Fall (prológ)

Well, uhm Hi!.. Po "menšej" prestávočke vám pridávam prológ ku mojmu novému príbehu... ;) V blízkej budúcnosti čakajte jednak pokračovanie a jednak príspevok so zážitkami a blbosťami :) Nechcem to teraz písať, lebo moj pokec už aj tak je dlhší ako celý prológ ;D - Vaša namilovanejšia Horanová, zo Starej L'ubovne xxxx

PROLÓG

Čo sa stane, keď sa sestra jedného z najznámejších a najryšavejších spevákov Anglicka, nekontrolovatel'ne zamiluje do člena svetoznámej skupiny? Čo ak zistí, že skrýva hrozné tajomstvo, ktoré ešte nikdy nikomu nevyzradil? Spojí ich to, alebo naopak? Dovolí jej, aby mu pomohla? Aby ho zachránila?

Ďalší nudný članok... :)

Po dlhej dobe, tu je raz zas jeden moj nudný článok o ničom... :D Teda, o niečom bude, ale chápete čo myslím, nie? :D Ak nie, smola... :D

No, v prvom rade (píšem to hneď sem, aby som na to nezabudla), potrebujem radu... So, listen carefuly... Predstavte si, bad boya (sa mi to strašne l'úbi :D)... No a teraz otázka... HARRY ALEBO ZAYN?? Je to súrne!! Ja viem, že je logickejší Zayn, ale prvý kto ma napadol, bol Harry... Ale zas... Keď už bol jeden príbeh o Hazzovi... Chápete, nie? :D Ak nie, tak sa vám nečudujem, ani ja by som to nepochopila ;DD Ale potrebujem vážne počuť váš názor, lebo ja sa neviem rozhodnúť... :)

Čo sa týka nového príbehu... Teraz hlavne Em... Ja neviem... Ja chcem písať SLY, páči sa mi ten príbeh aj všetko, ale... Nie je to tak jednoduché, pretože to proste nejde... Neviem sa nejak tak naladiť na ten príbeh... Nefunguje to... Možem sedieť nad časťou, pre mňa, za mňa, aj zopár hodín a aj keď niečo napíšem, bude to také... Suché... Nepáči sa mi to... A ja neviem... Neviem sa proste tomu príbehu dostať pod kožu... Nejde to a nejde... :/
Ďalší problém je v tom, že ja viem, čo chcem aby sa tam dialo... Mám premyslené, ako sa tie postavy majú správať, aké majú mať vlastnosti... Lenže, to je len v mojej hlave. V príbehu sa správajú úplne inak. A ja to neviem zmeniť. Proste, keď chcem raz, aby bola jedna postava drzá a ona rozdáva milotu, tak sa mi píše fakt bohovsky (sarkazmus. -.-) A proste... Nerobia tie postavy to čo chcem ja. A to sa mi nepáči celkovo na tom príbehu.

Tak som dostala nápad... Po mojom absťáku (= nepísala som asi 6 dní :D), sa v mojej geniálnej gebul'ke zapálila žiarovka... Áno, Horanová dostala nápad.. :D :D Dosť šokujúce, čo? :D No, ale nie len taký obyčajný nápad... :) Dostala som geniálny nápad...
Tak som večer okolo tej 10-tej, po dopísaní so Sarah otvorila poznámky a začala písať úvod. Potom som nejak prešla na prvú kapitolu a do polnoci som mala hotovú už aj časť druhej... A keď som si to ráno tak po sebe čítala (opravila som to more gramatických chýb a spravila z neho už len mláku :D) bola som so sebou výnimočne spokojná... A proste som sa usmiala a povedala si: "Toto budem písať. Toto chcem písať a budem sa tomu venovať."

No a to ma vracia k mojej poznámke. Harry alebo Zayn?? O ktorom z nich, chcete mať príbeh? Ktorý z nich ma má deptať tým, že sa mu nebude páčiť čo s ním robím? :D Ktorého povelíte touto doležitou úlohou? :D :D

Snáď ste pochopili, čo som tu písala a čo od vás žiadam... ;)

A ak ste to dočítali až sem (resp. ak ste preskočili tie moje nudné kecy a dostali ste sa sem), zanechajte mi komentár s nejakým tým názorom alebo ja neviem čím... :) A ešte, čítajte epilóg k FY! Stále čakám na komentáre, ktoré nejak neprichádzajú (sad face) :D

+ mám ešte taký jeden dotaz, ohl'adom DCML... Jedna vec je, že Sarah vel'mi nepíše nové časti.. :( A ja neviem, či sa to sem vobec oplatí pridávať, keď vidím, že to skoro nikto nečíta... :/

Vaša Lav Horanová, ktorá vás nekonečne l'úbi, preto čakajte prológ k novej poviedke už 3.3.! (sexuálny dátum, no nie? :D) ;) :D Lots of love xoxoxo

Čo sa týka toho dátumu... Majte so mnou strpenie... Proste idem na lyžovačku s rodičmi, potom na lyžiarsky... A ešte k tomu mám učenie na prímačky a učenie sa všeobecne do školy... A proste... 3.3. je dobrý dátum... Popri všetkom, je to ešte aj skoro ;) :D Takže si budete musieť trošku počkať ;)

P.S: Verili by ste, že nemám v mobile skoro žiadnu Zarry fotku?? :O
P.P.S: A nie, našla som nejakú ;D

Forever Young - *Epilóg*

Seriózne netuším, čo vám napísať... Asi len jedno ĎAKUJEM... Že ste mali strpenie s mojimi výplodmi a že ste si ich prečítali stále do konca, či už boli akokol'vek hlúpe... Proste ďakujem za komenty, za podporu a za všetko... :)
And here comes... Epilóg... A jak furt, budem sebakritická a napíšem, že sa mi nepáči... Mohla som ho napísať lepšie... :D Ale no, čo už narobím... Keď kliknem, na tú čarovnú šípku, ktorou uverejním posledným príspevok FY, tak to už nezmením... ;) So, enjoy and leave comment please ;) xx - Lav Horanová (Niallove meno v slovenčine znie strašne sexuálne ^^) :D

*Epilóg*

*O niekol'ko rokov*

,,Harry! Kde si?" zakričal Niall a ja som sa rozosmiala.
,,Už letím," zasmial sa a zamával svojimi fiktívnymi krídlam, čím sa snažil napodobniť Nialla. Čudujem sa, že ho to ešte stále neprešlo.
,,Ty si trúbka," pokrútila som hlavou.
,,Sl'úbte mi, že ma už nikdy nedonútite ísť na štvorité rande. Prosím," prekrútil očami Niall a ja som sa spolu s Harrym rozosmiala.
,,No ideme?" opýtal sa Niall a nasadol do auta. Nastúpili sme aj ja s Harrym a on vyrazil.
,,Kde ju máš vyzdvihnúť?" opýtala som sa ho zo zadu.
,,Pri jej byte," zasmial sa a zabočil k jej bloku.
,,Počkajte ma tu. A Harry na to ani nemysli! Nie v mojom aute!" upozornil ho Niall a ja som sa znova rozosmiala. Harry nahodil výraz ublíženého šteniatka, no keď Niall zabuchol dvere, vrhol sa na moje pery, ako pes na kosť. Opatrne mi rukou zašiel do kraťasov a prechádzal prstami po vnútornej časti stehien. Neubránila som sa a pár krát mu hlasno vzdychla do úst.
Jazyky sa nám preplietali dokopy a zvádzali dalšiu vojnu.
Opatrne mi prešiel ústami po lícach a zastal na krku. Už už sa mi na neho chcel prisať a urobiť tam krásny obrovský cucflek, keď sa dvere z trhnutím otvorili. Harry odomňa odskočil, ako po zásahu elektrickým prúdom a uhladil si vlasy.
,,Niečo som ti vravel," zamrmlal si Niall a podržal otvorené dvere, aby mohla Lav nastúpiť.
,,Ahojte. Snáď, vás nerušíme," povedala a obaja sa rozosmiali.
Niall naštartoval auto a zamierili sme niekam, kam si to vymysleli oni dvaja. Že sa nám tam bude páčiť.
,,Vystupovať," povedal, keď sme zaparkovali.
,,Poď zlatko," zasmial sa Harry a otvoril mi dvere. Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty.
Vystúpili sme na nejakej lúke.
,,Poďte!" zakričal za nami Niall a oni dvaja sa rozbehli po lúke.
,,No poď," zasmial sa Harry, obtočil si ruku okolo mojho pásu a začal ma ťahať za nimi.
O pár metrov ďalej zastali a položili si deku, aby sme sa na ňu mohli usadiť.
Niall vytiahol z košíka chlebíky, ktoré sme pripravili doma. Rýchlo som si z nich odobrala aby sa mi nejaké zvýšili. Oprela som sa o Harryho hruď a nadýchla sa jeho dokonalej vone.
Po hodinke rozprávania zaparkovalo pri našom aute ďalšie auto. Z neho vystúpilo šesť l'udí a vytiahli veci z auta. S úsmevom zamierili k nám.
,,Čavte!" pozdravili nás so smiechom.
,,Akože, kto vám sem dovolil príjsť?" spýtal sa ich Niall so zadržiavaným smiechom.
,,My," žiarivo sa na neho usmiala Danielle, ,,a doniesli sme ešte niečo na jedenie."
,,Dobre, že ste prišli," prikývol a my sme sa rozosmiali.
Rozložili ešte jednu deku aby sme sa tak netlačili a posadali si.
Keďže sa už začínalo zvečernievať, Zayn s Louisom urobili táborák. Niall z niekadial vytiahol gitaru a začal si pobrnkávať.
Harry sa postavil, podal mi ruku a vytiahol ma na nohy. Chytil ma okolo pásu a pomaly so mnou začal tancovať.

,,Let's dance in style,
Let's dance for a while,
Heaven can wait
we're only watching the skies,
Hoping for the best
but expecting the worst,
Are you gonna drop the bomb or not?

Let us die young or let us live forever,
We don't have the power
but we never say never,
Sitting in a sandpit,
Life is a short trip,
The music's for the sad man.

Forever young,
I wanna be,
Forever young,
Do you really want to live forever,
Forever,
Forever young.

Some are like water,
some are like the heat,
Some are like the melody of some other beat,
But sooner or later they all will be gone,
Why don't they stay young?

It's hard to get old without a cause,
I don't want to perish like a fading horse,
youth is like diamonds in the sun,
And diamonds are forever.

Forever young,
I wanna be,
Forever young,
Do you really want to live forever,
Forever,
Or never?

So many adventures couldn't happen today,
So many songs we forgot to play,
So many dreams are swinging out of the blue,
We let 'em come true.

Forever young,
I wanna be,
Forever young (forever),
Do you really want to live Forever? (forever),
Forever (forever),
Forever young..."

Pomaly tancoval a ja som si užívala každý jeho dotyk, ktorý vo mne vyvolával zimomriavky. Nakonci ma chytil za pás a jemne zaklonil. Nahol sa a pobozkal ma. Potom prešiel perami po mojom líci a šeptom mi zaspieval do ucha: ,,Forever young, I wanna be forever young."
Vystrel moj chrbát, stiahol ma naspať na deku a stisol v svojom objatí.
Niall ešte ďalej hral. Wonderwall, This song saved my life, I'm yours, Justinove pesničky a niektoré pesničky od nich.
Na koniec si nechal Little things. Potichu začali spievať všetci chalani.
,,I know you've never loved the sound of your voice on tape,
You never want to know how much you weigh
You still have to squeeze into your jeans
But you're perfect to me," zaspieval mi Harry potichu tak, že mi z toho naskočila husia koža.
,,L'úbim ťa," pošepla som mu.
,,Aj ja teba," odpovedal šťastne.

The End. ;)

Dance Changed My Life - 21. kapitola

Dneska som po dlhom čase otvorila štatistiky (po fakt dlhom, lebo ja ich radšej ani nepozerám :D... vobec sa mi tie čísla tam nepáčia :D) no ale..  6060 zobrazení? :O namiesto tých núl by mohli byť 9... :D :D :D ale na to si ešte počkáme... :) :D Big ĎAKUJEME ;) xx

DCML 21. kapitola
.... min. 13+

Zhlboka som sa nadýchla a rozhodovala sa, čo urobiť.
,,Povedz začo sa ospravedlňuješ, aby som bola v obraze..." povedala som sucho.
,,Že som sa nikomu neozval," pomalým krokom sa ku mne začal približovať. ,,Aaaa..." už bol tesne pri mne a tým ma dostával do kolien. Položila so mu ruku na hruď, aby som ho udržala aspoň pár centimetrov odo mňa. ,,A zato, že som sa správal ako pako." úprimne dokončil.
Uprela som pohľad do zeme a nemohla sa ubrániť úsmevu. Pozrela som mu do očí a nedokázala som spraviť nič iné ako: usmiať sa, povedať: ,,Do riti aj s tebou a s tvojím neodolateľným pohľadom." a pobozkať ho.  Bozkávali sme sa dlho... Bolo to také....náruživé a spontánne. Pokračoval na krku a pomaly mi vyzliekol tričko. Aj ja som z neho dala dole tričko.
Ako sme sa tam tak točili, tak som zazrela okno a neochotne som povedala: ,,Nemali by sme sa niekam odpratať?? Lebo vieš sú tu..." nevedela som súvisle povedať vetu, lebo som bola v takom vytržení. ,,...Okná." konečne som dopovedala.
,,Máš pravdu." zasmial sa Liam pomedzi bozky. ,,Treba ísť na zem...." a aj ja som sa rozosmiala.
Konečne sme sa dostali na zem a to už sme mali obaja nohavice niekde odhodené. A po chvíli nekonečného hrania, konečne prišiel ten moment.....
Nikdy v živote som nemala taký silný orgazmus. A mohla som kričať koľko som chcela, lebo stále hrala hudba. Po najkrajšom sexe v mojom živote sa Liam zvalil vedľa mňa.
,,Dievča, ty by si mala chodiť nahá stále." usmial sa na mňa.
,,Noo... Neviem či by sa ti to tak páčilo ak by sa na mňa mohol pozerať každý chlap...." pozrela som naňho.
,,Máš pravdu.... Radšej si ťa nechám len pre seba." a pobozkal ma.
,,Hmmm... Nemohli by sme sa presunúť... Napríklad na ten gauč??? Je mi to trochu zima. A predsa len, je to podlaha...." opýtala som sa po druhom kole. ,,A mohlo by to byť aj pohodlnejšie...." šibalsky som sa usmiala.
,,Hmmm...." porozmýšľal a vzápätí ma zdvihol na ruky a preniesol na ten gauč. ,,Môže byť??"
,,Hmmm..." blažene som sa usmiala ,,A môžeš pokračovať...." a stiahla som ho naspäť k sebe.
Asi po dvoch hodinách sexu, výkrikov, smiechu a rozprávaní sme sa obliekli a rozhodli sa, že ešte skočíme niekam von, lebo po tej NAMÁHAVEJ ČINNOSTI sme vyhladli.
Zobrali sme si pizzu do ruky a išli sme do parku.  Nejak nám nebolo do reči a tak sme si len sadli a mlčky jedli pizzu. Nemohla som sa prestať usmievať a videla som, že ani on. Pozrela som mu do očí a spýtala sa, samozrejme s úsmevom: ,,Aj ty máš taký skvelý pocit??"
Liam sa usmial ešte viac, ak sa to vôbec dalo, a povedal: ,,Nepamätám si, že by som niekedy po sexe mal takýto ÚŽASNÝ pocit. Vlastne som ho nemal ešte nikdy..."
,,Ani ja......... Hmmm..... Nechcela som to tam vtedy rozoberať, lebo už som len myslela na to kedy mi to konečne spravíš, no.... Ako to, že si prišiel?? Prečo?" zmenila som tému, aj keď som veľmi nechcela, no musela som sa opýtať.
,,Nuž... Hneď ako si odišla bola na mňa uvalená kliatba "spýtavého pohľadu" ..." zasmial sa Liam, a ja s ním.
,,No, ale hlavne.... Zayn ma dobreže nezbil, lebo on s tebou nespal a vravel niečo o minulosti. Ja som odmietal priznať, že si s ním nespala aj keď som to dobre vedel...." sklopil zrak, ,,... a napokon som z neho dostal prečo za tebou prišiel. Povedal všetko a.... Všetkým."
,,Ja ho zabijem...." skočila som mu do toho.
Liam na mňa pozrel a pokračoval: ,,Prečo si mi to nepovedala?? Veď ja by som to chápal..."
,,Pre toto Liam." zosmutnela som. ,,Lebo by si ma ľutoval..."
,,To nie je pravda..."
,,Ale je! Liam ja nepotrebujem aby si ma ľutoval za to čo sa mi stalo v minulosti. Ja chcem, aby si si ma vážil, za to čo som teraz." pozrela som naňho a mala som strašnú chuť plakať, ale nemala som už čo. Za posledných pár dní som sa toľko naplakala, že už som v podstate nemala čo plakať....
,,Do prčic." smutne som sa pozrela na Liama, ,,Myslíš si, že spolu vydržíme??? Veď sa na nás pozri. Nehádame sa len počas bozkávania a sexu..."
,,No... V podstate to je pravda, ale za ten pokus to stojí. Nemyslíš??.... Ak povieš nie tak ma riadne nasereš." dopovedal ku koncu.
,,Dnes by to bolo už druhýkrát..." zasmiala som sa. ,,Hmm.... Ale aspoň kvôli sexu by sme spolu mohli zostať.... Ide nám to dobre." zaškerila som sa.
,,Tak to môžem len potvrdiť...." aj on sa usmial. ,,Aj to ostatné príde. Aj tak. Mala si 5-mesačnú pauzu od vzťahov nie???"
,,To odkiaľ vieš?? Bože to som ti toho toľko povedala???" zasmiala som sa.
,,No dobre. Poď..." chytil ma za ruku  a ťahal preč.
,,Počkaj kam??"
,,Ku mne...." povedal ako samozrejmosť.
,,A... Čo??" nechápala som.
,,Vieš, lebo tu, ťa nemôžem ani pobozkať... A chcem mať pekné spomienky na môj byt v súvislosti s tebou.... Pokiaľ sme ešte spolu." zasmial sa.
Ani som nestihla protestovať a už som sedela v aute.
Nejakými uličkami sme sa rýchlo dostali k jeho "appartment house" a vošli doň zadným vchodom.

Forever Young - *32. kapitola*

Povodne mal byť epilóg toto, ale no.. :D Proste nemala by som pokoj na duši, pokial' by nebol Niall (a ja :D) šťastnýí... ;) :DD Zajtra/štvrtok bude epilóg... Podl'a nálady... ;) :D
Nový príbeh, začnem pravdepodobne (na 95%) pridávať až okolo 4.3., takže si dovtedy budete musieť počkať... ;) Je to hlavne preto, lebo asi nebudem mať 2 týždne wifi... :D
No, ale užite si časť... ;D So všetkou láskou, vaša Lav, ktorá sa poctivo ulieva zo školy ;DDD ;*

*32. kapitola*

Harry si položil ruku na moj pás a stiahol ma na svoje kolená.
,,Som neuveritel'ne rada, že je po tom," usmiala som sa a položila si svoje ruky okolo jeho krku.
,,Aj ja. Neviem, čo by som tam robil," venoval mi jeden krátky bozk, ,,neveril som, že sa z tamadial' dostanem. Asi sa stal zázrak."
Zázrak, v podobe Liama - zasmiala som sa v hlave.
,,Sme tu, lásočky!" zvolal od dverí Liam a Niall sa rozosmial.
Do izby sa dovalili ostatní so širokými úsmevmi na perách. Veď kto by sa netešil?
,,Myslím, že nám dlžíte vysvetlenie," povedal Louis a pohl'adom prebehol po Harrym, mne a zastal pri Liamovi.
,,Ale, to by zaujímalo aj mňa," povedal Harry a jemne sa odomňa odtiahol.
Kusla som si do pery a pozrela na Liama a Nialla, ktorí sa pozerali na mňa. Hlavou som im naznačila, aby začali oni.
,,Keďže oni dva sú leniví vysvetl'ovať, začnem ja," povedal Niall, keď si všimol naše neisté pohl'ady.
,,V našom svete existujú l'udia s nadprirodzenými schopnosťami, ako napríklad anjeli, upíri, veštice," potichu sa zasmial.
,,Niall chcel povedať, človek, ktorý vie manipulovať s minulosťou a budúcnosťou," opravil ho Liam.
,,No, veď veštica," zasmial sa Niall a pokračoval, ,,majú aj iné schopnosti, ale o tom po tom."
,,A Harry je upír?" opýtal sa Zayn a Harry prikývol.
,,A máš aj tesáky?" spýtal sa Louis, ,,ukážeš mi ich?"
,,Jasné, že ti ich ukáže," zasmiala som sa.
Harry pretočil očami a široko sa usmial, čím ukázal svoje biele tesáky.
,,Týmto si prepichol Simonovi hrdlo? Vyzerajú byť tupé," skonštatoval Zayn.
,,Kol'ko l'udí si tým zabil?" spýtal sa Louis.
,,Len pár," usmial sa ,,stoviek," dopovedala som za neho šeptom.
,,Tol'ko? A ešte stále im piješ krv?" povedal Zayn.
,,Neboj, už nie," pokrútil hlavou a silno ma objal okolo pásu, ,,teda, pokial' to nie je nutné. Predsa, musím z niečoho žiť."
,,Kvoli Em?"
,,Áno. Takto sme sa spoznali. Trochu netypické prvé stretnutie," zasmiala som sa.
,,Nestretli ste sa prvýkrát v rádiu?"
,,Nie, to bolo asi tri týždne po tom, ako sme sa stretli prvýkrát," povedal Harry.
,,A čo sa stalo keď ste sa spoznali?" pobádal nás Louis, aby sme mu to vysvetlili.
,,Premenil som ju," uškrnul sa, ,,na upírku. Neúmyselne, ale teraz som nenormálne šťastný, že som ju vtedy kusol."
,,Počkaj. Kusol, je dosť mierne povedané. Doslova si ma znásilnil a vysal zo mňa všetku krv. Zabil si ma. Ale, áno, vlasne si ma aj kusol," zasmiala som sa.
,,To vážne?" povedali naraz Zayn s Louisom. Prikývla som.
,,Takže ty si tiež upírka, rovnako, ako Haz?" povedal šokovane Louis a ja som s úsmevom znova prikývla.
,,Tá najkrajšia," žmurkol Harry.
,,No, Niall, teraz možeš pokračovať," kývla som mu.
,,Počkať. Oni sú tiež niečo?" spýtal sa ma Harry.
,,Uvidíš," žmurkla som a obrátila sa naspať na Nialla.
,,Ako som spomínal, je tu naša veštica, ale aby sa Liam neurazil, človek, ktorý manipuluje s budúcnosťou a minulosťou. Vlasne, je to dovod, vďaka čomu Harry teraz nesedí v nejak smradl'avej cele, ale je tu s nami. Tak trošku sme manipulovali s budúcnosťou," zasmial sa Niall.
,,Definuj slovo, trošku," povedal Harry.
,,Trošku dosť," povedala som s úsmevom.
,,Ty a Niall?" spýtal sa Zayn.
,,Nie tak celkom. Ja s Niallom sme len pomáhali Liamovi."
,,Takže, aby som si to upresnil. Harry je upír, ty si upírka. Liam je veštica. Upravil súd tak, aby Harryho pustili a Paula poslali sedieť? A čo je v tom Niall?" povedal Louis.
,,Ja som ten najzlatší, najňuňavejší, najkrajší a najlepší chalan na svete. Taký anjelik. Doslova," zasmial sa.
,,Jasné Nialler. Tú prvú vetu si vymyslel," pokrútila som hlavou a on mi na oplátku vyplazil jazyk.
,,Niall je anjel," upresnil Liam s úsmevom.
Zayn s Louisom na nás šokovane pozerali s otvorenými ústami.
,,Toto ste nám tajili?" spýtal sa Louis po chvíli.
,,Prečo som o vás nevedel?" opýtal sa ich Harry.
,,Nevedeli sme, ako ti to povedať," nesmelo sa usmial Niall a prehrabol si rukou vlasy.
Nastalo to trápne ticho, ktoré nikto nevedel prerušiť.
,,Inak, Niall, niečo pre teba mám," usmial sa Harry, ,,dám ti jedno číslo. Pozvi ju von." Nadiktoval mu číslo a Niall zmizol na poschodí. Pravdepodobne jej išiel zavolať.
,,Kto to je?" opýtala som sa ho.
,,Jedna baba, ktorú som stretol. Čistý Niall. Napadlo mi, že by si mohli rozumieť," usmial sa, čím odhalil svoje jamky v lícach a ja som mu musela dať pusu.
Ešte chvíl'u sme tam sedeli, keď zišiel Niall dole.
,,No čo, ako to dopadlo?" zasmiala som sa.
,,Nó," zamrmlal si, ,,nie som si istý, či to predýcha," zasmial sa, po čom sme sa rozosmiali aj my ostatní.

Forever Young - *31. kapitola*

K časti (a celkovo k Liamovi v príbehu)- keď sa chce LEN pozrieť do minulosti alebo budúcnosti, tak mu stačí pozrieť sa... :) Ale keď sa s ňou chce doslova hrať... :D Uvidíte v časti... ;)
Your sexiest unicorn, ktorá od rána leží v posteli :D - Lav xx Enjoy

*31. kapitola*

,,Výjde to?" opýtala som sa Liama, keď sme klesli na sedadlá v čakárni.
,,Modli sa, aby vyšlo," povedal a ja som si pošúchala ruky o seba, aby som vytvorila aspoň trochu tepla v tejto studenej hale.
,,Aj tak stále nechápem, prečo si tam nemohol ísť ty, ale Niall mohol," pokrútila som hlavou.
,,Ani ja, ale musíme dúfať, že sa to podarí," usmial sa na mňa a chytil moje dlane do svojích, čím ich aspoň trochu zohrial, ,,lepšie?"
,,Ďakujem," venovala som mu úsmev a skontrolovala čas, ,,každú chvíl'u by mali začať."
,,Neboj, klapne to," povedal presvedčivo a ja som tomu v štipku duše uverila.
Oprela som sa o kreslo a pohl'adom hypnotizovala dvere, ktorými mali každú chvíl'u vojsť dnu.
Dvere sa otvorili a do vnútra sa dostal závan studeného vzduchu. Zdvihla som hlavu a uprela tam pohl'ad. Kráčali tam asi šiesti policajti a medzi nimi on. Harry.
Keď ma zbadal, v očiach sa mu zaleskli iskričky šťastia. Usmiala som sa na neho, no viac som nestihla, pretože prešiel mosadznými dverami, ktoré sa hneď za ním zabuchli.
,,Klapne to," usmial sa Liam a mne v tom momente zazvonil mobil.

"Všetko je pripravené, už tu sú všetci - začíname. Ideš Liam. N"

Musíme mať predsa informácie z prvej ruky a SMSkovanie s Niallom je jediný možný sposob.
,,Možeš začať," usmiala som sa na neho a on zavrel oči. Niečo si začal mrmlať.

"Deje sa už niečo? E"

"Zatial' nič. Čo ak to nevyjde?? N"

Čo ak to neklapne? Musí to výjsť.

"Neboj, Liam na tom pracuje. Ak by sa niečo dialo, PÍŠ! E"

Zamkla som mobil a uprela zrak na Liama, ktorý si ešte stále niečo mrmlal, no teraz si už začal šúchať ruky.
Najprv som nič nevidela, no pomaly sa na jeho rukách objavilo malé svetielko, ktoré sa postupne zvačšovalo a menilo farby.
Keď nabralo istú vel'kosť, Liam s trhnutím otvoril oči.
,,Dobre, teraz to už všetko pojde," usmial sa a položil to na stolček medzi nami.
,,Čo s tým plánuješ robiť?" opýtala som sa ho neveriacky, keď do toho strčil ruky.
,,Zahráme sa. Hrala si niekedy playstation?" usmial sa a ja som prikývla.
,,Tak toto funguje podobne," povedal a vytiahol niečo ako dva joysticky. Jeden si nechal a druhý mi podal do ruky.
,,Je to jednoduché, pozri. Tu je sieň. Tu Harry, tu sudca, tu Paul a tu ostatný," ukázal do hmoty, v ktorej sa pomaly vykreslil obraz, ,,my ich teraz ovládame."
,,Wau," zašepkala som udivene.
,,Sleduj," zasmial sa a začal stláčať tlačítka.
Harry podišiel ku sudcovi a začal mu niečo hovoriť, keď mi cinkla SMS.

"Vznáša sa tu taký kvázi fialový prach. H si ho všimol a je z neho trochu nervózny. Čo teraz? N"

,,Liam, v sále je fialový prach, tipujem, že z tohto," povedala som a on prikývol, ,,Harry si ho všimol, čo teraz?"
,,Vadí mu to?"
,,Podl'a Nialla ho to znervózňuje."
,,Fajn, vezmi si to," kývol na moj joystick, položený na stole,,,je to úplne jednoduché. Klikni na Harryho." Poslušne som na neho klikla a rozbalila sa mi pri ňom ponuka vecí.
,,Nájdi si kolónku Ukl'udnenie. Klikni na ňu a potom daj okamžitý účinok," zasmial sa a ja som to urobila. Bolo to prekvapivo l'ahké.
,,Ide ti to," zasmial sa.

"Už je mu lepšie? Dúfam, že som to nepokazila :D E"

"Ovel'a ;) N"

,,Všetko ide podl'a plánu." Liam sa uškrnul a ďalej tam klikal. Všímala som si l'udí, ktorí ho zaujímali najviac - sudca, Harry a Paul.
,,Sakra," zanadával si potichu.
,,Čo sa stalo?" opýtala som sa.
,,Neviem ktorého idiota, napadlo dávať vety 'Klame!' a 'Rád nosím termospodky.' k sebe," zahundral si.
Chcela som sa spýtať, čo tým myslel, no nestihla som, pretože ma prerušil moj mobil.

"Prečo Paul povedal po Námietka - Rád nosím termospodky?? L, práve si rozosmial celú súdnu sieň. Congratz bro. :DDDD N"

"Že to bol preklep. :D E"

"Tak určité. L nás chcel pobaviť. N"

,,Rozosmial si celú súdnu sieň, Liam," oznámila som mu a on sa uchcetol.
,,Čo už," mykol plecami.

"Harry sa obhajuje - prekvapivo dobre! N"

"L sa už hádam nepreklepne. :D E"

"No, to by bol trapas :D N"

"Sadá si naspať a stavia sa Paul. Ak teraz povie, že na sebe nemá ponožky, budem sa smiať :D :D N"

"Všetko je možné:D E"

"Počkaj. Vraví, že sa priznáva, že to na H ušil on, že zabil Simona a že má rád gumenných medvedíkov?! Liam!! :DDD E"

,,Gumený medvedíci?" rozosmiala som sa.
,,Malo to byť, že za to ponesie hoc aké následky, no čo už," zasmial sa.

"Za to ponesie hoci aké následky = gumený medvedíci. :DDD Liamova logika E"

"Jój, Liam zabíja systém :D :D Súd sa končí a H je vol'ný!! Party hard! Paul ide sedieť na dosť dlho! Fuck yea! :D Balte to, lebo o chvíl'u sa tam dovalia l'udia. N"

,,Liam, zabal' to," povedala som mu, on prikývol a ešte tam niečo naťukal.
Potom rýchlo vložil joysticky do vnútra a zgúl'al to na malú guličku, vel'kú ani nie ako centimeter.
,,Čo s ňou spravíš?" opýtala som sa ho. On neodpovedal, len ju prehltol.
,,Čokoládová," pošepkal a ja som sa rozosmiala.
,,Vážne, Liam?" smiala som sa a on vážne prikývol i keď mu cukalo kútikmi úst do úsmevu.
Dvere sa otvorili a z nich začali vychádzať l'udia.
Oni dvaja boli medzi poslednými. Hneď ako som ho uvidela, rozbehla som sa k nemu a vrhla sa do jeho náruče. Silno ma objal okolo pásu a zatočil so mnou.
,,Bože som tak rád, že som z toho vonku," zasmial sa, ,,aj keď to bolo divné, lebo podl'a všetkých bola toto len formalita. Mal som ísť sedieť tak či tak."
,,V zázraky treba veriť," usmiala som sa a žmurkla na Liama, ,,ale teraz poďme domov."

Dance Changed My Life - 20. kapitola

20... :) Takže si prečítajte a nechajte komentár... ;) xx - L

DCML 20. kapitola
Zase ďalšie "Prepáč mi..."

Zaklopala som a čakala kým niekto neotvorí. Bola som tak zamyslená a nedočkavá, že som povedala ,,Čavko!" a ani som nevedela komu.

Pozrela som na človeka stojaceho vo dverách a zostala stáť ako obarená.
,,Ty?!?!" na nič viac som sa v tom stave nezmohla.
Bolo vidieť, že aj on bol zjavne vedľa z toho, že ma vidí.
,,Čo tu?? Čo tu robíš?!?!" bezmocne som sa opýtala a v mojom vnútri som zvádzala boj sama so sebou. Na jednej strane som mu chcela skočiť okolo krku a na druhej som ho chcela minimálne prizabiť.
Pozerala som do očí Liamovi.
,,Čo tu do prčic?!?!...." zvýšila som hlas, no nestihla som dopovedať, lebo Liam ma surovo vtiahol do domu a zabuchol za mnou dvere.
,,Nič Angela. Ja tu nič nerobím, len tu bývam!!!" povedal naštvane. Zjavne sa spamätal skôr ako ja.
,,Nie, ja sa ťa pýtam čo tu robíš teraz!! Nemal si byť náhodou niekde "stratený" ?!?!" opýtala som sa rovnako naštvane ako on.
Nič na to nepovedal, len sa otočil a zamieril do obývačky.
,,Hej!!!!" skríkla som. ,,Rozprávam sa s tebou tak sa láskavo aspoň otoč ku mne!" chytila som ho za lakeť. Presne tak, ako vtedy pri výťahu keď nás so Zaynom našiel v to osudné ráno.
Pozrel mi do očí a povedal chladným hlasom: ,,Ty mi máš čo hovoriť o slušnosti." a to "slušnosti" ironicky zvýraznil.
Nechápavo som naňho pozrela a on pokračoval: ,,Tebe veľmi nevadilo, že už si zadaná keď si si s ním užívala..."
,,Ja som s ním nespala!!!!!!!!" vykríkla som tak, že ma muselo byť počuť až von. Praskli mi nervy a už som to nevydržala. ,,Ja som s ním nespala, tak si to láskavo zapamätaj! Nie vždy je všetko tak, ako to vyzerá! Tak si si to mohol nechať vysvetliť!" ku koncu som sa skľudnila, ale to už bolo nablízku celé osadenstvo domu.
Videla som v Liamových očiach, že na jednu sekundu porozmýšľal nad možnosťou, že som so Zaynom nespala, no rýchlo ju zamietol a do očí sa mu vrátil hnev.
,,A ako by si to chcela vysvetliť hmm??? To by ma veľmi zaujímalo čo by si si vymyslela." posmešne povedal.
A trafil.... Nevedela som čo mu mám povedať. Čo som mu mala začať rozprávať cely príbeh??? Nevedela som ako to tak v skratke povedať. ,,Je to dlhší príbeh.... Ja..."
,,Tak vidíš...." posmešne sa usmial.
,,Liam ešte raz ti opakujem, že som s ním NESPALA!!!! A ty to vieš. Tak prečo si to, do prčic nepriznáš!!!" vybuchla som a otočila sa na Louisa. ,,A ty??? Prečo si mi do riti nezavolal?!?!" Louis na mňa len bezradne pozeral. ,,Ja... Ja nevedel som, že prišiel.... Vážne. Kedy si vlastne prišiel??" pozrel na Liama.
,,Ja... Len teraz..."
,,Kde si to vlastne zmizol??? To si ani nemohol napísať SMS?!?!" teraz som sa opýtala ja.
,,Angela ak si si nevšimla tak som už dospelý a nemusím sa každého pýtať na povolenie!"
,,Vieš čo, ty si taký pako!" už som mu vypľula do ksichtu. ,,Stačilo ak by si napísal jednu posranú SMS-ku. Hocikomu... Vieš ty si to neuvedomuješ, no niekto sa o teba aj zaujíma a stará. A tak ho trochu trápi ak niekam odídeš a nedáš o sebe vedieť!!"
,,Teba asi tak veľmi nie..."
,,Kvôli TEBE som sa nevedela ani USMIAŤ, ani VYSPAŤ, dokonca ani NAJESŤ!!!! A nielen keď si niekam odišiel." vykričala som mu a moje slová zostali vysieť vo vzduchu.
,,My asi pôjdeme...." ozval sa zozadu Louis.
,,Nie zostaňte to JA už som na odchode." povedala som chladným hlasom a ani na sekundu som nespustila oči z Liama.
Nič nepovedal a tak sme sa obaja v tom istom okamihu otočili a každý išli opačným smerom. Vyšla som z ich domu a náhlila sa k autu. Snažila som sa udržať čo najdlhšie, no ešte pred autom som to nevydržala a rozplakala sa. Aj keď s plačom som rýchlo odomkla auto a sadla si na sedadlo vodiča. Urobila som ešte jeden vzlyk a ovládla sa. Utrela som si slzy z líc a chladne sa pozrela pred seba.
Naštartovala som a odišla.
Asi po 10 minútach som parkovala a vystupovala z auta.
Začalo pršať, tak som sa pousmiala, že to je presne ako vo všetkých filmoch. Len s tým rozdielom, že ja som nebola vo filme. Odomkla som dvere, vybehla po schodoch, odomkla ďalšie dvere a vošla som do mojej sály. To bolo jediné miesto kde som vtedy chcela byť. Chcela som si len pustiť hudbu a proste tam byť..... Aj keď mi to tam celé pripomínalo JEHO. Chcela som tam byť.
Vybrala som z kabelky USB zasunula ho do notebooku a pustila som na plné pecky prvé čo mi naskočilo na monitore. Nikdy som nechápala, prečo tu urobili aj zvukovú izoláciu, no teraz mi to prišlo úplne vhod. Neplánovala som ísť dnes v noci domov. Chcela som len počúvať hudbu, tu.
Postavila som sa pred zrkadlá, zhodila som zo seba mikinu a pomaly som všetky svoje emócie nechala plynúť spoločne s hudbou. V podstate som vytancovala ten hnev, no smútok zostal. Ten sa len tak ľahko nepominie....
Po nejakom čase som sa mierne zadýchala a išla mi jedna z mojich depresívnych piesní. Chcela som ju ísť vypnúť, no pokiaľ som to stihla spraviť, na povrh sa vyplavil smútok.
Vtedy som dosiahla asi najvyšší bod bezradnosti, lebo som sa nedokázala pohnúť. Nevedela som sa ovládať. Nevedela som ani tancovať, proste som sa nejak ocitla na zemi a začala plakať.... Plakala som celú pesničku (čo mala asi 6 minút) a potom sa spustila taká funky pieseň, pri ktorej som sa vždy smiala. A ani teraz tomu nebolo inak.... Slzy som si utrela, pomaly sa postavila a cítila som, že sa mi uľavilo. Plač občas pomáha... A vtedy bola presne tá chvíľa.
Dala som tú hudbu trohu tichšie, napila sa vody, ktorú som si kúpila ešte ráno v "mojej" dedinke a hodila som sa na gauč.
Cítila som sa ako keby som mala mrle v zadku, lebo po chvíli som sa zase postavila a začala sa rozťahovať. Pozrela som do zrkadiel a zbadala som nejakú osobu. Najprv mi nedocvaklo a až keď som sa naňho pozrela tretíkrát mi došlo, že tam niekto stojí a hlavne KTO tam stojí. Otočila som sa tvárou k nemu a len som naňho pozerala.
Opieral sa o stenu a pozeral na mňa. Na chvíľu potom pozrel do zeme a povedal: ,,Prepáč mi...."

Forever Young - *30. kapitola*

Sa vám divím, že ste to so mnou vydržali... 30 kapitol... Ci boha..:D To už tol'ko? Ani sa mi nezdá... :D No, každopádne, poprosím VEL'A komentárov... ;) :D
V tejto kapitole pochopíte, prečo som nikdy nenapísala Emine priezvisko... (A nie, nebolo to preto, lebo som ho nemala vymyslené!! :D)
And... I've questions... ;) Ohl'adom nového príbehu... :D
1.Bude moc vadiť, keď tam budú nadávky? Či mám hl'adať synonymá (poprípade hviezdičky :D)
2. Mám písať len z pohl'adu baby, alebo aj z pohl'adu chalana? (resp. chalanov) :D Ak budem len z jej pohl'adu, bude to viac... Napínavé, lebo tam nebudú vysvetlené všetky veci :D
So, what do you think?? :D Dajte mi vedieť do komentov!! :D

*30. kapitola*

*EM*

,,Zbohom Harry," šepla som a poslala mu vzdušný bozk. Otočila som sa a urobila som jeden krok. Vedela som, čo príde. On zdvihne zbraň a vystrelí - no mimo - zámerne.
,,Harry, nie!" začula som zakričať Liama.
Toto nebolo v pláne. Otočila som hlavu a zbadala Harryho, ktorý naštvane pristál na ňom, ktorému vyletela zbraň z ruky. Zubami sa mu blížil k hrdlu. Rozbehla som sa za ním, no Niall bol rýchlejší. Chytil ho za plecia a silno ním trhol dozadu. No nepomohlo to. Harryho zuby sa zaborili do jeho krku, ako to šťavnatého sandwichu. Zayn a Louis na neho len neveriacky pozerali. Hodila som očkom po Liamovi, ktorý neprítomne hl'adel.
Všetko sa pokazilo.
Prečo si vyskočil, Harry? Prečo si to pokazil?
Simon sa po pár sekundách prestal hýbať a ochabol pod Harrym. Niall ho konečne od neho odtrhol.
,,Bože Harry," zamrmlala som si zlomeným hlasom.
,,Em," pošepol a rýchlo ma objal. Len som neprítomne hl'adela na jeho telo bez známky života.
,,Bože moj, Harry. Ty si ho zabil," povedala som potichu a oči mi začali vlhnúť, ,,prečo si to spravil?"
,,Chcel zabiť teba!" odvetil, pevne ma chytil za ramená a pozrel mi do očí, ,,prečo plačeš?"
,,On ma nechcel zabiť. Nemal ma rád, no to neznamená, že by ma chcel zabiť. No ale teraz. Teraz je všetkému koniec," šepla som. Pustil moje ramená a ja som klesla na zem. Ruku som si položila na jeho hruď a márne zadržiavala slzy. Rozplakala som sa.
,,Deje sa niečo?" opýtal sa ma.
Neodpovedala som. Len som plakala. Nedokázala som zo seba dostať ani slovo.
,,Em?" šepol a kl'akol si ku mne. Objal ma okolo pliec a sledoval, ako plačem. Nechápal moje slzy.
,,Pamatáš, ako som ti rozprávala o tom, že sa nerozprávam s mojím otcom, lebo mi dáva za vinu maminu smrť? Aj keď viem, že ma má rád, no ešte sa z toho nespamatal a ja ho mám rada tiež?" opýtala som sa cez slzy a videla, ako prikývol i keď nechápal.
,,Simon bol moj otec," zašepkala som sotva počutel'ne. Poriadne ho to zaskočilo.
,,Je mi to strašne l'úto. Keby som vedel, nezabijem ho!" povedal rýchlo.
,,Teraz to už je jedno," pokrútila som hlavou, ,,všetko je stratené. Celá tvoja kariéra. Celá vaša kariéra."
,,Čože?" spýtali sa naraz Harry, Zayn, Louis a Niall.
,,Presne ako vraví Em. Všetkému je koniec. Je mi to l'úto chalani," povedal Liam.
,,Prečo?" opýtal sa Zayn.
,,Kvoli Harryho chybe," zasmial sa škodoradostne Paul.
,,Akej chybe?" opýtal sa Harry nechápavo. Len ja, Liam a Paul sme vedeli, čo myslí.
,,Kvoli akej chybe?" zopakoval Harry.
,,Už je neskoro," pokrútil Liam hlavou a ja som si povzdychla. Stratím ho.
Stratím Harryho.
,,Z tohto sa nedostanem," pošepla som smutne.
,,Čo sa tu deje? Liam? Em? O čom viete, o čom my nie?" spýtal sa Louis, ,,a čo sa tu stalo? Harry?"
,,Myslím, že je na čase ísť s pravdou von," povzdychol si Harry.
,,Harry, nie! Aspoň teraz ma poslúchni a nerob to!" prikázal mu Liam a ja som dúfala, že bude mlčať.
,,Prečo?" spýtal sa nechápavo.
,,Proste mu ver," zašomrala som si.
Z vonku sa ozvala húkačka a blikajúce modro- červené svetlo.
,,Čo sa sakra deje?" opýtal sa Harry.
,,Paul zavolal políciu," šepla som naraz s Liamom.
Dnu vtrhli šiesti policajti a rozhliadli sa po miestnosti. Pohl'ad im padol na Simonove telo, na zbraň ležiacu pri Harryho nohách, na Harryho tričko, ktoré zdobil fl'ak od krvi.
,,Kto to bol?" opýtal sa jeden Paula a on ukázal na Harryho.
Dvaja policajti ho chytili a rýchlo mu spútali ruky za chrbtom.
,,Nie!" vykríkol Harry.
Ja som chcela robiť to isté. Kričať, kopať, búriť sa. No nedokázala som zo seba vydať ani slovo. Otriaslo to so mnou. Len som so slzami v očiach sledovala, ako ho odvádzajú do auta a ako sa pri tom on búri, ako kričí, ako nadáva, ako kope.
,,Má, čo si zaslúži," odvrkol Paul a zmizol v dverách.
V miestnosti som zostala ja a štyria chalani. Štyria chalani, no piaty chýbal.
Skončil sa im sen? Kvoli manažérom? Kvoli jednému chalanovi, ktorý chcel chrániť svoju priatel'ku?
Nedá sa mu nejako pomocť? Niečo zmeniť?
Rozhliadla som sa po chalanoch, ktorí mali pravdepodobne rovnaké myšlienky ako ja.
,,Je mi to l'úto. Toto je moja chyba. Možte ma nenávidieť," povedala som smutne.
,,Už nie je šanca?" opýtal sa Zayn.
,,Nie. Nevieme zmeniť minulosť," pokrútil hlavou Louis.
,,Liam!" vykríkli sme naraz s Niallom a on sa rozosmial.

Dance Changed My Life - 19. kapitola

Nejako opustil pocit, že mi ide geografia... :D Joj, to budú výsledky... Strašne sa "teším".. :D  :D Taže asi tak... Sarah vie o čom vravím... ;) :D
Prišla som na to, že pri Justinovom acoustickom albume sa úžasne píše... Pracujem na novom príbehu, takže sa máte na čo tešiť... ;) Mám pri tom rozrobené ešte aj jedno menšie prekvapenie ale psst! :D
A v poslednom rade, sorry, že som nič nedávala od pondelka, ale bola som lenivá... ;D - L

DCML 19. kapitola
Život sa mi rúca ďalej....

Na displeji svietilo 10 neprijatých hovorov a 2 správy.
Jedna správa od Tanye a jedna od Louisa+2 hovory od Tanye a zopár od Louisa, Nialla, Harryho a Zayna.
Tanya písala: "Čaves slečna. Mohla by si sa ozvať, lebo niekto sa o teba aj stará ;). Kde si ?čo porabaš?? :* ozvi sa...."
A Louis písal: ,,Angie ozvi sa. Čo najskôr...."
Fíha.... To je veľmi vážna správa. Hlavne ak také niečo napíše Louis.
Rýchlo som vytočila jeho číslo a čakala na odpoveď.
,,Angela? Ahoj. Kde si?? Prečo si nezdvíhala??" na moje dnešné tempo to bolo veľmi veľa naraz. A navyše ešte aj Louisov vážny tón...
,,Ahoj ja... To je jedno. Dnes som si trochu vyrazila... Prečo?? Máš nejaký vážny hlas, si v pohode???" začala som rozhovor.
,,No dobre ak mi nechceš povedať kde si tak mi aspoň povedz či si sama... Teda či si s Liamom..."
,,Ja... Nie, nie som s ním prečo???" odpovedala som so zlou predtuchou.
Louis neodpovedal a tým len potvrďoval moju zlú predtuchu. ,,Louis ČO sa stalo???" spýtala som sa rázne. ,,Louis?!?! Hovor!!!" stále neodpovedal.
,,Nooo zatiaľ nič." po chvíli prehovoril.
,,Louis!!!"
,,No dobre, dobre.... No.... Nevieme nájsť Liama..." vyslovil nakoniec.
Zostala som stáť ako prikovaná. Ústa otvorené, telo vyčerpané a duša dobitá. Cítila som sa ako fackovací panák. Život mi dnes uštedril pár bolestivých rán a ja som toho už mala dosť. ,,To nemyslíš vážne!!!" skleslo som vyslovila.
,,Angela, ale ono to v podstate nič neznamená.... Možno len chcel byť jeden deň sám... Po tom čo sa medzi vami stalo." dodal neisto ku koncu.
Z toho všetkého som si až musela sadnúť. ,,A volali ste mu??? Ja neviem pozerali ste sa uňho, a ja neviem... U rodičov??" spamätala som sa po chvíli a začala zo seba chrliť.
,,Jasné všetko. Volali sme aj jeho rodičom, ale vraveli, že nie.... A nevieš náhodou TY kde by mohol byť??" opatrne sa opýtal.
,,Hmmm...... Ja nie. Nenapadá mi nič.... Och bože....." vzdychla som.
,,Angie si v pohode???" starostlivo sa ma opýtal.
,,Ja neviem..... Nie, nie som v pohode. No dám sa dokopy... Zajtra ráno sa vrátim do mesta. Mám prísť ku Vám???"
,,Keď môžeš.... A prosím ťa skúsiš mu zavolať???"
,,Ja......" veľmi som chcela povedať áno, no nejaká hrdosť alebo niečo také mi to nechcelo dovoliť.
,,Prosím, prosím." prosíkal Louis.
,,No dobre skúsim....." nakoniec som sa zlomila.
,,Vďaka...."
,,Ja ďakujem..." usmiala som sa.
,,Začo??" čudoval sa.
,,Mám na to svoje dôvody...." šibalsky som sa usmiala.
,,No jak myslíš..." nedôverčivo povedal.
,,Tak sa zatiaľ maj.... A keby niečo nové tak mi okamžite volaj! Je ti to jasné??"
,,Rozkaz šéfka." zasmial sa Loui.
,,Tak sa mi to páči!" usmiala som sa aj ja. Nechápala som tomu, no normálne som sa tešila. Bola som tak happy. Nerozumela som až pokiaľ som mu nezložila a nepocítila strašnú túžbu..... Vytočiť jedno číslo. A vedela som presne koho. Tešila som sa z toho, že možno budem počuť Liamov hlas. Preboha, ja som sa tešila z takej somariny, ktorá sa ani nemusí stať, lebo mi nemusí zdvihnúť. To už na mňa bolo veľa. Zobrala som mobil a zavolala mu.
Neviem čo som od toho očakávala. Samozrejme..... Nezdvíhal. ,,Ty si taká krava!!!!" povedala som sama sebe. Cítila som sa tak sklamaná.... Och, načo som sa to tešila??? .... Musím zo sebou niečo robiť, lebo takto to ďalej nejde! Rozhodla som sa v duchu. A začnem tým, že sa dám do stavu na spanie a poriadne sa vyspím.
Síce som si ľahala do postele s tým hrozným pocitom bezmocnosti, lebo som vôbec nevedela kde v prdeli môže byť Liam, a či vôbec je v poriadku. A moja ďalšia predstava bola, samozrejme, Liam s nejakým dievčaťom. Po tej predstave som, neviem prečo, dostala strašnú chuť zabíjať. Ten pocit bol úplne odporný, dotieravý a nevedela som ho pustiť z hlavy. Strašne ma tá predstava bolela.... No nakoniec som po hodine prehovárania sa, zaspala.
Neviem akým zázračným spôsobom, no ráno som sa zobudila v celku vyspatá aj keď som sa ešte stále cítila "dobitá" životom.
Rýchlo som sa umyla, učesala, pobalila a vydala sa na cestu späť do Londýna, ale už s trošičku iným názorom na svet. Alebo aspoň na zopár vecí. Urobila som zopár zásadných rozhodnutí podľa ktorých sa budem riadiť. 
Po ceste som sa ešte raz zastavila u Ellie a povedala jej, nech sa pripraví, že na ďalší týždeň ju beriem do Londýna. A taktiež som jej povedala o jej stave. Nechcela som to pred ňou už dlhšie tajiť a na moje udivenie to zobrala priam zo smiechom a povedala, že vraj cítila, že niečo nie je v poriadku. Strávila som tam celý obed a celý čas som kontrolovala mobil (kvôli Liamovi). Ak som sa naňho nepozrela ten deň minimálne 1 000-krát, tak ani raz.
Keď som prichádzala do mesta bolo už niečo po 17:00 a tak som mierila priamo k domu chalanov.
Zaklopala som a čakala kým niekto neotvorí. Bola som tak zamyslená a nedočkavá, že som povedala ,,Čavko!" a ani som nevedela komu.

Forever Young - *29. kapitola*

Vyskúšajte si niekedy pospať po obede... Strašne dobre to padne, no je to návykové... ;DD
Mám zvyk zabíjať v príbehoch a ani FY nie je o inom (či? :D) Proste pochopíte... ;D
Dnes to venujem Anonymke, ktorá uhádla meno nášho "chlapíka"... ;) Enjoy xx - L

*29. kapitola*

,,Ahojte chlapci," povedal Simon a podišiel k Paulovi, ,,rád vás zas vidím," zaškeril sa. Rozhliadol som sa po chalanoch a uistil sa, že som nebol jediný, kto si všimol značnú iróniu v jeho hlase.
,,Dobrý deň," pošepol Louis a sklonil hlavu. On na neho len pohrdavo pozrel a hneď sa vrátil pohl'adom ku mne. Stlačil som Eminu ruku, ktorá mi stisk opatovala.
'Som tu s tebou. Neboj sa,' pošepla mi v hlave a ja som sa usmial.
,,Takže, Harry," vzdychol si a pokrútil hlavou, ,,čo s tebou?"
,,Čo by so mnou malo byť?" povedal som a pozrel mu priamo do očí.
,,Takto to ďalej nejde," zamumlal.
,,To je pravda, takto to ďalej nejde," pokrútil som hlavou.
,,Narážal som na tvoje správanie," povedal, akoby som to nevedel.
,,Je to moj život. Ja si možem robiť čo chcem. Nemáte mi, ani jeden z vás, právo rozkazovať a babrať do mojích vzťahov," povedal som a cítil na sebe Emin úsmev, ktorý mi dodal silu.
,,Paul, ako si ich to vychovávaš?" pokrútil hlavou.
,,Strašne ma to mrzí. Asi nechápe, s kým má tú česť."
,,Pozrite. Mne do mojho vzťahu babrať nikto nebude. L'úbim Em viac ako hocičo."
,,Takže teba nedesí predstava toho, že sa kvoli tebe rozpadne skupina? To ťa nezastaví? Radšej sklameš fanúšičky, ako by si sa s ňou mal rozísť?" opýtal sa Simon a ja som prikývol.
,,Si schopný obetovať všetko? Všetko čo máš, kvoli nej?" pýtal sa ďalej a ja som prikyvoval, ,,aj prezradenie tvojho tajomstva?" Čo?
,,Čo?" opýtal som sa.
,,Zostal by si s ňou, aj ak by ťa to stálo vyzradenie tvojho tajomstva?" zopakoval.
,,Akého tajomstva?" spýtal som sa. Nemože myslieť TO. Nemal by o tom z kade vedieť.
,,Nehraj sa na hlúpeho, Styles. Vel'mi dobre to vieš."
,,To nemože byť pravda," precedil som pomedzi zuby a privrel oči. Niallove prsty sa zaborili silnejšie do mojich ramien. Trikrát som sa z hlboka nadýchol a potom otvoril oči.
,,Takže si vyber. Vyber si hudbu a tvoje tajomnstvo zostane tajomstvom. Vyber si ju a možeš sa rozlúčiť s skupinou a zajtra ráno bude každý vedieť, čo skrývaš. Dávam ti možnosť výberu, tak ju využi správne," povedal posmešne Simon.
Nemožem odísť zo skupiny. No nemožem ani opustiť Em. To proste nejde. Prezrel som tváre všetkých chalanov. Usmievali sa na mňa a ja som cítil ich podporu. Dúfam, že tá podpora nezmizne, nech sa rozhodnem akokol'vek.
,,Čakám," povedal Simon, ,,nemám na teba celý deň."
,,Uvedomuješ si, čo robíš? Dávaš mu na výber medzi dvoma vecami, ktoré má najradšej!" ozval sa spoza mňa Niall.
,,Život je krutý," pokrčil plecami, ,,no, čakám."
,,Neodpoviem ti," pokrútil som s hlavou a stlačil Emine prsty, ktoré mala prepletené s mojimi.
,,Nechcel som to robiť," pokrútil hlavou, ,,pošli ju preč," prikázal mi. Ver si Harry. Ver si, že to bude dobré. Len mu nesmieš podl'ahnúť.
,,Nie."
,,Pošli ju preč," precedil cez zatnuté zuby.
,,Nebudeš mi rozkazovať! Je to moj život!" zvreskol som, až Niall nadskočil.
,,Chcel som to podobrom, ale asi to tak nepojde," zamrmlal si a niečo vytiahol z vrecka. Keď som si uvedomil, čo to je, prepadol ma strach.
No nenamieril na mňa. Ani na Em. Jeho ruky, spolu s pištol'ou smerovali na Louisa.
Nie.
Nie, nie, nie!
,,Pošli. Ju. Preč. Alebo sa rozlúč s Louisom," zavrčal. Louis sa klepal od strachu a ja som na tom nebol o nič lepšie. Toto nemože byť pravda. Prosím, uštipnite ma niekto, chcem sa prebudiť!
,,To nemožeš," šepol som vydesene.
On sa len zasmial. Prebehol som pohl'adom po ostatných, ktorí boli vydesení rovnako, ako ja.
Liam pozeral priamo do Eminých očí a ona mu jeho pohl'ad opatovala. Čo dopekla? Ak by som sa teraz nebál ako malý o Louisa, riešil by som to, no teraz som toho nebol schopný.
Vrátil som svoj pohl'ad k Simonovi a Louisovi.
Zo zamyslenia ma vytrhla až Em.
Postavila sa a pozrela Simonovi priamo do očí.
,,Robím len problémy. Teraz odídem a už nikdy o mne nebude nikto počuť. Len odlož tú zbraň," povedala presvdčivo. Čo to robí?! Preskočilo jej?! Simon sa víťazoslávne uškrnul a prestal mieriť na Louisa. On si z hlboka vydýchol a usmial sa na Em. Je ona normálna?!
,,Zbohom Harry," pošepla a poslala mi vzdušný bozk. Zvrtla sa na pate a zamierila k dverám, keď Simon zdvihol zbraň, namieril na ňu a pomaly začal stláčať spúšť.
,,Harry, nie!" vykríkol Liam, no bolo neskoro. Konal som automaticky. V tej sekunde som sa premenil a skočil mu po krku.

Question - Čo sa stane ďalej? Zabije Simon Em? Harry Simona? Ako zareagujú ostatní (Louis, Zayn a Paul)?

Dance Changed My Life - 18. kapitola

V prvom rade, sorz, že časť nebola celý víkend... Lenže... Bola som so sesternicou na jej triednej chate (42 ludi -> celý penzión sme mali pre seba).. A nejak tak náhodou sme skončili 6 na izbe... No a toto bol blázninec... Bordel jak v tanku... :D Teda, aj tam bolo viac upratané... :D :D Opravovali sme sprchu, pokazili telku (furt keď sme ju zapli tak sa po 10 minútach svietenia na modro vypla), rehotali sa, ponadávali si, skoro sme rozbili dvere... :D Štyri sme spali na rozťahovaciom gauči (pre dvoch), ktorý sme podotýkam nevedeli roztiahnuť... :D :D Ale proste úžasne bolo... :D Zostala by som tam ešte... ;)
No... Len tak, vám oznamujem, že som cez víkend nepísala nič... Teda, okrem jednodielovky, ktorú kamoška po prečítaní okomentovala slovami "Oh. My. Liam. Nič také dokonalé som ešte nečítala :OOOOOO" Takže ju tu nájdete niekedy cez týždeň... ;)
Bla bla bla... Mohli ste tento moj pokdc preskočiť a rovno sa pustiť do časti... :D - Lav Horanová :D :D

DCML 18. kapitola
Rúca sa mi život....
Ellie sa na mňa usmievala od ucha k uchu.
,,Choďte všetci do prčic s tou láskou!!! .....Och čo mám robiť??" oprela som si hlavu o jej plece. ,,Keď ja už neviem nič robiť bez toho, aby som naňho myslela...." už som nevládala a tak som sa rozhovorila. Ani som si neuvedomila a po líci mi stiekla jedna slza.
,,Nevládzem nič robiť. Nič ma nebaví ani sa mi nič nechce. Och.... Ten pako! Chcela som byť sama a preto som sa vybrala do tej dediny. Chcela by som aspoň na jednu minútu vypnúť... Len na jednu jedinú....." to už mi slzy po lícach tiekli potokom. ,,Čo mám robiť??? Nechcem sa ísť ani opiť, lebo to by som sa s niekým zase vyspala a už len pomyslenie na to ma zabíja..... Lebo mu to proste neviem urobiť....."
,,Počkaj a ty si nevravela, že ste spolu len niekoľko dní??? To si sa takto zamilovala za necelý týždeň?!?!" teraz neverila ona.
,,No.... Ale poznáme sa už pol roka." priznala som.
,,A čo že až teraz??"
,,No.... On vtedy chodil s jednou.... Proste s iným dievčaťom."
Chvíľa ticha.
,,Zlatko ale uvedomuješ si, že....." nestihla dopovedať lebo som jej do toho skočila.
,,Ja viem, viem... Ale proste som vtedy nerozmýšľala.... Ja neviem... Neviem na čo som myslela...." pozrela som do zeme. Ellie nič nepovedala len ma objala a jemne ma hladila po vlasoch. Vtedy som mala pocit bezpečia, domova a lásky. No aj tak som z hlavy nevedela pustiť jedného zablúdilého paka.
Zostala som tam ešte hodinu. Potom sme sa rozprávali o obyčajnejších veciach. Rozprávala som jej o Londýne a ona povedala, že by tam chcela niekedy ešte zájsť. Neprezradila prečo, no musela som jej sľúbiť, že ju tam zoberiem.
Tieto chvíle som si veľmi vážila, lebo jedine tam, som cítila ten teplý pocit domova, ktorý som necítila v Londýne aj keď som sa tam narodila. Domov robia ľudia, nie miesto.
Keď som pri odchode prechádzala okolo vrátnice niečo sa mi zdalo. Obzrela som sa za Katie a docvaklo mi.
,,Katie..." ešte som len začala hovoriť a ona spustila.
,,Nuž chcela som sa s tebou porozprávať o Ellinom stave." trochu sa stíšila a zvážnela.
,,Čo sa stalo???" zvážnela som aj ja.
,,Nuž, poviem ti to stručne. Nedávno bola u doktora a robil jej testy, no a včera došli výsledky aj so správou od neho... Bolo tam vysvetlené čo a ako. Vzhľadom na jej zložitú diagnózu, pričom jej pribudol aj nový problém, jej doktor dáva maximálne 2 mesiace." dokončila a ja som si musela pár sekúnd uvedomovať význam tých slov.
,,Č... Čože?????" zasiahlo ma to ako keby do mňa niekto vyprázdnil celý zásobník.
,,Nechápem veď doteraz bolo všetko v poriadku... A bola okej... Čo sa stalo???" koktala som. Ani som nepočula jej odpoveď. V ušiach mi len hučalo a dokola sa mi v hlave vynárali Katine slová: "doktor jej dáva maximálne 2 mesiace...". Keď mnou zrazu niekto zatriasol. ,,Angela!!"
Uvedomila som sa a vrátila sa naspäť do reality. ,,Angela počúvaj ma. Nevedeli sme čo robiť máme jej to povedať alebo nie??" pýtala sa ma.
,,Ja.... Ja neviem...." zase som len koktala. Ale po chvíli ticha som sa upokojila a porozmýšľala nad tým. ,,Myslím, že si to zaslúži vedieť." povedala som nakoniec. Katie na mňa len pozerala. ,,Ale poviem jej to ja!" zahlásila som rýchlo.
,,No... Dobre. Úprimne som aj rada, že to chceš urobiť ty..." mierne udivene povedala. Už som odtiaľ veľmi chcela odísť. Utiecť. Vytratiť sa z celého sveta a byť len sama....
Po pár minútach som sa konečne dostala von z budovy a rýchlym krokom som išla k autu. Sadla som za volant a snažila sa upokojiť, lebo aj keď som bola tak vykoľajená,  vedela som, že takto nemôžem šoférovať. No dlho som to nevydržala. Už som čo najskôr chcela byť tam. Na mojom miestečku. Naštartovala som a nechala sa unášať cestou. Nevedela som akou rýchlosťou idem. Proste som išla a bolo mi úprimne fuk, či som porušovala zákon alebo nie. Keď som po asi hodine, hodine a pol došla kam som chcela. Vystúpila som z auta a asi 10 minút som kráčala cez les, až som došla ku pobrežiu. Stála som na útese, pre mňa, s najkrajším výhľadom na svete. Bolo z tamať vidieť len more, no pre mňa to znamenalo omnoho viac. Tam som sa cítila voľná, silná a zároveň zraniteľná. A navyše som to miesto milovala preto, lebo len zopár ľudí vedelo ako sa tam dostať. Cesta tam viedla len cez les, ale bolo tam vidieť takú "lesnú" cestičku. No na druhej strane zostať tam po zotmení nie je najlepšia voľba aspoň keď ste sami. Ale stanovačka tam je krásna. Keď sa ráno zobudíte a vyjdete zo stanu a uvidíte ten výhľad, stojí to aj za cenu, že ste celú noc mrzli. Sadla som si ku kraju útesu, do trávy a zapozerala sa do diaľky. Chvíľu som sa len tak pozerala a "meditovala" a potom som pomaly začala spätne rozmýšľať. Poviem to tak "z mosta do prosta". Ellie mi o 2 mesiace zomrie a neuveriteľne strašne mi chýba pako menom Liam. Pomaly som zistila, že strácam každého okolo mňa, s výnimkou Tanye, aj to je také diskutabilné, lebo stať sa môže čokoľvek.
Sedela som tam dlho. Neviem ako dlho, no proste dlho. Slnko už zapadalo a tak som sa vybrala naspäť k autu. Namierila som si to do dediny. Tam stále chodím do jedného penziónika. Lacný a útulný.
Zobrala som si izbu, našla ju a vošla do nej. Pousmiala som sa. Už som tu raz bola. Sadla som si na posteľ a napadlo ma, že by som si asi mala zapnúť mobil kebyže ma niekto zháňal. Aj keď som tomu ani sama neverila. Zapla som ten diablov stroj a medzitým som sa išla vycikať. Keď som sa vrátila takmer som odpadla....