Tiene Vetra 2

2. časť - Sneh a horúca čokoláda :3

Niall sedel na lavičke v parku a nohami šúchal po zemi, čím odhrabával tenkú vrstvu snehu pod jeho lavičkou. Zamyslene v ruke držal náhrdelník a otáčal si do všetkých strán. Dal sa otvoriť a vo vnútri boli hodinky, ktoré aj tak stáli. Niekoľkokrát nimi zatriasol, no nepohli sa. Možno potrebovali vymeniť baterky, alebo natiahnuť ako tie staré hodinky. No ich povrch bol dokonalo hladký. Nebolo tam žiadne miesto z kade by sa dali vkladať baterky, ani žiadne miesto, kde by sa dali natiahnuť. Asi sú len na okrasu, pomyslel si Niall a zastrčil ich do hlbokého vrecka svojich riflí.
,,Čas ísť domov," povedal si sám pre seba a ešte raz pozrel pohľadom na miesto, kde sa rozprávali. Bola tam rovnaká snehová pokrývka ako po celom parku. Nič nenzanačovalo tomu, že tam ešte pred pol hodinkou stáli dve osoby.
Niall si len potichu povzdychol a radšej rýchlo odvrátil zrak od toho miesta a pobral sa domov.

Keď odomykal dvere, prsty na nohách mal už zmrznuté až na ľad a vo vlasoch malé snehové vločky, ktoré sa už pomaly menili na kvapky vody. Buchnutím pleca otvoril dvere a rýchlo vošiel dovnútra. Prešiel niekoľko krokov, aby si mohol zavesiť bundu na vešiak, pričom za sebou zanechával mokré otlačky topánok.
Hneď po vyzutí z premočených botasiek sa presunul do kuchyne, kde spod stola vytiahol svoje huňaté papuče. uplietla mu ich mama pre niekoľkými rokmi. Akonáhle ich prvýkrár zbadal, povedal, že si ich v živote neobuje, ale pri ľadovej dlážke v jeho obrovskom byte ich priamo zbožňoval.
Do konvice nalial vodu a zapol ju. V tomto počasí Niall potreboval len horúcu čokoládu a teplú posteľ. Kým mu voda zovrela, posadil sa na linku a skontroloval správy na telefóne. Samozrejme, že tam našiel pár od Zayna, zisťujúc, kto bola tá kočka a či ich nezoznámi. Ak by Niall vedel, kto to je a čo mu spôsobí, s radosťou by ich zoznámil.
Konvica cinkla, čím dala Niallovi jasne najavo, že voda zovrela. Ten si len rýchlo vytiahol zo skrinky svôj obľúbený hrnček, do ktorého nabral dve lyžičky čokolády a zalial vodou. Potom to pomaly miešal v protismere hodinových ručičiek, ako ho to vždy učila starí rodičia. Stará mama mu vždy robievala tú najlepšiu horúcu čokoládu pod slnkom. Miloval spôsob, ako sa mu rozplývala na jazyku jej sladká chuť, aj keď si na nej vždy popálil jazyk, pretože nikdy nechcel počkať, kým vychladne.
Chytil hrnček za uško a opatrne ho preniesol do spálne, aby nevylial.
Položil ho na nočný stolík a zamieril ku skrini. Vyzliekol si tričko a rifle, ktoré potom len hodil do skrine a zobral si z nej svoje pyžamo. Tričko si prevliekol cez hlavu a potom už len rýchlo skočil do postele, kde sa zabalil pod perinu. Chvíľu tam len nehybne ležal, kým sa mu to tam trochu nevyhrialo. Potom sa už mohol povrtieť a posadiť sa, aby si mohol vychutnať svoju horúcu čokoládu.

Sheyla sedela na lavičke v parku a rozmýšľala, čo ďalej. V ruke obracala hodinky, ktoré jej, ako stále, viseli z krku a sledovala sneh padajúci na zem. Uvažovala, či za ním má ísť ešte raz, alebo nie. Už ju skoro nepozná, povzdychla si smutne v mysli a pozrela smerom k jeho bytu. Nenávidela bytie anjelom presne pre toto. Anjeli sú tými najsilnejšími bytosťami na svete, no i tými najviac zničenými. Nedá sa povedať, či je to výhra, alebo strata.
Pomaly začínala cítiť ako jej primŕza zadok k lavičke, tak sa radšej rýchlo postavila a párkrát si po ňom prešla rukou, aby sa uistila, že tam nemá žiadny prebytočný sneh. Potom už len pomalým krokom v jej vysoký topánkach prešla na druhú stranu parku. Nechcela ísť za Niallom, no i tak chcela. A vedela, že musí. Ešte ho musí stretnúť. Ale to počká do rána. Pre istotu.
Prehodila si svoje ohnivé vlasy cez plece a trochu pridala do kroku, aby sa čo najskôr zbavila pokušenia otočiť sa a ísť k Niallovi. No táto túžba sa každým krokom zväčšovala.
Keď zastala pri bráne parku, už to nevydržala a otočila sa presne opačným smerom. Svižným krokom prešla cez park a cez spleť londýnskych ulíc zamierila k Niallovmu bytu. Cestu už poznala naspamäť. Toľkokrát ju spoločne prešli, držiac sa za ruky, smejúc sa, no i utekajúc jeden od druhého a kričiac.
Keď konečne zastavila pred jeho bytom, na chvíľu sa zarazila. Netušila, či zazvoniť, alebo proste odomknúť dvere svojím kľúčom. Chvíľu tam len tak bezradne stála, no nakoniec priložila prst na zvonček a stlačila ho trikrát rýchlo za sebou.
Najprv nedostávala žiadnu odozvu, no keď začula známe dupotanenie po dlážke, automaticky sa usmiala. Dvere sa pomaly odomkli a spoza nich vykukla blonďatá strapatá hlava.
,,Ahoj," nesmelo sa na neho usmiala Sheyla, no on ju len sledoval s pootvorenými ústami.
,,Niall?" oslovila ho opatrne a podišla o krok bliššie. Nevedela, čo sa deje. V jeho blonďatej hlavičke sa mohlo preháňať čokoľvek, od výmyslu sveta. Cez obľúbený druh pizze až ku zajtrajšej predpovedi počasia, ktorá je dosť mizerná.
,,Ako si to spravila?" opýtal sa Niall po chvíli, ,,rozplynula si sa mi pred očami," vysúkal zo seba šokovane. Alebo sa mu to snívalo? Mohol to byť len výplod jeho bujnej fantázie?
,,Nie, to som nes- Och, už chápem," povzdychla si Sheyla, ,,asi by som ti mala vysvetliť nejaké veci." Usmiala sa na neho a dúfala, že ho pustí dovnútra. Musí ho pustiť. Niall má predsa to najzlatšie srdce a nikdy jej nepovedal nie.
,,To by si mala," prikývol a pohľad mu padol na náhrdelník na Sheylinom krku. Taký istý, ako mu dala. Niall sekundu zvažoval situáciu a potom vytiahol kľúče zo zámku a vyšiel z bytu. Sadol si na schod a kývol na miesto vedľa seba. Najprv na neho Sheyla len spýtavo pozrela, no potom sa tam usadila i ona.
,,Počúvam," povedal nedočkavo, čakajúc na ten úžasný príbeh, ktorého sa však pravdepodobne nikdy nedočká. Pretože príbehy anjelov nie sú úžasné. Sú srdcelámajúce. Obzvlášť vtedy, ak v ňom hrajete hlavnú postavu.

Ach takú brilliant náladu mám, až to bolí :3 Lilko vie prečo :33 A nepokazí mi ju ani žiadne debilné aal. -.- :D .. so, tu máte časť, love ya a komenty. ;) xx