I'm not good enough.

Jednodielovka - presne ako som sl'úbila ;) Síce trochu iná, no komenty potešia... Aj keď zas, kedy som ja napísala niečo normálne?? :D Never... ;)
Pustite si toto http://www.youtube.com/watch?v=_bEHipb2SNw&feature=youtube_gdata_player a dajte sa do čítania ;) xx - Lavušá ;*

*I'm not good enough*

Veci sa menia. L'udia sa menia. Všetko sa mení, len nie to, čo by sa malo. Spomienky ostávajú a vyvolávajú bolesť. Spomienky na l'udí, ktorých sme milovali, ktorí boli našou rodinou. Spomienky na tých najlepších l'udí na svete. Nechcem zabudnúť. Len nechcem, aby to bolelo. Nechcem, aby ma bolela každá myšlienka, každá spomienka na neho. L'udia zabúdajú. Niektorí áno, no iní nie. Ja patrím do tej druhej skupiny.
Každé ráno sa zobúdzam s nádejou, že sa preberám z hrozného sna. Že vbehnem do kuchyne, kde ho uvidím stáť pred plnou chladničkou a sťažovať sa, že nič doma nemáme. Že sa usmejem a silno ho objímem. Poviem mu, ako mi na ňom záleží, aký je výnimočný, špeciálny a doležitý. Čakám, že mi objatie opatuje, zaborí si hlavu do mojho krku. Čakám, že mi povie, aký je hladný a že tá chladnička je prázdna. Ja sa naňho len usmejem a pripravím mu raňajky. No viem, že sa to už nestane. Už nikdy viac. Pýtate sa prečo? Prečo sa na mňa už nikdy neusmeje? Už nikdy ma neobjíme? Už nikdy mu nepripravím raňajky? Už nikdy nezačujem ten jeho roztomilý írsky prízvuk? Už nikdy sa nepozriem do jeho modrých očí a nezbadám ten úsmev, z ktorého odpadávaju dievčatá po celom svete? Viete prečo? Nie? Tak ja vám to poviem.

Písal sa 13. september 2013. Určite poznáte ten dátum. Jeho 20. narodeniny. Nedokázal som uveriť, že náš írsky chlapček je už tak starý. "Niall! Rýchlejšie!" zakričal na neho Louis. Sedeli sme v obývačke na gauči a čakali, kým náš oslávenec príde dolu. Viedli sme tichý rozhovor, prerušovaný len pravidelným tikaním nástených hodín. "Čo tol'ko robí?" opýtal sa Zayn. Čakali sme na neho už vyše dvadsiatich minút no jeho stále nikde. "Niall?" zakričal Liam, no odpovede sme sa nedočkali. "Idem za ním," pošepol som a zamieril hore. Pomaly som sa vliekol po schodoch. Keď som konečne vyšiel na poschodie, priamo som zamieril k jeho izbe. "Niall?" zaklopal som. Nikto sa neozýval. Položil som ruku na kl'učku, no bolo zamknuté. "Niall?" zopakoval som už hlasnejšie. Znova žiadna odpoveď. "Chalani!" zakričal som dole a začal lomcovať dverami. Nešli mi otvoriť a moje vnútro začal pomaly zožierať strach. "Čo sa deje?" spýtal sa Liam. "Bojím sa," šepol som. Hlas sa mi roztriasol. Chalani vyskúšali otvoriť dvere, no neúspešne. "Niall, otvor, alebo ich vylomíme," pohrozil Louis, no nedostal žiadnu odpoveď. Kývol na Zayna a obaja sa naraz hodili celou silou do dverí, ktoré pod návalom ich váhy a sily pukli. Ako prvý som vliezol dnu. Izba vyzerala prázdna. Zrak mi padol na kúpel'ku. Rýchlo som k nej prebehol a opatrne otvoril dvere. To, čo som tam uvidel, mi vyrazilo dych. Nezmohol som sa ani na slovo. Nedokázal som zo seba vydať ani jeden hlások. Len som padol na kolená a rozplakal sa. Slzy mi tiekli dolu potokom. "Čo sa de-" začal Liam, ale keď uvidel to, čo ja, rozplakal sa. Postupne k nám pribehli všetci chalani a plakali s nami. Nedokázali sme nič urobiť. Ležali pred nami, v kaluži krvi. Vedl'a neho ležal zapnutý notebook. Cez slzy som na neho uprel pohl'ad. Na obrazovke, boli načmárané 4 slová:
I'm not good enough.
A vedl'a notebooku s odkazom, ležal on. Bez duše, bez jedinej známky života. Bol preč.

"Musíme ísť," povedal Liam, aby ma povzbudil. Bral som jeho smrť najhoršie, lebo som si s ním najviac rozumel. Keď bývali chalani s priatel'kami, my dvaja, ja a Niall sme boli spolu. Rozprávali sme sa, zabávali. Pomaly sme vyšli na pódium. Náš prvý koncert bez neho - preblesklo mi hlavou a raz znova som mal problém so zadržaním slz. Prešiel som k mikrofónu. Z reprákov sa rozoznela Moments. Kolená sa mi roztriasli, tak isto, ako hlas. Liam odspieval svoju časť a v očiach sa mu zaleskli slzy. Prišla na rad moja, no ja som nedokázal. Otvoril som ústa, no nevydal ani slovo. Len som pozeral po hl'adisku a predstavoval si, aké by to bolo, ak by tu teraz bol. Aké by to bolo úžasné. Pustil som mikrofón na zem a rozbehol sa do zákulisia. Nedokážem tam už ďalej byť. Spustil som sa na zem a rozplakal sa. Skryl som si tvár do dlaní. "Sorry," počul som z pódia. A hneď na to, tri páry noh mieriacich ku mne. "Harry," objal m silno Louis. "Už viac nedokážem. Prepáčte. Bez neho to nie je ono. Bez neho už nie sme One Direction. Bez neho sme len skupina. Takto to nechcem," smutne som sa postavil a zamieril na pódiu. Zdvihol som zo zeme svoj mikrofón a priložil si ho k ústam. "Boli sme skupina. Mali sme tých najlepších fanúšikov na svete. No všetko krásne raz končí. Všetko zmizne a zostávajú len spomienky. Nikdy to nemalo skončiť takto. On nemal odísť. On bol špeciálny, výnimočný. Bez neho už nie sme One Direction. Končím," povedal som trasl'avým hlasom. Smutne som im zakýval. Prešiel som okolo chalanov, ktorí na mňa hl'adeli so slzami v očiach. "Niall by to tak nechcel," povedal Liam a ja som pokrútil hlavou. "Je mi to l'úto," ospravedlnil som sa. Zbalil som si svoje veci a vyšiel do sychravého londýnskeho počasia. Z neba padali dažďové kvapky, obrovské, ako Niallov apetít. Oplakávali stratu anjela. Oplakávali stratu jeho. Chalana, s najvačším srdcom, ktorý bol viac než dobrý.

Forever Young - *21. kapitola*

Dneska časť venujem mojej Emuške... ;) Oficiálne sme schválili nový príbeh (po tomto).. So, here you are... xx

*21. kapitola*

*HARRY*

Rozhodol som sa, že ju to nechám vysvetliť. Že si vypočujem, čo sa naozaj stalo. Vtedy som konal pod vplyvom alkoholu a neuvážene. Prešiel som k jej dverám a opatrne na nich zaklopal. Dúfal som, že ma vypočuje a nepošle tam, kam som ju poslal dnes ráno.
,,Idem!" zakričala, spoza dverí sa ozvali jej kroky a odomykanie dverí.
,,Ahoj!" žiarivo som sa na ňu usmial. Pozerala na mňa s otvoreními ústami.
,,Čo tu robíš?" vykoktala zo seba.
,,Ja, prišiel som sa ti ospravedlniť," povedal som jej opatrne, čakajúc na jej reakciu.
,,Počúvam," kývla mi a trochu pootvorila dvere, aby som mohol vôjsť dnu.
,,Pozri, mne je to fakt ľúto," začal som, keď som kútikom oka zbadal nejaký pohyb. Zamieril som tam pohľadom a uvidel niečo, čo som nikdy vidieť nechcel.
,,Čo tu robí on? A prečo nemá tričko?! Keď som to dnes ráno čítal v novinách, nechcel som tomu veriť. No mal som. Si obyčajná šľapka. Nenávidím ťa," vypľul som jej do tváre. Znovu ma začali ovládať nervy. Zamieril som naštvane von.
,,Harry, počkaj!" počul som za sebou kričať Nialla, no neotočil sa. Nech na mňa už nevraví. Nikdy viac. Nechcem s ním ani s ňou už mať nič.
,,Harry, nechaj ma ti to vysvetliť! Nebolo to tak, ako to vyzeralo!" chytil ma za ruku, aby ma zastavil. Lomcovala so mnou zlosť. Prudko som sa na neho otočil a vyceril moje ostré tesáky. Nevyzeral, že by ho to prekvapilo, alebo žeby sa naštval. Vyzeral, akoby to očakával.
,,Nechaj ma na pokoji! Obaja!" zvreskol som a vytrhol mu ruku zo zovretia, aby som mohol odísť. On ma za ňu rýchlo chytil, aby som mu nemohol ujsť.
,,Harry, my spolu nič nemáme! Musíš mi veriť! Myslíš, že by som si ja, ako jeden z tvojich najlepších kamarátov, začal s tvojím dievčaťom? Rozmýšl'aš trochu?" zvreskol po mne naštvane.
,,Je toho na mňa vel'a. Vel'a dokazov o pravom opaku. Niall proste už nechcem nič počuť. Zlomili ste mi srdce. Choďte doriti." Znova som sa mu pokúsil vytrhnúť, no on má neuveritel'nú silu.
'Nechaj ma na pokoji!' sykol som na neho v hlave.
,,Harry, prosím. Ver mi. Ona by ti neublížila," povedal mi jemne. Len som pokrútil hlavou a konečne sa mu vytrhol. Vybehol som von z bytovky, kde ma oslepilo asi desať fotoaparátov.
,,Pán Styles, kde ste boli?" ,,Prečo ste sa dnes ráno opili?" ,,Ako je to medzi vami a Debby?" ,,A čo Niallova nová priatel'ka?"
,,Nechajte ma na pokoji!" zvreskol som na nich a so zadržiavaním plaču zamieril domov.
Ako sa mi krásne dodrbal život.
Doma som tresol dverami a celou silou kopol do steny, na ktorej pukla omietka. Mal som neuveritel'né nervy. Ako ma mohla podviesť? S Niallom! Ako to mohol urobiť on? Ak by som ju nachytal so Zaynom, bolelo by to menej, lebo od neho sa to dalo viac menej očakávať. Ale Niall? Na neho by som to nepovedal. Myslel som si, že on taký nie je. Že sa mu dá veriť. Že by mi toto nespravil, keď videl, ako na ňu pozerám.
A ešte k tomu sa ma nezl'akol. Každý normálny človek by sa vystrašil pri pohl'ade na naštvaného upíra. Ale on nie. Bral to v pohode a nevyzeral nejako prekvapene. Musel o mne niečo tušiť. A pravdepodobne aj o nej. Prečo by mu to vravela? Načo jej to bolo dobré? A prečo mi nepovedala, že o mne vie? A že sa s ním stýka?
Tol'ko otázok a žiadne odpovede.
No poznal som človeka, ktorý ich poznal všetky. Dokonca dvoch. Ale moja hrdosť ma za nimi nepustila. Nedovolila mi za nimi ísť a prosiť o vysvetlenie. Skončili u mňa.
Unavene a vysílene som zamieril do postele. Ešte zo mňa vyprchávali posledné kvapky alkoholu z rána. L'ahol som do postele a v tom momente som spal ako zarezaný. Síce spánok nepotrebujem, ale dobre padne.

Voda pomaly padala v kvapkách vel'kých ako hrachy na studenú podlahu. A tam, sedela ona. Spoznal by som ju kdekol'vek. Tie jej neposlušné vlasy, ktoré odstávali na všetky strany a opuchnuté červené oči od plaču. Sedela na streche vysokej budovy. V hlave sa jej premietali spomienky, ktoré na mňa hlasno kričali, aby som sa pridal k ich sledovaniu. Nedokázal by som sa neprizerať, ani keby som nechcel. Pristúpil som bliššie. Prebiehali pred ňou spomienky, ako na plátne v kine. Zo začiatku sa tam objavovala len ona a Mike. Potom sa objavila spomienka na tú noc, ako som ju premenil. Na tú noc, som chcel zabudnúť tak isto ako ona. Nasledovali momenty so mnou. Ako ma stretla v rádiu, ako som jej rozprával o upíroch. Ako sme boli v bare a ako sme sa dali dokopy. Naše bozky, dotyky a znovu bozky. Spomienky na Nialla a Liama. Ako sa rozprávali. Ako ju Niall objímal. Ako som na ňu navrisekal a ako pri nej Niall stál a chránil ju. Ako jej pomohol, keď som ju ja zničil.
Na plátne sa dookola prehrávali slová, ktoré som jej povedal. Ako som na ňu nakričal.
Slzy jej tiekli prúdom po lícach až to s ňou trhalo. Bál som sa o ňu.
S plačom sa postavila a utrápene sa pozrela na plátno. "Už ťa nesklamem," vyčítal som jej z dokonalých pier,"milujem ťa."
Urobila krok dopredu a už len padala.

Dance Changed My Life - 11. kapitola

Mohla by som vás (tak isto ako pri FY) poprosiť, aby ste VŠETCI čo toto čítate, dali koment? Aby sme mali prehl'ad... ;) Thank you... xx - Lav

DCML 11. kapitola
Dlhé "ráno"

Keď sa najedli aj Louis s El, rozhodli sme sa, že ideme zobudiťaj ostatných podľa Louisových slov: ,,Keď nespím ja, nebudú ani oni!!"
Vbehol do Zaynovej izby a zareval na celý dom: ,,Budíčeeeeeeeek!!!!!!"
Zayn sa strhol akokeby ho začali rezať a vzápätí sa chytal za hlavu. Keď Louis konečne skončil svoje "sólo" Zayn po ňom hodil vankúš no mierne sa nestrefil, a tak to vyzeralo, že to zasiahne El, ale tomu vankúšu dnes nebolo určené strafiť sa do niekoho.
Po chvíli už Louis vchádzal aj do Harryho izby. Keď som vošla aj ja zostala som vyvalene stáť. Harry a Tanya spali, ale v tesnom objatí. U normálneho človeka by som sa nedivila, ale Tanya..... Povedala, že nikdy v živote sa s nikým takto objímať nebude. Že vraj je to detinské, muckošské, no proste ble! Nejak tak podobne to povedala. No a vždy keď sa ju nejaký chalan pokúsil takto objať, hneď sa od neho odtiahla a povedala mu: ,,Zbohom zlato." a odkráčala so zdvihnutou hlavou ešte aj keď bola opitá. A teraz slečna ležala v presne takom objatí spolu s Harrym Stylesom, o ktorom pred nedávnom povedala, že proti nemu nemá nič, "ale pripadá jej trochu ešte ako decko" podľa jej slov. Nuž časy sa menia a Tanya tiež.
Louis sa už chystal zarevať, ale rukou som mu chytila ústa a tichšie som povedala. ,,Chcela som Vám len oznámiť, že včera Harry poprosil Tanyu o ruku. A mám to na videu." triumfálne som sa usmiala a hneď každý spozornel. Naznačila som Louisovi pohľadom nech robí, čo uzná za vhodné a uhla mu z cesty. On sa mierne zamyslel a po chvíľke sa pozrel na mňa: ,,Ako tak rozmýšľam, podľa mňa stačí ak sa na nich takto budeme pozerať a keď sa zobudia bude to celkom vtipný šok." pobavene sa usmial. Ja som schytila mobil a urobila zopár fotiek a keď Louis trošku strčil do Harryho, aby sa prebral, začala som natáčať. Harry sa len mierne pomrvil a zamraučal niečo ako: ,,Daj pokoj!" no znelo to asi: ,,Hm. Hnnnn...."
Chvíľu sme ho hipnotizovali pohľadom a zabralo (bála som sa aby sa nezobudila skôr Tanya, ale nestalo sa). Harry sa pomrvil, mierne sa ponaťahoval a konečne otvoril oči.
Prvé 3 sekundy sa tváril normálne a potom sa uvedomil. Oči roztvoril trikrát viac a mierne ním trhlo. Vyzeralo to strašne komicky, všetci sme sa rozosmiali. A potom zbadal Tanyu. Zamyslene sa pozrel a pri tom zvraštil čelo. Tanya sa medzitým zobudila na náš smiech. Chytila sa za uši a pozrela nad seba. Zbadala Harryho, ktorý na ňu vraštil čelo a keď zbadal, že už je aj ona hore, hodil Colgate úsmev. Čo situácii veľmi nepomohlo. Smiali sme sa ešte viac. Tanya absolútne nechápavo pozerala na Harryho a potom na nás. Keď zbadala mňa s mobilom v ruke okamžite sa spamätala. Odskočila od Harryho a chcela sa hneď postaviť z postele, čož nebol práve najlepší nápad, s tými pozostatkami alkoholu v jej krvi a s takým malým detailom, že nemala na sebe absolútne nič. Vyskočila z postele a stále pred všetkými prítomnými úplne nahá. El hneď Louisovi položila ruku na oči (s pobaveným úsmevom) a Tanya sa medzitým uvedomila a hneď skočila späť ku Harrymu pod paplón. Harry nadvihol paplón a pozrel sa na seba. Potom sa otočil na Tanyu a na všetkých ostatných. Odpovedala som na jeho pohľad: ,,Mám taký pocit, že včera si si poriadne užil svoj darček. A zapáčilo sa ti to tak, že si ju požiadal o ruku." všetky pohľady sa obrátili na mňa. ,,No..... Veru. Mám to na videu poďte ukážem vám to...." a zamierila som do obývačky. Všetci s výnimkou Tanye a Harryho ma nasledovali. Dala som chlapcom mobil, nech ho zapoja do telky a medzitým som vybehla hore do Harryho izby.
,,No čo nechcete si to pozrieť či čo???" nakukla som cez dvere. Obaja sa na mňa obrátili a ja som nahodila spýtavý výraz.
,,Jasné len som si potrebovala niečo overiť." rýchlo sa ozvala Tanya, no nevyzeralo to ako keby chcela vyliezť z tej postele.
,,Nuž dobre idem sa obliecť najprv ja..." ozval sa Harry a už vstával z postele.
,,Preboha nieeeeeeee!!!!!!" zakričala som so smiechom. Odvrátila som zrak a utekala ďalej od tých dverí.
Zdola sa ozval výbuch smiechu takže ostatní už videli to video. Hihí už sa teším až to uvidí Tanya s Harrym.
,,Harry už si oblečený???" opýtala som sa vedľa zárubne dverí.
,,Angie ja som nemal z teba taký pocit, že si taká hanblivá..." vykukol cez dvere Harry, no videla som mu len hlavu tak som nevedela, že či je oblečený alebo nie.
,,Mám na to svoje dôvody." odpovedala som vyhýbavo.
,,A mimochodom dnes si sa zasnúbil," ukázala som prstom dole do obývačky, ,,tak by si sa tak mal začať správať."
,,Jasné mami!"
Z dverí vyšla Tanya a hneď za ňou Harry. Tanya mala na sebe len Harryho košeľu a ešte aj v tej vyzerala božsky. Zazrela som ako Harrymu zasvietili oči keď ju takto zbadal.
,,Kľudni hormón lebo ti vytečie slinka...." štuchla som ho do brucha. Tanya na mňa hodila ubolený pohľad a ja som ju objala.
,,An bolia ma strašne nohy a hlava." posťažovala sa mi. Otočila som sa na Harryho: ,,Nemusel si ju tak zničiť!"
,,Ale veď...." ešte sa pokúsil niečo povedať no ja som už bola s Tanyou v izbe. Zatvorila som mu dvere pred nosom so slovami: ,,Choď si pozrieť svoj výkon." a začala hľadať Tanyine veci. Boli rozhádzané po celej izbe. ,,Bože Tan čo ste tu stvárali?!?" pousmiala som sa. Tanya sa len hodila späť do postele. ,,Bože Angela čo budem robiť??? Čo teraz ako sa mám správať abo čo???" ustarostene sa opýtala.
,,Haloooo!!!! Tanya spamätaj sa! Toto nie si ty.... To TY si vždy vedela najlepšie reagovať v takýchto situáciách." hodila som jej tričko na posteľ a otočila sa na odchod. ,,An prosím ťa pôjdeme už domov???" spýtala sa bezbranne.
Otočila som sa ku nej: ,,Jasné moja. Poď pomôžem ti do toho oblečenia." usmiala som sa.
,,Ďakujem." vďačne sa usmiala.
Po asi 10 minútach sme zišli dole. Tanya už mala na sebe všetko okrem gatiek. Nevedeli sme ich nikde nájsť.
,,Dobre chlapci my už asi pôjdeme." pozrela som na nich. ,,Ou a mimochodom keby ste tu našli nejaké gaťky tak dajte vedieť." oznámila som im. Oprela som Tan o stenu, nech sa pridrží, a ešte som si išla pozbierať veci do kabelky. Už som mala všetko tak som sa poďakovala a vlepila Liamovi bozk. Keď som sa odlepila takmer všetci na nás pozerali. Vrátane Tan.
,,Čo??" nechápavo som sa opýtala.
,,Ange oni to nevedeli..." otočil sa na mňa Liam.
,,Aha! No tak teraz to už viete!" usmiala som sa. Chytila som Liama na chrbte aj on mňa a začala som: ,,Nuž ako ste už možno pochopili my s Liamom sme...." pozrela som na Liama.
,,....Pár" obaja sme naraz dokončili. Usmiala som sa a naraz sme vyhŕkli: ,,Platiš kolu!!" rozosmiali sme sa. ,,Fajn tak platíš džúsik!!!" povedala som nakoniec. Liam sa usmial: ,,Dobre tak sa maj." a dal mi ešte jeden letný bozk.
,,A my???" opýtal sa Louis s Harrym. Otočila som sa na Liama. ,,Dám ti skúšku..." povedala som smerom k Liamovi, podišla som k Harrymu a dala mu "bozk" na ústa. Ledva som sa ho dotkla. A to isté som spravila aj pri Louisovi. ,,Spokojní?!?!" opýtala som sa nakoniec.
,,Noooo.... Mohlo to byť aj lepšie." ozval sa Harry.
,,Dobre. Poďme už." otočila som sa už konečne k Tanyi. Prichádzali sme už k autu, usadila som Tanyu na miesto spolusediaceho a už som si išla sadať za volant keď vybehol Liam. Rýchlo ku mne prišiel a pobozkal ma. Ale tak poriadne. Povedala by som možno až násilnicky, ale na druhej strane mal na to právo...
,,To aby bol rozdiel s kým chodíš a komu len TAK dávaš bozky...." povedal na rozlúčku.

Forever Young - *20. kapitola*

Hi my little unicorns, I'm back! ;D Party hard! :D Prišla som na to, že keď si dám niečo pomarančové, správam sa ako opitá... ;D But, who cares?? :D :D
1. Čakám (spolu so Sarou) na komenty k DCML!! Tak ich tam láskavo (prosím) dajte... ;) A ak nie... I'll find you!!
2. Mohla by som VŠETKÝCH, čo si čítaju FY poprosiť, aby mi hodili jeden koment dole? ;-) Prosííííím... Moc vám ďakujem... :)
3. Niekedy tento týždeň sa tu objaví jednodielovka... :D Máte sa na čo tešiť... :D
4. Dosť kecov - here you are, nová časť... :) - Your sexiest unicorn (vy viete kto :D :D)

*20. kapitola*

Opatrne som sa postavil zo zeme a dával si pozor, aby som nespadol. Tackavo som zamieril k nej domov. Mal som v pláne jej poriadne vynadať. Za to, čo mi spravila. Za to, že ma podviedla s mojím najlepším kamarátom. Že sa zachovala ako najvačšia štetka. Že mi vravela, že ma l'úbi a pri tom chodila von s Niallom. A on, mi klamal. Obaja.
Silno som zatrieskal na jej dvere a počkal, kým otvorí.

*EM*

Niekto silno zabúchal na dvere, tak som tanečným krokom prebehla k nim. Odomkla som ich a uvidela Harryho.
,,Ahoj zlatko," usmiala som sa na neho.
,,Už ma nikdy nevolaj zlatko!" zvreskol po mne naštvane. Bolo z neho cítiť, že je opitý a naštvaný.
,,Čo som spravila?" spýtala som sa ho.
,,Čo si spravila? Hm? Pýtaš sa ma? Nerob zo mňa debila! Ty to vel'mi dobre vieš!"
,,Harry, nič som ti nespravila!"
,,Drž hubu, ty štetka," sykol a ja som mala problém so zadržiavaním slz.
,,Ja som ti štetka?"
,,Rozprávam sa s tebou, takže áno, ty," zasmial sa.
,,Na mňa si nebudeš dovolovať!" zvreskla som.
,,Nechaj ma na pokoji. Už s tebou nechcem mať nič spoločné. Proste len vypadni z mojho života," vyštekol na mňa.
,,Máš, čo chceš," zavrčala som a zabuchla dvere. Počula som, ako do nich ešte kopol a potom s nadávaním odišiel preč.
Teraz som už slzám brániť nemohla. Nechala som si ich stekať po tvári. Idiot. Magor. Debil. Prečo ma nechcel vypočuť? Čo sa vlastne stalo? Bol naštvaný, ale prečo?
Poslepiačky som nahmatala mobil a rozhodla sa zavolať jedinému človekovi, ktorému ako tak verím. Zdvihol po druhom zazvonení.
,,Áno?" opýtal sa.
,,Potrebujem ťa, prosím. Ja nevládzem. Príď ku mne," hovorila som trhane cez plač.
,,Hneď som tam," povedal a zavesil. Zatvorila som oči a snažila sa potlačiť slzy, ktoré mi neprestávali tiesť dolu tvárou.
O dvadsať minút mi už zvonil zvonček na dverách. Prebehla som k dverám a otvorila ich Niallovi, ktorý hneď vošiel dnu.
,,Čo sa stalo?" opýtal sa ma. Ja som len pokrútila hlavou a silno ho objala. Moje slzy mu pomaly začali zmáčať tričko.
,,No ták, neplač," zamrmlal si a hladkal ma po chrbte.
,,Niall, on sa so mnou rozišiel," pošepkala som.
,,Prečo?"
,,Prišiel za mnou opitý a nakričal na mňa, aká štetka som a ako som mu to mohla spraviť. A že mám vypadnúť z jeho života," smrklala som.
,,Nechaj ho vytriezvieť. Príde sa ti ospravedlniť. Určite."
,,A čo ak nie?"
,,Tak pojdeš ty za ním."
,,Ja za ním nepojdem!" zazubila som sa.
,,Zlatko pojdeš," zasmial sa Niall a ja som na neho vycerila zuby.
,,Dobre, dobre. Ja viem, že si upír, nemusíš na mňa hneď vyskakovať," zasmial sa a ja som s pretočením očí stiahla tesáky.
,,No vidíš, že to ide," usmial sa.
,,Ďakujem," zamrnčala som mu do pleca.
,,Nemáš zač, ty moj upírik," zasmial sa a musela som sa aj ja.
,,Ale mám," pokrútila som hlavou.
,,Keď na tom tak trváš " pokrčil plecami.
,,Ti jednu strelím Horan," zasmiala som sa.
,,Ja ťa potom nevezmem lietať," pokrčil plecami.
,,Ale vezmeš," neodolatel'ne som sa na neho usmiala.
,,Ee," pokrútil hlavou.
'Horan, vezmeš ma!' zavrčala som mu v hlave.
,,Určite," zasmial sa, ,,nie," dokončil vážne.
,,Si ku mne zlý," zamrnčala som a on len mykol plecami.
,,Pozri. Harry sa teraz niečoho napil, tak ho musíš nechať vytriezvieť. Potom sa ti vráti a bude ťa prosiť o odpustenie," usmial sa a ja som opatrne prikývla. Verila som jeho slovám. Verila som, že sa to stane skutočnosťou. V tej chvíli som v to verila.
Sedela som tam v Niallovom objatí, ktoré ma upokojovalo. Mal celé mokré tričko od mojich slz.
,,Em?" zašepkal potichu.
,,Hm?"
,,Nemáš nejaké tričko? Toto je celé mokré," zasmial sa.
,,Počkaj, pozriem sa. Zatial si ho asi daj dole, aby si neprechladol, jasné?" žmurkla som a on si ho s úsmevom pretiahol cez hlavu.

Forever Young - *19. kapitola*

Sorrz, že pridávam až tak neskoro, ale makala som na tomto - https://pbs.twimg.com/media/BARdubwCEAARYH-.jpg - niektorý to zajtra uvidíte na živo ;)
No, ale k časti... :) Zlomová ej kej ej - začiatok zápletky :D Tak sa pustite do čítania a nechajte mi nejaké pekné komentíky ;) xx - Lav.

*19. kapitola*

*HARRY*

Prvú vec, ktorú som ráno začul, bol Louisov a Niallov záchvat smiechu. Veď ako inač. Obliekol som si trenky a zbehol do kuchyne.
,,Bré ránko," zamrmlal som si otvárajúc chladničku, ktorá bola nečakane prázdna!
,,Niall," zavrčal som a Louis mu so smiechom nastavil ruku, do ktorej mu Niall s nechuťou strčil bankovku. Znova nejaká ich blbá stávka.
,,Idem si niečo kúpiť. Sebe," upozornil som Nialla. Vybral som sa naspať do izby. Otvoril som skriňu a vytiahol z nej prvé tričko s rifl'ami, ktoré som uvidel. Hodil som ich na seba, zobral si mobil s peňaženkou a zbehol dole.
,,Čavte!" zakričal som, keď som sa obul. Vyšiel som von a zabočil na ulicu, smerujúcu k najbliššiemu obchodu.
,,Harry Styles!" zakričala jedna fanynka. Otočil som hlavu a usmial sa. Mal som dobrú náladu, tak prečo nie?
,,Ahoj," pozdravil som ju.
,,Ahoj. Ja som tvoja obrovská fanúšička. Zbožňujem ťa. Si mojím vzorom. Mohol by si sa so mnou vyfotiť, prosím?" opýtala sa ma prosebne a vytiahla foťák. Postavil som sa k nej a ona zatial' niečo nastavila. Objal som ju okolo pásu a priložil si pery na jej líce. Bola mi sympatická.
,,Ďakujem ti," usmiala sa a odložila foťák.
,,Bolo mi potešením," usmial som sa.
,,Inak, Darry je super. Ste spolu krásny," povedala. Ja som sa začal dusiť od šoku a smiechu.
,,To nemyslíš vážne," zašomral som si. To už máme s Debby shipname? Preboha, to sa mi snáď zdá.
,,Myslím. Dee mi príde ako skvelá baba a myslím, že ste spolu zlatí. Dúfam, že vám to dlho vydrží."
,,Nebol by som si tým tak istý," zamrmlal som si popod nos.
,,Nemáš ju rád?" opýtala sa.
,,Mám, mám," rýchlo som povedal. Ak by sa dostalo von, že spolu naozaj nie sme, Paul by ma asi zabil. Asi určite.
,,Neznieš vel'mi presvedčivo," založila si ruky v bok.
,,No vieš," rukou som si nervózne zašiel do vlasov, rozmýšl'ajúc, ako ju presvedčiť o opaku.
,,Asi to nechceš riešiť," uškrnula sa.
,,Presne tak," prikývol som a oslnivo sa usmial.
,,A kam ideš?" opýtala sa po chvíli trápneho ticha.
,,Na nákup. Niall znova všetko zjedol a ja som hladný," povedal som, ,,nechceš ísť so mnou? Aspoň sa s niekým porozprávam."
,,Ja-jasné, že chcem," vykoktala zo seba, ,,inak ja som Lav," zasmiala sa.
,,Teší ma. Ja som Harry, ale to vieš," zasmial som sa, ,,ideme?"
,,Jasné." Zamierili sme ku supermarketu a celý čas sa rozprávali. Prebrali sme všetky témy. O chalanoch, koncertoch, hudbe. Úžasne sa mi s ňou rozprávalo. Bolo cítiť, že je faninka, pretože doplňala moje vety o chalanoch.
,,Ďakujem za doprovod," usmial som sa pred dverami obchodu.
,,Ja ďakujem tebe," povedala, ,,ak by si sa chcel ešte niekedy porozprávať, dám ti svoje číslo. Možeš mi veriť," na nejaký papier naškrabala svoje číslo, strčila mi ho do ruky a zmizla.
,,Zavolám," uškrnul som sa no už len sám pre seba.
Vošiel som do obchodu. Moje kroky smerovali k regálu s pečivom. Samozrejme, vykúpil som skoro všetko s vedomím, že zajtra budem musieť nakúpiť znova. Predsa, nakupovať pre štyroch normálnych l'udí a jedného, s apetítom vačším ako má každý normálny človek. Šunka, maso, zelenina, ovocie, syry, jogurty, nejaké vody, pivo a víno. To sa vždy zíde.
Zamieril som k pokladni. Všetko to som vyložil na pás a počkal, kým mi to nablokuje. Pohl'adom som zatial' skenoval regále. Moj pohl'ad zastal až pri časopisoch. V duchu som si čítal nápisy. Politika, ekonimika, Niall Horan, správy, zvieratá. Počkať čo? Vrátil som sa pohl'adom na ten, kde stálo Niallovo meno.
,,Sekundu," povedal som predavačke a vrátil sa po neho. Hodil som ho na pás a nervózne poklepkával nohou, čakajúc, kým mi to všetko nablokuje.
,,Všetko?" opýtala sa ma a ja som jej prikývol. Podal som jej cenu, ktorá svietila na malej obrazovke.
,,Ďakujem," usmiala sa.
,,Aj ja. Dovidenia," kývol som jej.
Na ulici som vytiahol z tašky časopis. Pomaly som nalistoval článok o Niallovi.

"JE UŽ AJ NIALL HORAN Z ONE DIRECTION ZADANÝ?

V poslednej dobe sa objavili fotky Nialla Horana s neznámym dievčaťom, ako si užívajú svoje spoločné chvíle vo vrúcnych objatiach! Žeby si našiel už aj tento člen kapely priatel'ku? O týždeň sa dozviete viac!"

Boli tam štyri fotky Nialla a Em. Čo? Hodil som časopis celou silou o zem a pár krát do neho kopol.
Otvoril som fl'ašku s pivom a vypil z nej polku na ex. Bože, Em, čo si mi to spravila? Podviedla si ma s mojím najlepším kamarátom! Zlomila si mi srdce! Ako ma tá pinda mohla podviesť?!

Dance Changed My Life - 10. kapitola

Už desiatka... :) Užite si ju... ;)
btw pustite si prosím aspoň raz toto video... http://www.youtube.com/watch?v=6h8IvY-ZxdE (musela som to sem dať, kamoška ma vydierala... -_-) :D - Lav. xx

DCML 10. kapitola *
Dôvera
Stále som tomu nemohla uveriť. To dievča mi úplne zlepšilo deň. ,,Waw!!! To je aký super pocit.... Stretnúť fanúšika...." usmievala som sa ako blázon.
,,Noo... Spočiatku to je super, ale keď sa to stane každodennou banalitou. Už to tak neberieš. Ale je super občas si pripomenúť aké to v skutočnosti je... No tá veta síce nedáva veľký zmysel, ale chápeš nie???" usmial sa Liam.
,,Jasnéé zlato...." a pobozkala som ho. Viem, že pri bozkávaní sa nemajú otvárať oči, no mala som taký čudný pocit tak som len jemne pootvorila jedno oko. Zazrela som jeden fotoaparát a v momente som sa odtiahla. Sotva počuteľne som zašepkala: ,,Ľúbim ťa, sorry..." a strelila som mu facku. Rýchlo som odišla niekde za roh aby som počula, no aby ma nebolo vidno. Schytila som mobil a napísala som mu SMS kde som.
Novinári sa okolo neho zbehli ako supy a hneď sa začali vypytovať. Liam sa tváril normálne aj keď na mňa nemal žiadnu výhovorku, keď sa ho jeden novinár opýtal: ,,Pán Payne len pred chvíľou ste sa rozišli so slečnou Danielle a už máte novú známosť, nemyslíte si, že je to nejak rýchlo???" Keď to dopovedal myslela som, že asi vyskočím spoza toho rohu a vyškriabem mu oči. Kto sa má čo starať do hocikoho iného... Tí novinári nemajú žiadne právo sa ho takto pýtať!!!! Chudák Liam... A on zrazu začal hovoriť. ,,Viete.... Presne ako ste povedali len pred chvíľou som sa rozišiel s Dan. A ona mi ju veľmi pripomínala aj výzorom aj správaním a proste som sa neovládol." Smutne pozrel do zeme a ja som to pochopila... Vôbec som si to neuvedomila... Veď som vážne vyzerala úplne ako ona. Poznám ju a je to úplne suprová baba a je to aj moja kamarátka. Vôbec som na to doteraz nepomyslela. Náhle mi zmizli všetky pocity z tela a cítila som len jeden jediný. Neviem ho nazvať, no dá sa opísať. Bola to zrada, hnev, smútok a hlavne sklamanie... Podlomili sa mi kolená a ja som sa zviezla na zem. Len som tam sedela a neverila tomu všetkému. Veľmi som sa premáhala aby som sa nerozplakala, no jedna slza si našla cestu von... Nevnímala som okolie, nič. Nechápala som tomu. Ako??? Veď som pri ňom mala taký skvelý pocit. Taký výnimočný pocit a myslela som si, že aj on to tak cítil.... Nerozumela som. Ako to???? Do riti čo som si len myslela?!?!?!
Ani som si nevšimla, keď sa pri mne zjavil Liam. Dvihol mi hlavu a v očiach mal nechápavý pohľad. ,,Čo sa stalo???"
Pozrela som mu do očí a nemohla si pomôcť. Nevedela som spraviť nič iné okrem jednej otázky: ,,Je to pravda však???"
Liam najprv nechápal a potom mu docvaklo. ,,Ange preboha nie!!! Ja som to nemyslel vážne! To bola len výhovorka, veď som to len hral!!! Veď to si chcela nie??? Prečo si mi potom strelila tú facku? Vážne ja som to nemyslel naozaj! Ange!" už po mne pomaly kričal.
Ja neviem prečo, ale nedokázala som mu neveriť. ,,Ale, znelo to presvedčivo.... A...." nevedela som pokračovať.
,,Ange počúvaj ma," sadol si veľmi tesne ku mne, ,,s Dan sme sa rozišli kvôli médiám a už to medzi nami ani tak veľmi nefungovalo... Proste to bolo len niečo ako letná láska. Chápeš???" prosebne na mňa pozrel a ja som mu vtedy verila. Celým mojím ja, celým mojím telom aj dušou som mu verila. Neviem prečo, ale dúfam, že som sa nezmýlila. Objal ma, veľmi silno. A ja som bola rada... Odľahlo mi a myslím si, že aj jemu. Po chvíli sa mi pozrel do očí a ja som videla, že to myslí vážne. Prikývla som, že mu verím a usmiala sa.
,,Tak poď." postavil sa a nastavil mi ruku aby mi pomohol vstať. Utrela som si tú jedinú slzu z tváre a postavila sa. Chytili sme sa za ruky a chceli sme ísť, ale ja som sa radšej odtiahla: ,,Nechcem znovu zažiť to čo pred asi dvomi minútami...."
,,Počkaj smiem sa opýtať? Nechceš to znovu počuť alebo nechceš znovu stretnúť novinárov???"
,,Hmmm... No, ja..... Ja neviem asi ich nechcem už vidieť, aspoň nie dnes a to s Dan sme si už vysvetlili. Či?? A dúfam, že to čo si povedal mne, je pravda...." pohoršene som naňho pozrela. Pozrel na mňa pohľadom "veď to sme si už vysvetlili!"
,,Veď dobreeee...." zdvihla som bezbranne ruky. ,,Túto časť na vzťahoch neznášam.... A na tvoje nešťastie ju zvládam najhoršie." smutne som pozrela do diaľky a nechtiac som sa vrátila do minulosti, čo som nechcela.
,,Ange??? Ange halóóóó...." ozval sa Liam. ,,Si v poriadku??? V kuse sa nejak veľmi hlboko zamyslíš a ja neviem nad čím... Stalo sa niečo???"
Do prčic.... To isté sa ma včera spýtala Tanya, na tú istú tému. Už by som im to mala vysvetliť. ,,Nie... Ja som v poho.... Niekedy neskôr ti to vysvetlím. Ok?" navrhla som už s úsmevom. Toto na sebe milujem, viem sa usmiať aj keď sa cítim úplne otrasne.
A keď sme už asi minútu išli opýtal sa: ,,A ty si myslíš, že keby to bola pravda, povedal by som to novinárom?!?! Taký idiot teda nie som...." neveriacky krútil hlavou. ,,Jooj... Bože no! Asi mám dostať krámy abo čo...." vyhovárala som sa. ,,Len ma proste pobozkaj nechaj to plávať...."
,,Ako si želáš....." usmial sa a posluchol môj "rozkaz".
Potom sme sa už konečne dostali do toho obchodu. Už som zase dostala náladu na smiech (len vďaka Liamovi...  ( už som asi veľmi romantická čo??)) a tak som sa smiala na každej blbosti. Išli sme okolo pečiva, smiala som sa. Išli sme okolo mäsa, smiala som sa. Išli sme okolo ani neviem čoho, smiala som sa. Keď som sa smiala už asi 5.-krát na jednej veci sa ma Liam opýtal: ,,Si v pohode??? Teraz sa zas smeješ na každej somarine.... Preboha, čo za dievča som si to vybral????" lamentoval ako malý.
,,Počúvaj! Neser ma!!!" nahodila som vážny výraz. A on hneď zmenil farbu: ,,Nie to som tak nemyslel!! Počkaj Ange. Beriem späť!! Len sa naspäť smej!!!" kričal čisto ako malý. Snažila som sa ako najviac som mohla, no nemohla som. Zase som sa rozosmiala na plné kolo. ,,Mal si sa vidieť..." a smiala som sa ako šialená.
,,Taže ty tak??? No pekne!" a ani neviem ako a vzápätí bol pri mne a mierne agresívne ma pritiahol bližšie k nemu. Tvárou som sa ho takmer dotýkala a on sa ozval: ,,Tak za to ti vymyslím niečo zákerné. A ty urobíš čokoľvek." zopakoval mojé slová a posmešne sa usmial. Neviem či len ja som taká čudná, no milujem ak chlap dokáže toto spraviť. Byť taký agresívnejší (akože nie vždy, ale, že vie byť aj taký) a majetníckejší. Vtedy som mala strašnú chuť na sex. S ním. Pozrela som mu priamo do očí a povedala: ,,Oh yeah, baby! Ja spravím čokoľvek, hlavne pre teba." zvodne som sa usmiala a ešte som mu pošepkala do ucha: ,,A ak u mňa chceš veľmi rýchlo vyvolať chuť na sex toto je asi ten najrýchlejší spôsob."
A odtiahla som sa od neho, lebo okolo prechádzala jedna staršia dáma a zjavne sa pohoršovala nad "spôsobmi dnešnej mládeže".
Liam na mňa pozrel a vyslovil: ,,Dievča ty sa mi stále viac a viac páčiš." a spokojne sa usmial.
Keď sme už ASI mali všetko nakúpené, rýchlym krokom sme sa presunuli naspäť do ich domu. Keď som cestou späť, nad tým tak spätne rozmýšľala, toľko vecí sa dnes stalo: dala som sa dokopy s Liamom (asi po roku je to môj prvý chlapec s ktorým som sa nevyspala hneď na prvom rande, alebo priamo na žúrke kde som ho spoznala) a zároveň som sa s ním vlastne takmer rozišla,
stretla som MOJU fanúšičku a zas som raz myslela na moju minulosť  .
Keď sme vošli do domu, Niall už nedočkavo čakal na jedlo. Potom sa na to vrhol ako keby nič jedlé nevidel celý život. My s Liamom sme si tiež niečo vybrali a asi o 5 minút zišiel dole aj Louis s El. El vyzerala skromne povedané, otrasne a Louis o nič lepšie. ,,Teraz keď ich vidím som úprimne rada, že som nepila." pošepla som Liamovi. Ten sa mierne usmial a ďalej pokračoval v jedení.

Forever Young - *18. kapitola*

18... ^.^ V ďalšej kapitole sa to všetko dodrbe... :D Ale pššt, nič som nepovedala!! :D :D Aj keď mám pocit (len moj pocit :D), že asi od 20. sa vzťahy v príbehu zhoršia, no mám pocit, že sa zlepší kvalita... Teraz si nemyslite, že som nejaká namyslená, alebo čo, ale proste mne to tak príde... Som s tým viac spokojná... :) You'll see - Lav. xx

*18. kapitola*

*HARRY*

,,Hneváš sa na mňa?" povedal som, keď mi otvorila dvere.
,,Nie," zamrmlala si.
,,Naozaj?"
,,Nehnevám sa na teba. Len na Paula," pokrútila hlavou.
,,On to tak nemyslel."
,,Myslel to tak."
,,Jeho to prejde. To len poslednou sobou je furt taký. Všetci, čo neskáču ako píska sú zlí," pretočil som očami, ,,prejde ho to. Neboj."
,,Bojím sa. Harry, ja s tebou nechcem chodiť takto. Skrývať sa, nechodiť von. L'úbim ťa a ty to vieš," usmiala sa a objala ma.
,,Viem, viem. Aj ja teba," objal som ju silnejšie a zaborila si hlavu do mojej hrude. Nechcel som kaziť túto chvíl'ku nejakými slovami. Boli sme spolu a to bolo doležité.
***
,,Ideme von!" zakričal Liam s Niallom.
,,S kým?" spýtal som sa unudene.
,,S kamarátkou," uškrnul sa Niall a obliekol si bundu.
,,Poznám ju?" venoval som im už trochu viac pozornosti. Vymenili si jeden pohl'ad a potom naraz pokrútili hlavou.
,,Bavte sa," kývol som im a vrátil svoju plnú pozornosť k telke.

*EM*

Mobil mám, peňaženku mám, kl'úče. Kde sú kl'úče? Zabijem Nialla. Pred piatimi minútami mi volal, že ideme von. Len tak, by the way.
Od dverí sa ozvalo klopanie. Zaujímalo by ma, ako zistil, kde bývam.
,,Sekundu!" zakričala som a prehrabla si vlasy pred zrkadlom. Zobrala som si bundu, odomkla dvere a vyšla von.
,,Ahoj," usmiala som sa na neho.
,,Ahoj. Toto je Liam, ale to už asi vieš," uškrnul sa.
,,Viem. Ja som Em, ale to asi už tiež vieš," zasmiala som sa.
,,Viem," usmial sa a zamierili sme von.
,,Takže, kam ideme?" opýtala som sa ich.
,,Niekam sa zašiť," usmial sa Niall.
,,Tam, kam minule?"
,,Nie, niekam bliššie." Zamierili sme na stranu parku, ktorú nikto nepoužíval. Bolo to tam l'udoprázdne a dá sa povedať, že aj životu prázdne.
Sadla som si na zem a počkal, kým si sadnú aj oni.
,,Niall mi o tebe rozprával," začala som.
,,Niall!" zavrčal Liam.
,,Sorry, proste sa nedalo," pokrčil plecami a rukou prešiel po tráve.
,,A čo ti o mne povedal?" opýtal sa po chvíli Liam.
,,Že si niečo na sposob veštice," usmiala som sa.
,,Naozaj Niall? Veštica? To ti nič iné nenapdlo?" pozrel na neho spýtavým pohl'adom.
,,Prepáč," zasmial sa, ,,ale nevedel som, ako to popísať."
,,Čo ja viem. Človek, ktorý vie meniť budúcnosť a minulosť?"
,,Čarodejnica," uchcetol sa potichu Niall a ja som sa rozosmiala.
,,Ti dám čarodejnicu," odsekol Liam.
,,Daj mi ju," zasmial sa Niall, za čo ho Liam zabil pohl'adom.
,,No, ale nie o tom som chcela hovoriť. Vlastne som chcela niečo počuť o vás. Ako fungujú vaše schopnosti, alebo ako to mám nazvať," usmiala som sa.
,,Tak čo by som ti povedal. Vidím budúcnosť, aj minulosť. Viem ich meniť. Ale nerobievam to často."
,,Ja som ti o sebe už rozprával. Ale my by sme chceli počuť o tebe," povedal Niall.
,,Uf, no tak, kde začať. Vlastne toho vel'a o sebe ani neviem. Skor by ste sa na toto mali pýtať Harryho. Pijem krv, viem manipulovať s mysl'ami obyčajných l'udí. Viem im dať svoju myšlienku a oni si myslia, že je ich. Ale keď to robím s Harrym," povedala som a Niall vybuchol do smiechu.
,,Niall!" sykol Liam.
,,Sorry, ale," hovoril trhane cez smiech.
,,Keď Harrymu posielam nejakú myšlienku," opravila som sa, ,,tak to tak nefunguje. Nemyslí si, že je jeho. Vie, že som mu ju poslala ja. Ako taká tichá komunikácia. Pravdepodbne je to tým, že má inak vyvinutú mysel' ako obyčajný l'udia," usmiala som sa.
,,Vyskúšaj mi niečo tak povedať," usmial sa Liam.
'A čo?' povedala som mu v mysli.
,,A čo? To ti nič lepšie nenapadlo?" zasmial sa a ja som pretočila očami.
,,Nemám kreatívnu náladu," zamrmlala som si.
,,Odpustené," zasmial sa Liam.
***
,,Bolo mi s vami super," usmiala som sa, keď sme prišli pred moj byt.
,,Aj nám s tebou," usmial sa Liam a Niall prikývol.
,,Ešte niekedy pojdeme," uškrnul sa Niall a silno ma objal jedným zo svojich povestných Horan hugs.
,,Určite," prikývla som a objala aj Liama.
,,Tak sa majte," posledný krát som sa na nich usmiala, zakývala im a zmizla vo dverách bytovky.

Dvojdielovka *YOU'RE THE ONE FOR ME* 2/2

Prepáčte, že som neodpisovala na komenty, ale strašne mi blbne blogspot v mobile... :/ Takže vám za ne všetky ďakujem... :) A Sarah boli len najlepší kamaráti :D
No, ale teraz bežte čítať a ja sa padám učiť, lebo to by som nebola ja, aby som si všetko nenechala na poslednú chvíl'u... :D :D - Your Lav. xxx
btw- o necelé 4 hodiny je klip ku Kiss you!! Keep calm and don't stop breathing!! :D

*You're the ONE for me*

*HARRY*

19.12.2012

,,Taylor? Nevidela si moj mobil?" zakričal som jej. Boli sme spolu na lyžovačke a ja som mal celý čas pocit, že som niečo zabudol. Len si spomenúť na to, čo. ,,Máš ho v kufri, zlatko," zasmiala sa. Podišiel som k nemu a začal sa tam prehrabovať. Keď som ho konečne našiel, skoro ma kleplo. 30 správ od nej a asi 60 zmeškaných hovorov. 20 od nej, 20 od Louisa a chalanov a 20 od mamky a Gemmy. ,,Sakra," zanadával som si potichu. Postupne som otváral správy. Písala mi, že jej chýbam, že sa mám ozvať a či som nezabudol. Posledná SMSka ma položila. Nemám sa jej už ozývať. Čo som spravil? Sakra, čo sa stalo? ,,Tay, ktorého je?" spýtal som sa jej. ,,19.-tého zlatko, prečo?" 19. 19. december. Sakra, nie je dnes náhodou futbal? Rýchlo som otvoril kalendár a našiel dnešný deň. "FUTBAL!" stálo tam vel'kými písmenami. ,,Sakra!" zanadával som a celou silou kopol do kufra. Prsty na nohe ma boleli jak sviňa, no bolo mi to jedno. Hnevá sa na mňa. Chodili sme tam každý rok a ja som sa na ňu vykašl'al. Som ja ale magor! ,,Zlatko, čo sa deje?" opýtala sa Taylor. Zdvihol som svoj smutný pohl'ad, plný slz a pozrel na ňu. ,,Och, neplač. Kto ti ublížil?" ,,Nikto mi neublížil. Len ja sám. Zlomil som srdce svojej najlepšej kamarátke. Bože ja som to magor," povedal som a rozplakal sa. Ešte nikdy som neplakal kvoli dievčaťu. Ešte nikdy. ,,Nestojí ti za plač, Hazza," cukrovo sa usmiala. ,,Stojí mi zaň. A neoslovuj ma Hazza. To može len ona," povedal som smutne. Za to može ona. Taylor. Ona to všetko posrala. Kebyže netrávim všetok čas s Taylor, nezabudnem na ňu. Odblokoval som mobil. Rýchlo som zapol internet a našiel si prvý let do Londýnu. Obsadil som si jednu letenku a začal sa baliť. ,,Ideme niekam?" spýtala sa ma Taylor. ,,Ja musím ísť do Londýnu. Ty si tu pre mňa, za mňa zostaň, mne je to jedno," pokrčil som plecami a nahádzal si posledné veci do kufru. Zaklapol som ho a zamieril k dverám. ,,A to ma tu len tak necháš? Veď spolu chodíme!" povedala naštvane a dupla nohou. Úplne vážne ňou dupla. ,,Stavím sa, že do hodiny tu budeš mať ďalšieho chalana," odsekol som jej. Zabuchol som dvere a zamieril von.

21.12.2012

Holmes Chapel. Konečne. Teraz rýchlo za ňou. Musí mi odpustiť. Musí. Nedokážem byť bez nej. Zaparkoval som pred jej domom. Prebehol som k dverám a trikrát stlačil ich zvonček. Nikto neodpovedal. Vyskúšal som to ešte dvakrát, no stále bez odpovede. ,,Shit," zanadával som. Prešiel som k autu a kopol do neho. Veď sa mu nič nestane. Maximálne tak mojej nohe. Nasadol som a zamieril domov.
,,Mami? Gemma?" zakričal som, keď som otvoril dvere. ,,Harry?" spýtala sa mamka a vystrčila hlavu z kuchyne. ,,Ahoj," usmial som sa. ,,Bože, tak si mi chýbal! Prečo si sa neozýval?" pozrela na mňa vyčítavým pohl'adom. ,,Nevedel som nájsť mobil, prepáč mi to," ospravedlňujúco som sa na ňu usmial. ,,V pohode," usmiala sa, no v zápetí sa zamračila. ,,Deje sa niečo, mami?" ,,No, vieš ide o ňu. Je v nemocnici," pošepkala smutne. ,,Moja najlepšia kamarátka je v nemocnici? Prosím, nech to nie je pravda! Čo? Ako? Prečo? Odkedy?" sypal som zo seba. Nie, toto nemože byť pravda. Budem plakať. ,,Zrazilo ju auto, pred dvoma dňami. Myslím, že by si ju mal ísť pozrieť," povedala a mne viac nebolo treba. Vybehol som von a nasadol do auta. Teraz ma netrápilo nič iné, len aby som išiel za ňou. Aby som sa jej ospravedlnil. A aby sa na mňa už nehnevala.
Doktor ma zaviedol k jej izbe. ,,Chcem vás upozorniť, že je v kóme. Počuje vás, no nevie odpovedať, ani reagovať. Možte ísť za ňou," kývol na dvere s číslom 86. 86. Ako naše obl'úbené čísla dokopy. Tá irónia. 17 a 69. Opatrne som otvoril dvere, čím som prepustil pás svetla do tmavej izby. Podišiel som k jej posteli. Chytil som ju za ruku a rozplakal sa. Slzy mi tiekli ako o závod. Padali na dlážku a pomaly vytvárali malú mláčku. ,,Ja, neviem ako ti to povedať. Prepáč mi to. Prepáč. Nechcel som. Prosím, bolí ma to. Prepáč. Neuvedomoval som si, aká si pre mňa doležitá. Bral som ťa ako samozrejmosť, ktorú nikdy nestratím. Presne ako sa vraví: 'Človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí, pretože dovtedy to bral ako samozrejmosť.' Netuším, kto to povedal, ale viem, že niekto významný. Ja nemám pameť na mená a také veci. Moja pameť slúži len k pár veciam a pred pár dňami ma sklamala. Zabudol som na náš vianočný zápas. Zabudol som. A vel'mi ma to mrzí. Je mi to l'úto. Ak by som nezabudol, neležala by si tu. Možno by som tu ležal ja, lebo by som sa postavil pred to auto, aby som ťa bránil, aby sa ti nič nestalo. Radšej by som aj umrel, ako vidieť, že umieraš ty. Si pre mňa doležitá. Ty si bola tá, ktorá sa v školeke smiala z mojich jamok v lícach. Ty si tá, ktorá ma ako jediná smie volať Hazza. Ty si tá, ktorá tu bola vždy pre mňa, pred ktorou som sa nehambil plakať, pred ktorou som nemusel skrývať svoje pocity. Ty si tá, ktorá so mnou pozerala futbal neskoro do noci, ktorá sa správa ako ten najroztomilejší chalan. Ktorá sa predomnou nehambí odgrgnúť si, ktorá je ku mne drzá, ktorá ma smie biť, urážať Ty si tá, ktorá sa nehambí za svoje telo, ktorá sa pri mne nehambí byť v spodnom prádle. Ty si tá, ktorá je šialená, ktorá sa správa ako decko, vraví svoj názor, háda sa a kašle na všetky pravidlá. Tá, ktorej je všetko jedno. Tá, ktorá je mojou najlepšou priatel'kou. Pametáš, na moje trináste narodeniny? Darovala si mi náhrdelník s otváracím príveskom. Dnu bolo vyryté FOREVER & ALWAYS a bola tam naša spoločná fotka. Vtedy si mi ho zapla na krk a povedala si mi, že budeme spolu navždy. A ja som to tak aj chcel. Ty si tá, s ktorou chcem byť navždy," dokončil som. Hlas sa mi triasol od tol'kých slz a sily ma pomaly opúšťali. Nevládal som. Potreboval som vedieť, či sa na mňa ešte stále hnevá. Či mi vobec odpustí.

'Kde si? Nabehla sem tvoja Taylorka, že si zdrhol. BooB.'

Cinkla mi SMSka.

'Pošli ju doriti prosím. Keď som jej to povedal ja, asi nerozumela. Som v nemocnici, v HP. Haz'

'V nemocnici? :O Ideme za tebou!! Čo sa stalo? BooB.'

'Ja som v pohode, don't worry. Ale ona nie. Moja najlepšia kamarátka tu leží mojou vinou. Príď prosím, potrebujem oporu. Izba 86. Haz'

'Som na ceste bro. Aj s chalanmi. BooB.'

Odložil som mobil a pozrel na ňu. Ležala tam a vyzerala tak nevinne. Tak zlato a zranitel'ne. Mohol som sa na ňu pozerať aj hodiny. A aj som to robil.
,,Harry?" ozvalo sa od dverí. ,,Hm?" zdvihol som hlavu. Zbadal som tam štyri hlavy. Jedna sa hneď rozbehla ku mne. Silno ma objal a ja somsa mu rozplakal do trička. ,,Psst, to bude dobré," šepkal a hladil ma po chrbte. K našemu objatiu sa pridali dalšie tri páry rúk. ,,Ja sa o ňu bojím," zašepkal som. Hlas sa mi triasol od strachu. ,,Ona je silná. Vydrží to," povedal Louis.

23.12.2012

,,Kafé?" opýtal sa Zayn a ja som prikývol. Podal mi jedno a ja som do neho len zamyslene pozrel. ,,Vieš, že možeš ísť domov, však?" opýtal som sa ho. Už tu bol len on. Niall odišiel v deň, ako za mnou prišli, pretože mu potom už neletelo lietadlo domov. Liam odišiel včera a Louis dnes ráno. Predsa Louis musel byť s rodinou, veď bude mať narodeniny. ,,Postarám sa o teba. Pozri sa. Celý sa trasieš a si horúci. Určite máš teplotu. Mal by si si pospať," zamračil sa. ,,Som v poho," odvetil som a napil sa z kávy, ktorá mi popálila jazyk a pery, ,,mal by si ísť za rodinou," pošepol som a teraz si pred odpitím poriadne pofúkal kávu. ,,Zostanem s tebou ešte dnes," usmial sa. ,,Ďakujem, bro. Si kamoš," zamrmlal som si. ,,Poď ku mne," objal ma a ja som sa znova rozplakal. Posledné dni len plačem a plačem a plačem. Nerobí mi to dobre, no je mi to jedno.

25.12.2012

Ešte stále nič. Neprebrala sa. Už je mimo šesť dní. Doktori jej dávajú ešte deň a potom ju chcú odpojiť. To nesmiem dovoliť. Záleží mi na nej.
Znova som si sadol k jej posteli,chytil ju za ruku a začal plakať a rozprávať. Ako každý deň. ,,Ahoj. Ja, chcem sa ti znova ospravedlniť. Je mi to l'úto. To, že som na teba vtedy zabudol, to, že tu teraz ležíš. Je to moja vina. Mal by som tam byť ja nie ty. Chcem aby si sa prebrala. Prajem si to najviac na svete a momentálne je to jediná vec, na ktorej mi záleží. Ako som tu každý deň pozeral na teba, ako som dúfal, že otvoríš svoje dokonalé oči a usmeješ sa na mňa tým svojím dokonalým úsmevom, uvedomil som si jednu vec. Že nechcem, aby si bola moja kamarátka. Chcem, aby si bola moja priatel'ka. Chcem ťa bozkávať, chcem ťa mať len pre seba. L'úbim ťa. Najviac na svete. A ak sa už nepreberieš, chcem, aby si to vedela," dopovedal som. Nahol som sa k nej a prilepil jej na pery jeden bozk. Opatrne som jej jazykom zašiel do úst. Po pár sekundách som sa od nej odtiahol. Smutne som sklonil pohl'ad a zamieril k stoličke, ktorá bola mojou prechodnou postel'ou. ,,Mal by si si umyť zuby, alebo si aspoň vypláchnuť ústa, pretože vel'mi dobre vieš, ako nenávidím kávu," ozvalo sa spoza mňa. Rýchlo som sa otočil. Nesnívalo sa mi to. Naozaj sa prebrala. Rozbehol som sa k nej a silno ju objal. ,,Bože moj, prepáč mi to prosím," šepkal som jej do pleca. ,,Haz, ja som ti odpustila už keď si za mnou prišiel. Nedokázala by som sa na teba hnevať," zasmiala som sa. ,,Ako to, že si sa prebrala?" dostal som zo seba po chvíli. ,,Princeznú prebudí až bozk skutočnej lásky od statočného princa," usmiala sa, ,,ďakujem ti princ." ,,Nemáš začo, princezná," zasmial som sa a nahol som sa, aby som jej mohol dať pusu. ,,Ten dych!" upozornila ma so smiechom. ,,Si hrozná," zamrnčal som. ,,Tebe smrdí z úst, nie mne," mykla plecami a rozkošne sa zasmiala. ,,L'úbim ťa ty trdlo," zasmial som sa. ,,Aj ja teba," prikývla a vtisla mi bozk na líce, ,,a teraz tie ústa!"

Dvojdielovka *YOU'RE THE ONE FOR ME* 1/2

Áno, dvojdielovka... :) :D Moja mind bola opať originálna a niečo vymyslela... :D
Prišla som na to, že sa mi najlepšie píše s Harrym, aj keď do deju by sa možno viac hodil Niall... ;) No, ale, nech sa páči...
btw poprosím komenty! ;) (a aj k FY :)) - Your Lav. xx

*You're the ONE for me*

3.12.2012

,,Hazza?" zašepkala som smutne. ,,Áno maličká?" usmial sa do kamery. ,,Chýbaš mi," smutne som si zamrmlala. ,,Už len necelé tri týždne. To vydržíš. A budeme spolu. Dobre?" usmial sa a ja som prikývla. ,,Harry! Poď sem!" počula som kričať Louisa. ,,Musím ísť. Vidíme sa. Pa," povedal rýchlo a zložil. Opatrne som zaklapla notebook a s plačom sa spustila na zem. Prečo je tak dokonalý? Prečo mi to robí. Nedokážem bez neho byť. Ako na povel mi zavybroval mobil.

'Miss U babe xxxxx Haz'

Cez slzy som sa usmiala na mobil a opatrne pobozkala SMSku. Vložila som si ho do vrecka a natiahla sa po servítky. Poutierala som si slzy a vyfúkala nos, ktorý spolu s očami pomaly ale isto naberal červenú farbu.
Zbehla som dolu schodami a zamierila do kuchyne, kde som si pripravila popkorn. Do priamenho prenosu chýbala ešte síce hodina, no spravím si potom ďalší. Futbal je moja srdcová záležitosť, tak isto ako Harryho. Chodili sme spolu na každý zápas, ktorý bol tu, v Holmes Chapeli a občas aj inam. Podporovali sme naše družstvo najviac ako sa dalo.
Odniesla som si ho do obývačky, kde som na telke zapla MTV a do rytmu hudby som vybehla hore po schodoch. Zobrala som si moj dres a notebook a už som mierila naspať do obývačky, z ktorej sa ozývali zvuky What Makes You Beautiful. Tanečným krokom som prebehla k telke a pridala zvuk na maximum. Samozrejme, spievala som ako o život. Keď prišlo Harryho sólo, musela som sa usmiať. Bol tak dokonalý. Tol'kokrát mi to všetko spieval.
Keď sa pesnička skončila, na obrazovke sa objavila moderátorka. ,,Britsko-írska chlapčenská skupina dneska vystúpi vo vypredanej Madison Square Garden a my sme zistili, ako chlapci trávia čas, v New Yorku!" povedala preafektovane, ,,Liam Payne, bol videný so svojou ex-priatel'kou Danielle Peazer. Žeby sa tento párik opať vrátil do sveta romantiky? Louis Tomlinson, strávil deň so svojou priatel'kou Eleaonr Calder! Ďalší člen kapely, Zayn Malik si užíval prítomnosť Perrie Edwards, speváčky, kapely Little Mix! Ich najnovší singel, "DNA" nájdeš na našej webovej stránke, tak isto, ako aj ich nový album. Harry Styles, bol videný v parku s Taylor Swift! Vyzerali ako zamilovaný párik, aj keď svoj vzťah nepotvrdili, my im už teraz držíme palce!" povedala a na obrazovke sa objavili fotky chalanov. Skoro som sa udusila popkornom. Vytiahla som z vrecka mobil a naťukala Harrymu SMS.

"Taylor? Sranduješ. -.-' "

12.12.2012

Neozval sa. Neodpovedá na twitteri, facebooku, na skype nechodí, SMSky a hovory ignoruje. Každý deň vídavam jeho fotky s Taylor. Samá Taylor, Taylor, Taylor. Nikto iný. Len Taylor.

18.12.2012

Hypnotizovala som pohl'adom mobil a čakal, či nezavolá. No on nič. Mobil bol ticho. Nevyšla z neho ani jedna nota, ani jedna vybrácia. ,,Harry, čo robíš?" zavzdychala som so slzami na krajíčku. Mobil sa ako na povel rozozvonil. Pozrela som na meno volajúceho a zalapala po dychu. HAZZA! Rýchlo som ho zdvihla. ,,Haz?" oslovila som ho. ,,Asi ťa sklamem, ale to som ja, Louis," ozvalo sa a ja som zosmutnela. ,,Čo sa deje s Harrym?" opýtala som sa ho smutne, ,,neberie telefón, neodpovedá na správy." ,,Myslel som, že sa baví aspoň s tebou. Mňa úplne ignoruje, len občas niečo prehodí. Bojím sa o neho," povedal a ja som počula, ako sa mu trasie hlas. ,,Aj ja. Stále sme si písali a teraz nič. Keď príde domov, porozprávam sa s ním. Ale teraz s tým vel'a neurobím," povedala som smutne. ,,Spolieham na teba. Potrebujem naspať toho starého Harryho, ktorý sa so mnou stále rozprával, ktorý mi pomáhal, ktorému som veril." ,,Neboj sa. Aj mne mne chýba. Ale teraz už musím ísť. Ahoj," povedala som a zložila. Zabalila som sa do deky a zapla notebook. Facebook, twitter, skype, no žiadna odpoveď. So slzami v očiach som mu napísala tweet.

"@Harry_Styles I hope, you will come tomorrow home. I've got tickets to Christmas football match. #TeamHChapel xx"

Ešte chvíl'u som pozerala twitter a keď som ho už chcela vypnúť, zbadala som tweet od Taylor.

"Going skying for five days with my love, @Harry_Styles ! Best Christmas gift! I love you! xxxxx"

,,Krava," zanadávala som so slzami v očiach. Harry zajtra nepríde - preblesklo mi hlavou. Vykašle sa na mňa. Na vianočný futbalový zápas, na ktorý sme sa chodili pozerať spolu každý rok, od detstva. Vždy. Ešte aj vtedy, keď som mala dvanásť rokov, ovčie kiahne. Utiekli sme spolu oknom na mojej izbe a zostali von celú noc. Bol to taký náš vianočný zvyk. Bez toho neboli Vianoce úplné. S plačom, som vytiahla mobil a rozhodla sa mu napísať poslednú SMS. Už nikdy viac. Už mu nikdy viac nenapíšem. Nikdy viac.

'Ak to správne chápem, neprídeš. Vykašleš sa na mňa, na futbalový zápas, na náš vianočný zvyk. Vieš čo? Už sa na mňa ani neozývaj. Už ťa nikdy nechcem vidieť.'

Tresla som mobil o zem a tak ho aj nechala. Nezaujímalo ma, že sa rozbil na niekol'ko kúskov. A čo. To isté sa stalo s mojím srdcom. Zlomil mi ho a tá pinda ho ešte aj postúpala. Bola som tu pre neho a on sa na mňa vybodol. Už viac nechcem žiť.

19.12.2012

Vianočný futbalový zápas. Bez Harryho. Desať rokov sme tam chodili spolu. Desať rokov, sme si tam vykričiavali hlasivky a potom nás mami stále karhali. A teraz, dnes, sa to všetko zničí. Už nikdy viac to nebude ako pred tým. Je to síce malá vec, ale znamená to pre mňa vel'a a donedávna som si myslelala, že aj pre neho.
Obliekla som si bundu a na ňu ešte dres, z ktorého sa na mňa usmievalo Harryho meno. On mal rovnaký, len s mojím. Okolo krku som si obviazala oranžovo - čierny šál. Bez neho nechodím ani na krok. Natiahla som si na hlavu čiapku, zobrala si svoj lístok, mobil, upravila som sa v zrkadle a mohla som ísť. Lenivým krokom som sa vliekla k štadiónu a potichu si hmkala jednu z pesničiek, ktoré mi spieval, keď som na tom nebola najlepšie. Zamyslene som kopala do kameňov pred sebou. Prešla som okolo jeho domu. Pomaly som zdvihla hlavu s nádejou, že ho uvidím vybehnúť von. Že sa na mňa usmeje svojím úsmevom, v lícach sa mu zjavja jamky. Že ma stiahne do objatia. Že ma opantá tá jeho dokonalá voňa a že ma kučierky budú štekliť na mojich zmrznutých lícach.
Mala som chuť si dať facku. On je teraz so svojou Taylor a na mňa kašle. Zabúda na mňa. Kašle na mňa. Potriasla som hlavou a pohla sa spred jeho domu smerom k štadiónu. Bez neho mi bude lepšie - pomyslela som si, aj keď som vedela, že je to strašná konina. Zdvihla som hlavu a pozrela na vchod k štadiónu, ktorý už bol otvorený. Trochu som pobehla, pretože hodiny pri vchode oznamovali vel'kými červenými číslami 6:58 pm. Mám ešte dve minúty. Rozbehla som sa cez cestu, no to som robiť nemala. Trúbenie, škrípanie brzd a náraz. Spadla som na zem a prestala vnímať.

Forever Young - *17. kapitola*

Po dlhom čase sa vám ozývam s novou časťou! Keďže som konečne doma a cez prázdniny už nemám nič na pláne (teda, až na pár vecí :D), budete tu vídať príspevky častejšie! Či už FY alebo DCML... Mám napísanú jednu dvojdielovku a jednu jednodielovku, takže postupom času sa tu všetko objaví :) + Emina pár dielovka a ja pevne dúfam, že sa tu v blízkej budúcnosti objaví aj nová časť zo Same Mistakes... :) Takže sa máte na čo tešiť... ;)
Už dosť kecov pustite si túto dokonalosť - http://www.youtube.com/watch?v=ZbEC_2dGcIk&feature=youtube_gdata_player a dajte sa do čítania! :D - With love, your Lav ;*

*17. kapitola*

*EM*

Jej ruka pristála na mojom líci. Dosť to zaštípalo. Priložila som si tam ruku a zadržiavala slzy.
,,Preskočilo ti!" zvreskol Harry.
,,Mne nie, ale tebe asi áno! Oblizovať sa s takouto fl'androu," povedala uštipačne.
,,Ovel'a lepšie ako s tebou," odsekol a zohol sa ku mne. Čupela som a držala si ruku na líci. Slzy mi tiekli dolu tvárou. Pocítila som jeho teplé ruky na mojom páse. Silno ma objal a ja som si skryla tvár do jeho hrude.
,,Načo sa s ňou ťaháš?" povedala, ,,mal by si byť len a len so mnou. Mal by si ma milovať. Mám s tebou spoločného viac, ako ona," pohrdavo povedala.
,,Vypadni. Chcem byť len s ňou, pretože ju l'úbim a teba nie. Proste sa s tým zmier," povedal a vtiahol ma do bytu. Zabuchol dvere a dúfam, že ju  nimi tresol.
,,Si v pohode?" pošepol, ja som opatrne prikývla, no nepozrela sa na neho.
,,Ukáž sa mi," pozrel sa na mňa a prešiel palcom po líci.
,,Prepáč," šepol.
,,Nie je to tvoja chyba," povedala som a on pokrútil hlavou.
,,Je. Chcel som, aby videla, ako ťa mám rád. Chcel som, aby nás nechala na pokoji. Keby som ťa nepobozkal, nestrelí ti," povedal smutne.
,,Harry," povedala som prosebne, ,,nie je to tvoja chyba."
,,Je," povedal smutne.
,,Prestaň prosím," šepla som. Silno ma objal a perami mi prešiel po krku.
,,Kol'ko je hodín?" spýtala som sa ho po chvíli.
,,Asi jedna, prečo?"
,,Poďme von," usmiala som sa na neho.
,,Teraz?"
,,Vonku nebudú žiadny novinári," uškrnula som sa.
,,No poď," usmial sa. Prehodil i ruku cez moje rameno a vyšli sme von.
***
,,Ahojte!" zakričal Niall. O pár sekúnd sa už jeho blonďavá hlava objavila vo dverách obývačky chalanov.
,,Čavko Em," usmial sa na mňa, keď ma zbadal.
,,Čavko Nialler," uškrnula som sa na neho. Harry ma silnejšie stisol okolo boku.
'Nežiarli,' pomyslela som si. On len pretočil očami. Harry sa postavil a začal ma ťahať hore po schodoch. Zatlačil ma do svojej izby a jemne ma začal bozkávať na krku.
,,Žiarlivec jeden," zamrmlala som si.
,,Nebudem sa o teba predsa deliť," uškrnul sa. Chcela som namietať, no zapchal mi ústa svojím jazykom.
,,Asi ruším," ozvalo sa v dverách. Harry sa odomňa odtiahol a otočil sa.
,,Rušíš," prikývol Harry.
,,Je tu Paul a chce s tebou vravieť," povedal mu.
,,Počkám ťa tu," šepla som mu a on pokrútil hlavou.
,,Ideš pekne so mnou," potiahol ma smerom k obývačke. Vedela som, že protestovať nemá zmysel, tak som sa na to rovno vykašl'ala. Prišli sme do obývačky a sadli si na gauč. Harry ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty.
,,Pozri, Harry, takto to ďalej nejde. Dával som ti dosť vol'nosti. Dovolil som ti stretávať sa s touto tu. Ale máš chodiť s Dee nie s ňou. Dee mi povedala, že si na ňu bezdovodne vyskočil a vykričal sa na na ňu. A že ťa to donútila urobiť ona," povedal a ukázal na mňa.
,,Paul, Debby jej dala facku! Ona si začala a ja som Em len bránil! Zastal som sa jej, lebo ju l'úbim," povedal Harry.
,,Pozri, to mi jej jedno. Budeš s Dee, budeš ju l'úbiť a na Em sa vykašleš," povedal. Obaja sme ne neho šokovane zostavil pozerať.
,,Nevykašlem sa na Em!" povedal naštvane.
,,Ničí vám skupinu!"
,,Neničí!"
,,Ničí! Ide len po sláve! Otvor oči!" naštvane buchol do stola a odišiel. Samozrejme, poriadne tresol dverami.
,,V pohode?" ozvalo sa zo schodov.
,,Nie," pokrútil hlavou, ,,čo som mu spravil?"
,,Nič," povedal Zayn a pokrútil hlavou.
,,Mala by som ísť," povedala som smutne. To, čo povedal Paul sa ma dotklo. Bolelo ma pomyslenie na to, že by som im rozbíjala skupinu. Nechcem, aby sa to stalo. Nechcem, aby sa kvoli mne hocičo stalo chalanom, pretože by som sposobila trápenie miliónom dievčat po celom svete. Vybehla som z ich domu a zamierila k prvému taxíku.
,,Em! Počkaj!" kričal na mňa Harry.
,,Pozri, počul si ho. Mám ísť preč. Je to tvoj šéf. Budem ho počúvať," zamierila som k autu.
,,Večer k tebe prídem," povedala som a nadiktovala taxikárovi adresu. Vyrazil a nechal tam Harryho len tak stáť.

Moje kecy a dotazy na vás ;)

Babenky moje milované,

ozývam sa Vám po dlhšej dobe. Dnes som zistila, že sa na mňa nakoniec usmialo šťastie a viem pridávať príspevky aj z mobilu ;)

Nechcite odomňa odpoveď na otázky ohľadom 'Same Mistakes', lebo zatiaľ neviem nič o mojom mobile ani ja :(

Ale stále platí, že ak sa k tomu dostanem tak to budem pridávať. V najbližšom čase sa tu možno objaví moja prvá jednodielovka. Neviem aké to bude, ale budem sa snažiť Vás nesklamať. Aj tak si myslím,že to bude oničom, hlavne v porovnaní s jednodielovkami made by *Lav Horan*.

Krásny New Year, aj keď o pár dní neskôr, ale lepšie ako nikdy.

Báj d véj!
Chcela by som sa Vás spýtať, či by ste nechceli niečo ako predstavenie autoriek, aby ste vedeli z koho hláv vychádzajú tie nezmysli, podotýkam krásne nezmysli, ktoré tu pridávame. Čo vy na to?? Bola by tam fotka a základné údaje, charakteristika atď.

Prosím, vyjadrite svoj názor v komentári.

Ďakujem.

With love your *Em Styles*
 *-*