tak mi to povedz," zavrčal som na ňu jemne.
,,Chceš to naozaj počuť?" spýtala sa a ja som prikývol.
,,Čakáš, že ti padnem do náručia tak, akoby to spravila polka sveta. Že ťa budem uznávať, ako nejakého boha. No ja taká nie som. Nie som jedna z tých tvojich 'directioneriek', ktoré by dali všetko za to, aby tu teraz s tebou mohli byť. Mám dosť rozumu na to, aby som videla to, čo oni nevidia. Aby som videla, aký si naozaj," povedala sucho a urobila krok vzad. Rýchlo som ju chytil za zápastia a vrátil na miesto, kde bola pred pár sekundami. Na moju hruď.
,,Nečakám, že mi padneš okolo krku. Ani, že ma budeš uznávať. Čakám len to, že ma budeš aspoň trochu chápať," zavrčal som jej.
,,Jasné. A pod tým chápaním myslíš čo?" uchcetla sa.
,,To, že na mňa budeš brať aspoň trochu ohl'ad."
,,Určite," ironicky sa usmiala a vytrhla si ruky z mojich, ,,pozri. Vidím na tebe, že ti ide len o jedno a to o to, dostať každú do postele. A nesnaž sa to zakryť, lebo ja debil nie som." Pretočil som očami a zamieril k svojmu bytu.
,,A teraz ako kam ideš?" spýtala sa.
,,Domov. Máš ma celého prečítaného, vieš o mne úplne všetko, tak načo tu budem zostávať?" odsekol som a zliezol zo strechy. Počul som, ako za mnou ešte niečo kričala, no bolo mi to už jedno. Prebehol som cez chodbu a strčil kl'úč do zámku. Na moje počudovanie bolo odomknuté. Okamžite som zbystril pozornosť a vklzol do bytu. Z obývačky sa ozýval tlmený zvuk telky. Potichu som tam nakukol.
,,Chalani? Čo tu robíte?" spýtal som sa a prebodol ich pohl'adom. Asi by som mal dať vymeniť zámky.
,,Kde si bol?" opýtal sa Liam.
,,Ja som sa pýtal prvý. Čo tu robíte?" odsekol som mu.
,,Nepáči sa nám, že chodievaš v noci preč a vraciaš sa o takomto čase," povedal Zayn.
,,Nie je to vaša starosť, kde chodievam," odsekol som im.
,,Tak trochu je. Paulovi to začína vadiť," odvetil Niall.
,,Nech sa do mňa Paul láskavo nestará. Budem chodiť von, kedy sa mi bude chcieť a budem sa vracať domov keď uvážim za vhodné. A teraz choďte preč z mojho bytu," prikázal som im.
,,Veď už ideme," povzdychol si Zayn a s chalanmi sa postavili. Vyprevadil som ich ku dverám.
,,Zmenil si sa," povedal Louis.
,,L'udia sa menia," zašomral som si.
,,Čo ťa zmenilo? Alebo kto?"
,,Loui, nerieš to," povedal som a pozrel do zeme. Nerád som pred ním niečo tajil. On bol ku mne stále úprimný a ja mu klamem skoro vo všetkom. Bolí ma to.
,,Harry, prosím ťa. Prečo sa meníš? Nebol si takýto. O všetkom si mi vravel," pošepol skleslo. Pozrel som mu do jeho očí. Ten pohl'ad ma bolel.
,,Asi som sa zal'úbil," pošepkal som sotva počutel'ne.
,,Čo si vravel?" spýtal sa.
,,Asi som sa zal'úbil," odvetil som už trochu hlasnejšie.
,,A kto je tá šťastná?" zasmial sa a oprel o stenu.
,,To je jedno, lebo ma aj tak nechce," povzdychol si.
,,Niekto odmietol nášho pána Stylesa?" zasmial sa.
,,Neodmietla ma, len mi povedala, čo si o mne myslí," zašomral som si sklamane. Pozrel som do zeme a nohou začal opravovať koberec.
,,A čo si o tebe myslí?"
,,Myslí si, že som jeden z tých, ktorým ide len o to pretianuť a zahodiť," povedal som smutne.
,,Nechcem byť zlý, ale mám pocit, že taký si," povedal s ospravedlňujúcim úsmevom.
,,Bol si zlý. Teraz choď preč," prikázal som mu a tresol dverami. Oprel som sa o stenu a snažil sa dať si to v hlave dokopy. Má právo si to o mne myslieť. Predsa som jej to spravil a potom ju v podstate zabil. Nečudujem sa jej, že ma nenávidí.
Prešiel som si rukou po líci, kde som ucítil tekutinu. Plakal som. Potriasol som hlavou, aby som sa spametal.
,,Si predsa Harry Styles. Nebudeš revať kvoli nejakej babe. Dostaneš ju, aj keby si za to mal zaplatiť všetkým," povedal som si nahlas a otriasol sa.

Same Mistakes - *8. kapitola*

Takže na začiatok..prepáčte že tak neskoro, ale nestíham ani žiť..dnes som si trochu predpísala.. ale chápte ma.. nemôžem sem dať nejaké 3 časti naraz... :/ :D takže prečítajte si .. :) ďakujem vopred za každý komentár. :) poprípade hoďte názory do komentu ako by ste chceli ako to bude pokračovať <3 

BTW. čo si myslíte o vzťahu/nevzťahu TAYLOR & HAZZA?? :'( <3

HOPE YOU LIKE IT <3 *Mrs. Styles*

*8.kapitola*

Pohľad Tim:

,,Uhni!" zavrčala som na ňu. Angela sa na mňa povrchne pozrela a odstúpila od mojej skrinky. Ja som si ju otvorila, vybrala z nej veci, ktoré potrebujem a vložila som do nej veci, ktoré v práci potrebovať nebudem. Okolo pása som si obviazala zásteru, ktorá je tu povinná. Otočila som sa, lebo som už dávno mala behať pomedzi stoly. Ona tam ešte stále stála. Vykročila som ku dverám a mala som v pláne nevšímať si ju. Práve som prechádzala okolo nej. Už som bola skoro pri dverách, keď na zrazu niekto schytil za ruku a silno ma potiahol dozadu. Vedela som že to je ona. Mrcha jedna. Megan. Ničí mi život už poriadne dlho. Nechápem čo ju žerie. Nie som ani z polovice taká pekná a ani bohatá ako ona, takže jej konkurenia určite nebudem. Je to dcéra majiteľa Nando's, takže si viete predstaviť aká je. A aj nie tak vám to vysvetlím. Odkedy tu pracujem mi znepríjemňuje môj život. Ako keby nebol už aj bez toho dosť nanič. Stále ma len ztrápňuje a podkopáva mi kolená. Nemyslím to doslovne. Len proste robí všetko preto, aby som z tejto práce odišla. Vážne netuším prečo. Nikdy som jej nič neurobila. No nič. Zvykla som si.
,,Au!" sylka som. Vážne to bolelo.
,,Čo tu zase robíš?" vyštekla na mňa. Ona si robí srandu? Že čo tu robím? Peniaze jej už úplne vymyli mozog? Argh! Ako ja ju nenávidím.
,,Ja tu pracujem ak si si ešte nestihla všimnúť za tých pár rokov.
,,To akože vážne? Môj otec ťa ešte nevyhodil?" Keď toto povedala, zostala som stáť s otvorenými ústami. Toto nemyslí vážne. Po pár sekundách som si uvedomila, že by som už mohla zavrieť ústa. Bože. Som ja ale krava. Teraz o mne bude šíriť chýry, ako som na ňu čumela ako na svätý obrázok. Vcelku trápna situácia. No nič. Zavrela som ústa, hodila som na ňu zabijácky pohľad a odišla som.
***
Zase sa otvorili dvere. Už som to ani nevnímala. Ďalší zvyk. Nemôžem si predsa všímať každého človeka, ktorý vojde do Nando's. Denne sa tu prestrieda toľko ľudí. Uf. Nespočetné množstvo. Katy do mňa drgla.
,,Choď na trojku. Prišli tam nejakí chalani."
,,Ok." zašomrala som si sotva počuteľne popod nos. Z háčika na stene som zvesila záznamník do ktorého si zapíšem požiadavky zákazníkov. Nemám až takú dobrú pamäť, aby som si to všetko pamätala. Z vrecka som vybrala pero. Počas cesty k stolu som si ho prevracala medzi prstami. Zrazu som počula spadnutie pohára. Jasné. Ďalší šikovný zákazník. Hurá. Aspoň budem mať čo upratovať. Pomyslela som si. Zdvihla som hlavu za zvukom, aby som vedela kde mám potom nabehnúť aj s metlou a lopatkou. Pero som neprestala otáčať medzi prstami. Očami som zablúdila k stolu číslo 9. Že ako som ho tak ľahko našla? Už tam bežala Katy. Pousmiala som sa nad skutočnosťou, že už aspoň nemám čo upratovať. V tej sekunde, keď som sa nesústredila, mi pero vypadlo z ruky na zem a odkotúľalo sa o pár metrov ďalej odo mňa. Zohla som sa. Naťahovala som sa po pero. Zrazu sa predo mnou objavila ruka. Osoba zodvihla pero a narovnala sa. Ja som sa tiež postavila. Dvihla som hlavu, aby som konečne zistila čo za dobrú dušu mi zdvihlo jedno blbé pero. Zdvihla som pohľad. Skoro som umrela. Predo mnou stál krásny hnedooký chalan s čiernymi vlasmi vyčesanými dohora. Na hlave mu svietil blond melír. 'Len kľud. Nič sa nedeje. Tebe spadlo pero, on ti ho zdvihol a teraz ti ho podá. Ty pôjdeš ďalej a všetko bude O.K.' hovorila som si. Nikdy som sa kvôli chlapcom nestresovala. Asi to bolo preto že žiadneho som nezaujímala. Nechápem prečo sa teraz cítim trápne čo i len pozrieť sa na neho. Je to len ďalší z ostatných. Všetci sú rovnakí.
,,Nech sa páči, " povedal a podával mi pero. Mal úžasný hlas. Neviem aký v skutočnosti je. A ani to nejako riešiť nechcem. Všetci chlapci na len urážajú alebo si zo mňa robia srandu takže od chalanov chcem mať pokoj kým sa dá.
,,Ďakujem." odmerane som mu odvrkla a zobrala som mu to nešťastné pero z ruky. Odpochodovala som od neho. Mierila som k tomu stolu, pri ktorom tí zákazníci čakajú už hodne dlhú dobu. To zase bude. Väčšinou na mňa začnú kričať, kde som toľko bola, či som neschopná prísť len po objednávku a podobne. Mierila som tam rýchlim krokom. Naozaj som teraz nemala náladu počúvať tie ich hlúpe reči. Prišla som tam. Sedeli tam traja chalani a s nimi nejaký chlap, ktorý bol poriadne dobre stavaný ak to mám takto povedať. Jeden z chlapcov mal kučeravé hnedé vlasy, ktoré mu padali do čela, zelené oči a milý úsmev. 'Počkať. On sa na mňa vážne usmial?' úplne vážne. Určite to bolo len tak. Kebyže ja mám taký úsmev, tak sa usmievam celý život. Ďalší chalan mal vyholenú hlavu, hnedé oči. Tiež vyzeral veľmi milo. No a posledný bol tiež hnedovlasý a mal modré oči.
,,Čo si dáte?" spýtala som sa čo najvľúdnejšie.
,,Poprosím vás len o jednu Colu. " ozval sa ako prvý ten kučeravý a znova sa na mňa usmial.
,, Ja si dám tiež len Colu," zopakoval ten modrooký.
,,Chlapci, to ste nemohli povedať rovno? Dobre, takže definitívne. Tri Coly. " zahlásil ten s vyholenou hlavou. Prišiel mi ako ich otec. Musela som sa zasmiať. Našťastie si nič podozrivého nevšimli, lebo som to nejak zamaskovala za zakašľanie.
,,Dobre. Hneď to bude." rýchlo som zo seba vysypala a išla som pripraviť tie Coly. Akurát som vychádzala spoza pultu, keď som si všimla že k tomu svoju mieri ten chalan, ktorý mi zdvihol pero. Bola som na neho taká odporná aj keď za nič nemohol. Bože. Som ja ale krava. Dnes je úplne na nič deň. No nič. Normálne ho donesiem tie Coly, ospravedlním sa mu a pôjdem. Nič viac. Vyšla som spoza pultu. Už som bola skoro tam. Už len jeden krok. No vtom sa mi podlomila noha. Tácka s ich objednávkou letela na stôl. Fľaše s Colou sa prevalili a začala z nich vytekať tá odporne sladká tekutina, ktorú do seba leje minimálne tretina sveta. Ja som kľačala na kolenách, rukami opretá o stôl. Strašne ma bolelo koleno. Do riti. To je vážne zakliaty deň. Najprv prst a potom pre zmenu, aby toho málo nebolo mi niečo rupne v kolene. To by bola jedna vec. Ale to bude 'prúser jak mraky' ako sa hovorí. Nie len že som vyliala tri fľaše asi najdrahšej tekutiny v Nando's, hneď po alkohole, ale k tomu som ešte aj obliala hostí. Šéf ma vážne po dnešku vyhodí. Som v keli. 'Prečo práve ja? Komu som čo urobila?' pýtala som sa sama seba. Dobre. Polemizovať nad mojím o ničom životom budem inokedy. Teraz to musím dať všetko doporiadku.
Pomaly som sa snažila postaviť, no vždy keď som sa navážila na tú nohu, znova sa mi podlomila. No super. Premohla som sa a s veľkými bolesťami, podopierajúc sa o stôl vstala. Prvé čo som uvidela, bola poriadne nahnevaná tvár toho chlapa v čiernom. Svoj pohľad som presunula mierne doprava. Ten kučeravý sa strašne smial, ten modrooký bol celý mokrý, ale aj ten sa smial. No a ten s úplne kratučkými, povedala by som, že s nakrátko ostrihanými vlasmi sa tiež smial. 'O.K. Nedopadne to až tak zle ako vidím. Len dúfam, že tá gorila nebude mať veľký vplyv.' To som ešte nevedela o koho ide.
Ešte stále som sa opierala o stôl, stála som len na jednej nohe a čakala, kedy po mne začne niekto vrieskať aká som neschopná a podobne veci. No stále bolo ticho. Už aj tí chalani sa prestali smiať. Dúfam, že sa teraz veľmi nenaštvú. Otvorila som oči, ktoré som mala doteraz zavreté, pretože tak som mala pocit, že som viac chránená. Je to divné, ale ja SOM divná. Konečne som sa premohla a zdvihla som pohľad tak, aby som videla ľudí, ktorím som spôsobila problémy. Tí traja chalani sa na mňa len pozerali s jemným úsmevom na tvári a tá gorila bola ešte stále červená od zlosti.
,,Prepáčte, veľmi ma to mrzí. Nechcela som, ale podlomilo sa mi koleno. Ale to je jedno. Ešte raz prepáčte. Strašne veľmi ma to mrzí. Donesien tam nejaké servítky, aby ste si to mohli trochu utrieť." dopovedala som a otočila som sa smerom k pultu. Bol odo mňa vzdialený pár metrov. Zdvihla som nohu, ale akosi som zabudla, že mám 'nefunkčnú' jednu nohu. Prešla mi ňou strašná bolesť, znovu sa mi podlomila a ja som skončila zase raz na zemi.
,,Si v poriadku? Máš niečo s nohou? Poď, pomôžem ti postaviť sa a zavolám nejakému doktorovi či by ťa nevyšetril." pribehol ku mne ten chalan s kučeravými vlasmi.
,,Ďakujem, ale netreba. Musím ešte pracovať a potom ešte" začala som sa vyhovárať. Nemohla som predsa od hostí chcieť, aby ma ešte obskakovali.
,,Potom čo ešte? Nevieš sa ani postaviť. Žiadne také. Pekne krásne ťa odnesiem do nemocnice. A nechcem nič počuť. S tvojím šéfom to vybavíme. O to sa neboj." žmurkol na mňa a usmial sa úsmevom od ucha k uchu.
,,Ale," začala som namietať.
,,Žiadne ALE som povedal. Ideme do nemocnice." prerušil ma a jednou rukou na chytil okolo pása a druhou za ruku. Začal ma dvíhať.
,,Nechaj to tak, ja sa zdvihnem. Som ťažká, ešte ťa sekne." zahanbene som pozrela do zeme.
,,Čo blázniš? Je to úplne v pohode. Neboj sa. Trochu by si mi mohla dôverovať." zase sa na mňa usmial. Ani neviem ako, ale zrazu som stála na nohách. Teda na nohe. Rukou som sa opierala o jeho rameno a on na ešte stále držal okolo pása. Bolo to celkom príjemné, ale nič netrvá večne. To som si už stihla všimnúť.

Raz tam pôjdem <3 

Forever Young - *5. kapitola*

Po dlhom čase, vám prinášam FY... ;) :D Aj by som čo napísať do úvodu mala, lenže sa bojím, že by úvod bol dlhší ako časť... :D To by bol trošku trapás... ;) 
Odkaz pre všetky babenky, ktoré zablúdia na blog - sorry za NEaktivitu, ale nie je čas... ;) 
P.S.: UMRELA SOM OD SMIECHU... ;DDDDDDD Úplne, ja nemožem... :DDDD

,,Áno?" cekla som otrávene do telefónu. Boli tri hodiny a ja som sledovala televíziu.
,,Čakám ťa na streche. Pohni si," povedal a zložil. Vyliezla som spod deky a zamierila do spálne prezliecť sa. Nahádzala som na seba rýchlo nejaké oblečenie a vyšla na balkón. Rozhliadla som sa dookola a keď som nikoho nevidela, vyliezla som na strechu. Stál na jej kraji a sledoval Londýn.
,,Som tu," povedala som.
,,Som rád," zasmial sa. Sadla som si na okraj a spustila si nohy dole.
,,Sem sa chodievam odreagovať. Keď som vo výške, je mi príjemne," zašomral si a prevalil sa na chrbát.
,,Chodíš sem často?" začudovala som sa.
,,Skoro každú noc."
,,Prečo práve sem?"
,,Bývam tam," kývol na vedl'ajší dom, ,,a tu je lepšia strecha."
,,Aha," zašomrala som si a tiež som sa prevalila na chrbát. Nebo bolo posiate striebornými hviezdami, ktoré svietili a blikali. Bolo to až nezvyčajné, ako dobre je ich vidno v meste.
,,Vidíš tie hviezdy? Nádhera," usmiala som sa.
,,Áno," prikývol a ja som cítila, ako sa usmieva.
,,Pozri jedna padá," zasmial sa a ukázal na oblohu, ,,praj si niečo." Zavrela som oči a sústredila sa na prianie. Chcem, aby sa to vyriešilo medzi Mikom a mnou. Zo zamyslenia ma vytrhlo až zvonenie jeho mobilu.
,,No Liam?" povedal mierne rozospaným hlasom.
,,Preboha, veď sú štyri hodiny ráno! Čo robíte v mojom byte?" mierne na nich zvýšil hlas.
,,Jasné, že som vás nepočul zvoniť, keď tam NIESOM!" povedal a dal doraz na posledné slovo.
,,Dokelu, ja nie som malý!" zavrčal po dlhšej dobe, ,,možem si robiť čo chcem, s kým chcem a kde chcem! A nikto to nezmení!" naštvane hodil mobil o zem. Obrazovka mu pukla.
,,Šikovný si," zasmiala som sa, ,,čo sa stalo?"
,,Neviem čo to do nich vošlo, ale asi ich chytil nejaký mamičkovský pud, či čo. Prišli ku mne do bytu teraz. Louis mal kl'úče, tak vošli dnu a prekvapivo ma tam nenašli. Nechápem, o čo im ide. Možem chodiť kam chcem. A oni si ku mne vtrhnú o štvrtej ráno do bytu."
,,Len sa o teba boja. Starajú sa o teba, lebo im na tebe záleží. Mal by si za nimi ísť."
,,Nechce sa mi," zamračil sa.
,,Harold. Padaj."
,,Veď už idem," zasmial sa a postavil na nohy, ,,zajtra o polnoci tu?"
,,Nech na teba nečakám," zasmiala som sa a vybrala sa smerom k mojmu balkónu.
***
,,Em?" spýtal sa Mike, keď zapol pesničku. Zložila som si slúchadká z uší a odtiahla som sa od mikrofónu.
,,No?" spýtala som sa.
,,Prečo mi nechceš povedať, čo máš so Stylesom?" spýtal sa.
,,Mike, prepáč, ale do toho ťa nič nie je."
,,Ja som si len myslel, že si vravíme všetko," zatváril sa skleslo.
,,Musíš rešpektovať to, že on má tajomstvo, ktoré mi povedal a verí mi."
,,Povedal ti tajomstvo, napriek tomu, že sa poznáte len deň či kol'ko?"
,,Hej, počúvaj. Povedal mi to, tak to láskavo nerieš hej!"
,,Prepáč, ja len," začal, ,,trošku ma to trápi, že si bola s ním a nie so mnou."
,,Žiariliš na neho," skonštatovala som.
,,Nie, len z neho nemám dobrý pocit."
,,Lebo ho nepoznáš," odvetila som mu.
,,Prvý dojem."
,,Može klamať," dokončila som za neho.
,,Neviem, či v jeho prípade klame."
,,Mike, odmietam sa o tom s tevou baviť. On si prešiel niečím vel'mi komlikovaným a povedal mi o tom, lebo mi verí. Pozná ma."
,,Nepozná ťa lepšie, ako ja."
,,Možno nie, ale..." zarazila som sa, ,,nechaj to tak."
,,Em, počúvaj ma. Nechcem, aby to medzi nami takto bolo. Hlavne nie, teraz, keď," zhlboka sa nadýchol, ,,keď odcházam."
,,Ččo?" dostala som zo seba.
,,Odchádzam. Sťahujem sa."
,,Prečo?" pípla som šokovane.
,,Dostal som lepšiu prácu," skonštatoval sucho.
,,A to mi vravíš, len tak?"
,,Buď rada, že som ti to vobec povedal," zavrčal a prebodol ma pohl'adom, ,,veď máš svojho Stylesa. Bež za ním a vyplač sa mu. Na mňa už nevrav," odsekol a nasadil si slúchadlá. Len som na neho blbo zírala. Sranduje.
,,Blbá padajúca hviezda. Nepomohla si mi," zavrčala som. Z mojho vrecka sa ozvalo krátke zavybrovanie.
- 'Si v pohode? H'
- 'Nie som. Ako to vieš? E'
- 'Tak sa ukl'udni. Bolí ma z teba hlava. H'
Super, všetkých štvem. Ako ja toto milujem.
***
,,Meškáš," bolo prvé, čo son začula, keď som vyliezla na strechu.
,,Pardon, pán dokonalý," zašomrala som si.
,,Čo máš takú blbú náladu?"
,,Na nič život," zamračila som sa, ,,najlepší kamarát sa sťahuje a dnes sme sa pohádali."
,,Pozri. Máš tu mňa a ja ti pomožem."
,,Pohádali sme sa kvoli tebe."
,,Tak to ma mrzí," zamračil sa a objal ma okolo pliec.
,,Malo by. Ničíš mi život."
,,No tak prepáč," zašomral si naoko urazene.
,,Sa neurážaj láskavo."
,,Ty mi nerozkazuj."
,,A budem."
,,Fakt mi chceš rozkazovať?"
,,Budem," vyplazila som mu jazyk.
,,Budeš si dovol'ovať na starších?" zavrčal.
,,A hej budem," uškrnula som sa na neho.
,,Takže ty tak," zasmial sa a premiestnil za moj chrbát. Presunul mi vlasy na jednu stranu a pomaly mi prešiel prstami po krku. Po celom chrbte mi prebehol mráz. Zvrtla som sa tvárou k nemu a a pritiahla si ho za tričko bliššie.

Talk talk talkin’ about ♥ ... nothing

So... :D :* Dneska dokonalosť s Em... Najlepšia cesta domov... Ty sa učíš, ja si spievam... Pičúza jedna! :D šak to jak medúza! :D :D :D No né, nesmiali sme sa... :D Mám takú dobrú náladu, že vám sem dám pár vecí... ;) - Lav ;)

Ona: ,,Jsem strašně hrdá na svého kluka.''
Kamarádka: ,,Proč ?''
Ona: ,,Minule byl tak opilý, že mě ani nepoznal.''
Kamarádka: ,,Ale to není nic, na co by si měla být hrdá.''
 Ona: ''No, když jsem se mu snažila dát dolů tričko, odstrčil mě a řekl - ,,Přestaň já mám holku.''' (awww, sweet! ♥)

ďalej... ;) Emúš... :* Aha kto k tebe ide! -> click here <- :D Už sa určite pripravuje na... :D :D :D :* 

A pre všéééétky Niallerky... :* -> click here <-  no a nemiluj ho! :* :D

Fajn a po tomto, som MŔTVA... Mala som vás rada... o.O :* ak ste ma mali radi, kliknite sem...

Ľúbim vás, a Em... Z toho komapara si nič nerob... Ja som na tom so slovinou podobne... -_-

A ešte našich sexyyyy chlapčekovia... :* ♥

Forever Young - *4. kapitola*

Viete ako vzniká preklad pesničky Rock me? Keď sa jedna directionerka nudí na hodine angliny a namiesto toho, aby počúvala učitel'ku prekladá pesničku... :D :D No, čo už, bola NUDA! :D Zajtra na matike a bioške budem pravdepodobne prekladať I would... :D Úplne milujem tú pesničku... :D Dokonca aj môj pes! :DDD Dobré, trošku mi pripeká (ale to nie je nič nové... :D) Spievam si na celý dom... :* Namiesto toho, aby som sa učila na zajtrajšie komparo... :D 
A ešte jeden odkaz pre jednu dokonalú osôbku, ktorú spomínala Em... :) Ten príbeh je úplne fantasticko-bobastický! :) Ale to by si vedela aj bez nás... :*
btw. práve som zistila, že toto je posledná kapitola, ktorú mam predpísanú..... Takže, kedybude
ďalšia, NETUŠÍM! :// -With love, your cRaZZy Lav ;* (♥ He drives to school every morning  While I walk alone in the rain.. :* ♥) 

*4. kapitola*

Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a ja som len pretočila očami.
,,Harry, nie je to tá moderátorka z toho rádia? Ako sa to len volala. Em?" spýtal sa blondiak.
,,Hej, to je ona. A teraz nám necháte trochu súkromia, prosím?" zamračil sa.
,,Podobá sa na teba," povedal jeden z nich.
,,Ja viem," zašomrala som si.
,,Toto je asi prvý krát, čo vidíme nejakú Harryho babu. Nikdy nás s nechce predstaviť žiadnej," zamračil sa jeden chalan.
'Čím to je? Žeby tým, že sú všetky mŕtve?' poslala som mu myšlienku a on ma prebodol vražedným pohl'adom.
,,Nechodíme spolu Louis," zašomral si Harry.
,,Jasné. A Zayn sa nikdy nepozrel do zrkadla, však?" zasmial sa chalan, pravdepodobne Louis.
,,Chalani, možte ísť preč? Riešime tu jednu vážnu vec," oslovila som ich.
,,My vám pomožeme," povedal blonďák a sadol si na lavičku vedl'a Harolda.
'Pošli ich preč!' prikázala som mu.
'Sa ti povie,' odvetil.
,,Fajn, ja odchádzam," postavila som sa a zamierila von z parku.
'93 Peterborough Rd 5A o 25 minút nech si tam!' prikázala som mu v hlave.
'No problema!' zaznela jeho odpoveď.
***
Pobehla som k dverám a pozrela sa cez očko. Rýchlo som ich odomkla a pustila ho dnu.
,,Dáš si niečo?"
,,Dones mi niečo na pitie." Zohla som sa do chladničky a vytiahla z nej dve plechovky pepsi. Prešla som za ním do obývačky a sadla si oproti nemu na gauč.
,,Vrav," kývla som mu.
,,No, takže existujú dve skupiny upírov. Premenený - ako ty a prirodzený - ako ja."
,,Aký je medzi nami rozdiel?" spýtala som sa ho a odchlipla si z pepsi.
,,V podstate žiadny. Až na to, že teba niekto, konkrétne ja, premenil a ja som sa už takto narodil."
,,Ako si sa narodil?"
,,Čo sú to za otázky?" zasmial sa.
,,Prepáč, že sa zaujímam," zamračila som sa.
,,Moj otec bol upír. Tak som sa takto narodil," povedal.
,,A mama?"
,,Nie, ona nebola. Ani sestra."
,,Aha. Teraz mi vysvetli, prečo sa dokážem meniť z kvázi normálnej podoby na kvázi upírsku?"
,,,Neviem. Ale videla si Twilight?" spýtal sa a ja som prikývla.
,,My sme niečo ako tí vlci tam. Vieme zmeniť svoju "podobu" a premeniť sa na niečo, čo je menej l'udské a viac zvieracie. Chápeš?" spýtal sa.
,,Myslím, že hej. Čo sa stane, keď nebudem mať dostatok krvi?"
,,Nebudeš sa vedieť ovládať. Budeš strašne nervózna a všetko ťa bude bolieť. Hlavne oči."
,,Aha. A čo toto?" spýtala som sa a ukázala si na krk.
,,Tetovanie. Majú ho všetci upíri, zvačša na mieste, kde ich niekto uhryzol," povedal a ja som sa zamračila. Chytila som ho za ruku a trochu ju prevrátila.
,,Kusol ťa niekto?" spýtala som sa ho prezerajúc si jeho tetovania, ,,nevravel si, že si sa už tak narodil?"
,,Tie tetovania mám po otcovi. Teda niektoré. A niektoré sú len spravené. Nikto ma nekusol."
,,Aha," zamračila som sa, ,,ako to všetko vieš?"
,,Som proste prirodzene múdry," zasmial sa.
,,Jasne. A ešte jedna vec. Prečo sa na teba tak podobám?"
,,Zjavne som ti tým, ako som ťa uhryzol dal nejaké moje gény. A vyzeráš úžasne," usmial sa.
,,To vravíš len preto, lebo vyzerám ako ty!" zasmiala som sa, ,,takže som teraz akoby tvoja sestra?"
,,Nie, myslím to úplne vážne. A keď si to tak vezmeš, tak áno, si."
,,Wau, mám brata."
,,A ja druhú sestru. Mal by som už pomaly ísť, chalani ma budú zháňať," zamračil sa.
,,Počkaj," povedala som a odbehla do kuchyne. Vrátila som sa s papierom a strčila mu ho do ruky.
,,Zavolaj mi hej?"
,,Samozrejme," kývol mi a vyšiel z mojho bytu. Zabuchla som za ním dvere a prešla do kúpel'ky. Naozaj sme sa strašne podobali. Vlasy, oči, jamky v lícach a niektoré črty tváre taktiež. Pošúchala som si krk a vrátila sa do spálne. L'ahla som si na postel' a natiahla sa po moj iPhone. 7 neprijatých hovorov a 1 správa. Všetky od Mika.
,,Dokelu," zanadávala som si a otvorila som správu.

- Takže ja ti už nie som dosť dobrý? Hej? Našla si si Stylesa a na mňa sa vykašleš? Aspoň vidím, ako na mňa myslíš.

- Mike sorry, ale riešili sme jednu vec. Prepáááč.

Hodila som mobil na nočný stolík a ako na truc, presne vtedy sa rozozvonil.

- Čo ste riešiili?

- Prepáč, ale nemožem ti to povedať.

- Fajn. Ale nabudúce so mnou nerátaj! :/

Super. Ešte toto mi chýbalo, aby sa so mnou on nebavil. Blbý život. Blbý Harold.





HAZZOUŠEK :* - komentíky! :D

Same Mistakes - *7. kapitola*

takže bebenky :) po dlhšej dobe tu máte ďalšiu časť..nemám predpísané dopredu.. takže neviem ked ybude ďalšia.. :/ prepáčte :ú dúfam, že to tu niekto číta..a ak nie..tak mu to odporučte ako "veľmi dobrú story" ktorá stojí za prečítanie.. :D :D  hoďte do komentu názor..poteší to a inšpiruje ku písaniu..lebo fakt si myslím, že to tu nemá zmysel lebo to nikto nečíta.. :/

zajtra KOMPARÓÓÓ... teším sa fakt.. :D :D 

btw. možno tu bude ďalší príbeh.. :) viem že ich je tu už trošku ve+ľa a môže to miacť.. ale vysvetlenie: 1. tento píbeh -> SAME MISTAKES... potom príbeh adminky *Lav Horan* -> *Forever  Young* a ten čo pírde.. možno keď sa mi podarí presvedčiť jednu veľmi milú osôbku..tak by sa mal volať -> Dance changed my life.. a je to úplná bomba.. prídem anketu..ak sa mi to podarí..a tam si odhlasujte.. či ho chcete alebo nie.. :)

btw. 2  čo si myslíte o tomto?? :/ :'( podľa mňa je to blud.. Liamka nám nikto nevezme.. <3   http://tvnoviny.sk/sekcia/soubiz/bulvar/zamilovana-leona-lewis-zbalila-len-19-rocneho-zajacika.html

with love *Mrs. Styles*

*7.kapitola*

Pohľad Tim:

Do práce som dobehla len tak - tak, ale stihla som to. Keby som prišla čo i len o pár minút neskôr, šéf by na vážne vyhodil. Potom by som nemala z čoho žiť.
Pracujem ako čašníčka v Nandos's reštaurácii v centre Londýna. Teda lepšie povedané makám tam ako fredka. Každý deň sú tam také návaly ľudí, že nikto z personálu nestíha. Keď sa končí pracovná doba v Nando's, bežím do baru, v ktorom robím celý večer až do skorého rána. Keď sa okolo 3 nadránom konečne dotrepem domov, nevládzem ani dýchať. Nečudujte sa, že potom skoro každé ráno meškám. Bar v ktorom robím, je dosť známy. Volá sa Funky Budha. Chodí tam veľa celebrít a známych ľudí, takže ani plat nemám najmenší, ale stale by to nestačilo na nájom a na všetky poplatky. Preto som si našla tú otrasnú prácu v Nandos'. Aj keď po ledva stíham, ale aspoň že mi nechodia upomienky z banky.
Dverami pre zamestnancov som vletela do budovy a bežala som do šatne. Odomkla som skrinku. Chcela som ju otvoriť, ale bránila mi v tom niekoho ruka. Osoba bola opretá o moju skrinku.

Pohľad Nicol:

Rose išla do kuchyne urobiť pukance a ja som mala za úlohu vybrať nejaký dobrý film. Otvorila som teda všetky zásuvky s DVD-čkami a prehrabovala som sa v nich. Nakoniec som našla z každého žánru po jeden film, ktorý by sme si mohli pozrieť. Už len vybrať favorita. Akurát Rose vchádzala do obývačky aj s plnou miskou pukancov. ,,Rose, Paranormal Activity 4, Proposal (Návrh), Ice Age 4 alebo Police Academy?" dala som jej na výber z každého žánru jeden film, ktorý som pokladala za najlepší. ,,Takže idem na to vylučovacou metódou. Paranormal Activity 4 nie, lebo hororov sa bojím. Nikdy ich nepozerám. Police Academy tiež nie. Nenávidím tú sériu filmov. Nemôžem sa na to pozerať. Teda pozerám to iba keď som veľmi na dne, ale vtedy mi je jedno čo pozerám. Takže už len rozhodnúť medzi Ice Age a Proposal. Čo keby sme si pozreli oboje? Najprv Proposal a potom Ice Age. Môže byť?" hovorila Rose, ale ja som sa v tom stratila už po dvoch vetách. ,,Prepáč Rose, ale nejak som sa v tom stratila. Dáš nejaké zhrnutie?" priznala som na rovinu. Nerada chodím okolo horúcej kaše. ,,Ok. Takže najprv Proposal a potom Ice Age. Súhlas?" zhrnula to a ja som v tom konečne mala jasno. ,,Súhlas. Máš v tom dobrú stratégiu." zasmiala som sa. Do DVD prehrávača som vložila DVD-čko s romantickým filmom Proposal, v ktorom hrá Sandra Bulock. Hodila som sa k Rose na máš veľký kožený gauč a oprela som si hlavu o jej plece. Začali sa úvodné titulky, keď som si uvedomila, že tu nemáme vodu. Určite sa mám po ňu potom nebude chcieť ísť, tak som sa začala dvíhať. Rose zaujato sledovala začiatok filmu. Postavila som sa. Rose si to ani nevšimla. Išla som do kuchyne, z chladničky som vytiahla dvojlitrovú fľašu Coca-Coly, zo skrinky dva veľké poháre a všetko som to položila na jednu tácku. Zdvihla som to a opatrne som s tým išla späť do obývačky. Tácku som položila na stôl a naliala som si plný pohár Coly. No a čo že som modelka. Neodopriem si všetky chutné veci. Znovu som sa pohodlne uložila vedľa Rose. Tá sa za celý ten čas ani nepohla.
***
Proposal sa skončil. Celá miska pukancov už bola zjedená, tak som sa postavila, že idem trochv ďalšie. ,,Kde si sa vybrala?" prekvapene vyletelo z Rose. ,,Idem len urobiť ďalšie pukance. Ak si si nevšimla, tak došli. " zasmiala som sa nad absurdnosťou tejto situácie. Tušila som čo bude nasledovať. Zase bude hovoriť, že na obskakovanie druhých je tu ona. No ja už nechcem aby to tak bolo. Nechcem aby u nás pracovala ako slúžka. Nepáči sa mi ten výraz, ale inak sa to povedať asi ani nedá.
,,Žiadne také. Zabudla si, že som tu zamestnaná? Že ja mám obskakovať teba a nie ty mňa. Kapišto?" povedala a z ruky mi zobrala prázdnu misku. Ja som si len povzdychla. Nechcela som sa s ňou hádať. Nie teraz.
Počula som ako v mikrovlnke pukajú kukuričky. Chvíľu na to už zas vchádzala do obývačky a zase s plnou miskou pukancov. Bolo to ako De-ja-vú. Zase si ku mne sadla a takto sme si pozreli celú Ice Age. Smiali sme sa na všetkých blbostiach ako malé deti. Bolo nám fajn. Už dlho som sa s nikým tak úprimne nezasmiala ako dnes s Rose.
***
Nabehovali záverečné titulky, tak som sa natiahla po ovládač. Chcela som to už vypnúť. Načo to bude ďalej hučať, keď to aj tak nebudeme pozerať? ,,Nie!" skríkla Rose tak hlasno, až som sa mykla. ,,Prečo? Veď sú to len titulky. Načo to chceš vidieť?" nechápavo som sa ňu pozerala. ,,Lebo tam sú pekné tie obrázky pri titulkách. Strašne sa mi to páči. Vždy keď pozerám Ice Age, tak si pozriem aj tie záverečné titulky." vysvetlila Rose a ja som sa začala smiať. Nemohla som prestať. Od môjho záchvatu smiechu na neodpútala ani Rose, ktorá mnou mykala. Ani keď predo mnou skákala, lebo si chcela overiť či aspoň trochu vnímam. To malo práveže presne opačný účinok. Začala som sa smiať ešte viac. To sa ku mne už našťastie pridala aj Rose. Rehotali sme sa tam ešte asi 10 minút. Potom sme sa zvalili naspäť na gauč. Obe nás tak boleli bruchá, že sme nevedeli ani dýchať, nie to ešte rozprávať sa. Potrebovali sme si na pár minút oddýchnuť úplne od všetkého. Chvíľu sme tam tak ležali, keď zrazu niekto zazvonil. Obe sme sa ztrhli. Strašne sme sa zľakli. Po celý ten čas, od kedy sme sa prestali smiať bolo v celom dome ticho. Bolo počuť len naše hlasné nádychy a vydýchli. S Rose sme sa na seba naraz pozreli. Postavila som sa a išla som otvoriť. Otvorila som dvere a čo nevidím. Toho človeka by som nikdy nečakala. Zostala som stáť s otvorenými ústami. Nechápala som.
,,Ehm. Ahoj Nicol. Môžem na sekundu? Chcem sa porozprávať." nesmelo hovoril Andy. Po pár sekundách som si uvedomila čo sa na pýtal. Spomenula som si na to čo mi urobil. Budem silná. Kvôli takémuto debilovi sa už viac nikdy nebudem trápiť.
,,Prepáč, ale nie. My sa už nemáme o čom rozprávať. Podviedol si ma a tam to končí. Ak si chcel druhú šancu, hľadaj si ju niekde inde a nie v mňa. Ja ti už nikdy veriť nebudem. Takže ahoj. " S poslednými slovami som mu zavrela dvere pred nosom. Urobila som dobre.

Nemohla som si to odpustiť <3 

Forever Young - *3. kapitola*

Take Me Home... ;) MILUJEM TIE SONGY! Najviac Rock me, Kiss you, I would, They don´t know about us, Little things, Summer Love a VŠETKY OSTATNÉ! :* Proste dokonalosť... ;) ALe teraz z ného súdka... Škola... -_- Asi o chvíľu ublížim nejakej učiteľke (a najskôr to bude naša ´milovaná´ slovenčinárka...) Grh... A že prečo nenávidím školu... Zajtra písomka z neohybných slov (myslím), štvrtok Komparo matika + slovina a piatok písomka z liteeratúry... No, asi by sa mi treblo ísť učiť... Čí? :D Ale jak sa poznám, bu písať, buuď Forver young, alebo Sosídž of laverz... ALebo sa rozplývať pri fotákch chalanov... :D No, tak tu jee časť, aby sa nepovedalo... :D :* -With love, you Lav. P.S.: Emúš SOOOORRY!! Ľúbim ťa :*

*3. kapitola*

Nastražila som uši. Začula som slabo bijúce srdce. Večera. Zakrádala som sa ulicami Londýna, až kým som nedorazila k svojej obeti. Bezdomovec. Znova. Rovnako, ako posledné tri týždne. Som fakt na nízkej úrovni. Odkedy sa mi toto stalo, naučila som sa vel'a vecí. Ako sa ovládať, aby som pri troške nervov nevybuchla a nepremnila sa, ako nájsť obeť s najlepšou krvou a ako ovládať mysle iných l'udí. Ako im vnútiť to, čo chcem ja.
Chytila som ho za smradl'avý rolák a vytiahla na nohy. Pozrel na mňa ako na zjavenie. S nechuťou som sa snažila ignorovať smrad a zahryzla som mu do krka. Vysala som z neho všetku krv do poslednej kvapky. Potom som ho odhodila na zem a utrela si ústa, ktoré boli zašpinené od sýto červenej tekutiny. Poobzerala som sa po oblohe. Každú chvíl'u bude svitať. Zavrela som oči a rýchlo nimi zaklipkala. Celým telom mi prebehla triaška. Vedela som, že som zatlačila svoje lovecké pudy do úzadia. Vyšla som na ulicu, ktorá sa pomaly začala zaplňovať l'uďmi mieriacimi do svojich prác. Každodený stereotyp normálnych l'udí. Škoda, že až tak normálna nie som.
Prešla som cez ulicu a zamierila k svojej práci. Vysoká budova. Rádio. Vošla som hlavným vchodom a zamierila priamo na štvrté poschodie.
,,Ahoj," nasadila som falošný úsmev.
,,Konečne si tu. Jessica vypadla, potrebujem, aby si ju dnes zaskočila," prikázal mi šéf.
,,Dobre, vezmem to," zamračila som sa.
,,Štúdio B o 8:00 5 chalanov ako hostia. Nepokaz to," oznámil mi a už ho nebolo. Hodila som pohl'ad na hodinky. Je 7:57. A to mi vraví teraz? Rýchlo som prebehla do štúdia B a pripravila veci. Presne o 8:00 do miestnosti vbehli štyria chalani. Prehliadla som si ich a zarazila sa.
,,Nemali ste byť piati?" rýchlo som zo seba dostala.
,,Harry hneď dorazí. Inak ja som Zayn a toto sú Niall, Louis a Liam," predstavil chalan s tmavo-hnedými vlasmi s horčicovým pásikom a čokoládovými očami. Len som im kývla a začala rozhovor, ktorý som mala pripravený na kartičke.
,,Vitajte, pri našom rádiu! Dneska tu máme špeciálneho hosťa, One Direction!" názov ich kapely som povedala s miernou iróniou v hlase, ,,od mikrofónu sa hlási Em a prináša vám horúci rozhovor hneď po pesničke," kývla som smerom k mixážnemu pultu na Mika a odtiahla sa od mikrofónu. Dvere sa rozleteli a dnu vbehol kučeravý chalan.
,,Sorry," povedal chalanom a sadol si na stoličku vedl'a mňa. Otočil sa na mňa a široko usmial, no mne zamrzol úsmev na tvári.
,,No s ním ja rozhovor robiť odmietam!" zakričala som smerom k mixážnemu pultu. On na mňa len divne pozrel.
,,Prečo?"
,,Pýtaš sa prečo? Fakt sa to pýtaš?" zavrčala som.
,,L'udia, za 5 sekúnd idete!" začula som. Neochotne som k sebe pritiahla mikrofón a spustila som.
,,Tak a sme spať s kapelou One Direction! Chalani, nie je to unavuvujúce, byť známi a nonstop sledovaný?" položila som otázku.
,,Občas trochu áno, ale robíme to, čo nás baví a za nič by sme to nemenili," ozval sa jeden.
,,Povráva sa, že pracujete na novom albume," povedala som a spýtavo na nich pozrela.
,,Je to pravda, pracujeme na ňom. Dovol'ujem si povedať, že bude ovel'a lepšie, ako prvé dve. Bude viac prepracované, snažili sme sa viac priblížiť fanúšikom a dať im to, po čom túžia."
,,Povráva sa, že sa na ňom objavia hviezdy ako Cher Lloyd, Ed Sheeran a dokonca aj Justin Bieber. Čo je na tom pravdy?"
,,S Edom sme spolupracovali na viacerých songoch a s Justinom tak isto. Cher je super baba, no spoluprácu ešte neodsúhlasila."
,,Takže sa zjavne máme na čo tešiť," falošne som sa zasmiala.
,,Áno, album chceme dať von čo najskor, aby ste si ho mohli vypočuť!"
,,Wau, neviem sa dočkať! Viac, po pesničke," rýchlo som kývla a svetielko, oznamujúce hranie pesničky sa rozsvietilo. Zosunula som sa zo stoličky a vybehla som von.
,,Ja s nimi rozhovor odmietam robiť!" zavrčala som Mikovi.
,,Em, no ták! Už len necelé dve hodiny! Budem dávať vel'a pesničiek, jasné?"
,,Aspoň niečo," odsekla som a vrátila sa naspať.
,,Prečo?" ozvalo sa za mnou, ,,čo proti mne máš?"
,,Chceš to vedieť?" odsekla som mu a otočila sa tak, aby mi ostatní nevideli do tváre.
,,Áno, chcem," povedal zvedavo a prebodol ma tými jeho zelenými očami. Uprela som všetku moju silu na to a plne sa sústredila. Skúšala som to ešte len pár krát, tak som dúfala, že to pojde lepšie ako s tymi bezdomovcami. Veď predsa, je mi dosť podobný. V hlave sa mi zjavila spomienka na tú noc, čo mi zničil život. Jemne som ju postrčila do jeho hlavy.
,,Zničil si mi život," zavračala som a otvorila oči. On ich ešte chvíl'u nechal zavreté a potom ich šokovane otvoril.
,,Dokelu. To si ty?" zanadával.
,,Hej! Čo tam riešiete?" ozvalo sa za mojim chrbtom.
,,Nič," odsekol mu.
,,Vy sa poznáte však?" spýtal sa Zayn. Teda myslím.
,,Nanešťastie," zavrčala som.
,,Porozprávajte nám o tom," povedal jeden z nich.
,,V žiadnom prípade!" vykríkli sme obaja naraz.
,,Takže tuna Harold Edward Styles má tajomstvo ú," zasmial sa jeden z nich. Prebodla som ho pohl'adom.
,,Tuna, váš Harold ma absolútne netrápi hej?" zavrčala som.
,,Ale poznáte sa."
,,Je to už strašne dávno. Akoby to bolo v minulom živote, však?" sykla som. Pozrel na mňa zabijáckym pohl'adom.
,,Už taký nie som," pozrel do zeme.
,,Vieš komu rozprávaj bájky," uchcetla som sa.
,,Zmenil som sa. A nečakal som, že by sa takéto niečo mohlo stať."
,,Ako čo?" spýtala som sa ho posmešne. Na chvíl'u zavrel oči.
'Nevedel som, že dokážem niekoho premeniť. Mala si byť mrtva,' znelo mi v hlave. Pozrela som na neho a on prikývol.
,,Sranduješ však? Mi chceš povedať, že nevieš," začala som, no v mojej hlave sa objavila obrovská výstraha.
'Kroť si jazyk! Ak sa preriekneš, tak budeš naozaj mrtva.' Na prázdno som preglgla a sústredila na myšlienku, čo som mu chcela poslať.
'Nevedel si, že dokážeš niekoho premeniť? To ako fakt?'
,,Fakt. Nemal som o tom ani tušenia."
,,Hej! O čom sa to bavíte?" spýtal sa jeden z nich.
,,Idete naživo!" ozvalo sa od Mika a ja som opať začala čítať otázky z kartičky.
'O 11:00 v reštike oproti. Opováž sa neprísť,' poslala som myšlienku tomu magororovi, čo sedel vedl'a mňa a on sa len zaksichtil.
***
Na mojich hodinkách svietilo 11:09 a ten idiot tu ešte nebol. Zabijem ho. Donútim ho trpieť, tak isto, ako som trepela ja.
,,Meškáš," upozornila som ho na skutočnosť, keď sa mi objavil za chrbtom.
,,Prepáč," zamračil sa a klesol na stoličku oproti mne.
,,Neprepáčim."
,,Ale no ták. Spravil som ti niečo?"
,,Dokelu, ty sa ma pýtaš, či si mi niečo spravil? Sranduješ však?" zavrčala som.
,,Kl'ud, kl'ud!" zasmial sa.
,,Vieš o tom, že ťa mám chuť zabiť?" spýtala som sa ho.
,,Veď som sa ti za to už raz ospravedlnil. Nechcel som, aby to tak dopadlo. Nemalo sa to stať," zašomral si.
,,Vieš ako ma to trápi. Stalo sa," vyštekla som na neho a potom som už pokračovala normálnym hlasom, ,,nemáš zlé svedomie?"
,,Z čoho?"
,,Ale prosím ťa. Určite som nebola prvá."
,,Popradve, mám. Ale čo mám robiť?" zamračil sa.
,,Prestať s tým?" navrhla som mu.
,,Kvoli čomu som vlastne tu?" spýtal sa po pár minútach ticha.
,,Nepojdeme sa prejsť?"
,,Nie," zašomral si.
'Harold, makaj, ideme sa prejsť!' prikázala som mu v mysli.
,,No dobre," zašomral si. S víťazným úsmevom som sa postavila. Vyšli sme na ulicu a zamierili do parku.
,,Ako sa ti to stalo?" spýtala som sa ho po pár minútach chodze.
,,Čo myslíš?" odvetil, no stačil mu jeden pohl'ad na mňa a pochopil.
,,No je to komplikované," začal.
,,Ja mám čas. Vrav."
,,Chceš počuť všetko?" spýtal sa s povzdychom.
,,Úplne," uškrnula som sa.
,,Dobre. Existujú dva druhy upírov. Premenený - to sú ako ty a," začal no zasekol sa.
,,Harry!" ozvalo sa za ním.

Taký napináč a koniec... :DDD (sorry, preskakuje mi z učenia... :D)

Forever Young - *2. kapitola*

Takžéé... Druhá kapitola, JUST FOR YOU! :D Moje trápne dlhé pokecy na úvod si teraz trochu skrátime... :D A áno, v tomto príbehu sa bude trochu viac zabíjať... :D Viete, ja mám tendenciu zabíjať v príbehoh... -_- komentíky prosím :*  -Lav Horan xx
btw- nesmejem sa vôôôbec...! ;DDDDDDDDDD <- kliknite na to

*2. kapitola*




Pomaly som rozlepila svoje oči. Viečka som mala ťažké, akoby boli z olova. Dýchalo sa mi hrozne a to nehovorím ani o tom hlade. Prudko som sa posadila. Kde som? znela moja prvá myšlienka. Rozhliadla som sa po streche budovy a hneď by docvaklo. Postavila som sa a nervózne som prešla po streche budovy. Pozerala som dole a rozmýšl'ala, ako sa z tade dostanem. Jediná možnosť mi prišlo skočiť a dúfať, že to prežijem. Postavila som sa na kraj strechy a opatrne som skočila. Pár sekúnd som okolo seba cítila vietor a potom som dopadla na rovné nohy na zem.
,,Uf," vydýchla som si. Rýchlym krokom som zamierila domov. Prechádzala som po ulici a zo všetkých strán, stien domov som počula bijúce srdcia. Hrýzla som si do pery, aby som zadržala svoje pudy a neskočila za nimi. Pobehla som aby som sa dostala domov čo najrýchlejšie.
Zabuchla som dvere na byte a rýchlo ich zamkla. Vyzliekla som si bundu a vytiahla som z nej moj iPhone, ktorý hlásil vybytú batériu. Rýchlo som ho dala nabíjať. Zamierila som do kúpel'ky a pozrela sa na seba do zrkadla. Vyzerala som pomerne normálne. Stále som mala svoje vlasy, aj keď boli trochu kučeravejšie a aj tmavšie. V lícach sa mi robili jamky. Nesmelo som vycerila zuby. Vyzerali, že sú ostré ako nože. Oči. Boli krvavo červené.
,,Dopekla," zanadávala som a tresla rukou do steny. Až som sa zl'akla, keď jemne pukla stena. Z izby sa ozvala pesnička Stereo hearts. Prebehla som tam a pozrela na obrazovku. Dokelu.
,,Áno?" zdvihla som.
,,Em? Vieš ako som sa o teba bál? Toto mi už nerob, prosím ťa! Čo sa stalo? Už je to týždeň čo neberieš mobil a nie si doma," zasypal ma Mike.
,,Prepáč, ale necítila som sa dobre. A asi som spala, ale z bytu som nevystrčila ani nos," rýchlo som si vymýšl'ala klamstvá, lebo som si bola vedomá toho, že sa o tomto nesmie dozvedieť.
,,Je pol deviatej. O trištvrť hodinu som u teba," povedal a rýchlo zložil. Super. Prešla som do spálne a preneisla si deky do obývačky. Zapla som kúrenie na plnú silu. Vypla som si vlasy do drdola a spravila bordel v byte, aby to vyzeralo, že už týždeň poriadne nevládzem žiť. Pripravila som si čaj a odniesla ho do obývačky. Keď som prechádzala okolo zrkadla, zarazila som sa. Vrátila som sa o pár krokov naspať a pozrela som na moj krk. Mala som na ňom tetovanie. Prešla som si po ňom končekami prstov. Ako sa tam dostalo? Prečo? Vytiahla som zo skrine šatku a uviazala si ju okolo krku. Už je to lepšie. Pozrela som sa do zrkadla a snažila sa ukl'udniť.
,,Bude to dobré. Bude to dobré," šepkala som si sama pre seba. Z vedl'ajšej izby som zachytila tlkot srdca. Em, nemysli na to! Rýchlo som zaklipkala očami, aby som na to nemyslela. Podarilo sa. Nepočula som ho. Pozrela sa na seba. Moje oči získali zelenú farbu. Nebola to síce moja sivastá, ale stále lepšie ako krvavo červená. Vycerila som zuby a vo vnútri som zajasala: tesáky boli preč! Úplne mi odl'ahlo a spadol mi kameň zo srdca. Vyzliekla som zo seba roztrhané tričko a hodila ho do koša. Natiahla som na seba dlhé tričko s rozťahanými kraťasmi a skryla sa po deku. Zapla som telku a zapozerala na nejaký nudný film.
Presne po dvadsiatich minútach zazvonil zvonček. Vyteperila som sa z gauča a zabalená do deky som prešla k dverám.
,,Ahoj," šepla som, keď som odomkla.
,,Och Em, zlato! Si v pohode?" rýchlo sa spýtal a prešiel popri mne do bytu, ,,doniesol som ti tvoju obl'úbenú pizzu." Prešiel do kuchyne a vytiahol zo skrinky tanier.
,,Ďakujem, ale nemusel si sa namáhať," zasmiala som sa.
,,Musel. Pre teba," šepol a široko sa usmial.
,,Zajtra je pondelok, dúfam, že prídeš," pozrel na mňa psími očami.
,,Neviem," povedala som a tvárila sa čo najhoršie, ,,nie je mi ešte najlepšie."
,,Strašne mi chýbaš. Nemám sa tam s kým rozprávať," zaškeril sa.
,,Ja za to nemožem," so smiechom som sa obraňovala.
,,Jasné, že nie. Za to može určite nejaký komár, však?" Milujem ten jeho štýl humoru.
,,Samozrejme. Všetko je to chyba komárov. Mali by ich vyhubiť," zasmiala som sa.
,,Máš moj súhlas," zasmial sa, no hneď na to, sa zatváril vážne, ,,takže prídeš?"
,,Asi nie. Prepáč," ospravedlnila som sa a odkusla si z ešte teplej pizze.
,,V pohode." L'ahla som si na gauč a rozmýšl'ala som, ako ho nenápadne poslať preč. Budem sa tváriť, že som unavená. Chcem spať - túto vetu som si opakovala dookola v hlave, no nemala som pocit, že by to nejak pomáhalo.
,,Asi si už unavená, tak ja pojdem," usmial sa a rýchlo ma objal. Postavila som sa a šla som za ním. Vyšiel von z mojho bytu a otočila som kl'účom v zámku. Potrebujem na to prísť. Prebehla som do izby a prezliekla sa do slušnejšieho oblečenia. Postavila som sa pred zrkadlo a zaklipkala som očami. Naozaj to fungovalo. Oči sa mi premenili na červené a v ústach som cítila tesáky. Otvorila som balkónové dvere a vyšla na neho. Ešte, že bývam na najvyšom poschodí. Neupútam tol'ko pozornosti, ako keby som mala vyliezť na strechu z prízemia. Postavila som sa na vyvíšeninu a prezrela si Londýn. Nádherný nočný Londýn. Prebehla som po pár strechách a zamierila do parku. Čupla som si za krík a rozhliadla sa. Bolo tu dosť vel'a bezdomovcov. Nechcela som za nejakým ísť, lebo by som na seba upútala vel'a pozornosti. Zamyslela som sa. V byte, som mala pocit, že niečo dokážem. Niečo špeciálne. Pozrela som na jedného, celkom čistého bezdomovca. Príď ku mne - pomyslela som si. Nič. Žiadna reakcia. Príď ku mne - zopakovala som a znova neúspešne. Dokelu padaj sem! - zazjapala som v hlave. On zdvyhol svoju hlavu a zamieril ku mne. Skrčil sa ku mne do kríkov a ja som sa usmiala. Cítila som jeho krv, pulzujúcu v jeho žilách. Delila nás len jeho tenká koža. Jedným rýchlym chvatom som mu prikryla rukou ústa a prisala som svoje pery na jeho krk. Cítila som, ako vypliešťa oči a snaží sa ma kusnúť, no ja som ho držala tak, akoby som to trénovala odmalička. Vedela som čo mám robiť, vedela som ako ho držať. Keď som prestala cítiť v ústach príval krvy odhodila som ho na zem. Prišlo mi to prirodzené, ako dýchanie. Netrápilo ma, že som práve chladnokrvne zabila človeka. Bolo mi to ukradnuté. Jediné, čo ma teraz zaujímalo, bola jeho teplá krv, ktorá mi kolovala telom.


;)

Forever Young - *1. kapitola*

Keďže už bolo 22:00 (aj 23:00) možem vám tu dať 1... :D Akože nie že by bola nejako vel'mi ale zas nie je ani tak, že vobec... :D ;* Takže si prečítajte + hoďte mi nejaké komentíky... ;) xx -Lav Horan

*Úvod*

,,Blíži sa deviata hodina a tým končí aj naše vysielanie. Som rada, že ste nás počúvali. Nezabudnite hlasovať!" zasmiala som sa a kývla Mikovy aby pustil pesničku. Zosunula som sa zo stoličky a vybehla som z nahrávacej miestnosti.
,,Konečne," s úl'avou som sa hodila na gauč.
,,Dnes si bola dobrá," žmurkol na mňa.
,,To mi vravíš každý deň. No aj tak ďakujem," zachichotala som sa.
,,Skočíme na večeru?"
,,Čo je to za otázku?" rozosmiala som sa.
,,Len sa ubezpečujem, jasné?"
,,Jasné šéfe," zachrapčala som vážne.
,,No ideme," usmial sa na mňa a chytil ma pod pazuchu. Vyšli sme von a prechádzali sa chladnými londýnskymi ulicami. Po pár minútach bezvýznamného blúdenia sme sa dostali k našej pizzérii. Bola to jedna z mála pizzérií, čo mali otvorené aj po deviatej. Podišli sme k okienku a milo sa na predavačku usmiali.
,,Jednu Hawai a jednu Quattro formagi," povedal Mike a položil jej na pult peniaze. Rýchlo nám ich podala a my sme odišli. Zamierili sme do parku, kde sme sklzli na lavičku a v tichosti zjedli pizzu. Mikov iPhone začal vyhrávať známu melódiu pesničky Hall of fame.
,,Áno?" zašomral si s plnými ústami.
,,Dobre, poponáhl'am sa. L'úbim ťa. Pa," zložil a pozrel na mňa.
,,Musím skočiť k sestre, niečo sa stalo. Prepáč," ospravedlňujúco sa na mňa usmial.
,,V pohode. Utekaj. Vidíme sa zajtra," usmiala som sa a silno ho objala. Ešte raz na mňa ospravedlňujúco pozrel a rozbehol sa preč. Oprášila som si nohavice a vydala sa na cestu domov.
Kráčala som tichými a desivými ulicami nočného Londýna. Po chrbte mi behal mráz a nervózne som sa obzerala, či náhodou niekoho nestretnem. Za mnou sa ozvali tiché kroky. Nenápadne som zrýchlila, lebo strach ovládol celé moje telo. Osoba stále pokračovala v chodzi za mnou a taktieš zrýchlila. Srdce mi začalo biť ako o závod. Zhlboka som dýchala a snažila sa zachovať chladnú hlavu. No vel'mi sa mi to nedarilo. V panike som zabočila. Ocitla som sa v smradl'avej uličke. Chcela som cez ňu prejsť, no na jej konci bola kopa smetí. Neprejdem z tade. Otočila som sa a zbadala som osobu. Svetlo mu svietilo do chrbta, takže som mu nevidela do tváre. Jediné, čo som si všimla, boli svietiace zelené oči.
,,Kamže kam, tak neskoro?" ozvalo sa mi spoza chrbta. Strhla som sa. Chalan, ktorý ešte pred chvíl'ou stál na rohu, mi teraz dýchal na krk.
,,D-dom-mov," vykoktala som zo seba vystrašene.
,,Ale ale," zasmial sa a prešiel mi prstom od boku, cez brucho, pomedzi prsia a zastavil sa na mojej brade, ,,zostaň chvíl'u. So mnou."
,,Nemyslím, že je to dobrý ná," začala som, no zrazu som sa ocitla chrbtom natlačená na stene. Jeho ruka ma držala silno za hrdlo a zabraňovala mi v hociakom pohybe.
,,To nebola otázka," zavrčal mi do ucha, ,,ale možno ťa nechám ísť."
,,Áno, prosím," zachripčala som.
,,Mám tri otázky. Ak odpovieš správne, nechám ťa ísť. Tak súhlasíš?" Zmohla som sa len na jemné prikývnutie.
,,Prvá otázka. Odpoveď si dobre rozmysli," odmlčal sa, ,,bojíš sa smrti?" zavrčal a ja som cítila jeho l'adový dych VŠADE.
,,Nie," dostala som zo seba a on sa schuti rozosmial.
,,Zle. Druhá otázka. Veríš v upírov?"
,,Nie," zamrmlala som si.
,,Zle," rozosmial sa, ,,máš ešte jednu možnosť. Vieš, kto som?" povedal s perami pritisnutými na mojom uchu.
,,Nie," dostala som zo seba po chvíli.
,,Zle. Si moja," zavrčal, chytil ma na ruky a vyskočil na budovu. Len som zalapala po dychu.
,,Som tvoja nočná mora, som tvoj postrach, tvoja smrť," zavrčal a hodil ma na zem, ,,teraz, ma budeš počúvať, lebo nechceš dopadnúť zle, však nie?" Jeho oči pomaly menili farbu z nádhernej zelenej na krvavo červenú. Prišiel ku mne a jedným rýchlym švyhom ruky mi roztrhal oblečenie. Natlačil ma na stenu a začal drsne bozkávať. Chcela som sa odtiahnuť, odstrčiť ho, no márne.
Takto to šlo ďalej. Spravil si zo mňa bábku, na uspokojenie svojich chutí. Bála som sa a on sa v tom vyžíval. Vyžíval sa v mojom strachu.
,,Mám pre teba tri otázky. Ak mi na nich odpovieš správne, nechám ťa ísť a už ti viac neublížim," chytil ma za vlasy, vytiahol ma na nohy a hodil o stenu. Bolelo to, tak som sa rýchlo chytila za korienky vlasov.
,,Ale, čo sa stalo? Žeby som ti ublížil? Je mi to l'úto," povedal sarkasticky piskl'avým hlasom, ,,prvá otázka. Bojíš sa smrti?" odsekol. Naprázno som preglga.
,,Nie," zopakovala som svoju minulú odpoveď.
,,Zle," vypl'ul mi do tváre, ,,veríš na upírov?"
,,Nie," zamračila som sa, snažiac sa potlačiť bolesť.
,,Opať zle. Vieš kto som?"
,,Nie," povedala som roztrasene.
,,Do tretice zle. Ty sa asi nepoučíš?" zasmial sa a podišiel ku mne.
,,Bojíš sa ma?" Povedz nie. Povedz nie. Povedz nie. Vravela som si v hlave. Nedaj mu pocit víťaztva. Nezaslúži si ho. V žiadnom prípade mu len nepovedz áno.
,,Áno," dostala som zo seba a v hlave sa šla zabiť. Prečo?
,,Niekto sa bojí. Čo s tým spravíme?" na chvíl'u sa zamyslel, ,,už viem!" Celý čas so mnou rozprával posmešne. Zohol ku mne hlavu a prešiel jazykom po mojom odhalenom ramene. Smeroval hore a zanechával za sebou l'adovú cestičku. Skončil pod mojím uchom a ja som cítila, ako sa zasmial.
,,Aká si len hlúpa," zašepkal a prešiel mi zubom po krku. Pocítila som nejakú tekutinu, ako mi po ňon steká, no nevedela som príjsť na to, čo to je, až dokým som neucítila ten zápach. Krv.
,,Ešte stále nevieš kto som? Povedz to a možno ťa nenechám vykrvácať na smrť," šepkal mi do ucha.
,,Si upír," dostala som zo seba, keď som ucítila, ako mi krv začína zmáčať roztrhané tričko.
,,Správne," uškrnul sa, ,,a teraz zavri oči," pošepkal a ja som ich poslušne zavrela. Jeho pery sa prisali na moj krk a začali sať. Pomaly som prestala vnímať a začala strácať podu pod nohami. Pustil ma a ja som spadla na zem. Počula som, ako sa ku mne sklonil
,,Bola si tak hlúpa, ale dobrá šl'apka a reštaurácia," vyštekol mi do ucha. Potom sa postavil a kopol ma do hrudníka, po čom som úplne stratila vedomie.

Forever Young - *úvod*

So, how I can start? :) Tento príbeh je pre *Em Styles*, za to, že tu pre mňa je... ;* Toto je len úvod, takže je to kratučké a TOTAL od veci... :D Ale nevadí...
btw- tento príbeh, bude ÚPLNE iný... ale veď pochopíte po pár častiach... :) :* xx -Lav Horan

*Úvod*

Londýn. Pre niekoho mesto splnenýh snov. Aj pre mňa bolo na začiatku. Mala som dokonalú prácu, žila si super život. Nemohla som povedať, že bol dokonalý, no bolo uspokojivý. Pracujem v The hits radio ako moderátorka večerných hitparád a cez víkendy. Mám tam toho najdokonalejšieho priatel'a Mika. Je to úžasny chalan a je mi ako brat. Chápe ma a nikdy sme pred sebou nemali žiadne tajomstvá. Až do teraz.