Tiene Vetra 4

4. časť - Sheyla & Dante

Krátky čierny Sheylin kabát jej zakríval nohy ani nie do polovice stehien, no i tak sa ho nevzdala ani v zime. Vietor jej rozfúkaval červené vlasy všade okolo hlavy. Každú chvíľu zdvíhala ruky aby si ich uhladila, no bolo to celkom zbytočné, keďže sa za pár sekúnd znova neposlušne rozleteli. Po niekoľkých minútach sa na to už naozaj vykašľala a nechala si ich lietať okolo hlavy. Nech ľudia závidia ich krásu.
Jedným okom skotrolovala hodinky a pridala dokroku. Ak chce ísť ešte do potravín pred zotmením, mala by sa poponáhľať. Nieže by jej tma naháňala strach - to nie. Ale noci sú časom, keď sa sny stávajú skutočnosťou a nie všetky sú pekné.

Niall si pred zrkadlom niekoľkokrát rýchlo prešiel po vlasoch a zamračil sa na svôj odraz. Pod očami mal obrovské kruhy od nedostatku spánku a pleť bielu posiatu malými červenými vyrážkami. Cítil sa akoby upadol do nejakej hlbokej depky - mal chuť iba plakať, jesť čokoládu a spať. Aj sa to na jeho výzore odzrkadlilo. Vyzeral akoby vyliezol z hrobu.
No to musí skončiť. Obliekol si svoju koženú bundu, obul topánky a lenivým krokom vyšiel z bytu. Zišiel tých niekoľko schodov a zamieril k najblišším potravinám naivne si nahovárajúc, že si ide kúpiť ovocie a nie doplniť zásoby čokolády. 
Na jeho prekvapenie bolo vonku chladnejšie ako to vyzeralo z pohľadu von oknom. Napriek tomu, že už bola pomaly tma, posledné lúče slnka sa odrážali od tenkej pokrývky snehu, ktorú rozfúkaval neposedný vetrík a vytvárali tak atmosféru dokonalej rozprávkovej krajiny. No to len kým si nezašiel do tieňov, kde už slnko nemalo moc a prevládala tma a nočné mory.
Niall len odtrhol pohľad od tieňa, ktorý vrhala vysoká bytovka a pridal do kroku. Prsty na rukách ho začínali poriadne štípať od chladu. Neznášal zimu. Sneh, mínusové teploty, bŕŕŕ. Uprednosťnoval horúce leto, slnečné pláže. Aj cez zimu radšej vypadol na dovolenku niekde ku moru, ak mohol. Nikdy nemal rád sneh. Nie ako ona. Povedala, že miluje sneh. Čo je na snehu také zaujímavé?
,,Len nejaká biela... kopa," zašomral si Niall pre seba. Rozpráva sa sám so sebou o snehu, aké skvelé a vôbec nie naznačujúce bláznovstvo.
Keď konečne zbadal dvere z malých potravín, uľavilo sa mu. Vošiel dnu a rukou si vytriasol z vlasov všetok sneh čo sa mu tam zachytil. Kývol hlavou na predavača, ktorý mu s úsmevom zakýval. V takomto malom meste sa poznajú všetci so všetkými a klebety sa šíria rýchlejšie ako hocičo iné. Nič sa tu nedalo udržať v tajnosti, mohli ste sa snažiť hocako.
Niall pomaly prechádzal medzi regálmi, snažiac sa vybrať si čo najviac ovocia a vyhýbať sa čokoláde. Zobral z poličky nejakú cereálnu tyčinku a začal študovať jej zloženie, keď začul známy smiech.
Okamžite trhol hlavou smerom hore a pohľadom vyhľadal jej ohnivé vlasy. Akonáhle ich našiel, usmial sa a zamieril za ňou. Stála pri pokladni a smiala sa na niečom, čo jej povedal starý Bernard.
,,Och, Sheyla, mali ste tam byť. Bolo to neuveriteľné," smial sa a ona s ním. Niall jej opatrne poklepal po pleci a ona sa strhla.
,,Oh, ahoj. Niall," Sheyla sa nesmelo usmiala.
,,Nečakal som ťa tu," povedal Niall trochu prekvapene.
,,Ty ma nikdy nečakáš, no i tak ma stále stretávaš," zasmiala sa a zobrala si jablko, kvôli ktorému tu prišla.
,,Čo tu vlastne robíš?" opýtal sa Niall vykladajúc nákup, no odpovede sa mu už nedostalo. Zdvihol hlavu, ale ona tam už nebola.
,,Utekaj za ňou Niall," zasmial sa predavač, ,,Charlottiného brata manželka ju videla v parku a povedala, že sa k sebe hodíte a vieš aká dobrá je ona v predpovedaní! Vždy uhádne, že po zelenej na semafóre naskočí červená." Niall na neho len pozrel s pozvdihnutým obočím a strčil mu do ruky zopár bankoviek. Nákup len rýchlo nahádzal do igelitovej tašky a vybehol z obchodu.
,,Trvalo ti to," zasmiala sa naňho odhrýzajúc z jablka.
,,Myslel som, že si odišla," povedal a vzápätí dodal, ,,Sheyla."
,,Och, kto ti povedal takú hlúposť?" nahlas sa rozosmiala, no niekde hlboko v jej očiach sa značil hrozný strach. No bol zahrabaný pod dokonalou vrstvou másk.
,,Stále zmizneš," pokrčil Niall plecami.
,,Nenarážala som na to," pokrútila hlavou a odhryzla si z jablka, ,,myslím to meno."
,,Počul som Bernarda ťa tak nazvať," kývol som smerom k obchodu, skadiaľ nás poctivo sledoval. Zajtra to už bude vedieť celé mesto.
,,Zabudni na to meno, tak sa nevolám," pokrútila hlavou a dala sa na odchod. Odhodila jablko do nabliššieho koša a nevenovala Niallovi ani jeden pohľad.
,,Počkaj!" zakričal za ňou a keď nezastavila, tak sa rozbehol.
,,Stoj, prosím!" Nenechá ju znova odíjsť. Zakaždým, keď sa stretnú, tak len tak zmizne. Bez rozlúčky, bez vysvetlenia, bez hocičoho. No tentoraz nie.
,,Sheyla!" zakričal Niall, po čom ona prudko zastala a zvrtla sa na podpätku.
,,Povedala som ti, že sa tak nevolám!" zakričala na neho.
,,Tak ako?" odpovedal jej, no už nekričal.
,,Dante," povedala tak potichu, že to Niall ledva zachytil.
,,Dante?" opýtal sa jej ešte raz pre istotu.
,,Presne tak. A teraz poď," podišla k nemu a podala mu ruku, ktorú po krátkom zvažovaní prijal. Veď čo sa môže stať?
Potichu, ruka v ruke prešli k Niallovi domov. Ani jeden netušil, čo povedať, tak len kráčali, obaja zahĺbený v svojich myšlienkach.

,,Mohla by som u teba dnes zostať," opýtala sa ho potichu Sheyla, keď zastali pred jeho bytom, ,,prosím?"
,,Ja neviem," povzdychol si Niall. Veľmi dobre vedela čo mu behalo hlavou. Iba teraz ju spoznal, nejakého blázna, ktorý mu ledva povedal svoje meno.
,,Prosím," zopakovala a podišla ku nemu bliššie. Chytila ho za obe ruky a pozrela mu do očí, no tie jeho mu neustále utekali k jej krvavo-červeným perám. To ju prinútilo usmiať sa. Stále to bol jej Niall. Postavila sa na špičky a priložila svoje pery na tie jeho. Najprv opatrne, no potom pridala na intenzite a keď mu jazykom prešla po spodnej pere, Niall sa prebudil z minitranzu a pootvoril ústa. No keď už konečne chcel začať oplácať bozky, Sheyla sa od neho odtiahla a priložila mu prst na pery červené od jej rúžu.
,,Tak môžem?" zopakovala svoju požiadavku a tentoraz Niall len bez námietok odomkol dvere na byte a pustil ich oboch dnu.

Ehm, poďme sa vyhovoriť na polročný príval písomiek (ktoré aj tak nedokázali zdvihnúť moju aktivitu domácej prípravy nad 15 minút). Ospravedlňujem sa za čakanie, ale neboli nápady. Sorz, alright. Ale ľúbim vás, inak by som nebola teraz hore do 12 a nepísala. Right? Right. To je asi všetko čo som chcela, poprosím komentáre, tentokrát 4+! (to znamená od 4 rozdielnych ľudí a ja sa nerátam) inak časť nebode, okes? ;) aaaaa ešte čeknite TUNA TENTO ÚPLNE TIPTOP BLOG MOJEJ ÚŽASNE BII - http://fuckingstoryofmylife.blogspot.sk/ (nejde mi to dať normálne, idk why)  thanks. love. xx
p.s.: dnes som prečítala Looking for Alaska namiesto učenia a musím sa raz znova skloniť pred Johnom Greenom, že ma rozplakal pri ďalšej knihe :'( (aj keď ja revem pri skoro každej knihe). čítali ste to niekto? a aké ste z toho mali pocity? koments ↓↓
p.s.s.: na škále od 1 do 10, ako zlé je keď sa vám chalan neozve aj keď by určite mal?